8Svk/29/2024

1. Zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Trebušovce [ďalší účastníci 1.) až 3.)] doručili žalovanému dňa 14.08.2020 žiadosť o evidenciu zmluvy zo dňa

13.08.2020 o postúpení práva užívania predmetného poľovného revíru v prospech Poľovníckej organizácie Hunter Lesenice, so sídlom Lesenice 184, 991 08 Lesenice, IČO: 42190576. K žiadosti pripojili Notársku zápisnicu Nz48667/2019 spísanú dňa 04.12.2019 notárom JUDr. Mariánom Jurinom, ktorou bol osvedčený priebeh Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom Poľovnom revíri Trebušovce, konaného dňa 23.11.2019 (ďalej len „Zhromaždenie vlastníkov“), Zmluvu o užívaní Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020, ako aj ďalšie listiny. 2. Žalovaný opatrením č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020 (ďalej aj ako „preskúmavané opatrenie“ alebo „opatrenie žalovaného“) zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorenú dňa 13.08.2020 medzi splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Trebušovce a Poľovníckou organizáciou Hunter Lesenice. V odôvodnení preskúmavaného opatrenia uviedol, že - preskúmal doklady pripojené k žiadosti preukazujúce vlastníctvo jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí sa zúčastnili na Zhromaždení vlastníkov dňa 23.11.2019, resp. bolo za nich hlasované na základe splnomocnení; - preskúmal predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru spísanú dňa 13.08.2020, okrem iného či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru; - skonštatoval, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 14 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“ alebo „zákon o poľovníctve“).

3. Preskúmavané opatrenie napadli žalobcovia ako vlastníci niektorých poľovných pozemkov patriacich do Poľovného revíru Trebušovce správnou žalobou. Postupu žalovaného a preskúmavanému opatreniu vytkli vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vadu nepreskúmateľnosti. Žalovaný neskúmal dostatočne okolnosti týkajúce sa uzatvorenia Zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020. Nezaoberal sa skutočným podielom zúčastnených vlastníkov na celkovej výmere pozemkov poľovného revíru, nezisťoval aktuálny stav vlastníkov poľovných pozemkov, ani to, či subjekty, ktoré na Zhromaždení vlastníkov hlasovali, mali na takéto konanie oprávnenie. Nebolo tak dostatočne preukázané, že vlastníci poľovných pozemkov potrebnou väčšinou určili užívateľa poľovného revíru.

Išlo o S. F., Z. A. a S. X.; - Zvolávatelia do predtlačených plných mocí dopísali rukou ďalšie katastrálne územia, čím si prisvojili hlasovacie práva niektorých vlastníkov. Išlo o prinajmenšom 30 vlastníkov konkretizovaných v správnej žalobe menom a priezviskom; - Zvolávatelia neuznali hlasovacie práva na základe plných mocí, ktoré predložil JUDr.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“) rozsudkom č. k. 74S/21/ 2020-70 zo dňa 10.11.2021 správnu žalobu zamietol. Skonštatoval dostatočnosť podkladov na vecné preskúmanie všetkých podmienok pre vykonanie evidencie zmluvy.

5. Na podklade kasačnej sťažnosti žalobcov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 3Svk/ 29/2022 zo dňa 27.10.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/21/ 2020-70 zo dňa 10.11.2021 a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), na ktorý v zmysle čl. I § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/ 2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov.

vlastníkov (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), či bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), či na ňom rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na Zhromaždení vlastníkov, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).

7. Správny súd vec opätovne prejednal na pojednávaní a rozsudkom č. k. 3S/37/2023-41 zo dňa 24.04.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol (výrok I.), žalobcom 1.) a 2.) a ani ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal (výroky II. a III.). 8.

Pri námietke neplatnosti hlasovania starostami obcí, ktorí nemali mať dostatočný mandát na hlasovanie na Zhromaždení vlastníkov pre absenciu príslušných špeciálnych uznesení obecných zastupiteľstiev splnomocňujúcich ich na tento úkon, správny súd poukázal na v administratívnom spise sa nachádzajúce osvedčenia starostov obcí. Žalobcovia pritom neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že starostovia jednotlivých obcí prekročili svoje kompetencie pri zastupovaní svojich obcí na Zhromaždení vlastníkov a s tým spojeným výkonom hlasovacích práv. Skutočnosti potenciálne spochybňujúce platnosť hlasovania starostov pritom nevyplývali ani z obsahu samotnej notárskej zápisnice.

