← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·21. 7. 2025

8Svk/22/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200169.1

ZrušujeMeníVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
5S/53/2023
IČS
3021200169
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcov: 1) G. E., narodený XX. Q. XXXX, U. č. XXX, XXX XX U., 2) N. U., narodený X. apríla XXXX, F. X, XXX XX Q. J. nad T., 3) Z. J., narodený XX. H. XXXX, U. č. XXX, XXX XX U., 4) Poľovnícka spoločnosť Váh, Streďanská 2661/45, 955 01 Topoľčany, IČO: 52125891, spoločne právne zastúpení advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária HORVÁTH, s.r.o., so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 56059108, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, Hviezdoslavova 36, Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OÚ-NM-PLO-2021/000478-017 zo dňa 21. mája 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/53/ 2023-25 zo dňa 15. februára 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/53/2023-25 zo dňa 15. februára 2024 mení tak, že opatrenie žalovaného OÚ-NM- PLO-2021/000478-017 zo dňa 21. mája 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcom priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 15. marca 2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcov 1) a 2) o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Brunovce č. 1/2019 zo dňa 15. marca 2019 (ďalej len „Zmluva"). Opatrením č. OU-NM-PLO-2019/004525-5 zo dňa 30. mája 2019 žalovaný Zmluvu nezaevidoval z dôvodu, že na užívanie poľovného revíru bola už zaevidovaná iná zmluva. 2.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom vo veci sp. zn. 11S/110/2019 zo dňa 29. septembra 2020 zrušil opatrenie žalovaného o nezaevidovaní Zmluvy a uložil mu v ďalšom konaní náležite posúdiť splnenie zákonných podmienok pre evidenciu Zmluvy.

3. V ďalšom procesnom postupe žalovaný doručil právnemu zástupcovi žiadateľov oznámenie o zistených nedostatkoch s možnosťou vyjadriť sa k nim (č. OU-NM-PLO-2021/ 000478-013 zo dňa 3. februára 2021). Žalovaný identifikoval možné nedostatky v (i) procese zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce zo dňa 4. marca 2019, (ii) priebehu zhromaždenia vlastníkov dňa 14. marca 2019 a (iii) samotnej Zmluve zo dňa 15. marca 2019.

4. K nedostatkom týkajúcim sa procesu zvolania zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Brunovce žalovaný uviedol, že na verejných vyhláškach o zverejnení pozvánok v dotknutých obciach nie je uvedený dátum ich zvesenia. Rovnako spochybnil tiež

to, že zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov (pán R. U., zastupujúci pomernú časť vlastníkov poľovných pozemkov v danom revíri) disponoval splnomocnením potrebnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z celkovej výmery uznaného poľovného revíru

Brunovce. Túto pochybnosť žalovaný odôvodnil tým, že na predložených fotokópiách plnomocenstiev pre pána R. U. sa nachádzalo 16 vlastníkov, ktorí udelili plnomocenstvo po dátume zvolania zhromaždenia a ďalších 67 vlastníkov vôbec neuviedlo dátum splnomocnenia. Tiež plnomocenstvá udelené dvoma poľnohospodárskymi podnikmi Poľnohospodárske družstvo Čachtice a Poľnohospodárske družstvo Hôrka nad Váhom, podpísané jednou osobou, boli spochybnené, keďže v zmysle štatútov týchto organizácií sa vyžaduje podpis predsedu plus podpis ešte jedného oprávneného zástupcu organizácie. Ani plnomocenstvo spoločnosti Donnau Tradimmo s.r.o. nebolo podľa žalovaného udelené v zmysle zásad konania v mene tejto spoločnosti uvedených v obchodnom registri. Nakoniec plnomocenstvá udelené obcami Potvorice, Čachtice a Brunovce sú podpísané len starostami, pritom podľa názoru žalovaného

mali byť podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o obecnom zriadení") prerokované aj obecným zastupiteľstvom, čo nebolo preukázané.

