8Svk/23/2025

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu

BB-71S/ 91/2022-169 z 23. januára 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného - kolaudačné rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Správny súd ustálil, že podstatou správnej žaloby bola námietka, že žalovaný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalších účastníkov konania bez toho, aby títo splnili podmienku č. 12 stavebného povolenia, t. j. povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu, na ktorú bude stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia. Správny súd skonštatoval, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného rozhodnutia nesplnili podmienku č. 12 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu, nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia uviedol, že táto podmienka pre

8. Správny súd v rámci konania zistil, že z návrhu ďalších účastníkov konania z 10. decembra 2014 na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu a príloh k nemu pripojených, ako aj z protokolu z 15. januára 2015 z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci kolaudácie rodinného domu je zrejmé, že ďalší účastníci konania v priebehu kolaudačného konania žalovanému ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by preukázali splnenie podmienky č. 12 stavebného povolenia.

9. Pokiaľ žalovaný vychádzal zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia a dopravy číslo CSO-3444/2018 z 13. augusta 2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území Zvolen, lokalita Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o., ktoré predložili stavebníci, tak bol povinný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko konkretizovať. Súčasne zdôraznil, že predmetné stanovisko bolo vydané ako odpoveď na žiadosť spoločnosti Master Consulting s.r.o., ohľadom možnosti prepojenia obslužnej panelovej komunikácie na miestnu komunikáciu na Prachatickej ulici. Z jeho obsahu vyplýva, že pripojenie obslužnej panelovej komunikácie na miestnu komunikáciu nie je možné, ale môže byť pripojená len na obslužnú komunikáciu vedúcu ku súkromnému penziónu, pričom táto nie je vo vlastníctve a ani v správe žalovaného. Predmetné stanovisko preto nemohlo nahradiť splnenie podmienky č. 12 v zmysle stavebného

žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani označenie právnych predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v rozhodnutí nájsť nemožno.

V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe bližšie nekonkretizovaného stanoviska cestného orgánu k existujúcej účelovej komunikácii (ide o stanovisko č. CSO-3444/2018 z 13. augusta 2018) v lokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania.

správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. 13. Správny súd v napadnutom rozsudku ďalej skonštatoval, že z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o splnení podmienky podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to napriek nesplneniu podmienky č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie.

konania. 14. Správny súd k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, že podľa údajov v katastrálnom operáte sú pozemky registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX . v katastrálnom území S. vedené ako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej komunikácii a teda nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona uviedol, že takéto úvahy žalovaného nie sú súčasťou odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia a ich uvádzanie žalovaným až v priebehu správneho súdneho konania nie je spôsobilé zhojiť absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vecného hľadiska sa pritom správny súd s touto argumentáciou nestotožnil, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že poznámka na liste vlastníctva nepreukazuje existenciu účelovej, ani inej pozemnej komunikácie na uvedených pozemkoch. Správny súd zastal názor, že poznámku zapísanú na liste vlastníctva nemožno

15. V závere napadnutého rozsudku sa správny súd zaoberal aj otázkou proporcionality vo vzťahu k právam stavebníkov (ďalších účastníkov konania), do ktorých by sa vstúpilo zrušením kolaudačného rozhodnutia, resp. argumentáciou žalovaného, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov založených kolaudačným rozhodnutím, zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. V tomto kontexte správny súd stručne zhrnul podstatu a význam inštitútu tzv. dozoru prokurátora, resp. prokurátorskej žaloby. Uviedol, že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb

tejto podmienky. Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších účastníkov konania vo vzťahu k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho z napadnutého kolaudačného rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto právo ďalší účastníci konania nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej im stavebným úradom už v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu k rodinnému domu, mali vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ďalší účastníci konania v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu podmienky č. 12 stavebného

Pokiaľ sa spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie, vydané za absencie splnenia tejto podmienky, je zákonné, nemožno ich v tomto smere považovať za dobromyseľných. 16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom správny súd dospel k záveru o nezákonnosti preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa správneho súdu žalovaný nevyhovel požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia ustanoveným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie

Preto kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších (ďalej len „SSP“) a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“). Formálne ju odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) SSP, t. j. tým, že ten, kto v konaní vystupoval, nemal procesnú subjektivitu, ďalej nesprávnym právnym posúdením veci a napokon tým, že správny súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 18. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, keď správny súd akceptoval prokurátora ako žalobcu v tomto konaní. Uviedol, že tak prokurátor, ako ani osoba zúčastnená na konaní, neboli účastníkmi stavebného a ani kolaudačného konania vo veci. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Sžo/ 228/2009 z 19. januára 2010) a odkazom naň namietal, že kolaudačné rozhodnutie môže napadnúť žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania. Sťažovateľ namietal, že na naplnenie aktívnej legitimácie v konaní je nevyhnutné, aby žalobca bol osobou, resp. chránil práva osoby, ktorá bola rozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania. 19. Právne posúdenie (v merite) napádal sťažovateľ tým, že sa s podmienkou č. 12 zo stavebného povolenia vysporiadal tak, že záver pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciou prístupovej komunikácie na základe stanoviska cestného orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a na základe poznámky na liste vlastníctva, v ktorom bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa mala vybudovať prístupová cesta pre stavbu, sa využívajú ako účelová komunikácia. Akceptoval tak existujúcu účelovú komunikáciu, ktorá podľa názoru sťažovateľa dostatočne zabezpečuje bezpečný prístup na pozemok. 20. Doplnil, že cesta v danej lokalite bola vybudovaná približne pred 60 rokmi. V dobe kolaudácie predmetnej stavby bolo pre pracovníkov sťažovateľa nedohľadateľné kolaudačné rozhodnutie k prístupovej ceste a z uvedeného dôvodu sa potom sťažovateľ zaoberal práve poznámkou na liste vlastníctva, ktorá mala dokazovať existenciu prístupovej cesty. 21. Podľa názoru sťažovateľa je v súčasnosti v rámci odbornej verejnosti podmienka č. 12 uvedená v stavebnom povolení považovaná za nezákonnú a dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených orgánov v obdobných situáciách. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica - sp. zn. 05886/2024-17.1.2 z 26. augusta 2024, ktorým zrušil rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ 2605/

22. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu v mieste stavby v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ďalej z vedomostí, ktoré mal o stavbe z administratívneho spisu, obhliadky na mieste a na základe dokladov, ktoré mu boli poskytnuté účastníkmi konania, pričom posúdil, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca pre bezpečný prístup k stavbám.

Je dôležité zdôrazniť, že prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, preto aj orgán oprávnený o ňom rozhodnúť by mal podľa názoru sťažovateľa pri jeho vybavení postupovať podľa pravidiel preskúmavania už právoplatných rozhodnutí.

Kolaudačné rozhodnutie takisto predstavuje aj podklad pre zapísanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, zrušenie kolaudačného rozhodnutia by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov. Sťažovateľ namietal, že uvedené by zasiahlo do vlastníckych práv a v neposlednom aj do práva na bývanie (dotknutých osôb). Podľa názoru sťažovateľa je potom zrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty a zasahuje do mnohých dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi.

26. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal aj na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu.

tými subjektami, ktorým boli priznané. Ďalej (v nadväznosti na vybrané súdne rozhodnutia) sťažovateľ argumentoval, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. PI. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007).

27. V súvislosti s právnym posúdením veci poukázal v ďalšom sťažovateľ na § 67 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne a odkázal na bližšie nešpecifikovaný zdroj („ULC PRO BONO 2/2014“).

29. V závere sťažovateľ stručne namietol, že správny súd pochybil aj v tom, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej „správny súd pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu zohľadňuje právnu istotu a dobromyseľnosť nadobúdateľa

31. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním z 24. apríla 2025 vyjadril žalobca (prokurátor). V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nedostatku jeho aktívnej legitimácie poukázal na ustanovenie § 177 ods. 2 SSP a § 178 ods. 2 SSP. Skonštatoval, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa v konaní pred správnym súdom domáha práve prokurátor, pričom možnosť podať žalobu v podmienkach súdenej veci sa odvíja od toho, že protestu prokurátora nebolo vo veci vyhovené. Vzhľadom na uvedené, žalobca napadol zákonnosť protestovaného rozhodnutia pred správnym súdom, a to v lehote podľa § 181 SSP.

Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním z 13. mája 2025 vyjadrila osoba zúčastnená na konaní (ZP Development Plus, s.r.o.). Uviedla, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní neargumentuje ako „nestranný orgán verejnej moci, ale skôr ako právny zástupca vlastníkov rodinných domov“ a doplnil, že takýto postoj mal sťažovateľ aj v rámci kolaudačného konania. Predmetným prístupom pritom sťažovateľ „za každú cenu chráni záujmy vlastníkov rodinných domov, a to aj na úkor oprávnených záujmov iných subjektov a zákonnosti“. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a riadne odôvodnený. 34.

V tejto súvislosti doplnila, že ona sama sa považuje za poškodenú osobu z kolaudačného rozhodnutia, a to z dôvodu, že „. . .v dôsledku nezákonnej kolaudácie prechádzali a stále prechádzajú (protiprávne a aj proti našej vôli) manželia B. k svojej stavbe po našej súkromnej účelovej ceste“.

35. Osoba zúčastnená na konaní ďalej namietala, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje právne posúdenie, ktoré on sám považuje za správne - ako zákonnú náležitosť kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 2 SSP), čím je podľa neho daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 459 písm. e) SSP. 36.

37. V súvislosti s princípom právnej istoty poukázala osoba zúčastnená na konaní na to, že právna úprava presne vymedzuje, v akých lehotách sa môže vstúpiť do takto nadobudnutých práv, a to vrátane použitia inštitútu protestu prokurátora. Princíp právnej istoty je teda premietnutý práve do zákonného časového úseku, v rámci ktorého je ešte možné vstúpiť do právnej sféry dotknutých subjektov. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, ak by mala platiť argumentácia sťažovateľa, žiadne právoplatné rozhodnutie správneho orgánu by nemohlo byť správnym súdom zrušené.

39. Osoba zúčastnená na konaní sa stotožnila aj s právnymi názormi správneho súdu ohľadom dobromyseľnosti práv stavebníkov v kontexte kolaudačného rozhodnutia, resp. jeho zrušenia. V súvislosti s kasačnou námietkou týkajúcou sa odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedla, že toto tvrdenie sťažovateľ relevantne nepreukázal. Naviac doplnila, že kolaudačné rozhodnutie nevykazovalo len formálne vady odôvodnenia, ale bolo v priamom rozpore so zákonom a bolo nepreskúmateľné, lebo v ňom absentovali úvahy k jednotlivým podmienkam kolaudácie.

42. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) 27. júna 2025. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

44. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania - rovnaký žalobca, žalovaný, aj osoba zúčastnená na konaní, rozdiel bol len v ďalších účastníkoch konania, keďže v každom z prípadov ide o manželov - konkrétnych vlastníkov predmetného rodinného domu, o ktorého kolaudáciu v konaní ide. Konkrétne ide o konania vedené pod sp. zn. 4Svk/23/2024 z 10. februára 2025 a 8Svk/33/2024 z 26. marca 2025. Totožné námietky kasačných sťažností sťažovateľa smerovali voči rozsudkom správneho súdu, ktorými boli zrušené kolaudačné rozhodnutia žalovaného a veci mu boli vrátené na ďalšie konanie. Kolaudačné rozhodnutia žalovaného vychádzali z rovnakého skutkového stavu, kde boli vydané stavebné povolenia s rovnakou podmienkou pre kolaudáciu v totožnom znení (rozdiel spočíval len v čísle podmienky). Vlastníci rodinných domov v rovnakej lokalite na základe stavebných povolení postavili rodinné domy, kde následne sťažovateľ napriek nesplneniu podmienky stavebného povolenia vydal kolaudačné rozhodnutia, ktoré napadol prokurátor protestami.

S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, poukazuje naň a v príslušnom rozsahu ho uvádza (s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách) : „61. Kasačný súd sa v úvode meritórnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vysporiada s procesnou námietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby vo veci, ktorú skutočnosť mal správny súd nesprávne vyhodnotiť.

. .]. 63. Prokurátor v tomto type konania nevystupuje ako subjekt domáhajúci sa ochrany svojich subjektívnych práv (pozn.: v tomto režime sa súdnej ochrany domáhajú v zásade práve účastníci správneho konania), ale ako orgán verejnej moci zabezpečujúci dohľad nad dodržiavaním zákonnosti činnosti, resp. rozhodnutí orgánov verejnej správy in generali.

64. Naopak, procesnou podmienkou pre podanie správnej žaloby zo strany prokurátora (a teda aj pre nadobudnutie statusu subjektu oprávneného podať správnu žalobu vo veci) je práve to, že jeho protestu (podľa osobitného zákona) nebolo orgánmi verejnej správy v osobitnom konaní vyhovené, čo bolo v súdenej veci nepochybne splnené [.

66. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľa je v prvom rade potrebné vo všeobecnosti uviesť, že (jediným) dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia vo veci a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie neboli len „formálne nedostatky“ odôvodnenia - ako to naznačuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku poskytuje účastníkom konania pomerne detailný popis všetkých zistení správneho súdu, ktoré viedli k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, a ktoré prekračujú rámec bežných formálnych pochybení odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.

68. Tu je potom potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia explicitne uviedol, že „Nebola splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie.“ [. . .]. Už len táto skutočnosť sama osebe, t. j. nesplnenie jednej z podmienok vyplývajúcich z právoplatného stavebného povolenia, kladie na správny orgán v kolaudačnom konaní ešte väčšie bremeno riadneho zistenia súvisiacich skutkových okolností a ich podrobného odôvodnenia.

69. Sťažovateľ však napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí len stroho uviedol, že stavebníci predložili „stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správne Mesta Zvolen postačuje k prístupu k rodinnému domu.“. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval predmetné stanovisko cestného správneho orgánu (napr. jeho číslom, dátumom vydania, príp. prevzatím podstatnej časti jeho obsahu a pod.), ktorý mali stavebníci predložiť [.

Takéto pochybenie sťažovateľa určite nie je možné považovať za nevýznamné formálne pochybenie odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré by sa správne konania nemalo opakovať. Zjednodušene povedané, podstatná časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia vychádza - v tomto prípade - z nešpecifikovanej listiny, ktorú je naviac z hľadiska právneho (vzhľadom na jej absenciu v administratívnom spise) možné považovať za neexistujúcu listinu, resp. listinu, ktorej existencia v konaní nebola preukázaná [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko súčasťou administratívneho spisu].

Naopak, až v priebehu konania o proteste prokurátora, resp. v priebehu súdneho konania, boli produkované právne názory správnych orgánov, ktoré by mohli naznačovať myšlienkové pochody žalovaného v uvedenom smere, avšak tieto sú vo vzťahu k napadnutému kolaudačnému rozhodnutiu bezpredmetné.

. .], príp. na aktuálne odborné diskusie k tomu, či je podmienka uvedená v bode 12 právoplatného stavebného povolenia vôbec zákonná, táto argumentácia je pre kasačný súd v tomto štádiu konania bez relevancie nielen preto, že sa viaže na iný časový úsek (niekoľko rokov po právoplatnosti samotného kolaudačného rozhodnutia vo veci), ale primárne z dôvodu, že žiadne takéto úvahy nie sú obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí. Ide o skutkové a právne názory sťažovateľa produkované ex post, neobsiahnuté v samotnom kolaudačnom rozhodnutí.

V súhrne je preto potrebné uviesť - v zhode so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom rozsudku - že dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie sťažovateľovi neboli len (formálne) vady odôvodnenia predmetného rozhodnutia, ale aj skutkové zistenia sťažovateľa, ktoré sa aj kasačnému súdu javia ako neúplné, resp. nedostatočné [.

uvedeným parciel, cez ktoré komunikácia má viesť) a pod. 76. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru (i keď pripomína, že z kolaudačného rozhodnutia to ani len nevyplýva), že vymedzenie spôsobu užívania určitej parcely na konkrétny účel podľa popisu na liste vlastníctva (napr. na pozemku sa nachádza na inžinierska stavba) nie je bez ďalšieho dostatočným dôkazom toho, že sa na predmetnej parcele inžinierska stavba naozaj nachádza a už vôbec nie dôkazom toho, o akú stavbu sa jedná (najmä ak popis na príslušných listoch vlastníctva obsahuje viacero druhov inžinierskych stavieb, ktoré sa potenciálne na sporných parcelách môžu nachádzať).

78. Odhliadnuc však od uvedených skutočností [. . .] je relevantné poukázať na to, že i keď je rozhodnutie vydané v správnom konaní právoplatné, neznamená to, že je absolútne nemenné. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná niekoľko právnych nástrojov, ktoré umožňujú opätovné konanie vo veci (za splnenia ďalších kumulatívnych podmienok - najmä súvisiacich zákonných lehôt), a to či už na návrh účastníka konania, na podnet tretej osoby, resp. príslušného orgánu (napr. prokurátor), príp. z úradnej moci. Logicky, takýmto prípustným vstupom do práv vyplývajúcich z právoplatného kolaudačného rozhodnutia je potom aj zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom.

80. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci je napr. osobitne významné to, že proti sebe nestojí len právo stavebníkov užívať svoj rodinný dom (na strane druhej) a prípadný rozpor tohto kolaudačného rozhodnutia s objektívnym právom (na strane druhej), ale aj možný zásah do práv tretích osôb (osoba zúčastnená na konaní). Kasačný súd pritom netvrdí, že takýto zásah tu naozaj existuje, avšak vady správneho konania, resp. kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa v určitej forme a intenzite týkajú aj práv tretích osôb, si v podmienkach súdenej veci vyžadovali potrebu zrušenia kolaudačného rozhodnutia správnym súdom, a preto tento postup týmto rozsudkom aproboval aj kasačný súd. Naviac, správny súd podrobne a presvedčivo v napadnutom rozsudku uviedol, prečo on sám dospel k záveru, že zrušením napadnutého kolaudačného rozhodnutie v skutočnosti nevstupuje do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov [.

Zrušením kolaudačného rozhodnutia nedošlo k zmene vlastníckych vzťahov k predmetnému rodinnému domu. Tu pritom najvyšší správny súd opätovne pripomína, že samotní stavebníci (ďalší účastníci konania) kasačnú sťažnosti proti rozsudku správneho súdu nepodali, t. j. sami zásah do svojich subjektívnych práv zrušením kolaudačného rozhodnutia v takej intenzite, že by sa domáhali súvisiacej ochrany napr. v podobe podania kasačnej sťažnosti neidentifikovali (a to tak v otázke výkonu užívacích, ako ani ich vlastníckych práv), čo sekundárne značne oslabuje argumentáciu sťažovateľa (žalovaného správneho orgánu) v uvedenom smere, ktorá sa naozaj môže javiť ako „kasačný bod v prospech tretej strany“ [.

82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší správny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia neboli len formálne vady rozhodnutia, resp. správneho konania, ale množstvo podstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom konania v tejto veci je správna žaloba podaná prokurátorom, ktorá je koncipovaná na iných východiskách (k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu posudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná [.

. .]. 83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného stavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval“, ale v napadnutom rozhodnutí len dospel k všeobecnému záveru, že existujúca komunikácia postačuje na prístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi. Táto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky - v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani len založená v administratívnom spise [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko súčasťou administratívneho spisu].

[. . .]) vyvoláva stav podstatnej nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, a to naviac v prípade, ak osoba zúčastnená na konaní je údajne vlastníkom (časti) predmetnej komunikácie a jej užívanie by malo predstavovať zásah do jej práv. Kolaudačné rozhodnutie všetky tieto významné skutočnosti skutkovo, ani právne nerieši. Naviac, stavebníci podľa stavebného povolenia vedeli o potrebe vybudovania komunikácie k ich rodinnému domu, túto podmienku obsiahnutú v stavebnom povolení odvolaním nenapadli a - naopak - po zrušení kolaudačného rozhodnutia napadnutým rozsudkom správneho súdu kasačnú sťažnosť nepodali, t. j. neuskutočnili úkon, ktorým by sa sami dožadovali ochrany pred týmto úkonom správneho súdu (napr. cez prizmu princípu právnej istoty, ochrany ich vlastníckeho práva, legitímnych očakávaní a pod.). Za týchto okolností ani rozhodnutia súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, nemôžu odôvodňovať iný záver ako ten, ku ktorému dospel správny súd vo výroku I. napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa kasačný súd stotožnil.

V. Záver

46. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo?správneho právneho posúdenia veci a tiež za súladný s konštantnou rozhodovacou činnosťou, správny súd sa v ňom vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a dospel zároveň k udržateľným právnym záverom o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného - kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia § 461 SSP zamietol. 47. V ďalšom konaní bude zo strany sťažovateľa (žalovaného) potrebné v intenciách právneho názoru kasačného súdu a správneho súdu (bod 26 napadnutého rozsudku) (i) posúdiť druh pozemnej komunikácie, na ktorú je predmetný rodinný dom napojený a jej spôsobilosť vyhovieť požiadavke podľa § 81b písm. c) stavebného zákona v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona a príslušnými ustanoveniami cestného zákona a následne (ii) vydať rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalších účastníkov a osoby zúčastnenej na konaní) náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.