8Svk/22/2023

1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), rozhodnutím č. 1/2016 ROEP Záhorská Bystrica z 12. októbra 2016 schválil register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v katastrálnom území Y. I. a údaje registra zapísal do katastra nehnuteľností 16. novembra 2016. Predmetom konania boli pozemky, ktoré neboli zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, prípadne neboli uvedené v majetkovej podstate LV alebo pozemky, ku ktorým bolo evidované vlastnícke právo na LV len v časti, nie v spoluvlastníckom podiele 1/1. 2. Družstvo podielnikov DEVÍN doručilo 12. júla 2017 prvostupňovému správnemu orgánu návrh na začatie konanie o zmene údajov schváleného registra v katastrálnom území Y. I. v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), v ktorom žiadalo zmenu údajov o vlastníckom práve na LV č. XXXX v katastrálnom území Y. I. (zapísaných v prospech fyzických osôb na základe rozhodnutia o schválení ROEP zo 16. novembra 2016) v jeho prospech (ďalej len „návrh“). Družstvo podielnikov DEVÍN doručilo 28. septembra 2017 prvostupňovému správnemu orgánu zmenu svojho návrhu, v ktorom žiadalo zmenu údajov o vlastníckom práve zapísanom v prospech fyzických osôb nielen na LV č. XXXX, ale aj na LV č. XXXX, avšak len pod poradovými číslami, ktoré má v správe

II. Správna žaloba opomenutého účastníka konania a vyjadrenie žalovaného

7. Žalobca podal správnu žalobu opomenutého účastníka v konaní vedenom žalovaným pod sp. zn. Co 18/18-BPR, v ktorej žiadal, aby mu rozhodnutie žalovaného č. Co 18/18-BPR z 1.

8. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvodzuje z toho, že je pozemkovým spoločenstvom v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z.“) a jeho členmi sú spoluvlastníci pozemkov spoločnej nehnuteľnosti v katastrálnom území Y. I..

9. Žalobca vo svojej argumentácii pokračoval a založil ju v podstate na dvoch líniách: (i) Žalobca bol účastníkom konania ROEP, a preto mal byť aj účastníkom konania o oprave ROEP v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. č. 180/1995 Z. z., v časti týkajúcej sa spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko bol účastníkom aj viacerých zasadnutí komisie ROEP, ktorá okrem iného posudzovala aj nároky Družstva podielnikov DEVÍN. (ii) Oprávnenie Slovenského pozemkového fondu zastupovať nezistených vlastníkov v predmetnom administratívnom konaní zaniklo, pretože podľa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu najneskôr vo februári 2018 mu bolo doručené osvedčenie o dedičstve 65D 89/2017, D not 44/2017 zo 6. februára 2018, ako aj rozhodnutie v ďalšom dedičskom konaní uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, 69D 327/2017, D not 87/2017 právoplatné 17. januára 2018, čo podľa žalobcu znamená, že dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi, resp. vlastníkmi, ktorých vlastnícke právo nebolo preukázané.

10. Záverom žalobca doplnil, že žalovaný svojím postupom úplne odignoroval ustanovenie § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého konanie o zmene údajov registra podľa ods. 6 cit. zák. nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku alebo dotknutého spoluvlastníckeho podielu na inú osobu. Podľa žalobcu k prevodu, resp. prechodu vlastníctva došlo ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, pravdepodobne aj pred začatím samotného konania vo veci, čím je podľa neho celé konanie nezákonné. 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe spochybnil žalobcovu vecnú legitimáciu v konaní č. Co 18/18-BPR, majúc za to, že konanie o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nie je konaním vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva.

12. Navyše podľa žalovaného zákon č. 180/1995 Z. z. jednoznačne rozlišuje medzi členom komisie, účastníkom konania a pozemkovým spoločenstvom. Pozemkové spoločenstvá môžu byť členom komisie ROEP, pretože môžu poznať, resp. by mali viesť registre podielových vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a pod. Avšak v konkrétnej veci sú účastníkmi konania jednotliví vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktorí sú uvedení v návrhu zostaveného ROEP, v prípade nezistených vlastníkov s uvedením správcu (Slovenský pozemkový fond), bez ohľadu na to, či v katastrálnom území obce existuje pozemkové spoločenstvo, resp. či vôbec

Navyše žalobca nekonkretizoval, ktorých účastníkov, resp. nezistených vlastníkov sa uvedené dedičské osvedčenia týkali, tiež poradové čísla a číslo LV. Žalobca neuviedol podľa žalovaného ani ďalšiu skutočnosť, a to či vôbec a kedy boli katastrálnemu odboru tieto dedičské osvedčenia doručené a kedy mohol a mal mať o ich existencii vedomosť.

