8Svk/2/2025

1. Na základe žiadosti žalobkyne, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán") vykonal zmenou č. 3957/20 zápis poznámky do LV č. XXXXX, kde boli zapísané pozemky registra „C" parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX a do LV č. XXX, kde boli zapísané pozemky registra „C" parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, oba v katastrálnom území P. L. (ďalej len „pozemok LV č. XXXXX", „pozemok LV č. XXX", spolu ako „sporné pozemky"). Išlo o zápis poznámky v znení: „Poznamenáva sa začatie súdneho konania na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/23/ 2020 a 2S/16/2020 konanie o správnej žalobe voči rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 13.11.2019, č. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 30. mája 2019 č. 2488/26127/2019/STA/Vas/G-15 a o žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žaloby k napadnutým rozhodnutiam k pozemkom..." 2. Predmetom rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté správnymi žalobami vo vyššie uvedených správnych súdnych konaniach, bolo povolenie zmeny územného rozhodnutia a povolenie stavby Bytového domu Jančova ul. Bratislava s prípojkami inžinierskych sietí pre stavebníka - ďalšieho účastníka konania 2). 3. Ďalší účastník konania 2) požiadal o vymazanie poznámky. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. X-348/2020 zo dňa 28. decembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o katastri nehnuteľností") opravil údaj v katastri nehnuteľností tak, že vymazal poznámku k sporným pozemkom. 4. Žalovaný rozhodnutím č. Xo-4/2021-IBa zo dňa 31. marca 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že predmetom súdnych konaní na Krajskom súde v Bratislave je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí stavebného úradu a tieto súvisia so stavebným konaním. Zápis informatívnej poznámky na základe návrhu žalobkyne tak bol vykonaný v rozpore s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, keďže v dotknutom súdnom konaní nejde o vecné práva k sporným pozemkom. Žaloby smerujú proti rozhodnutiam, na základe ktorých bola povolená stavba, ktorá však v rozhodnom čase nebola evidovaná v katastri nehnuteľností.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou pozemkov susediacich so spornými pozemkami. Uviedla, že poznámka v katastri nehnuteľností má prenotačný charakter (§ 5 ods. 3 v spojení s § 38 zákona o katastri nehnuteľností). Informatívne poznámky informujú o nehnuteľnosti a majú signalizovať skutočnosti, ktoré sa dotýkajú nehnuteľností. Katastrálny zákon pritom nevymedzuje, aké skutočnosti možno poznámkou zapísať. Vymedzenie poznámok obsiahnuté v § 29 ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/ 2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, je len demonštratívne. Vymazané poznámky sa týkali sporných pozemkov, konkrétne správnych žalôb proti stavebnému povoleniu na realizáciu stavby na dotknutých pozemkoch. Spochybnenie stavebného povolenia má zásadné následky - môže znemožniť výkon stavby. Táto skutočnosť je podľa názoru žalobkyne tak zásadná, že má byť zapísaná v poznámke k sporným pozemkom (ochrana potenciálnych záujemcov o byty). Tieto poznámky pritom nezasahovali do práv vlastníkov dotknutých pozemkov a neobmedzovali ich v ďalšom nakladaní s nimi. Žalovaný a prvostupňový orgán preto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že poznámky informujúce o správnych žalobách voči stavebnému povoleniu nemožno považovať za informácie týkajúce sa nehnuteľnosti. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí považovala žalobkyňa za nedostatočné. 7. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") rozsudkom č. k. BA-2S/119/2021-147 zo dňa 29. mája 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok") zamietol správnu žalobu žalobkyne. Konštatoval, že základnými podmienkami aktívnej žalobnej legitimácie sú postavenie účastníka konania v administratívnom konaní a ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia (§ 177 ods. 1, § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP"). Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa, ako vlastníčka susedných pozemkov, nebola rozhodnutím žalovaného - vymazaním poznámky k susedným pozemkom, žiadnym spôsobom ukrátená na svojich právach alebo na právom chránených záujmoch. V danej veci neexistoval ani potenciálny dopad rozhodnutia o výmaze poznámky k susedným pozemkom žalobkyne na jej subjektívne práva. Ani žalobkyňa v podanej žalobe neidentifikovala, na ktorom konkrétnom subjektívnom práve, resp. právom chránenom záujme mala byť žalobkyňa dotknutá. Argumentovala len dotknutím na právom chránených záujmoch tretích osôb (stavebníka, záujemcov o byty a pod.).

