8Svk/21/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou BORLOKOVA & ASSOCIATES s. r. o., so sídlom Jakubovo námestie 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47243805, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, P. O. BOX 40, 828 55 Bratislava 24, IČO: 42355818, o preskúmanie zákonnosti Všeobecného povolenia č. 1/2023 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb zo dňa 31. januára 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-6S/93/2023-72 zo dňa 31. augusta 2023, konajúc o žiadosti O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 47259116 o pribratie do konania ako ďalšieho účastníka, právne zastúpená: A.K.F. Legal, s.r.o., Čulenova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 47236400, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh O2 Slovakia, s.r.o. o pribratie do konania sp. zn. 8 Svk 21/2023 ako ďalšieho účastníka zamieta.

Odôvodnenie

I.

Všeobecného povolenia a je podnikom podľa § 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. Odkázal na § 448 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP, podľa ktorého sú účastníkmi kasačného konania tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom. 3. Žiadateľ tvrdí, že mal v konaní o správnej žalobe proti Všeobecnému povoleniu, a teda aj v kasačnom konaní, postavenie ďalšieho účastníka, keďže účastníkmi administratívneho konania podľa § 9 zákona o elektronických komunikáciách sú všetky podniky podľa § 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. Podľa jeho názoru je nepochybné, že napadnuté Všeobecné povolenie sa bezprostredne dotýka všetkých podnikov podľa § 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, keďže predstavuje povolenie týchto podnikov na podnikanie v oblasti elektronických komunikácií a ukladá im práva a povinnosti. Vzhľadom na to, že sú práva a povinnosti vyplývajúce zo Všeobecného povolenia pre všetky podniky rovnaké, ak dôjde k zrušeniu uložených povinností vo Všeobecnom povolení tak, ako to žiada žalobca, tieto povinnosti budú zrušené aj pre žiadateľa. Výsledok konania sa ho teda priamo dotýka a najvyšší správny súd rozhoduje tak aj o právach žiadateľa. 4. Podľa § 448 SSP účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú sťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. 5. V zmysle citovaného ustanovenia sa účastníci konania pred správnym súdom automaticky (zo zákona) stávajú aj účastníkmi kasačného konania. Okruh účastníkov konania v kasačnom konaní je tak taxatívne vymedzený zákonom (ide o špeciálnu úpravu oproti konaniu pred správnym súdom) a nie je ho preto možné ďalej rozširovať. Vzhľadom na to, že žiadateľ nebol účastníkom konania pred správnym súdom, nemá preto zo zákona ani postavenie účastníka konania (ďalšieho účastníka) v konaní pred kasačným súdom. Kasačný súd preto jeho žiadosť v súlade s § 448 SSP zamietol. 6. Pokiaľ je žiadateľ presvedčený o tom, že mal byť účastníkom konania (ďalším účastníkom) v konaní pred správnym súdom, mohol o pribratie do tohto konania požiadať správny súd (§ 33 SSP) alebo podať kasačnú sťažnosť opomenutého sťažovateľa podľa § 442 ods. 2 SSP. Kasačný súd však nie je oprávnený pribrať účastníka do kasačného konania len na základe jeho žiadosti/návrhu, ak sa s ním nekonalo v konaní pred správnym súdom. 7. Kasačný súd však súčasne dodáva, že v prípade, ak by rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia správneho súdu a vec by mu vrátil na ďalšie konanie, môže žiadateľ požiadať správny súd o pribratie do konania podľa ustanovenia § 33 SSP, ak tvrdí, že mal byť účastníkom administratívneho konania, respektíve sa môže uchádzať o priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 a 3 SSP, keďže konanie podľa § 9 zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnym administratívnym konaním, ktoré postavenie účastníka konania vyslovene nepriznáva žiadnemu subjektu z dôvodu špecifickosti hybridného aktu, ktorý je vydaný všeobecne určenému okruhu adresátov. O jeho návrhu následne rozhodne správny súd. 8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.