K námietke neuznania substitučnej plnej moci pre JUDr. D. udelenej R. J., splnomocneného 13 vlastníkmi poľovných pozemkov k právnemu zastupovaniu na Zhromaždení vlastníkov, správny súd uviedol, že z obsahu plnomocenstiev nevyplýva vôľa splnomocniteľov na udelenie ďalšieho (substitučného) plnomocenstva inej (tretej) osobe. Keďže v danom prípade sa jedná o hmotnoprávne plnomocenstvo v zmysle § 33a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, nebol splnomocniteľ oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, teda JUDr. D..

10. Podľa správneho súdu neobstojí ani námietka týkajúca sa neúčinného odvolania plných mocí pätnástimi vlastníkmi poľovných pozemkov, udelených žalobcovi 2.), ktoré boli inkorporované do zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy, nakoľko k ich odvolaniu môže dôjsť len písomným dodatkom podpísaným oboma zmluvnými stranami.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že uvedení vlastníci učinili odvolanie plných mocí najneskôr v deň konania Zhromaždenia vlastníkov (23.11.2019), preto zvolávatelia vzhľadom na to, že mali o zániku oprávnenia žalobcu 2.) na zastupovanie na Zhromaždení vlastníkov vedomosť, museli na túto skutočnosť prihliadať. Vzhľadom k tomu postup zvolávateľov spočívajúci v nezapísaní vlastníkov, ktorých mal zastupovať žalobca 2.), do listiny prítomných v dôsledku zániku udelených plných mocí, správny súd vyhodnotil ako zákonný.

Správny súd nahliadnutím do listiny prítomných pripojenej k notárskej zápisnici zistil, že dotknutí (pred konaním zhromaždenia zosnulí) vlastníci vlastnili v súhrne 0,13% hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov. Preto vzhľadom na veľkosť podielu ich hlasov nie je táto námietka schopná privodiť zrušenie opatrenia žalovaného. Žalovaný síce podľa správneho súdu pochybil, ak túto skutočnosť nezistil a neprihliadal na ňu, avšak neprihliadnutie na nedostatok kontraktačného procesu, ktorý sa týkal 0,13 % hlasov, by sám o sebe nemohol byť prekážkou spôsobilou zabrániť zaevidovaniu zmluvy.

ďalšie katastrálne územia. Nakoľko právny zástupca žalobcov na pojednávaní nespresnil svoju žalobnú námietku v tom smere, že by uviedol, akého percenta hlasov vlastníkov poľovných pozemkov sa malo týkať prisvojenie zo strany zvolávateľa tým, že mali byť pozmenené plné moci dopísaním katastrálnych území, správny súd pre existujúce pochybnosti o rozsahu oprávnení vyplývajúcich z uvedených plných mocí preskúmal, aké percento hlasov pripadalo vlastníkom predmetných poľovných pozemkov a či váha týchto hlasov by mala eventuálny dopad na uznášaniaschopnosť Zhromaždenia vlastníkov a prípadné zákonom požadované kvórum na prijatie uznesení. Správny súd nahliadnutím do listiny prítomných pripojenej k notárskej zápisnici zistil, že v sumárnom vyjadrení menovaní vlastníci, ktorých sa uvedená námietka týkala, vlastnili 1151006 m2 z celkovej výmery poľovných pozemkov, čo predstavovalo 4,50 % hlasov.

13. Správny súd finalizoval, že napriek tomu, že dve žalobné námietky boli vyhodnotené ako dôvodné, tak aj v prípade, ak by zvolávatelia neprihliadali na plné moci udelené vlastníkmi, ktorí zomreli pred konaním Zhromaždenia vlastníkov, ani na plné moci udelené vlastníkmi, ktorých plné moci žalobcovia spochybnili a nezohľadnili by tak hlasy týchto vlastníkov zodpovedajúce ich výmere, išlo by z hľadiska celkovej výmery poľovných pozemkov o takú váhu hlasov, v percentuálnom vyjadrení 4,63 % (0,13 % + 4,50 %), ktorej nezohľadnenie by nemalo podstatný vplyv na uznášaniaschopnosť zhromaždenia (66,46%), ani na platnosť prijatých uznesení, keďže za prijatie jednotlivých uznesení hlasovalo 58,60% (s výnimkou uznesenia č. 3, za prijatie ktorého hlasovalo 57,70%) prítomných vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich zástupcov.