Argumentácia sťažovateľky obsiahnutá v správnej žalobe nebola vôbec zohľadnená a správnym súdom zodpovedaná. 11. Podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností boli už do katastra nehnuteľností zapísané viaceré rozostavané byty, čo dokladá tvrdenia sťažovateľky týkajúce sa vplyvu realizácie stavby na priebeh konania o správnej žalobe a ochranu práv sťažovateľky. Sťažovateľka preto požiadala o priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti. 12. Ďalší účastníci konania 1) a 2) sa vyjadrili ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky, pričom túto považovali za nedôvodnú a navrhovali ju zamietnuť. V stručnosti zopakovali podstatu argumentácie správneho súdu a túto považovali za správnu. Ďalší účastník konania 1) navrhol aj zamietnuť návrh sťažovateľky na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 13. Sťažovateľka podaním zo dňa 10. júna 2025 urgovala rozhodnutie kasačného súdu v predmetnej veci. Poukázala na celkovú dĺžku konania a oznámila kasačnému súdu, že správny súd rozsudkom zo dňa 5. júna 2025 vo veci sp. zn. BA-2S/16/2020 zrušil stavebné povolenie na bytový dom Jančova ulica Bratislava (teda rozhodnutie, vo vzťahu ku ktorému chcela sťažovateľka poznámkou zapísať informácie k sporným nehnuteľnostiam).

IV. Posúdenie kasačného súdu

20. V posudzovanej veci nie je sporné postavenie sťažovateľky ako účastníčky konania o zápise ako aj výmaze poznámky (opravy chyby v katastrálnom operáte), keďže samotná poznámka bola zapísaná na základe jej návrhu ako vlastníčky susedného pozemku.

21. Hoci sťažovateľka mala oprávnenie podať odvolanie proti výmazu danej poznámky a odvolací orgán o ňom rozhodol, kasačný súd už opakovane v obdobných konaniach konštatoval, že od správneho konania je potrebné rozlišovať súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby, ktorú nie je možné vnímať ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. 3Sži/1/2011, 6Sžo/434/2009, 3Sži 10/2009). Preto len z

Hoci sťažovateľka poukazuje na to, že ako vlastníčka susedného pozemku môže byť na svojich právach povolením spornej stavby dotknutá alebo že verejnosť má právo na informáciu o vedení súdneho konania, táto argumentácia je z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby proti rozhodnutiu o výmaze poznámky nepostačujúca a právne irelevantná. Sťažovateľkou tvrdené skutočnosti totiž výmazom spornej poznámky žiadnym spôsobom nemenia jej právnu pozíciu ako vlastníčky susedného pozemku, keď sama tvrdí, že povolením stavby (nie výmazom poznámky) môže byť zasiahnuté do jej práv (ochrana jej práv v stavebnom či územnom konaní nie je týmto konaním dotknutá).

23. Výmaz danej poznámky nezasahuje do subjektívnych práv sťažovateľky ani z toho dôvodu, že daná poznámka bola zapísaná k pozemku a týkala sa súdneho konania týkajúceho sa prieskumu zákonnosti územného a stavebného konania k stavbe, ktorá môže byť v budúcnosti postavená na danom pozemku. Hoci sťažovateľa poukazuje na to, že podľa § 39 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností môžu byť ako poznámka zapísané aj len informácie o nehnuteľnosti, uvedené je potrebné vykladať v súvislosti s účelom inštitútu poznámky, ktorý slúži k signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej voľnosti nositeľa vecného práva zapísaného v katastri nehnuteľností alebo ktorými je do určitej miery oslabovaný princíp publicity existujúcich zápisov. Sporná poznámka (jej výmaz) do subjektívnych práv sťažovateľky (napr. jej vlastníckeho práva) nezasahuje, keď ňou tvrdené subjektívne práva nie sú priamo naviazané/nesúvisia s prípadnými obmedzeniami práv vlastníka pozemku, ku ktorému bola poznámka zapísaná a v konečnom dôsledku sa ani priamo netýkajú práv vlastníka pozemku zapisovaných do katastra nehnuteľností podľa § 1 ods. 1 zákona o katastri

Správny súd neposudzuje v rámci skúmania aktívnej legitimácie žalobcu len otázku či úkon správneho orgánu založil, zmenil, zrušil či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale predovšetkým či sa podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, negatívne prejavil v jeho právnej sfére.

Na rozdiel od žalobcov v odkazovanej veci, kde boli títo v súdnom spore o určenie vlastníctva so žalobcom, čo mohlo vo vyvlastňovacom konaní k spornému pozemku založiť zásah do ich práv, v tu posudzovanej veci samotný výmaz poznámky nijakým spôsobom nemení a ani nemôže zmeniť či zasiahnuť právnu sféry sťažovateľky. Ako už bolo vyššie uvedené, uvedené neznamená, že sťažovateľka v iných konaniach a inými rozhodnutiami, ako je napr. územné rozhodnutie či stavebné povolenie ku spornej stavbe, nemôže byť dotknutá na svojich právach, pričom v týchto konaniach sa môže ochrany svojich subjektívnych práv domáhať.

relevantné. Kasačný súd ani nevzhliadol také dôvody, ktoré by odôvodňovali iný výklad tohto ustanovenia. Naviac s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, ani skutočnosť zrušenia stavebného povolenia nemôže aktívnu procesnú legitimáciu sťažovateľky nijako ovplyvniť.