8Svk/17/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201948.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-5S/276/2019
- IČS
- 1016201948
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 310, Tulčík, IČO: 31303862, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 35514892, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2644/ 2016-720, číslo záznamu: 19425/2016 zo dňa 17. augusta 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/276/2019-146 zo dňa 29. februára 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/276/2019-146 zo dňa 29. februára 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2644/ 2016-720, číslo záznamu: 19425/2016 zo dňa 17. augusta 2016 a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP4-2016/008029 zo dňa 27. apríla 2016 zrušuje a vec vracia Okresnému úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2016/008029 zo dňa 27. apríla 2016 rozhodol, že žalobca spolu s ďalšími subjektmi nie sú účastníkmi správneho konania ani zúčastnenou osobou v správnom konaní vo veci vyhotovenia programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSoL“) v lesnom celku LESY SR BRATISLAVA pre obdobie rokov 2016-2025. 2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2644/2016-720 č. záznamu: 19425/2016 zo dňa 17. augusta 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a ďalších subjektov a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný uviedol, že za účelom vytvorenia možnosti účasti v konaní pre osoby, ktoré nespĺňajú zákonné podmienky potrebné pre priznanie postavenia účastníka konania podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), bol v správnom konaní zavedený pojem zúčastnená osoba. Podľa žalovaného zo zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) ako osobitného zákona vyplýva, ktoré subjekty majú v správnom konaní o vyhotovení PSoL postavenie účastníka konania (vlastník, správca, obhospodarovateľ lesa), a ktoré subjekty, za účelom obhajovania verejného záujmu po splnení týmto zákonom stanovených podmienok, postavenie zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 a 5 zákona o lesoch). Uzavrel, že žalobca nie je nositeľom práva, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť, keďže nie je vlastníkom, správcom ani obhospodarovateľom dotknutých lesných pozemkov, a preto nemá v konaní o vyhotovení PSoL postavenie účastníka konania. Žalobca by podľa žalovaného mohol mať v predmetnom konaní postavenie zúčastnenej osoby po splnení podmienok ustanovených v § 67 ods. 4 a 5 zákona o lesoch. Keďže ale žalobca neoznámil svoju účasť v predmetnom konaní v lehote podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, teda do siedmych dní od upovedomenia o začatí konania, prvostupňový správny orgán mu správne nepriznal ani postavenie zúčastnenej osoby. Doplnil, že žalobca bol prvostupňovým správnym orgánom dňa 10. augusta 2015 upovedomený o začatí správneho konania vedeného vo veci vyhotovenia PSoL podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch. Žalobca však do siedmych dní od tohto upovedomenia písomne neoznámil svoju účasť v konaní a urobil tak až dňa 23. marca 2016.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. 5. Žalobca v žalobe v podstatnom namietal chaotický postup prvostupňového správneho orgánu v tom, že mu bol zaslaný protokol - iná písomnosť vyhotovená postupom podľa iných ustanovení zákona o lesoch, základným obsahom ktorej sú iné otázky, ktorá je vyhotovená ako výsledok iného postupu a je určená na iný účel, čím si podľa žalovaného mal prvostupňový správny orgán splniť svoju povinnosť upovedomiť žalobcu o začatí konania podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch. 6. Žalobca uviedol, že jeho právnej zástupkyni bolo dňa 17. marca 2016 doručené oboznámenie prvostupňového správneho orgánu, v ktorom mu bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie. Žalobca dňa 23. marca 2016, teda v lehote 7 dní od doručenia predmetného oboznámenia výslovne oznámil svoju účasť v
konaní. Správne orgány nijakým spôsobom nezaujali stanovisko k tejto skutočnosti, pričom je nesporné, že lehota 7 dní bola zo strany žalobcu zachovaná. 7. Žalobca neakceptoval názor žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobcovi neprislúcha postavenie účastníka konania v predmetnom konaní.
Poukázal na ustanovenia zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“) a § 54 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“), z ktorých vyplýva, že vyhotovenie a schválenie PSoL má zásadný význam pre to, akým spôsobom budú zohľadnené a rešpektované záujmy ochrany prírody a krajiny v rôznych
územiach. Je teda nesporné, že záujmy žalobcu ako občianskeho združenia, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, sú schválením PSoL dotknuté. 8. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/216/2016-60 zo dňa 28. novembra 2017 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nemal k dispozícií kompletný administratívny spis. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžk/37/2018 zo dňa 5. decembra 2019 následne zrušil tento rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s pokynom, aby spis žalovaného zabezpečil a vec následne preskúmal. 9.
