8Svk/26/2024

1. Zákonný zástupca maloletej T. S. (ďalej aj ako „maloletá“) - otec S. S. (žalobca 2/) podal prihlášku na vzdelávanie svojej dcéry na základnej škole v Toryse na školský rok 2023/2024. 2. Dňa 23.03.2023 vydal riaditeľ Základnej školy s materskou školou Torysa ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 písmeno a) a b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve rozhodnutie č. TO-2023/059-ZSSMS-01, ktorým o žiadosti zákonného zástupcu maloletej T. S. rozhodol tak, že maloletú neprijíma na základné vzdelávanie z dôvodu, že škola nie je spádovou školou maloletej žiačky podľa § 20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“). Proti tomuto rozhodnutiu podali zákonní zástupcovia maloletej T. S. (žalobcovia 1/ a 2/) odvolanie. 3. Žalovaný rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. TOR-2023/471-Obc z 18. mája 2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie vydané riaditeľom Základnej školy s materskou školou Torysa (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“ alebo „riaditeľ základnej školy“). V odôvodnení uviedol, že rodičia maloletej T. S. uviedli ako adresu trvalého pobytu obec Ostrovany, Obec Torysa nemá podpísanú dohodu o spoločnom školskom obvode s obcou Ostrovany, a teda zákonný zástupca vybral pre svoje dieťa inú ako spádovú školu. Riaditeľ základnej školy s materskou školou rozhodol o neprijatí maloletej na vzdelávanie z dôvodu, že škola v obci Torysa nie je spádovou školou maloletej. Taktiež poukázal na to, že obec Ostrovany má zriadenú základnú školu a nie je susednou obcou obce Ostrovany. Na záver konštatoval, že riaditeľ základnej školy pri svojom rozhodovaní neporušil platné právne predpisy.

4. Žalobcovia podali proti rozhodnutiu žalovaného včas žalobu, ktorou sa domáhali jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Tvrdili, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a bolo ním zasiahnuté do práv maloletej, boli porušené jej záujmy a

5. Podľa názoru žalobcov žalovaný nesprávne vec posúdil, keď zamietol odvolanie a potvrdil, že jediným dôvodom pre neprijatie je skutočnosť, že nejde o spádovú školu. Taktiež namietali, že žalovaný nezohľadnil právnu úpravu, ktorá umožňuje prijať na vzdelávanie aj dieťa, ktoré patrí do inej spádovej školy. 6. Ďalej namietali nedostačujúce zistenia skutkového stavu - konkrétne, že žalovaný nezohľadnil záujem maloletej spočívajúci v tom, že dlhodobo býva v obci Torysa s rodičmi, ani sa nezaoberal tým, či škola má voľné kapacity. Namietali, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že riaditeľ základnej školy prijal na vzdelávanie deti s trvalým pobytom z iných obcí a ani neprihliadol na to, že rodičia nevedia zabezpečiť každodennú dochádzku maloletej do školy v

9. Správny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov - v rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa s námietkami žalobcov uvedenými v ich odvolaní. Taktiež v rozhodnutí absentuje jeho správna úvaha o tom, prečo a z akých dôvodov bolo pri námietke žalobcov o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia riaditeľa základnej školy namieste jeho rozhodnutie potvrdiť. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj z dôvodu absencie správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov ohľadne obvyklého pobytu maloletej T. S. v obci Torysa a možnosti maloletej študovať na inej ako spádovej škole. V rozhodnutí absentuje aj správna úvaha žalovaného ohľadom kritérií pre neprijatie maloletej na vzdelávanie na Základnú školu s materskou školou Torysa a zároveň nie je ani zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcov ohľadom prijatia iných maloletých detí. Z rozhodnutia žalovaného nebolo

10. Správny súd nespochybnil, že vo výlučnej kompetencii riaditeľa je rozhodnutie o prijatí resp. neprijatí maloletého dieťaťa na vzdelávanie, avšak spochybnil spôsob, akým riaditeľ základnej školy posúdil žiadosť zákonných zástupcov maloletej T. S. a že nebolo zrejmé, či pri posudzovaní jej žiadosti postupoval transparentne, keďže z rozhodnutia nebolo zrejmé, ktorá skutočnosť bola natoľko významne negatívna pre posúdenie žiadosti zákonného zástupcu maloletej v porovnaní so žiadosťami iných žiakov, ktorí boli prijatí na túto školu a taktiež nebolo zrejmé, čo bolo rozhodujúce pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia.

12. Správny súd tiež konštatoval, že nezákonným rozhodnutím bolo porušené právo maloletej na základné vzdelanie, ktoré jej garantuje Ústava SR. 13. Správny súd zaviazal žalovaného vysporiadať sa dostatočne s námietkami žalobcov ohľadne tvrdeného obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v obci Torysa a možnosti vzdelávať sa aj na inej ako spádovej škole a uviesť správnu úvahu, ktorou bol vedený pri vysporiadaní sa s týmito námietkami.