III. Argumentácia správneho súdu

15. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 6 S 184/2018-440 z 18. mája 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) žalobu opomenutého účastníka odmietol ako podanú neoprávnenou osobou v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 16. Správny súd v predmetnej veci najskôr skúmal či neuplynula trojročná prekluzívna lehota počítaná od vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca žiadal doručiť. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané 1. júna 2018 a žaloba bola doručená na správny súd 29. októbra 2018, preto bola žaloba podaná včas. 17. Správny súd ďalej pokračoval, že žalobca dostatočne nepreukázal, že žalovaný konal nesprávne, keď napadnuté rozhodnutie nedoručoval žalobcovi, nakoľko žalobca nepreukázal žiadneho člena spoločenstva, ktorý bol zároveň vlastníkom dotknutých pozemkov, čím nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v administratívnom konaní a dôvodnosť žaloby. Podľa správneho súdu žalobca nikde v žalobe netvrdil ani nepreukázal, či aspoň niektoré parcely opísané v napadnutom rozhodnutí majú podľa neho byť vo vlastníctve členov spoločenstva. Vo výpise z registra pozemkových spoločenstiev, ktorý bol žalobcom predložený, nie sú uvedené špecifikácie parciel a podielov, a preto podľa správneho súdu nemožno ustáliť, že niektorý z nezistených vlastníkov, či vlastník s nezisteným pobytom, je zároveň členom spoločenstva a že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. 18. Tvrdenie, že žalobca sa považoval za opomenutého účastníka z dôvodu, že sa pokladal za účastníka konania o REOP, nemožno považovať za ťažiskový argument, nakoľko pozemkové spoločenstvá sa síce podieľajú na zostavení podkladov o ROEP, avšak s týmto nemusí byť spojené aj ich účastníctvo v konaní. Predmet konania rezultujúci rozhodnutím z 12. októbra 2016 bol čo do rozsahu širší a dotýkal sa širšieho okruhu vlastníkov (pozemkov a účastníkov konania), a preto podľa správneho súdu nie každý účastník pôvodného konania je automaticky aj účastníkom administratívneho konania o zmene údajov ROEP podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.

19. Žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, požadujúc jeho zrušenie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti.

Z podkladov, ktoré žalobca pripojil ako dôkazy k žalobe, podľa neho vyplýva, že žalobca mal postavenie účastníka konania v konaní o ROEP, zastupoval svojich členov v tomto konaní a správny orgán s ním ako s účastníkom konania konal nepretržite od roku 2014. 21. Ďalej uviedol, že otázka postavenia účastníka v konaní nie je v zákone č. 180/1995 Z. z. upravená a legislatívny odkaz pri predmetnom zákone odkazuje na Správny poriadok. Uvedené tak podľa sťažovateľa znamená, že v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku členovia žalobcu zapísaní na LV č. XXXX pod poradovým číslom 266, 1601, 1602, 1603, 1613, 1614, 1615, 1616, 1617, 1618 a na LV č. XXXX pod poradovým číslom 266, 1606, 1607, 1608, 1618, 1619, 1620, 1621, 1622, 1623, boli tými, o koho právach, právom chránených záujmoch sa konalo v konaní o oprave ROEP a koho práva, a právom chránené záujmy boli rozhodnutím priamo dotknuté. Týmto rozhodnutím im, resp. ich právnym predchodcom, boli odňaté vlastnícke práva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti.

22. Argumentácia správneho súdu, že žalobca nepreukázal, že by niektorý jeho člen bol zároveň vlastníkom dotknutých pozemkov, vychádza podľa sťažovateľa z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ je pozemkovým spoločenstvom, ktorého činnosť je upravená zákonom č. 97/2013 Z. z. a v jeho zmysle sťažovateľ ako pozemkové spoločenstvo spravuje pre svojich členov spoločnú nehnuteľnosť, nakoľko jeho členovia sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná nehnuteľnosť ako jedna nehnuteľná vec môže pozostávať z viacerých pozemkov a môže byť zapísaná aj na viacerých listoch vlastníctva v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z. z. V tomto kontexte sťažovateľ pripomenul, že v jeho prípade je spoločná nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia, zapísaná na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie Y. I..