Správny súd v Bratislave (nástupca Krajského súdu v Bratislave) rozsudkom č. k. BA-5S/ 276/2019-146 zo dňa 29. februára 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Ako jedinú otázku riešil správny súd posúdenie, či žalobca v lehote uvedenej v zákone o lesoch, teda v lehote do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní, oznámil správnemu orgánu svoju účasť v predmetnom konaní. Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu ustálil, že prvostupňový orgán zaslal žalobcovi podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch podaním č. OU-BA-OOP4-2015/053582 zo dňa 30. júla 2015 „Protokol o výsledkoch prerokovania správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre LC LESY BRATISLAVA na obdobie rokov 2016 - 2025“ (ďalej ako „protokol“).
Z doručeniek nachádzajúcich sa v administratívnom spise uzavrel, že žalobca uvedené podanie prevzal dňa 10. augusta 2015. Z § 41 ods. 10 zákona o lesoch vyplýva, že konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu, pričom žalobca v zákonom stanovenej lehote neoznámil svoju účasť v tomto konaní. Žalobca svoju účasť v konaní oznámil až podaním označeným „Oznámenie o účasti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK v správnom konaní“ zo dňa 23. marca 2016, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 24. marca 2016, a to po doručení výzvy žalobcovi dňa 17. marca 2016, ktorou prvostupňový správny orgán podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o schválení PSoL mohli oboznámiť s podkladmi k rozhodnutiu a vyjadriť sa k nim.
11. Správny súd tiež uzavrel, že žalobca nespĺňa podmienky účastníka konania stanovené v zákone o lesoch, čo podľa správneho súdu ani žalobca nenamietal. Z § 67 ods. 4 zákona o lesoch správny súd vyvodil, že na to, aby združenie s právnou subjektivitou bolo zúčastnenou osobou, musia byť kumulatívne splnené obe podmienky, teda, že predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch.
V danom prípade bola však splnená iba jedna podmienka, a to, že predmet činnosti žalobcu súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku. Druhá podmienka, týkajúca sa písomného oznámenia svojej účasti v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní, splnená nebola.
12. K námietke, v ktorej žalobca poukázal na ustanovenia zákona o životnom prostredí a § 54 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny, správny súd uviedol, že predmetom konania je posudzovanie účastníctva žalobcu v konaní. To, že vyhotovenie a schválenie PSoL má zásadný význam, nie je v konaní sporné, a preto správny súd vyhodnotil túto námietku ako bezpredmetnú.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
13. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu.
14. Sťažovateľ rozsudok správneho súdu vyhodnotil tak, že pre správny súd nebolo sporné, že v tomto konaní má postavenie účastníka konania a jedinou otázkou bolo posúdenie včasnosti oznámenia účasti žalobcu v konaní o vyhotovenie PSoL. Poukázal na to, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že občianskym združeniam zaoberajúcim sa ochranou prírody prislúcha v konaniach o vyhotovenie PSoL postavenie účastníka konania (5Sžz/1/2019, 8Sžz/1/2010, 10Sžo/1/2017, 5Sžo/19/2016).
15. Podľa sťažovateľa správny súd otázku včasnosti jeho oznámenia posúdil prísne formalisticky v rozpore so zmyslom a účelom účasti zainteresovanej verejnosti v konaniach v otázkach životného prostredia. Sťažovateľ poukázal na to, že vyhotovovanie PSoL je postup, ktorý zahŕňa jednotlivé fázy. Prvou fázou je vyhotovenie správy o doterajšom hospodárení a určenie zásad na vyhotovenie PSoL, pričom poukázal na to, že na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote k správe, sa neprihliada. Uviedol, že predložil pripomienky k správe o hospodárení a na základe nich s ním prostredníctvom jeho právnej zástupkyne prvostupňový správny orgán konal ako s účastníkom konania o vyhotovenie PSoL.