Správny súd upozornil, že nepreveroval skutočnosti týkajúce sa žalobcami tvrdenej úpravy plných mocí. Preskúmal však, či v prípade, že žalovaný nevyhodnocoval túto úpravu plnomocenstiev, by jeho pochybenie mohlo mať za následok nezákonnosť opatrenia žalovaného. Správny súd dospel k záveru, že nevyhodnotenie plných mocí sa týka takej časti hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorá by nebola spôsobilá zvrátiť výsledok hlasovania, preto mal za to, že nejde o takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť opatrenia žalovaného.

preskúmavaného opatrenia. Správny súd pre úplnosť uviedol, že v prípade absencie listín identifikujúcich úkony žalovaného (napríklad v prípade úmrtia troch vlastníkov pred konaním zhromaždenia) vychádzal z predpokladu, že žalovaný považoval podmienky zaevidovania zmluvy podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve za splnené, čo sa prejavilo vydaním opatrenia o zaevidovaní zmluvy (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/27/ 2021 zo dňa 31.05.2023, bod 35.).

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Kasačný súd pripomína, že s prejednávanou vecou je v rámci kasačného konania konfrontovaný opakovane potom, čo predchádzajúci rozsudok krajského súdu bol rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023 zrušený a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd v plnom rozsahu zotrváva na záveroch a názoroch, ktoré uviedol k problematike evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru, vrátane početnej judikatúry, z ktorej citoval (body 14. až 19. rozsudku sp. zn. 3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023), pričom slovami rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 24) zhrňujúco dodáva: „Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods.

23. Kasačný súd po vyhodnotení obsahu pomerne stručnej a argumentačne značne vágnej kasačnej sťažnosti, v konkrétnostiach iba čiastočne reagujúcej na právne závery správneho súdu, keď sťažovatelia v podstate nenamietali žiadne zo zistení správneho súdu, ktoré prezentoval v napadnutom rozsudku, konštatuje, že správny súd sa v ďalšom konaní riadil pokynmi kasačného súdu vyslovenými v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku a v intenciách žalobných námietok vykonal dôsledný súdny prieskum vo vzťahu k tomu, či boli alebo neboli splnené všetky zákonné podmienky na evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 13.08.2020. Žiadna z relevantných žalobných námietok nezostala nezodpovedaná.

procesu nevyžaduje dodržiavanie tak striktných požiadaviek na formu a obsah ako je to v prípade rozhodnutí vydávaných v zmysle správneho poriadku (k tomu rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19.12.2022). Okrem toho kasačný súd pre úplnosť pripomína, že vecnú nedôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti preskúmavaného opatrenia konštatoval už v rozsudku sp. zn. 3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023, bod 21.

Ak sa správnemu súdu vytýka istá nadpráca, spočívajúca v tom, že aktívne prešetroval jednotlivé žalobné body tým, že skúmal a overoval pravdivosť tvrdení uvádzaných sťažovateľmi, ide z pohľadu kasačného súdu o neobvyklú námietku, ktorá akoby popierala samotnú esenciu existencie správneho súdnictva, ktorou je ochrana práv fyzických a právnických osôb prostredníctvom súdneho prieskumu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Kasačnému súdu chýba v kasačnej sťažnosti argumentačná koncovka na natískajúcu sa otázku, čo iné ako posúdenie dôvodnosti (vecnej relevancie) žalobných bodov mal so zreteľom na obsah administratívneho spisu správny súd vykonať.

27. Kasačný súd tak nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zrozumiteľne a vyčerpávajúco prezentovaných záverov vyjadrených správnym súdom v napadnutom rozsudku, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho enunciát.

28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania nebola v kasačnom konaní uložená žiadna povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by im eventuálne mohli vzniknúť trovy konania (§ 169 SSP). V podaní, ktorým im bola doručená kasačná sťažnosť na vedomie, boli výslovne upozornení na to, že vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti je ich právom, nie povinnosťou.

V Bratislave dňa 18. decembra 2025