5. Vyššie uvedené zistenia žalovaného viedli k pomenovaniu pochybnosti, že 89 vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce platne a účinne nesplnomocnilo pána R. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov podľa § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

poľovníctve"). Ten teda disponoval len splnomocnením 26,237 % časti vlastníkov, čo je menej ako zákonom požadovaná 1/3 vlastníkov v danom poľovnom revíri na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. 6. Žalobcovia podaním zo dňa 21. februára 2021 v reakcii na výzvu žalovaného tomuto predložili kópie verejných vyhlášok, prostredníctvom ktorých bola doručovaná pozvánka na sporné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov s potvrdeným dátumom zvesenia.

7. K sporným splnomocneniam žalobcovia uviedli, že 16 vlastníkov poľovných pozemkov naozaj udelilo plnomocenstvo na zastupovanie pánovi R. U. po zvolaní zhromaždenia. Čo sa týka absencie dátumu na splnomocnení zo strany ďalších 67 vlastníkov poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru Brunovce, predložil žalobca čestné vyhlásenia 66 zo 67 sporných vlastníkov, že predmetné splnomocnenia udelili pánovi R. U. pred zvolaním zhromaždenia vlastníkov, teda pred 4. marcom 2019. Rovnako uviedli, že konvalidujú vady na plnomocenstvách poľnohospodárskych družstiev a spoločnosti DONAU TRADIMMO, s.r.o. predložením čestných vyhlásení týchto subjektov, v ktorých deklarovali (napriek zisteným vadám v podpisoch) svoj záujem ohľadom splnomocnenia na zvolanie a zastupovanie pánom R. U. na spornom zhromaždení vlastníkov.

8. S názorom žalovaného ohľadom vád splnomocnení obcí Potvorice, Čachtice a Brunovce sa žalobcovia nestotožnili, poukázali na účel zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

Zdôraznili krátkosť lehoty na zvolanie zhromaždenia vlastníkov a aj lehoty na účasť na zhromaždení vlastníkov. Tieto lehoty neumožňujú zvolať obecné zastupiteľstvo, preto je podľa nich pochopiteľné, že v predmetnej veci obec zastúpil starosta. Súčasne dali do pozornosti, že výmera poľovných pozemkov vo vlastníctve dotknutých obcí je s prihliadnutím na celkovú výmeru poľovného revíru Brunovce a pomer hlasov, ktorými boli prijaté jednotlivé rozhodnutia na zhromaždení vlastníkov, zanedbateľná.

9. Nad rámec žiadosti predložili žalobcovia plnomocenstvo udelené pánovi R. U. zo strany Rímskokatolíckej cirkvi - farnosť Považany zo dňa 18. októbra 2018, ktoré bolo predmetnou farnosťou odvolané dňa 7. marca 2019, čo bolo pánovi R. U. oznámené doručením dňa 9. marca 2019. V čase zvolania zhromaždenia (dňa 4. marca 2019) tak podľa žalobcov pán R. U. disponoval mandátom na zastupovanie predmetnej farnosti. Táto pritom zastupuje výmeru prevyšujúcu výmeru 16 vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mali udeliť splnomocnenia v čase až po zvolaní zhromaždenia vlastníkov.

10. Listom č. OU-NM-PLO-2021/000478-017 zo dňa 21. mája 2021 (ďalej len „napadnuté opatrenie" alebo „opatrenie žalovaného") žalovaný oznámil žalobcom nezaevidovanie Zmluvy. V odôvodnení opatrenia uviedol, že hlavným dôvodom vydania opatrenia bola skutočnosť, že celkovo 89 vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce, ktorých výmera predstavuje 119,92 ha, nesplnomocnila pána R. U. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov k 4. marcu 2019 (dátum, keď bolo pánom U. zhromaždenie zvolané). V deň zvolania zhromaždenia vlastníkov pán R. U. disponoval splnomocneniami konať v mene vlastníkov pozemkov s výmerou 398,152 ha, čo predstavuje 26,237 % vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z celkovej výmery uznaného poľovného revíru Brunovce. Predmetný poľovný revír má výmeru 1517,43 ha, z toho zákonom požadovaná 1/3 výmery činí 505,85 ha.

