8Svk/29/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0724101465.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/23/2024
- IČS
- 0724101465
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: L.. M. B., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX U., právne zastúpený: Mgr. František Baraniak, advokát so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 2902/6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania v 1. rade: Obec Čierny Balog, so sídlom Závodie 2/2, 976 52 Čierny Balog, v 2. rade: Mikroregión Čierny Hron - združenie obcí, so sídlom Závodie 2/2, 976 52 Čierny Balog, IČO: 31928668, v 3. rade: Čiernohorská železnica, n. o., so sídlom Hlavná 56, 976 52 Čierny Balog, IČO: 31908811, právne zastúpený: advokátska kancelária TaylorWessing e/n/ w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35905832, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy č. 51/2024, sp. zn. 15997/2024/SPPMP/58992-M z 15. júla 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 8S/23/2024-100 z 5. marca 2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) č. 51/2024, sp. zn. 15997/2024/SPPMP/ 58992-M z 15. júla 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), ktorým minister ako príslušný orgán na rozhodnutie o rozklade podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zrušil na podklade rozkladu ďalšieho účastníka konania v 3. rade rozhodnutie Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, sekcia železničnej dopravy a dráh, odbor dráhový stavebný úrad (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) č. 05415/2024/SŽDD/ 12767 z 13. februára 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo nariadené odstránenie nelegálnej stavby: „Traťová koľaj (začína výhybkou zaústenou do hlavnej koľaje smer Hronec a končí výhybkou zaústenou do hlavnej koľaje smer Vydrovo), 2 ks slepých vlečkových koľají (začínajú výhybkou v traťovej koľaji, ktorá prislúcha k nástupišťu č. 3) a celé nástupište č. 3“, nelegálne umiestnenej na pozemkoch vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 1. rade, na parcelách KN-C č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X (LV č. XXXX) v k. ú. T. N. (ďalej len „stavba“), vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 3. rade a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 2. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z dôvodu, že z neho nie je zrejmé, ako prvostupňový správny orgán ustálil skutkový stav a aké dôkazy pre toto ustálenie vykonal. Zároveň sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal s námietkami a návrhmi ďalšieho účastníka konania v 3. rade uvedenými v jeho vyjadreniach k výkonu štátneho stavebného dohľadu. K postaveniu žalobcu v správnom konaní uviedol, že bude povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zistiť okruh účastníkov konania, keďže tento výslovne vo vyjadrení k rozkladu uviedol, že v konaní žalobca „nefiguruje ako účastník konania, ale ako dotknutá osoba, ktorá vlastní susedné pozemky.“ Žalovaný akcentoval, že konanie o dodatočnom povolení stavby pojem „dotknutá osoba“ nepozná.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, keďže neexistovali dôvody na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Boli porušené princípy právnej istoty a legitímnych očakávaní, zásady dobrej verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, obsahuje nesprávne poučenie o možnosti jeho preskúmania v rámci správneho súdnictva, na písomnom vyhotovení chýba dátum jeho vydania. Napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pričom žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok. 4. Žalovaný ako aj ďalší účastník konania v 3. rade sa k správnej žalobe vyjadrili nesúhlasne a navrhli, aby správny súd správnu žalobu odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), t. j. proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie a vec sa vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom takéto rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. 5. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) uznesením č. k. 8S/23/2024-100 z 5. marca 2025 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol (výrok I. napadnutého uznesenia), žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol (výrok II. napadnutého uznesenia) a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok III. napadnutého uznesenia). 6. V odôvodnení poukázal na povinnosť správneho súdu zisťovať, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené. Na podklade toho konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu vo veci podanej správnej žaloby je právny akt vydaný v administratívnom konaní - rozhodnutie ministra dopravy, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby a vec vrátil na nové konanie a prejednanie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je podľa správneho súdu zrejmé, že účastníci konania boli správne poučení, že toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.
