8Svk/20/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. BA-7Sa/101/2018-175 zo dňa 6. októbra 2023 zamietol žalobu žalobkýň proti inému zásahu žalovaných. Správny súd doručoval uznesenie na adresu, ktorú žalobkyne oznámili správnemu súdu ako adresu na doručovanie: P. O. Box 80, 820 14 Bratislava. 2.

3. Správny súd výzvou č. k. BA-7Sa/101/2018-199 zo dňa 16. novembra 2023 vyzval žalobkyne na splnenie poplatkovej povinnosti v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. 4. Výzvu správny súd doručoval na uvedenú adresu trvalého pobytu žalobkýň, pričom táto nebola v odberných lehotách prevzatá a považovala sa za doručenú dňa 12. decembra 2023.

Uznesením správneho súdu, vydaným vyšším súdnym úradníkom, č. k. BA-7Sa/101/ 2018-218 zo dňa 7. februára 2024 bolo konanie o kasačných sťažnostiach žalobkýň proti uzneseniu správneho súdu č. k. BA-7Sa/101/2018-175 zo dňa 6. októbra 2023 zastavené pre nesplnenie poplatkovej povinnosti. Toto uznesenie bolo doručované na adresu trvalého pobytu žalobkýň, kde nebolo počas odbernej lehoty prevzaté a považovalo sa za doručené dňa 4. marca

Nemali tak reálnu šancu si doručovanú zásielku vyzdvihnúť. Svoj pobyt preukázali dokladmi o cestovaní vlakom. Podľa § 122 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preto požiadali o odpustenie zmeškania lehoty. 9.

10. Správny súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že žalobkyniam doručoval výzvu na zaplatenie súdneho poplatku na adresu trvalého pobytu uvedenú v kasačnej sťažnosti, pričom túto si žalobkyne nevyzdvihli. Žalobkyne si výzvu na zaplatenie súdneho poplatku nevyzdvihli ani pri opakovanom doručovaní na nimi v predchádzajúcom správnom súdnom konaní uvádzanej adrese a súdny poplatok (napriek časovému priestoru) zaplatili oneskorene. 11.

12. Navyše dal do pozornosti, že vznik poplatkovej povinnosti je spojený už s podaním kasačnej sťažnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov; ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Žalobkyne tak boli povinné uhradiť súdny poplatok už s podaním kasačnej sťažnosti. Hoci ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch upravuje výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, táto predstavuje osobitný inštitút nápravnej lehoty na dodatočné splnenie zákonnej poplatkovej povinnosti. Citujúc rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 43/2023 zo dňa 2. februára 2023 poukázal správny súd na to, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku predstavuje do určitej miery privilégium. Jej účelom nie je uložiť poplatkovú povinnosť, ale upozorniť na jej nesplnenie s následkom zastavenia konania. V predmetnej veci tak žalobkyne nesplnili svoju zákonnú poplatkovú povinnosť pri podaní kasačnej sťažnosti a nevyužili ani dodatočnú lehotu. 13.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

14. Proti I. výroku napadnutého uznesenia podali žalobkyne - sťažovateľky kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 15. Sťažovateľky poukázali na skutočnosť, že spochybnili jednu z podmienok fikcie doručenia, a teda, že sa na doručovacej adrese v čase doručovania zdržiavali. Preto ani nemohli nastať účinky fikcie doručenia. 16. Namietali tiež, že o ich žiadosti na odpustenie zmeškania lehoty nemal správny súd rozhodovať podľa § 122 CSP ale podľa § 114 CSP. Podmienky pre odpustenie zmeškania lehoty tak mali byť (i) či sa sťažovateľky z ospravedlniteľného dôvodu nezdržiavali na adrese podľa § 106 CSP a (ii) či v tejto súvislosti neporušili žiadnu právnu povinnosť. Nie však požiadavka podania návrhu na odpustenie zmeškania lehoty do 15 dní odo dňa odpadnutia prekážky v zmysle § 122 CSP, na ktorej nesplnení správny súd založil svoje rozhodnutie. 17. Sťažovateľky svojím vyjadrením zo dňa 13. septembra 2024 oznámili kasačnému súdu, že podali proti II. výroku napadnutého uznesenia (o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania) ústavnú sťažnosť, pričom do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa ich názoru nemá kasačný súd právomoc rozhodnúť o ich kasačnej sťažnosti proti I. výroku napadnutého uznesenia (o zamietnutí žiadosti sťažovateliek o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku). 18. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. IV. ÚS 442/2024 zo dňa 10. septembra 2024 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateliek proti II. výroku napadnutého uznesenia.

21. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 22.

v spojení s § 25 SSP len z dôvodu, že sa v čase doručovania nezdržiavali v mieste doručovania, ale boli dočasne v Y. V.. 24. V tomto smere sú preto tiež nedôvodné odkazy sťažovateliek na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 4 Sž 35/2002 a sp. zn. 4 Sžo 35/2015, ktoré sa týkajú práve a len výkladu podmienok fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý však na predmetnú vec nie je aplikovateľný.

26. Na druhej strane však kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľkám v tom, že pomerne prísna formulácia fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP viedla zákonodarcu k tomu, že pre prípady zmeškania lehôt nadväzujúcich na fiktívne doručenie zásielok upravil osobitné podmienky odpustenia zmeškania lehoty v § 114 CSP v spojení s § 25 SSP. Kasačný súd sa preto stotožňuje so sťažovateľkami v tom, že na predmetnú vec bolo potrebné aplikovať § 114 CSP v spojení s § 25 SSP.