16. Sťažovateľ je presvedčený, že správny súd pochybil predovšetkým v tom, že konanie o vyhotovenie PSoL neposúdil vo vzťahu k účasti žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, ako jeden celok. Podľa sťažovateľa účinná účasť zainteresovanej verejnosti začína pri vyhotovovaní PSoL už vo fáze, kedy zákon pripúšťa možnosť predložiť pripomienky k správe o doterajšom hospodárení. Ak by sťažovateľ oznámil svoju účasť až v konaní po vyhotovení protokolu, možnosť jeho aktívnej účasti pri vyhotovovaní PSoL by bola obmedzená na kontrolu súladu návrhu PSoL s pripomienkami predloženými inými subjektmi. Uzavrel, že po tom, čo s ním správny orgán konal vo fáze podávania pripomienok, vyžadovanie formálneho oznámenia účasti v druhej fáze postupu je konaním, ktorým sa sťažovateľovi odňala možnosť na efektívnu účasť v konaní o otázkach životného prostredia. Doplnil, že ani prvostupňový orgán mu neoznámil v lehote siedmych dní začatie správneho konania tak, ako mu to ukladá § 67 ods. 6 zákona o lesoch, pričom podľa jeho názoru z tohto ustanovenia nevyplýva, že by toto upovedomenie mohlo byť nahradené inou listinou, teda protokolom.
17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí so sťažovateľom, že nesplnenie podmienky podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch sťažovateľom je opomenuteľné tým, že sťažovateľ predložil pripomienky už v inej fáze konania. Takýto výklad nemá oporu v zákone o lesoch. Poukázal na zavádzajúce tvrdenie sťažovateľa, že správny súd nespochybnil jeho postavenie ako účastníka konania, pričom poukazuje na bod 18 rozsudku správneho súdu, kde správny súd jednoznačne uvádza svoj názor, že sťažovateľ nespĺňa podmienky účastníka konania stanovené v zákone o lesoch. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Posúdenie kasačného súdu
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 19. Úlohou kasačného súdu bolo v predmetnej veci na základe kasačnej sťažnosti posúdiť otázky, (i) aké postavenie prislúcha/lo sťažovateľovi (účastník konania/zúčastnená osoba) v konaní o vyhotovení PSoL, (ii) či postavenie účastníka konania vyplývalo sťažovateľovi z predchádzajúcich fáz konania a (iii) či sťažovateľ v súlade s § 67 ods. 4 zákona o lesoch oznámil svoju účasť v konaní vo veci vyhotovenia PSoL včas, teda najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní.
20. Podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch účinného do 30. júna 2019, ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.
21. Podľa § 67 ods. 5 prvá veta zákona o lesoch účinného do 30. júna 2019, združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy.
22. Podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch účinného do 30. júna 2019, orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.
23. K postaveniu sťažovateľa v konaní o vyhotovení PSoL správny súd uviedol, že tomuto v danom konaní nevyplýva zo zákona o lesoch postavenie účastníka konania, ale mohlo by mu prináležať postavenie zúčastnenej osoby (bod 18 napadnutého rozsudku).
V tomto sa teda sťažovateľ mýli, ak v kasačnej sťažnosti tvrdil, že správny súd nespochybnil to, že by mu prislúchalo postavenie účastníka konania v konaní o vyhotovení PSoL. 24. K nastolenej otázke kasačný súd poukazuje na to, že legislatíva a na to nadväzujúca rozhodovacia činnosť súdov sa v otázke postavenia verejnosti v konaní o zhotovení PSoL
vyvíjala. Je pravdou, ako tvrdí sťažovateľ, že kasačný súd už priznal sťažovateľovi postavenie účastníka konania o vyhotovení PSoL (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/1/2017 zo dňa 28. marca 2018), pričom v danom čase zákon o lesoch neobsahoval výslovné ustanovenia o účastníkoch konania o vyhotovení PSoL.
Pri stanovení okruhu účastníkov konania o vyhotovení PSoL sa tak do 31. decembra 2019 postupovalo podľa všeobecného ustanovenia § 67 ods. 4 zákona o lesoch, podľa ktorého, ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou (.
. .) v spojení s § 14 Správneho poriadku. Až od 1. januára 2020 bolo do zákona o lesoch vložené ustanovenie § 41 ods. 8, podľa ktorého účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa (.