Bolo teda zistené porušenie § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, v dôsledku čoho nemohol žalovaný prihliadať na aktivity vykonané na spornom zhromaždení vlastníkov (schválenie splnomocnencov k podpisu Zmluvy a podpísanie Zmluvy). Žalobcovia teda nepostupovali podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a Zmluvu nepodpísali vlastníci spoločného revíru Brunovce vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery tohto poľovného revíru.

11. K dodatočne predloženým podkladom žalobcov žalovaný uviedol, že títo sa dodatočne (cca po dvoch rokoch) snažili odstrániť nedostatky, ktorých sa sami v období od októbra 2018 do 4. marca 2019 dopustili. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21. marca 2018 a konštatoval, že právny úkon vlastníka (splnomocnenie v časti jeho rozsahu a dňa udelenia) mal byť perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok k 4. marca 2019 a nie k 26. februáru 2021.

Preto na dodatočné konvalidácie žalovaný neprihliadal. 12. Ďalšie zistené nedostatky nepovažoval žalovaný, s ohľadom na zistenú a vyššie popísanú vadu, za rozhodujúce.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

13. Žalobcovia podali proti opatreniu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadali správny súd, aby zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. V správnej žalobe namietali nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného, keď z tohto nie je zrejmé, aké konkrétne vady 89 splnomocnení, udelených pánovi R. U. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov (dňa 4. marca 2019), žalovaný vyčíta žalobcom.

Uviedli, že napadnuté opatrenie je vo svojej podstate replikou na vyjadrenie žalobcov v konaní, pričom výpočet sporných vád sa nachádzal len v liste, ktorým žalovaný upozornil žalobcov na zistené vady a umožnil im vyjadriť sa. 15. K výhradám týkajúcim sa splnomocnení žalobcovia uviedli, že: · pri absencii dátumu na splnomocnení žalobcovia predložením čestných vyhlásení 66 z 67 vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Brunovce preukázali, že tieto boli udelené pred zvolaním sporného zhromaždenia, · uznávajú, že ďalších 16 vlastníkov udelilo splnomocnenie na zvolanie zhromaždenia pánovi R. U. až po dátume jeho zvolania, dodatočne však predložili splnomocnenie pre pána R. U. od Rímskokatolíckej cirkvi - farnosť Považany, ktoré bolo platné v čase zvolania zhromaždenia vlastníkov a oprávňovalo pána Bohovica zastupovať aj túto farnosť. Z hľadiska výmery ide pritom o subjekt, ktorý prevyšuje vlastníctvom sporných 16 splnomocniteľov, · vady splnomocnení od poľnohospodárskych družstiev Čachtice a Hôrka nad Váhom, ako aj vady splnomocnenia DONAU TRADIMMO, s.r.o. žalobcovia dodatočne konvalidovali predložením čestných vyhlásení týchto spoločností, že predmetné splnomocnenia, napriek ich

vadám, reflektujú vôľu splnomocniteľov, · vady splnomocnení od obcí Potvorice, Čachtice a Brunovce považovali žalobcovia za irelevantné, keďže ide o vlastníkov so zanedbateľnou výmerou a navyše postup, keď splnomocnenia boli podpísané len starostami, považujú žalobcovia za zákonný.

16. Podľa názoru žalobcov žalovaným zistené nedostatky, týkajúce sa zvolania sporného zhromaždenia vlastníkov, nemožno považovať za nedostatky, ktoré nemožno dodatočne konvalidovať. Udelenie splnomocnenia aj v kontexte dodatočných deklarácii považujú žalobcovia za nesporné. Doplnenie dátumov zvesenia pozvánok z úradných tabúľ obcí bolo tiež žalobcami doložené. 17. Žalobcovia poukázali na § 23 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"), podľa ktorého zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve a podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka za účelom zastúpenia pri právnom úkone udelí splnomocniteľ splnomocnencovi plnomocenstvo.

Keďže je plnomocenstvo právnym úkonom, je potrebné ho podľa názoru žalobcov vykladať v súlade s § 35 ods. 2 a § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je teda potrebné prihliadať na vôľu subjektu vykonávajúceho právny úkon a chyby v písaní a počítaní takýto právny úkon nemôžu zneplatniť, ak je jeho význam nepochybný.