Posledné rozhodnutie, na ktoré sťažovateľ poukázal, bolo taktiež rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 4/2020 z 13. júla 2021, ktoré sa venovalo postaveniu opomenutého účastníka v konaní vo veci ochrany životného prostredia. 24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

29. Z ustanovenia § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018 jasne vyplýva taxatívny výpočet údajov a ich zmien, ktoré sa do registra pozemkových spoločenstiev zapisujú. V takto vymedzenom výpočte údajov sa však špecifikácia parciel, resp. vymedzenie podielov jednotlivých vlastníkov, ktorí sú členmi pozemkového spoločenstva, tak ako to žiadal správny súd vo svojom uznesení, nenachádza. Preto argumentácia správneho súdu, že v predmetnom výpise nie sú uvedené špecifikácie parciel a podielov, nie je dôvodná. Z výpisu z registra pozemkového spoločenstva sťažovateľa, ktorý bol priložený k žalobe, vyplýva názov katastrálneho územia a čísla LV, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná predmetná spoločná nehnuteľnosť. Medzi číslami jednotlivých LV sa nachádzajú aj sťažovateľom namietané LV č. XXXX a č. XXXX. Sťažovateľ následne potom v správnej žalobe uviedol konkrétne poradové čísla na predmetných LV č. XXXX a č. XXXX, ktorých sa zmena súvisiaca s osvedčeniami o dedičstve mala týkať. Nesedí tak potom argumentácia

spoločenstva. 30. V prejednávanej veci totiž Družstvo podielnikov DEVÍN iniciovalo konanie o zmene údajov schváleného ROEP v katastrálnom území Y. I. v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/ 1995 Z. z. a vo svojom návrhu požadovalo zmeniť vo svoj prospech údaje o vlastníckom práve fyzických osôb k pozemkom na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pod poradovými číslami, ktoré má v správe Slovenský pozemkový fond.

konania. 32. Pokiaľ tak správny orgán dospeje k záveru, že schválený ROEP obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. a začne konanie o zmene údajov schváleného ROEP v zmysle § 7 ods. 6 cit. zák., podľa kasačného súdu je nevyhnuté, aby si správny orgán ustálil okruh účastníkov konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Z uvedeného však platí výnimka, na ktorú zákon č. 180/1995 Z. z. pamätá priamo v ustanovení § 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) a d), keď s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník síce je známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov Slovenský pozemkový fond.

Bratislava IV, 69D 327/2017, D not 87/2017 právoplatné 17. januára 2018, keď podľa názoru sťažovateľa dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi, resp. vlastníkmi, ktorých vlastnícke právo nebolo preukázané. 34. Uvedená skutočnosť má podľa kasačného súdu zásadný vplyv na ďalšie právne posúdenie veci a na ustálenie účastníctva v konaní o zmene údajov schváleného registra podľa 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., nakoľko ak by správny súd vyhodnotil, že dedičia po pôvodných členoch sťažovateľa skutočne viac neboli nezistenými vlastníkmi, aplikácia ustanovenia § 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. by neprichádzala do úvahy. Slovenský pozemkový fond by viac nemal právo takýchto vlastníkov v konaní zastupovať a dotyk na ich právach, resp. právom chránených záujmoch v zmysle § 14 Správneho poriadku, by bol napadnutým rozhodnutím žalovaného nepochybný. Za takýchto okolností by bolo nevyhnutné, aby sa správny súd zaoberal aj ďalšou nadväzujúcou otázkou, ktorú sťažovateľ v prejednávanej veci nastolil, a to, či sťažovateľ bol oprávnený zastupovať svojich členov v konaní o zmene údajov schváleného registra, nie z titulu jeho účastníctva v konaní o ROEP, ale práve z titulu § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018. V zmysle predmetného ustanovenia výbor za členov spoločenstva koná pred súdmi a orgánmi verejnej správy v zákonom ustanovených prípadoch, resp. ich môže za zákonom ustanovených podmienok zastupovať. Správny súd by sa mal následne teda zaoberať tým, či predmetná vec je takou vecou, pri ktorej sa predpokladá konanie pozemkového spoločenstva, vzhľadom na účel a zmysel uvedenej právnej normy (v tomto smere kasačný súd upriamuje pozornosť správneho súdu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 425/2023 z 8. februára 2024).

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd má za to, že napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP (bližšie pozri bod 28 tohto uznesenia), čo odôvodňuje záver, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Kasačný súd preto napadnuté uznesenie správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave. 36. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v tomto uznesení. Opätovne komplexne posúdi námietky sťažovateľa v správnej žalobe a dôsledne sa vysporiada s jeho argumentáciou, pričom pokiaľ opätovne dospeje k názoru, že námietky sťažovateľa sú nedôvodné, tento svoj záver primerane premietne do nového rozhodnutia. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný. 37. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (žaloba) odmietnuté napr. pre neoprávnenosť osoby alebo vylúčenie napádaného aktu zo súdneho prieskumu, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28). 38. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodný z povahy samotnej veci, nakoľko v zmysle § 447 ods. 1 SSP kasačný súd môže kasačnej sťažnosti priznať odkladný účinok iba v prípade, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom na to, že správny súd žalobu opomenutého účastníka odmietol, jeho rozhodnutím nemohol byť navodený taký právny stav pokračovaním, ktorého by mohli hroziť následky závažnej ujmy, resp. účinky ktorého by mohli byť pozastavené. 39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.