. .), ktoré je možné považovať za lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 14 Správneho poriadku, ktoré upravuje okruh účastníkov správneho konania. Až od 1. januára 2020 tak bolo s odkazom na zákonnú úpravu možné vyhlásiť za účastníkov konania o vyhotovení PSoL len vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa, tak ako sa o to snažil žalovaný a aj správny súd. Vzhľadom na to, že konanie, ktoré je predmetom tohto kasačného konania, prebiehalo v roku 2016, kedy zákon o lesoch výslovne otázku účasti v konaní o vyhotovení/schválení PSoL neriešil, výklad poskytnutý najvyšším súdom o potrebe zabezpečenia postavenia verejnosti ako účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku a aj v kontexte Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/ 2006 Z.z. (tzv. Aarhuský dohovor) bol v danom čase dôvodný a sťažovateľovi mohlo v danom čase patriť aj postavenie účastníka konania. Rovnako však, ak by sťažovateľovi malo byť
priznané len postavenie zúčastnenej osoby, bolo by to v súlade s Aarhuským dohovorom a požiadavkami na účasť verejnosti v konaniach týkajúcich sa životného prostredia. 25. Ak sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že postavenie účastníka konania mu malo vyplývať z predchádzajúcich fáz vyhotovovania PSoL, s touto jeho argumentáciou sa kasačný súd nestotožnil. Vyhotoveniu PSoL podľa § 41 zákona o lesoch účinného do 31. decembra 2017 totiž predchádza proces vypracovania správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL (§ 41 ods. 6 až 9 zákona o lesoch účinného do 31. decembra 2017), na ktorý sa výslovne nevzťahuje Správny poriadok (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch účinného do 31. decembra 2017). Hoci ustanovenie § 41 ods. 8 zákona o lesoch účinného do 31. decembra 2017 umožňuje verejnosti predkladať pripomienky k vypracovanej správe o hospodárení, z uvedeného procesu nemožno verejnosti bez výslovného zákonného rámca deklarovať postavenie účastníka konania, keďže sa na tento proces nevzťahuje Správny poriadok. Postavenie účastníka konania alebo zúčastnenej osoby tak
mohol sťažovateľ nadobudnúť až v konaní o vyhotovení PSoL, ktoré je správnym konaním a s týmto výslovne aj počíta zákon o lesoch v § 67 ods. 4 v znení účinnom do 30. júna 2019. 26. Po ustálení otázky možného postavenia sťažovateľa v konaní o zhotovení PSoL, kasačný súd následne pristúpil k posúdeniu, či takéto postavenie mu vzhľadom na skutkové okolnosti v tu posudzovanej veci aj vzniklo. To mohlo sťažovateľovi v súlade s § 67 ods. 4 zákona o lesoch vzniknúť, ak oznámil svoju účasť v konaní vo veci vyhotovenia PSoL včas, teda najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní.
27. Správny súd, v súlade so závermi správnych orgánov, bez ďalšieho vyhodnotil, že protokol zo dňa 30. júla 2015, ktorý bol doručený sťažovateľovi dňa 10. augusta 2015, je potrebné považovať za upovedomenie v súlade s § 67 ods. 6 zákona o lesoch, ktorým orgán štátnej správy lesného hospodárstva oznamuje začatie konania o vyhotovení PSoL.
V súvislosti s doručením tohto protokolu následne správny súd, ako aj správne orgány, počítali lehotu na doručenie oznámenia sťažovateľa, ktorým mohol oznámiť svoju účasť v konaní v súlade s § 67 ods. 4 zákona o lesoch. Ak v tejto súvislosti následne sťažovateľ namietal, že upovedomenie podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch nie je možné nahradiť inou listinou, v tomto prípade protokolom, kasačný súd sa s uvedenou námietkou sťažovateľa stotožnil.
28. Kasačný súd nespochybňuje, že v zmysle § 41 ods. 10 zákona o lesoch konanie o vyhotovení PSoL sa začína dňom vyhotovenia protokolu, na druhej strane však je toho názoru, že uvedené ustanovenie nie je možné bez ďalšieho považovať za také, ktoré by konzumovalo výslovnú povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 67 ods. 6 zákona o lesoch, teda povinnosť upovedomiť združenie o začatých správnych konaniach. Aj napriek tomu, že zákon o lesoch výslovne nestanovuje formu upovedomenia vydávaného podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch, vyplýva z neho podľa názoru kasačného súdu jasná povinnosť výslovne oznámiť, že začalo konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy združenia (sťažovateľa). Podľa kasačného súdu nie je preto naplnením povinnosti správneho orgánu zaslanie takého dokumentu, z ktorého jasne nevyplýva, že orgán štátnej správy lesného hospodárstva si plní povinnosť upovedomenia podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch. Uvedené platí o to viac, že sám zákonodarca v záujme vyššej ochrany životného prostredia výslovne umožnil združeniam uplatniť možnosť, aby požiadali o oznámenie začatého konania.