18. Podľa názoru žalobcov títo v konaní preukázali, že v predmetnej veci nedošlo k porušeniu § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, navyše § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve ani nepredpokladá skúmanie dodržiavania § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. 19. Žalobcovia namietli aj ďalšie čiastkové závery žalovaného, ktoré sa týkali formálnych nedostatkov Zmluvy či priebehu zhromaždenia.

20. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13 S 54/2021-84 zo dňa 12. januára 2022 zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Svk/21/2022 zo dňa 26. septembra 2023 zrušil prechádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd") na ďalšie konanie.

21. V ďalšom konaní právny zástupca žalobcov oznámil správnemu súdu, že v rámci postupu po rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S 54/2021-84 zo dňa 12. januára 2022, žalovaný vydal nové opatrenie č. OU-NM-PLO-2022/007991-019 zo dňa 27. mája 2022 (ďalej len „nové opatrenie"), ktorým zaevidoval Zmluvu. Podľa názoru žalobcov tak vznikol dôvod na zastavenie správneho súdneho konania podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP").

22. Správny súd následne, bez nariadenia pojednávania, vyhlásil rozsudok č. k. 5S/53/ 2023-25 zo dňa 15. februára 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), ktorým správnu žalobcu žalobcov zamietol. 23.

K nariadeniu pojednávania uviedol, že po vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie nebolo nariadenie pojednávania nevyhnutné, keďže správny súd riešil už len otázku právneho posúdenia veci. 24. Súc viazaný rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/ 21/2022 zo dňa 26. septembra 2023 správny súd konštatoval, že žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia je nedôvodná. Hoci bolo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia strohé, kasačný súd aj samotní žalobcovia z neho vedeli vyvodiť kľúčovú argumentáciu žalovaného.

25. Preto pristúpil k meritórnemu skúmaniu ďalších námietok žalobcov. Konštatoval, že žalovaný má právomoc v administratívnom postupe o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúmať okolnosti smerujúce k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Správny súd pritom dospel k názoru, že vady zistené žalovaným, ktoré zarámcoval ako nesplnenie podmienky zvolania zhromaždenia vlastníkov podľa § 5 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve, aspoň v potenciálnej rovine môžu spochybniť splnenie niektorej z podmienok podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve. Osobitne v prípade, o aký ide v tejto veci, keď sa s rozdielom jedného dňa k tomu istému revíru uskutočnili dve zhromaždenia vlastníkov. 26.

Na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov musí zvolávateľ disponovať splnomocnením 1/3 vlastníkov (33,33%). Žalovaný v tomto smere spochybnil 89 splnomocnení od 89 vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce pre pána R. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov, pričom ten následne disponoval splnomocnením už len 26,237 % vlastníkov poľovných pozemkov (menej ako zákonnom požadovanou časťou).

Podľa názoru správneho súdu nemožno dodatočne konvalidovať nedostatky na splnomocneniach predloženým čestných vyhlásení alebo dodatočným predložením ďalších splnomocnení, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcov platné v čase zvolania zhromaždenia vlastníkov. Splnomocnenia neboli udelené len na súkromnoprávny úkon, ale na úkon s verejnoprávnym presahom. Účelom § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve je zabezpečenie stability právnych vzťahov, pričom stanovuje kogentné pravidlá zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Udeľovanie plnomocenstiev v tomto kontexte má prísnejší režim ako klasické splnomocňovanie podľa súkromnoprávnych predpisov. Keďže je daný záujem štátu na tom, aby k dátumu udelenia plnomocenstva, bola nespochybniteľná vôľa 1/3 časti vlastníkov poľovných pozemkov na zvolanie a uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov, konvalidácia, resp. dodatočné schválenie úkonu zástupcu nie je právne možné.