7. Správny súd prezentoval ako názor ustálený rozhodovacou praxou správnych súdov, že rozhodnutie odvolacieho orgánu verejnej správy, ktorým tento zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie, nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu z dôvodu absencie zásahu takéhoto rozhodnutia do subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov. Rozhodnutie žalovaného nie je rozhodnutím, ktorým by bolo relevantným spôsobom zasiahnuté do právneho postavenia žalobcu. 8. V súvislosti s námietkou žalobcu o jeho postavení v správnom konaní dal správny súd do pozornosti vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k rozkladu z 25. apríla 2024, z ktorého vyplýva, že ani tento nepovažoval žalobcu za účastníka konania, ale za dotknutú osobu, ani so žalobcom ako s domnelým účastníkom konania nekonal. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zdôraznil, že bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zistiť okruh účastníkov konania a v prípade, ak správny orgán nepovažoval žalobcu za účastníka konania (ale za dotknutú osobu), bolo potrebné vydať rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania. V tejto súvislosti nebol žalovaným vyslovený žiaden záväzný pokyn ohľadne postavenia žalobcu ako účastníka konania, táto otázka má byť predmetom posúdenia prvostupňovým správnym orgánom v ďalšom konaní. 9. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia žalovaného, pri absencii zisteného dopadu tohto rozhodnutia v podobe priamej ujmy na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho konania, správny súd žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu vyňatému zo súdneho prieskumu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 10. K priznaniu odkladného účinku správnej žalobe správny súd uviedol, že návrh sa týka procesného inštitútu, ktorý nemôže existovať samostatne od správnej žaloby, ktorá bola odmietnutá ako neprípustná. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
11. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil vo výroku II. a III. a vec vrátil správnemu súdu, eventuálne aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Sťažovateľ primárne namietal nesprávne právne posúdenie povahy napadnutého rozhodnutia ako „nepreskúmateľného“ podľa § 7 písm. e) SSP, keď správny súd vyhodnotil, že má len procesnú alebo poriadkovú povahu. Rozhodnutie zasiahlo do jeho subjektívnych práv - konkrétne do práva vlastniť a užívať majetok, do práva podnikať a najmä do práva na zákonný proces a teda nešlo len o „procesné“ rozhodnutie. V tejto otázke správny súd nepoužil správnu metodiku výkladu príslušných právnych predpisov, keď uprednostnil formálny výklad § 7 písm. e) SSP pred jeho teleologickým výkladom, preto je postup správneho súdu formalistický. Zároveň napadnuté uznesenie správneho súdu popiera a porušuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivý proces), čl. 20 ods. 1 Ústavy (právo vlastniť majetok) a porušuje princíp spravodlivosti, čím zasahuje do práv sťažovateľa.
13. Ujma na subjektívnych právach sťažovateľa spočíva aj v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí saturoval procesnú nečinnosť a pasivitu ďalšieho účastníka v 3. rade ako stavebníka v rámci konania na prvostupňovom správnom orgáne, a ktorý o. i. nariadil správnemu orgánu odňať žalobcovi postavenie účastníka konania, pričom toto postavenie mu vyplýva priamo zo stavebného zákona, konkrétne § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „stavebný zákon“) z titulu vlastníka priľahlého pozemku. Pozemky vo vlastníctve ďalšieho
účastníka v 1. rade: parcely KN-C č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X (LV č. XXXX) v k. ú. T. N., na ktorých je stavba realizovaná, bezprostredne susedia s nehnuteľnosťou: pozemok - parcela registra KN-C parc. č. XXXX/X. a pozemkom - parcela registra KN-C parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorá je vo výlučnom vlastníctve sťažovateľa, a je teda zrejmé, že sťažovateľ má postavenie účastníka tohto stavebného konania.
14. Sťažovateľ dal do pozornosti, že bolo preukázané, že ďalší účastník v 3. rade ako stavebník z uvedeného nástupišťa č. 3 ale aj z celého areálu vypravuje vlaky a vlakové súpravy cez pozemky vo vlastníctve sťažovateľa bez právneho základu, čím vážne zasahuje do vlastníckych a iných práv sťažovateľa a poškodzuje ich.
15. Sťažovateľ namietol, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neexistoval žiaden zákonný dôvod. Dôvod zrušenia prvostupňového rozhodnutia, spočívajúci v jeho údajnom nedostatočnom odôvodnení, bol zo strany žalovaného podľa názoru sťažovateľa umelo vyfabulovaný, čo odporuje platnej právnej úprave ako aj princípom, na ktoré poukázal sťažovateľ v správnej žalobe, ktorým dôvodom nezákonnosti sa správny súd odmietol venovať čisto z formálnych dôvodov.
16. Tým, že správny súd odmietol správnu žalobu z neexistujúcich, resp. formálnych dôvodov bez toho, aby vecne preskúmal existenciu žalobných dôvodov, sťažovateľovi nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie žalovaného je založené mimo rámca správnej úvahy (diskrečnej právomoci), ktorá bola použitá absolútne svojvoľne.