14. Žalovaný (ďalej aj len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) nesprávnym právnym posúdením. 15. Namietal, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné, má zákonom predpísané náležitosti a dostatočne sa v ňom vysporiadal aj s námietkami žalobcov. 16. Určujúcim kritériom pre určenie spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky je výlučne trvalý pobyt dieťaťa a riaditeľ školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú trvalý pobyt v školskom obvode spádovej školy a zákon mu neukladá povinnosť prijať dieťa, ktoré má trvalý pobyt v školskom obvode inej spádovej školy. Neprijatím takéhoto dieťaťa nie je porušený žiadny právny predpis a teda nie je nezákonné. Podľa názoru sťažovateľa tento nie je povinný ani zohľadniť stav, ak dieťa fakticky žije v obci Torysa, ale nemá tam trvalý pobyt, keďže mu to žiadny zákon neukladá. 17. Sťažovateľ ďalej uviedol, že Základná škola s materskou školou Torysa s ohľadom na svoju kapacitu a materiálno-technické vybavenie prednostne prijíma deti s trvalý pobytom v obci Torysa a deti, ktoré absolvovali predprimárne vzdelávanie v obci Torysa. Tiež trval na tom, že v školskom roku 2023/2024 nebol prijatý na vzdelávanie žiadny žiak s trvalým pobytom mimo obce Torysa. 18. Podľa sťažovateľa žalobcovia nežiadali o trvalý pobyt ich dcéry v obci Torysa, ani nekontaktovali sťažovateľa prostredníctvom terénnych, prípadne sociálnych pracovníkovm, a ich maloletá dcéra neabsolvovala v obci Torysa ani predprimárne vzdelávanie. 19. S poukazom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 20. Žalobcovia sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrili v tom smere, že nie je dôvodná, rozsudok správneho súdu spočíva v správnom právnom posúdení, je zákonný a náležite odôvodnený. Sťažovateľ sa podľa ich názoru k argumentom správneho súdu v kasačnej sťažnosti vôbec nevyjadril, len opätovne uvádzal už použitú právnu argumentáciu. 21. Žalobcovia trvajú na tom, že celá ich rodina dlhodobo žije v obci Torysa, ale obec odmieta evidovať žalobkyňu 1/ na trvalý pobyt, čo má za následok, že odmieta prijať jej deti na vzdelávanie. Ak by sa ich dcéra T. v obci Torysa nezdržiavala, neexistoval by dôvod, aby sa domáhali jej prijatia do miestnej základnej školy. Žalobcovia tiež poukázali na skutočnosť, že im je známy prípad žiaka A. R., ktorý ma trvalý pobyt v Pečovskej Novej Vsi (z rovnakého dôvodu, že jeho matku obec odmieta zaevidovať na trvalý pobyt) a tento bol na základnú školu v obci Torysa prijatý.

26. Podľa § 20 ods. 2 školského zákona žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie. Na uvedené ustanovenie ďalej nadväzuje § 60 ods. 1 školského zákona, podľa ktorého sa na základné vzdelávanie prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu.

28. V posudzovanom prípade nie je sporné, že zákonný zástupca vybral pre svoje maloleté dieťa inú ako spádovú školu, pričom túto možnosť mu dáva priamo zákon prostredníctvom už uvedeného ustanovenia § 20 ods. 2 školského zákona.

Vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy však musí byť dostatočne odôvodnené v takej miere, aby bolo spôsobilé preskúmania v?rámci správneho súdnictva. Podstatnou časťou každého rozhodnutia je odôvodnenie. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý proces a súčasne ochranou fyzických a právnických osôb pred svojvôľou orgánov verejnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať krátke zhrnutie procesu smerujúceho k vydaniu rozhodnutia, vykonaného dokazovania, právneho posúdenia veci a dôvodov pre rozhodnutie. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v miere, ktorá neumožňuje pochopiť jeho dôvody alebo v prípade absencie relevantných dôvodov, je dôvodom na jeho zrušenie pre nepreskúmateľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Už notorietou pri posudzovaní dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia je, že účastník konania nemá nárok na odpoveď na každý, akokoľvek bezvýznamný argument.

30. Podľa názoru kasačného súdu by rozhodnutie správneho orgánu malo mať ambíciu adresáta rozhodnutia (v danom prípade zákonného zástupcu dieťaťa) presvedčiť o?tom, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a tiež, že rozhodnutie je zákonné. Odôvodnenie má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a?určité a na tento účel v ňom správny orgán musí opísať riadne zistený skutkový stav veci, uviesť všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, vymedziť dôkazy a?všetky ostatné podklady, ktoré slúžili pri rozhodovaní a?následne analyzovať svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri?hodnotení vykonaných dôkazov. A v prípade, ak aplikoval aj správnu úvahu, t. j. vybral jednu z?viacerých zákonných možností, je nevyhnutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú alternatívu za najvhodnejšiu, resp. z akého dôvodu ju zvolil.

V. Záver

34. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo?správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. Žalovaný bude v?ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a?kasačného súdu, ktorý je uvedený v bode 32 tohto rozsudku (§ 469 SSP a § 191 ods. 6 SSP). 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s?§ 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal právo na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa?konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§?175 ods. 2 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. decembra 2024