27. Správny súd dal tiež do pozornosti, že na časovo skoršom zhromaždení vlastníkov sa zúčastnili vlastníci 66,38 % poľovných pozemkov a postúpili užívanie poľovného revíru Poľovníckej spoločnosti Sihoť - Považany a na druhom zhromaždení (o ktoré ide v tejto veci) vlastníci 59,731 % postúpili užívanie poľovného revíru Poľovníckej spoločnosti Váh. Vôľa väčšiny vlastníkov podľa správneho súdu nemôže byť opomínaná a žalovaný nemôže byť arbitrom riešenia vnútorných vzťahov medzi vlastníkmi poľovných pozemkov.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

28. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podali žalobcovia - sťažovatelia kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), h) a i) SSP. Žiadali zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude vyhovené správnej žalobe.

29. Sťažovatelia namietali, že v podanej správnej žalobe žiadali o nariadenie pojednávania. Správny súd bol preto povinný v predmetnej veci nariadiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP po zrušení jeho prechádzajúceho rozsudku kasačným súdom a vrátení veci na ďalšie konanie.

30. Namietali tiež, že žalovaný novým opatrením zaevidoval Zmluvu, o čom sťažovatelia informovali aj správny súd a požiadali o zastavenie správneho súdneho konania podľa § 99 písm. b) SSP. O tomto podaní sa správny súd v napadnutom rozsudku nezmienil a ani sa so súvisiacou argumentáciou sťažovateľov nevysporiadal. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku vidia sťažovatelia tiež v tom, že tento sa nevysporiadal riadne s ich ďalšou argumentáciou.

31. Sťažovatelia zopakovali svoju argumentáciu o nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného, keď z tohto nie sú zrejmé konkrétne nedostatky 89 splnomocnení na zvolanie zhromaždenia vlastníkov, na základe ktorého došlo k uzatvoreniu Zmluvy. Táto argumentácia žalovaného je obsiahnutá len v jeho skorších listoch (upovedomenie o podklade opatrenia).

32. Pokiaľ žalovaný a správny súd vyčítali nedostatky splnomocnení na zvolanie zhromaždenia vlastníkov v tom zmysle, že v nich absentuje dátum splnomocnenia, sťažovatelia predložili čestné vyhlásenia (ku všetkým s výnimkou jediného zanedbateľného vlastníka), že tieto boli udelené pred zvolaním zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

Pokiaľ žalovaný vyčítal sťažovateľom, že predložili 16 splnomocnení s dátumom po zvolaní zhromaždenia vlastníkov, toto sťažovatelia akceptovali, ale predložili plnomocenstvo udelené v prospech zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov pána R. zo strany Farnosti Považany zo dňa 18. októbra 2018. Splnomocnenie zo strany Farnosti Považany pritom prevyšuje výmeru spochybnených šestnástich vlastníkov poľovných pozemkov.

33. K splnomocneniam zo strany PD Čachtice, PH Hôrka nad Váhom a spoločnosti Donau Tradimmo, s.r.o. sťažovatelia uvádzajú, že aj keby mali vady pri splnomocneniach v porovnaní s obchodným registrom, tieto nedostatky konvalidovali čestnými vyhláseniami uvedených družstiev, resp. obchodnej spoločnosti, kde je jasne deklarovaný ich záujem ohľadom udelenia splnomocnenia na zvolanie a zastupovanie na spornom zhromaždení vlastníkov.

34. Ak žalovaný vyčítal splnomocneniam udeleným zvolávateľovi sporného zhromaždenia od obcí Potvorice, Čachtice a Brunovce, že tieto neboli schválené zo strany obecných zastupiteľstiev jednotlivých obcí, s týmto sa sťažovatelia nestotožňujú. Poukázali na § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Je tiež podľa názoru sťažovateľov potrebné prihliadať na výmeru poľovných pozemkov vo vlastníctve dotknutých obcí, ktorá je zanedbateľná v porovnaní s väčšinou hlasov, ktorými boli prijaté jednotlivé rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce. Celkovo aj z pohľadu rozpočtu a majetku dotknutých obcí ide s ohľadom na zmluvu o užívaní poľovného revíru o zanedbateľný majetkový prospech, ktorý oprávňuje rozhodovať o ňom starostu podľa § 13 ods. 4 písm. e) v spojení s § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