Podľa sťažovateľa bolo bezdôvodne zrušené úplne zákonné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré plne zodpovedalo tak obsahu administratívneho spisu ako aj zmyslu, účelu a dikcii § 88a ods. 2 stavebného zákona o nariadení odstránenia nelegálnej stavby, a to na základe rozkladu, ktorý bol objektívne podaný po lehote. Po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo v správnom konaní k neprípustnému zúženiu rozsahu povoľovanej stavby bez akéhokoľvek právneho základu. Uvedené, spolu s neprimeranou dĺžkou správneho konania, spôsobuje predlžovanie nezákonného stavu a stavu právnej neistoty u sťažovateľa a ďalších účastníkov konania a ohrozuje verejný záujem (existencia a prevádzka znečisťujúcej stavby priamo nad verejným vodovodom zásobujúcim materskú školu v obci Čierny Balog).
17. Podľa sťažovateľa aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavba je novou stavbou, vybudovanou bez akéhokoľvek povolenia (podľa vedomostí sťažovateľa príslušný orgán žiadne stavebné povolenie k tejto stavbe nevydal a stavebník žiadnym takýmto povolením nedisponoval ani nedisponuje) a na cudzích pozemkoch, bez preukázania akéhokoľvek právneho vzťahu k nim (dotknuté parcely, na ktorých je stavba umiestnená, neboli určené na výstavbu dopravnej infraštruktúry), a to po roku 2015. Zároveň poukázal na
to, že stavebník - ďalší účastník v 3. rade - bol v konaní nečinný a neposkytol správnemu orgánu súčinnosť ani na výzvu (nepredložil požadované stavebno-právne dokumenty), stavba bola realizovaná v rozpore s územným plánom obce, stavba bola zo strany stavebníka realizovaná priamo nad hlavnou vetvou verejného vodovodu slúžiaceho pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
18. Dodatočne sťažovateľ predložil návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 SSP. Má za to, že vykonaním napadnutého rozhodnutia by bol zmarený účel jeho preskúmania súdom a tiež je preukázané, že sťažovateľovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí závažná ujma. Sťažovateľ sa nielen obáva, ale aj preukazuje, že žalovaný podniká kroky smerujúce k neprípustnému zúženiu predmetu konania a rozsahu povoľovanej stavby bez akéhokoľvek právneho základu, pričom konanie stále pokračuje. Sťažovateľovi hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho vlastníckeho práva bez právneho základu a protihodnoty. Má obavu, že stavebník bude pokračovať v nepovolenej výstavbe a v prevádzkovaní koľajovej infraštruktúry tak na pozemkoch obce ako aj na jeho vlastných pozemkoch, keďže z nástupišťa č. 3, ktoré tvorí predmet správneho konania a ktoré je dodatočne povoľované, aj v súčasnosti stavebník vypravuje vlakové súpravy, bez akéhokoľvek povolenia a licencie. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nesúhlasil s námietkami sťažovateľa. Napadnuté uznesenie považuje za vecné správne, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Obdobné stanovisko zaujal ďalší účastník konania v 3. rade. 20. Následne sťažovateľ predložil kasačnému súdu podanie z 15. augusta 2025, ktorým dopĺňa „doklady a právnu argumentáciu“. Uviedol, že bola naplnená jeho obava, o čom svedčí jemu doručené oznámenie správneho orgánu z 23. júla 2025 o začatí správneho konania o nepriznaní postavenia účastníka konania v konaní o dodatočnom povolení stavby.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
22. Kľúčovou právnou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie o nariadení odstránenia nelegálnej stavby, môže zasahovať do subjektívnych práv sťažovateľa a zakladať tak jeho aktívnu legitimáciu pre iniciovanie konania o súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
23. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu v procesnom režime konania o všeobecnej správnej žalobe, ak SSP neustanovuje inak. Súčasne platí, že v správnom súdnictve sa nepreskúmavajú tie rozhodnutia, na ktoré sa vzťahujú tzv. kompetenčné výluky vymedzené v § 7 SSP.
24. Správny súd identifikoval dôvod odmietnutia správnej žaloby sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP („Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“).
