8Svk/20/2023

1. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal protest prokurátora pod č. Pd 147/21/8811- 4 z 26. augusta 2021 proti uzneseniu obecného zastupiteľstva žalovaného č. 104/2021 z 15. januára 2021, ktoré sa týkalo udelenia súhlasu s prevodom majetku žalovaného na fyzickú osobu - P.. A. C.. Tomuto protestu nebolo dňa 25. októbra 2021 vyhovené (uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného č. 145/2021 z 25. októbra 2021).

Napadnutým uznesením bola výrokom I. žaloba odmietnutá pre prekážku litispendencie postupom podľa § 98 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).

5. Kontrolou záznamov vo svojom súdnom registri správny súd zistil, že elektronickému podaniu, obsahom ktorého je žaloba na preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 101/2021, ktorému bola pridelená spisová značka 7S/94/2021 (posudzovaná v tejto veci) predchádza elektronické podanie, obsahom ktorého je žaloba s totožnými formálnymi náležitosťami, skutkovým základom, argumentáciou a tiež znením návrhu na rozhodnutie správneho súdu, vedenom pod spisovou značkou KE-6S/103/2021.

7. V prípade výroku o trovách konania správny súd poukázal na § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

8. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. Argumentuje, že v tomto prípade nenastala prekážka litispendencie, keďže z príloh žaloby vyplýva, že zažaloval uznesenie č. 104/2021 obecného zastupiteľstva žalovaného, a nie č. 101/2021 obecného zastupiteľstva žalovaného, pričom došlo len k pisárskej chybe v čísle uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného.

konanie. 10. Proti výroku o trovách konania v napadnutom uznesení správneho súdu podal kasačnú sťažnosť tiež žalovaný z dôvodu podľa § 440 ods. 1 g) SSP. Argumentuje, že žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, keď podal dvakrát totožnú žalobu, pričom v súvislosti s touto druhou totožnou žalobou žalovanému vznikli trovy konania. Žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe na existenciu prekážky litispendencie poukázal, no žalobca trval na podanej žalobe. Preto mal správny súd postupovať podľa § 171 SSP. 11. Žalovaný požaduje zmenu napadnutého uznesenia správneho súdu vo výroku II. a priznanie trov konania na správnom súde, ako aj priznanie trov kasačného konania. 12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril v tom smere, že táto nie je prípustná s poukazom na § 439 ods. 2 písm. h) SSP. Výrok II. napadnutého uznesenia správneho súdu je svojím charakterom aj výrokom o náhrade trov konania, resp. ich výške, v špecifickom znení, nakoľko sa náhrada trov konania nepriznáva žiadnemu účastníkovi, teda vyčíslenie trov je v prípade ich nepriznávania žiadnej zo strán už irelevantné. Preto má byť kasačná sťažnosť odmietnutá. 13.

Pre správny súd je záväzný text žaloby, a nie jej prílohy. Žalobca rovnako nijako nereflektoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde žalovaný namietol, že žalobca podal dvakrát totožné žaloby. 15. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 15.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) po zistení, že kasačné sťažnosti sťažovateľov boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a sú prípustné (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po neverejnej porade senátu (§ 147 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačné sťažnosti nie sú dôvodné.

III. A K litispendencii

17. Podľa názoru kasačného súdu je potrebné prisvedčiť záverom správneho súdu, že v práve posudzovanej veci nastala prekážka litispendencie v zmysle § 98 písm. b) SSP. 18. Podľa § 98 písm. b) SSP žaloba sa odmietne uznesením, ak o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie. V práve posudzovanej veci boli tak splnené všetky citované podmienky pre odmietnutie žaloby. 19. Po prvé, v prípade konaní vedených na správnom súde pod sp. zn. 7S/94/2021 a 6S/ 103/2021 ide o totožného žalobcu, t. j. o Okresnú prokuratúru Trebišov. Uvedenú skutočnosť nenamieta ani žalobca.

21. V práve posudzovanej veci sp. zn. 7S/94/2021 je podľa názoru kasačného súdu rovnako napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného č. 101/2021. Zo súdneho spisu vyplýva, že celý text žaloby podanej v tejto veci pojednáva výlučne o uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného č. 101/2021 (záhlavie, samotný text žaloby, petit).

nebolo vyhovené uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného č. 145/2021. 23. Z opísaných skutočností je teda zrejmé, že žalobou podanou v tejto veci žalobca mienil napadnúť uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného č. 101/2021. Na tomto závere nič

24. Pokiaľ ide o povinnosť správneho súdu postupovať podľa § 59 SSP, tak kasačný súd uvádza, že z podanej žaloby, ako je opísané vyššie, na jednej strane jasne vyplýva, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje (t. j. uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 101/2021 a jeho preskúmania z dôvodov uvedených v žalobe), na strane druhej, by však podanie žalobcu mohlo byť považované za neúplné v tom zmysle, že k nemu neboli pripojené prílohy podľa § 353 ods. 2 SSP, ktoré by korešpondovali s obsahom žaloby.