35. Sťažovatelia poukázali na § 20, § 23, § 31 ods. 1 a 3, § 35 ods. 2 a § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom zdôraznili, že ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/15/2017 nevyplýva, že by dodatočná konvalidácia formálnych vád plnomocenstiev nebola možná. Niet pritom právneho predpisu, ktorý by v dôsledku formálnych vád umožňoval prijať záver, že nejde o právne perfektné a platné právne úkony. Sťažovatelia preukázali, že žiaden z vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri nebol ukrátený na svojich právach a niet preto dôvodu na konštatovanie porušenia § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, ktorého skúmanie nie je navyše v kontexte citovaného ustanovenia § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve v kompetencií žalovaného.

36. Podľa názoru sťažovateľov žalovaný nezaevidoval Zmluvu v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve - zmluva bola podpísaná vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brunovce vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov, zhromaždenie vlastníkov bolo riadne zvolané a uznášaniaschopné.

37. Argumentáciu správneho súdu, uvedenú v bode 33 napadnutého rozsudku, považujú sťažovatelia za nemajúcu oporu v platnej a účinnej právnej úprave a legislatíve. Správny súd tiež nezohľadnil skutočnosť (a nevykonal dokazovanie), že zhromaždenie vlastníkov, ktoré sa uskutočnilo pred sporným zhromaždením vlastníkov, síce oprávňovalo iné subjekty na uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru, avšak táto nebola zaevidovaná a voči opatreniu o nezaevidovaní nebola podaná správna žaloba.

38. Podľa názoru sťažovateľov správny súd nerešpektoval záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, bod 53. Správnemu súdu bola uložená povinnosť, aby si zodpovedal otázku, či žalovaný spochybnil aspoň v potenciálnej rovine splnenie niektorej z podmienok podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, so zameraním sa na podmienku podpísania zmluvy vlastníkmi poľovných pozemkov vlastniacimi nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z revíru.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo sa správny súd začal venovať skúmaniu podmienky podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, a ako sa vysporiadal s jej vzťahom k splneniu podmienok podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve.

39. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s napadnutým rozsudkom. Poukázal na skutočnosť, že nové opatrenie vydal reflektujúc na verejný záujem na obhospodarovaní poľovného revíru a skutočnosť, že kasačná sťažnosť, ktorú podal proti predchádzajúcemu (kasačným súdom neskôr zrušenému) rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, nemala odkladný účinok zo zákona. Žalovaný nevyhovel teda žiadosti sťažovateľov dobrovoľne, ale vykonávajúc pokyn neskôr zrušeného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne.

40. Počas kasačného konania doručili sťažovatelia podanie, ktorým predložili uznesenie správneho súdu č. k. TN-13S/74/2022-106 zo dňa 25. júla 2024, ktorým bolo zastavené správne súdne konanie o preskúmanie zákonnosti nového opatrenia žalovaného, a to na základe späťvzatia žaloby.

IV. Posúdenie kasačného súdu

41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je

dôvodná. 42. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou sťažovateľov kasačný súd konštatuje, že táto je v podstatnej časti len prebratím argumentácie obsiahnutej v správnej žalobe, a to bez snahy o reflexiu právnych záverov uvedených v napadnutom rozsudku. Sťažovatelia v predmetnej veci ani dôsledne nereagovali na pre vec kasačne záväzné rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, kde sa kasačný súd vysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného ako aj námietkou rozsahu jeho právomoci skúmať okolnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri pri evidenčnom úkone podľa § 16 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve.

Kasačný súd preto v tejto časti nebude opakovať svoju argumentáciu, ktorú sťažovatelia ani nespochybňujú a odkazuje na odôvodnenie svojho, pre túto vec kasačne záväzného, rozhodnutia sp. zn. 3Svk/ 21/2022 zo dňa 26. septembra 2023.