Následne môže preto dané združenie dôvodne očakávať, že realizácia povinnosti správneho orgánu oboznámiť začatie konania bude vykonaná v jasnej a čitateľnej forme, ktorá nebude od združenia vyžadovať akési domýšľanie a vyhodnocovanie úkonu.
29. V posudzovanom prípade orgán štátnej správy lesného hospodárstva zaslal sťažovateľovi protokol, v ktorom bez ďalšieho doplnenia, vysvetlenia či poučenia citoval ustanovenie § 41 ods. 10 zákona o lesoch, podľa ktorého konanie o vyhotovení PSoL sa začína dňom vyhotovenia protokolu. Z uvedeného malo podľa správnych orgánov, ako aj správneho súdu, sťažovateľovi vyplývať, že si správny orgán splnil svoju povinnosť podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch a oznámil sťažovateľovi začatie konania o vyhotovení PSoL. Kasačný súd v súlade s vyššie uvedenými východiskami musí ale uvedené závery korigovať. Podľa kasačného súdu nemožno citáciu ustanovenia § 41 ods. 10 zákona o lesoch bez ďalšieho v dokumente, ktorý nie je vyhotovený a ani neodkazuje na § 67 ods. 6 zákona o lesoch, považovať za naplnenie povinnosti správneho orgánu upovedomiť sťažovateľa o začatom konaní podľa § 67 ods. 6 zákona o lesoch.
Ako už bolo vyššie uvedené, ak doručený protokol neobsahoval jasný oznam o tom, že si správny orgán plní svoju povinnosť oznámiť sťažovateľovi začatie konania o vyhotovení PSoL a ani z iného jeho obsahu nebolo zrejmé, že s daným dokumentom správny orgán spája (napr. poučenie o začatí plynutia lehoty 7 dní na oznámenie účasti v konaní) účinky predpokladané ustanovením § 67 ods. 4 zákona o lesoch, nemožno takto zaslaný dokument (protokol) považovať za splnenie danej oznamovacej povinnosti. Preto sťažovateľovi ani nemohla začať plynúť lehota na oznámenie svojho vstupu do konania o vyhotovení PSoL v súvislosti s daným protokolom. Preto, ak sťažovateľ následne dňa 23. marca 2016 zaslal príslušnému správnemu orgánu oznámenie o vstupe do konania podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, toto podľa kasačného súdu bolo potrené posúdiť ako účinný vstup do konania.
30. Vzhľadom na uvedené kasačný súd vyhodnotil závery správneho súdu o oneskorenom oznámení sťažovateľa o vstupe do konania spájaného s doručením protokolu za nesprávne právne posúdenie veci a takou vadou podľa kasačného súdu trpia aj rozhodnutia žalovaného ako aj orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Z toho dôvodu zrušil rozsudok správneho súdu ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bol sťažovateľ vylúčený z konania o vyhotovení PSoL. Kasačný súd si je vedomý toho, že konanie o vyhotovení PSoL, ktorého sa mal sťažovateľ záujem zúčastniť, je už s najväčšou pravdepodobnosťou ukončené, ale v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie C-243/15 zo dňa 8. novembra 2016 vo veci sťažovateľa by bolo porušením práva sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy a na prístup k nestrannému súdu, ak by v tu preskúmavanej veci nebolo rozhodnuté nezávislým súdom. V prípade, že konanie o vyhotovení PSoL skončené nie je, orgán štátnej správy lesného hospodárstva bude konať so sťažovateľovom v takom
postavení, aké mu vyplýva z aktuálne účinného znenia zákona o lesoch.
V. Záver
31. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý
rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), pričom rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov na ďalšie konanie. 32. V ďalšom konaní budú prvostupňový správny orgán a žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie (osobitne v bode 30 tohto rozsudku) a vyvarujú sa pochybení zistených kasačným súdom v tejto veci. Žalovaný a prvostupňový správny orgán sú pritom viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. novembra 2024