25. Rovnako s poukazom na § 62 ods. 1 SSP, pokiaľ ide o rozpor medzi obsahom žaloby a jej prílohami, kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že rozsah a dôvody žaloby možno meniť len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

27. Kasačný súd na tomto mieste pripomína, že to bol práve žalobca, kto založil v konaní správneho súdu prekážku litispendencie tým, že (zrejme nedopatrením) dvakrát podal žalobu proti uzneseniu obecného zastupiteľstva žalovaného č. 101/2021, a ani raz ju nepodal proti uzneseniu obecného zastupiteľstva žalovaného č. 104/2021.

možné preskúmať. Odmietnutie žaloby pre právne dôvody sa skúma ako otázka právneho posúdenia, čo platí aj pre posudzovaný prípad (mutatis mutandis uznesenie sp. zn. 5 Svk 6/ 2021 z 26. januára 2022, bod 25). 29. Ku kasačnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, teda že podanie žalobcu bolo nezákonne odmietnuté, je potrebné uviesť, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, čo sa v práve rozhodovanej veci nestalo (podobne uznesenie sp. zn. 5 Svk 6/2021 z 26. januára 2022, bod 25; uznesenie sp. zn. 5 Svk 38/2022 z 31. januára 2023, bod 9).

30. V prvom rade kasačný súd musí uviesť, že podaná kasačná sťažnosť žalovaného je prípustná. Argumentácia uvedená žalobcom, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je prípustná, je zjavne nesprávna, keď podľa § 439 ods. 2 písm. h) SSP je kasačná sťažnosť neprípustná len proti uzneseniu o výške náhrady trov konania. Avšak v práve posudzovanej veci ide o otázku samotného nároku na náhradu trov konania (§ 175 ods. 1 SSP). Kým zákonodarca mienil z prípustnosti kasačnej sťažnosti vylúčiť skôr technickú otázku výpočtu jej výšky, jeho zámerom zjavne nebolo vylúčiť prípustnosť kasačnej sťažnosti proti zásadnejšej otázke, komu vlastne a v akom pomere patrí náhrada trov konania. 31. Argumentáciu žalobcu v tom smere, že ak žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ide vlastne o rozhodovanie aj o výške trov konania, keďže táto bude nulová, považuje kasačný súd za nie viac ako špekulatívnu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2017 sp. zn. 6 Cdo 5/2017, bod 10 (uvedené závery sú vzhľadom na totožnosť noriem v Civilnom sporovom poriadku a v Správnom súdnom poriadku použiteľné aj na rozhodovanie o výške náhrady trov konania v správnom súdnictve) nie je možné ani pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania priznať tieto trovy vo výške 0 eur. Potom ani výrok, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nemôže byť ekvivalentný s výrokom, že výška náhrady trov konania je 0 eur. 32. Na tomto mieste kasačný súd uvádza, že správny súd mal správne poukázať na písm. c) v ustanovení § 170 SSP, teda že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora. Napriek tomu sú závery správneho súdu obhájiteľné. 33. V správnom súdnom konaní začatom na základe žaloby prokurátora platí vyššie citovaná zásada zakotvená v § 170 písm. c) SSP. Táto zásada nie je derogovaná ani s poukazom na § 171 ods. 1 SSP (ktorý je relevantný v práve posudzovanej veci pre odmietnutie žaloby), pretože s poukazom na § 25 SSP a § 261 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) platí, že prokurátorovi nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. V tomto prípade teda zákonná úprava celkom jasne vylučuje možnosť, aby prokurátorovi mohla byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. 34. Uvedené nepochybne súvisí so špecifickým postavením prokuratúry, ktorá spočíva v ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu (čl. 149 Ústavy). Prokurátor koná vo verejnom záujme. (por. BARICOVÁ, Jana, SEDLAČKO, František. § 170 [Náhrada trov konania v osobitných prípadoch]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 838.). Aj podľa názoru Ústavného súdu o § 261 CSP „[n]aďalej platí, že povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi, pričom uvedené sa vzťahuje na prípady podania žaloby [...]“ (nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 320/2020 zo 14. decembra 2021, bod 32). 35. Žalovaný rovnako nepredniesol žiadne argumenty na spochybnenie ústavnej konformity aplikovaných noriem CSP a SSP, a takéto dôvody nateraz nezistil ani kasačný súd.