43. Kľúčovou zostatkovou právnou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd vyzvaný, je otázka, či zistené nesplnenie podmienky potrebnej časti vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru (počítanej podľa výmery poľovných pozemkov) na zvolanie zhromaždenia vlastníkov podľa § 5 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve aspoň v potenciálnej rovine spochybňuje splnenie niektorej z podmienok pre zaevidovanie Zmluvy podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve.

Najmä či spochybňuje podmienku podpísania zmluvy o užívaní poľovného revíru vlastníkmi spoločného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 44. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

45. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

46. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

47. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

48. V nadväznosti na nastolenú otázku kasačný súd zhrňujúco uvádza, že opatrenie žalovaného o nezaevidovaní Zmluvy je založené na tom, že zvolávatelia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru v predmetnej veci nepreukázali zákonnom požadovanú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov pre zvolanie zhromaždenia vlastníkov. Žalovaný spochybnil najmä splnomocnenia od vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré síce boli predložené aj na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, zneli tak na zvolanie ako aj hlasovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, avšak neobsahovali dátum podpísania alebo boli podpísané po dátume zvolania zhromaždenia - nebolo preukázané, že predmetné splnomocnenia boli udelené v čase zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

Správny súd sa pritom stotožnil so žalovaným v tom, že ide o zásadnú vadu, ktorá spochybňuje splnenie podmienok pre zaevidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve. Kasačný súd sa s týmto názorom správneho súdu nestotožňuje.

49. Kasačný súd nespochybňuje právomoc žalovaného skúmať okolnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri pri evidenčnom úkone podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2022 zo dňa 26. septembra 2023) a ani význam podmienky príslušnej časti vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri počítanej podľa výmery poľovných pozemkov na zvolanie zhromaždenia vlastníkov (§ 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve). Tento význam spočíva najmä v zabezpečení stability v zvolávaní, prerokovávaní a rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, keď zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri je podmienené preukázaním akútnosti/vážnosti potenciálne riešenej problematiky prostredníctvom 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Rovnako však pri týchto prípadných vadách zvolania platí, že musia mať takú intenzitu,

aby spochybnili splnenie podmienok evidencie podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve. Kasačný súd, rešpektujúc právomoc civilných súdov v konaní o určovacej žalobe o (ne)platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, rovnako nepolemizuje ani o tom, či okolnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri môžu viesť civilný súd k určeniu neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru.

50. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti, že evidenčný úkon žalovaného nie je konaním, v rámci ktorého žalovaný skúma (ne)platnosť uzatvorenej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale „len" splnenie podmienok evidencie podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve. Teda podmienok, či (i) či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali osoby podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, (ii) či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, (iii) či zmluva spĺňa podmienky podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a (iv) či nie je k poľovnému revíru zaevidovaná iná zmluva.

51. V predmetnej veci je žalovaným spochybňované splnenie podmienky - podpísania zmluvy o užívaní poľovného revíru vlastníkmi poľovných pozemkov vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Kasačný súd zastáva pritom názor, že i keď v konaní bolo spochybnené, že zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov disponoval zákonom požadovanou časťou poľovných pozemkov v poľovnom revíri (resp. splnomocnením od relevantnej časti vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri) na zvolanie zhromaždenia, v prípade, ak (i) boli splnené ďalšie notifikačné povinnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov (pozvánka a jej vyvesenie podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve) a (ii) zvolaného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa nesporne zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery poľovných pozemkov (teda bola splnená uznášania schopnosť zhromaždenia vlastníkov - § 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve), pričom táto aj hlasovala

za uzatvorenie Zmluvy (§ 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve), nemožno spochybňovať splnenie podmienok vykonania evidenčného úkonu podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Inými slovami, v predmetnej veci s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu nebolo preukázané, že by vady zvolania zhromaždenia vlastníkov mali takú intenzitu, aby spochybnili existenciu prejavenej vôle väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru na uskutočnenom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.