28. Kasačný súd sa však napriek tomu stotožňuje so správnym súdom v tom, že sťažovateľky nezaplatili súdny poplatok (napriek svojej zákonnej povinnosti) pri podaní kasačnej sťažnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch). Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola sťažovateľkám doručená fikciou doručenia na nimi zvolenú adresu (B..T..Z. XX, XXX XX Z.) dňa 23. januára 2024, pričom 10-dňová lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula dňa 2. februára 2024. Sťažovateľky sa pritom vrátili z Y. V. dňa 24. januára 2024, a preto mali dostatok času získať doručované zásielky a zaplatiť súdny poplatok v doplnenej lehote. Napriek tomu, že im boli v poštovom priečinku zanechané oznámenia o doručovaných zásielkach od správneho súdu, sťažovateľky sa o tieto zásielky telefonicky a ani osobne nezaujímali. Zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku tak nebolo zapríčinené tým, že sa sťažovateľky o doručovanej zásielke, vo vzťahu ku ktorej bola uplatnená fikcia doručenia,

29. Kasačný súd na vyššie uvedenú podstatu argumentácie správneho súdu nadväzuje a dáva sťažovateľkám do pozornosti, že odpustenie zmeškania lehoty podľa § 114 CSP v spojení s § 25 SSP prichádza do úvahy len vtedy, ak je preukázaný ospravedlniteľný dôvod nezdržiavania sa na mieste doručenia. Sťažovateľky takýto dôvod vidia v rekreácii (iný dôvod sťažovateľky neuvádzajú), teda v dočasnom, mesačnom pobyte v Y. V., pre ktorý sa nenachádzali v mieste doručovania. Kasačný súd v tomto smere poukazuje na odbornú spisbu, podľa ktorej ospravedlniteľným dôvodom podľa § 114 CSP (ŠTEVČEK, M.; FICOVÁ, S.; BARICOVÁ, J.; MESIARKINOVÁ, S.; BAJÁNKOVÁ, J;. TOMAŠOVIČ, M. a kol.:

30. Kasačný súd preto zastáva názor, že sťažovateľky neargumentovali a ani správnemu súdu nepreukázali ospravedlniteľný dôvod ich neprítomnosti na mieste doručovania podľa § 114 CSP, ktorý by im bránil v prebratí doručovanej zásielky. Ak sa aj sťažovateľky rozhodli pre mesačný pobyt v Y. V., bolo ich zodpovednosťou zabezpečiť si preberanie písomností za seba alebo oznámiť správnemu súdu inú adresu na doručovanie písomností.

31. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že bez ohľadu na skutočnosť, či správny súd na vec aplikoval § 70 SSP (obdobné ustanovenie ako § 122 CSP) alebo § 114 CSP v spojení s § 25 SSP, v oboch prípadoch bolo pre vec rozhodujúce, či sťažovateľky preukázali ospravedlniteľný dôvod pre neprevzatie zásielky v mieste doručovania a nadväzujúce zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Kasačný súd sa v plnom rozsahu pritom stotožnil so správnym súdom v tom, že takýto ospravedlniteľný dôvod sťažovateľky v predmetnej veci nepreukázali, a preto neboli splnené podmienky pre odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku ani podľa § 70 SSP a ani podľa § 114 CSP v spojení s § 25 SSP. Správny súd preto postupoval správne, ak žiadosti sťažovateliek o odpustenie zmeškania lehoty nevyhovel a kasačná sťažnosť sťažovateliek bola v tomto smere nedôvodná.

IV. ÚS 442/2024 zo dňa 10. septembra 2024 (v ktorej rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateliek proti II. výroku napadnutého uznesenia) obiter dictum posudzoval dôvodnosť postupu správneho súdu spočívajúceho v zamietnutí žiadosti sťažovateliek o odpustenie zmeškania lehoty. Vo svojich úvahách pritom Ústavný súd Slovenskej republiky v podstatnom vychádzal z rovnakých premís ako správny a kasačný súd: „Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia aj bez potreby detailného opakovania jeho záverov konštatuje, že ho nepovažuje za arbitrárne ani svojvoľné. Neobstojí argument sťažovateliek týkajúci sa spochybňovania fikcie doručenia výzvy správneho súdu. Správny súd po fyzickom neprevzatí výzvy zaslanej na adresu trvalého pobytu sťažovateliek doručoval rovnakú výzvu aj na adresu súdu známu aj z ich predchádzajúcich podaní. Sťažovateľky v sťažnosti proti uzneseniu, žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty a napokon aj v ústavnej sťažnosti opakovane argumentovali, že sa na adrese doručovania nezdržiavali v čase od 20. decembra 2023 do 24. januára 2024, keďže boli odcestované v Y. V.. Ústavný súd odkazuje na záver správneho súdu, že lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula až 2. februára 2024, pričom povinnosť zaplatiť súdny poplatok sťažovateľky nesplnili ani po ich návrate z Y. V.. Je pravdou, že odberná lehota na prevzatie výzvy uplynula 23. januára 2024, sťažovateľky mali vedomosť o pokuse doručiť písomnosť z oznámenia pošty o uložení zásielok a nič im nebránilo dozvedieť sa o obsahu doručovanej zásielky po ich návrate iným spôsobom (napr. telefonickým dopytom, resp. nahliadnutím do spisu). Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd konštatuje, že správny súd postupoval v medziach zákona pri rozhodovaní o zamietnutí sťažnosti sťažovateliek, ako aj pri posudzovaní podmienok na možné odpustenie zmeškania lehoty...“