25. V súvislosti so súdnym prieskumom rozhodnutia žalovaného dáva kasačný súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžrk/2/2020 z 30. marca 2022, ktoré sa týkalo obdobnej situácie - prieskumu zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na rovnaké právne účinky rozhodnutia o rozklade a rozhodnutia o odvolaní (§ 61 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 55 ods. 1 správneho poriadku) poukazuje kasačný súd na bod 12 jeho odôvodnenia: „Práve povahu procesného rozhodnutia má aj rozhodnutie odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím sa totiž vo veci meritórne nerozhoduje a ani sa ním administratívne konanie nekončí. Účinkami takéhoto rozhodnutia nedochádza ani k priamemu zásahu do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania, pretože sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo vo veci rozhodnuté len neprávoplatne. Odvolanie má pritom v zásade odkladný účinok (§ 55 ods. 1 správneho poriadku), v dôsledku čoho účinky odvolaním napadnutého rozhodnutia
nenastali a teda sa ani nemohli prejaviť v rovine subjektívnych práv účastníka konania.“ V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že vylúčenie rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie zo správneho súdneho prieskumu je v danom prípade (nepriamo) aj realizáciou princípu subsidiarity správneho súdnictva. Tento princíp spočíva v následnej kontrole zákonnosti zo strany správneho súdnictva a prednosti odstraňovania nezákonnosti v rámci administratívneho konania (viď Števček, M., Fečík M. In: Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :
C. H. Beck, 2018, s. 65). 26. Kasačný súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného žiadnym spôsobom nemení hmotnoprávnu situáciu sťažovateľa a nezasahuje do jeho hmotných subjektívnych práv, pričom akákoľvek konštatácia o možnom dosahu vydaného rozhodnutia žalovaného na práva sťažovateľa by bola len v rovine hypotetických úvah, keďže ani v čase vydania rozhodnutia žalovaného nebolo zrejmé, či sám sťažovateľ bol/je účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby, a zároveň v danej veci nejde o konečné rozhodnutie odvolacieho orgánu. Procesným účinkom napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrušenie prvostupňového rozhodnutia na základe zistených a žalovaným odôvodnených nedostatkov, a to bez prejudikovania výsledného rozhodnutia a bez bezprostredného vplyvu na právne postavenie sťažovateľa. 27. Čo sa týka procesného postavenia sťažovateľa v administratívnom konaní, ide o podstatnú otázku s právnym významom nielen pre sťažovateľa. Na jej vyriešenie však nie je oprávnený kasačný súd v tomto konaní. Sťažovateľ disponuje právnymi prostriedkami, ktorými môže
brojiť proti možnému - v budúcnosti vydanému rozhodnutiu o jeho vylúčení ako účastníka konania z konania o dodatočnom povolení stavby (pozn. kasačného súdu: o iniciovaní tohto postupu prvostupňovým správnym orgánom informoval sťažovateľ kasačný súd podaním z 15. augusta 2025). Aj keď sťažovateľ uvádza, že rozhodnutie žalovaného zasahuje do jeho subjektívnych práv, keďže jeho vykonaním sa bude môcť pokračovať v prevádzke železnice, takáto konštatácia sťažovateľa o dopade na jeho subjektívne práva je predčasná, pretože do času rozhodovania žalovaného nebolo zrejmé a ustálené, či sťažovateľ je účastníkom predmetného konania pred správnymi orgánmi. Uvedené konštatuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí (pozri str. 16). Sťažovateľ - v prípade existencie jeho statusu účastníka konania - má možnosť vyčkať do opätovného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a namietať prípadnú nezákonnosť tohto výsledného rozhodnutia (napr. podaním rozkladu alebo následne, po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, podaním správnej žaloby).
28. K sťažovateľom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného spočívajúcej v nesprávnom poučení a v absencii dátumu vydania dáva kasačný súd do pozornosti, že preskúmaním administratívneho a súdneho spisu zistil, že síce písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia, ktoré predložil správnemu súdu sťažovateľ, neobsahuje konkrétny deň (dátum) jeho vydania, v administratívnom spise je však už na rozhodnutí žalovaného deň vydania uvedený formou dátumovej pečiatky (15.07.2024).
Tento nedostatok písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného však nie je vo vzťahu k prerokúvanej veci podstatný, keďže sťažovateľ nenamieta proces doručovania rozhodnutia žalovaného ani plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, resp. nevzniesol takú námietku, pre ktorej vecné posúdenie by bol deň (dátum) vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného relevantnou skutočnosťou.
Navyše sťažovateľovi bol deň vydania rozhodnutia žalovaného známy, keďže ho uviedol už v správnej žalobe a následne aj v kasačnej sťažnosti. 29. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu poučeniu v napadnutom rozhodnutí v znení, že rozhodnutie žalovaného nie je preskúmateľné súdom, je kasačný súd názoru, že takéto poučenie je v súlade so zákonom. Upriamuje pritom pozornosť na skutočnosť, že právo na súdny prieskum rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, ak sa ním zasiahlo do právnych pomerov osoby, je zakotvené v čl. 46 ods. 2 Ústavy, ktorý deklaruje, že prípadné výnimky z tejto dikcie môže ustanoviť len zákon, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Rozhodnutia, ktoré
sú vylúčené zo súdneho prieskumu, sú taxatívne vymedzené v § 7 SSP, a ich okruh nemôže správny orgán ani súd nijako rozšíriť. V konkrétnej veci ide o výluku podľa § 7 písm. e) SSP (porovnaj Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. In: Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. 4. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2022, s. 433). 30. Vzhľadom k vyššie vymedzeným dôvodom kasačný súd konštatuje, že správny súd právne korektne vyhodnotil, že sťažovateľom iniciovaný súdny prieskum rozhodnutia žalovaného nemohol byť meritórne realizovaný, keď ním podaná správna žaloba smeruje proti jednému z rozhodnutí zaradených do tzv. kompetenčnej výluky. Kasačný súd sa tak stotožnil s názorom správneho súdu vyjadreným v?napadnutom uznesení, podľa ktorého rozhodnutie žalovaného nie je možné preskúmať v správnom súdnictve. Procesným vyústením takéhoto záveru je potom odmietnutie správnej žaloby ako neprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP. Uznesenie správneho súdu o odmietnutí správnej žaloby z uvedeného dôvodu bolo preto v danej veci právne správne, v dôsledku čoho nebol zistený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
31. Zároveň kasačným súdom nebol zistený ani nesprávny procesný postup, ktorým by správny súd znemožnil sťažovateľovi ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
32. Rovnako nebol a ani nemohol byť naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa §?440 ods. 1 písm. j) SSP, pretože napadnutým uznesením správneho súdu došlo k?odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a nie k odmietnutiu podania v právnom režime podľa § 59 ods. 3 SSP, na ktoré sa vzťahuje uvedený kasačný dôvod.
33. Z pohľadu obsahu kasačných námietok je potrebné sťažovateľovi ozrejmiť, že judikatúra a argumentácia, ktorú predostrel v kasačnej sťažnosti k odmietnutiu správnej žaloby, sa vzťahuje skôr na ustanovenie § 28 SSP, a teda na výnimočné odmietnutie správnej žaloby správnym súdom z dôvodu, že má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. O takýto dôvod odmietnutia správnej žaloby však v prerokúvanej veci zjavne nešlo.
34. Sťažovateľ sa domáhal aj priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd týmto uznesením rozhodol o samotnej kasačnej sťažnosti, čím odpadol dôvod na rozhodovanie o pridruženom návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Vydaním tohto uznesenia kasačného súdu sa konanie o kasačnej sťažnosti meritórne končí, preto kasačný súd návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol. V tejto súvislosti dáva
kasačný súd do pozornosti, že priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačným súdom by znamenalo len zmrazenie účinkov napadnutého uznesenia správneho súdu. Kasačný súd nemôže samostatne odložiť aj účinky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti by sťažovateľa chránil pred účinkami napadnutého rozhodnutia žalovaného len vtedy, ak by bol predtým v konaní pred správnym súdom priznaný odkladný účinok správnej žalobe. Uvedené však v predmetnej veci nenastalo, keďže správny súd návrh žalobcu (sťažovateľa) na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Ak žalobca (sťažovateľ) v?konaní pred správnym súdom nepodá návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe alebo jeho návrh na priznanie odkladného účinku nebol úspešný, nie je namieste takúto ochranu poskytovať v?rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť (por. Fečík, M. In: Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1655). Nakoľko návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v?tejto veci má skôr za cieľ chrániť sťažovateľa pred účinkami rozhodnutia žalovaného, priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti by ani nebolo spôsobilé poskytnúť sťažovateľovi takú ochranu, akej sa zrejme podaným návrhom domáhal (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Svk/32/2022 z 27. júna 2024).
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie výroku v časti trov konania
35. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov správneho súdu, spolu s poukazom na právnu úpravu a ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov vzťahujúcu sa k posudzovaniu prípustnosti predmetu prieskumu v správnom súdnictve, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov napadnutého uznesenia. Námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže im v kasačnom konaní nebola správnym súdom alebo kasačným súdom uložená žiadna povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by im vznikli trovy. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2026