52. Kasačný súd dáva do pozornosti, že špecifikom rozhodovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri o užívaní poľovného revíru je, že pre uznášaniaschopnosť a prijatie rozhodnutia (uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru) je potrebná vždy nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri počítaná podľa výmery poľovných pozemkov (§ 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve). Ak sa takáto väčšina preukázateľne dosiahne aj napriek nedostatku zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri a títo sa v požadovanej zákonnej väčšine zhromaždenia zúčastnia a aj hlasujú, nemožno mať pochybnosti o splnení druhej podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

53. Žalovaný v predmetnej veci neformuloval žiadne pochybnosti a výhrady k tomu, že by na spornom zhromaždení vlastníkov nebola dosiahnutá väčšina podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. Pokiaľ formuloval výhrady k splnomocneniam týkajúcim sa 89 vlastníkom poľovných pozemkov, tak tieto boli založené najmä na tom, že dátumovo boli udelené po zvolaní zhromaždenia vlastníkov (avšak do jeho uskutočnenia) alebo v nich absentovalo uvedenie dátumu. Nesporné však bolo (podporené tiež notárskou zápisnicou), že aj splnomocnenia bez uvedenia dátumu boli predložené (existovali) na uskutočnenom zhromaždení vlastníkov, teda najneskôr k tomuto dňu nadobudli účinky (bez ohľadu na spornú konvalidáciu) a oprávňovali dotknuté osoby na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri hlasovať.

54. Keďže žalovaný svojimi zisteniami (nateraz) relevantne nespochybnil podmienku podpísania zmluvy vlastníkmi spoločného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a ani inú podmienku podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, neidentifikoval ani relevantný dôvod pre nezaevidovanie Zmluvy. Kasačný súd sa preto stotožnil so sťažovateľmi v tom, že opatrenie žalovaného ako aj napadnutý rozsudok správneho súdu v tejto časti vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

55. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že žalovaný novým opatrením zaevidoval Zmluvu, v čom videli dôvod na zastavenie správneho súdneho konania podľa § 99 písm. b) SSP, s čím sa správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal, kasačný súd uvedenú absenciu odôvodnenia správneho súdu nevyhodnotil za tak závažnú, aby nemohol rozsudok správneho súdu preskúmať, keďže správny súd zjavne dôvod na zastavenie konania nevzhliadol.

56. Žalovaný, i keď podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/54/2021-84 zo dňa 12. januára 2022, s ohľadom na absenciu odkladného účinku vo veci opätovne konal a vydal (v medziach právnych názoroch vyjadrených už zrušeným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne) nové opatrenie. Vydanie nového opatrenia však nemožno považovať za vyhovenie žalobe sťažovateľov či odpadnutie dôvodu súdneho konania s následkom jeho zastavenia podľa § 99 písm. b) SSP, keďže v opačnom prípade by došlo k odňatiu práva žalovaného podať efektívny opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho

súdu. Z uvedeného dôvodu správny ako ani kasačný súd nebol oprávnený súdne konanie zastaviť. Vzhľadom však na to, že žalobcovia v konaní o preskúmanie zákonnosti nového opatrenia (nie sú totožní so sťažovateľmi v tomto konaní) zobrali žalobu späť a od vydania nového opatrenia uplynula relevantná doba na preskúmanie tohto opatrenia aj inými mimoriadnymi opravnými prostriedkami (evidencia zo dňa 27. mája 2022), žalovaný v ďalšom konaní zohľadní danú skutočnosť, keďže nezákonnosť (ne)zaevidovania Zmluvy prestala byť

spornou. 57. Keďže kasačný súd vyhovel ťažiskovej námietke sťažovateľov (body 52 až 54 tohto rozsudku), ďalšími pre vec nerozhodujúcimi či procesnými námietkami sťažovateľov sa kasačný súd nezaoberal.

V. Záver

58. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj opatrenie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľov zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý

rozsudok

správneho súdu tak, že zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 59. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať tak, ako mu načrtol kasačný súd vyššie v odôvodnení tohto rozsudku (bod 56 tohto rozsudku). Žalovaný je pritom viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP). 60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešným sťažovateľom priznal právo na úplnú náhradu trov oboch kasačných konaní, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. júla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 8Svk/22/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik