8Svk/30/2025

1. Žalobca bol vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa uskutočnili 29. októbra 2022, zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva obce Spišská Teplica (ďalej aj „obec“) a na zasadnutí obecného zastupiteľstva v Spišskej Teplici (ďalej aj ako len „obecné zastupiteľstvo“) dňa 16. novembra 2022 zložil zákonom predpísaný sľub poslanca obecného zastupiteľstva. 2. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 14. decembra 2022, bol žalobca prítomný. Zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 8. februára 2023, sa žalobca nezúčastnil z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorá trvala od 20. januára 2023 do 19. januára 2024. 3. V decembri 2023 bol určený termín konania zasadnutia obecného zastupiteľstva na 7. február 2024. Mailovou správou z 2. februára 2024 starosta obce informoval poslancov, že sa uvedené zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutoční a bol určený predbežný termín ďalšieho zasadnutia obecného zastupiteľstva na 28. február 2024.

7. Žalobca sa podanou žalobou podľa § 313 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal, aby Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) určil, že jeho mandát poslanca obecného zastupiteľstva obce Spišská Teplica trvá a zároveň rozhodol, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia zanikajú právne účinky oznámenia o zániku mandátu obecného zastupiteľstva obce Spišská Teplica a nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca obecného zastupiteľstva obce Spišská

9. Podľa žalobcu boli dôvody neuskutočnenia zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 7. februára 2024 účelové - starosta obce obštrukčným konaním usiloval o dosiahnutie zániku jeho poslaneckého mandátu, aby sa do obecného zastupiteľstva dostala osoba s ním spriaznená a dlhodobo sú známe aj ich vzájomne odlišné postoje, v dôsledku čoho sa žalobca stával obeťou šikanóznych postupov zo strany starostu obce. Podľa žalobcu nebolo zrejmé, čo sa rozumie technickou a personálnou nemožnosťou stihnúť zasadnutie obecného zastupiteľstva v určenom termíne a dôvodom nemohlo byť ani konštatovanie, že „nie je nič neodkladné na schválenie“ alebo že o týždeň po uvádzanom termíne mala byť popolcová streda.

11. Správny súd uznesením č. k. 4S/31/2024-79 z 25. februára 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) prvým výrokom určil, že mandát žalobcu ako poslanca obecného zastupiteľstva obce Spišská Teplica trvá (§ 323 ods. 1 SSP) a druhým výrokom rozhodol, že právoplatnosťou napadnutého uznesenia zanikajú právne účinky Oznámenia obce Spišská Teplica o zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca obecného zastupiteľstva v Spišskej Teplici z 21. februára 2024.

13. Správny súd sa venoval interpretácii § 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení a uviedol, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.

poslanca. Z mailovej komunikácie starostu obce s poslancami obecného zastupiteľstva z 2. februára 2024 bolo podľa správneho súdu zjavné, že v decembri 2023 bol určený termín zasadnutia obecného zastupiteľstva na 7. február 2024 a tento bol starostom zrušený len niekoľko dní pred jeho plánovaným konaním bez toho, aby boli akokoľvek rozpoznateľné objektívne pôsobiace dôvody, ktoré starostu viedli k jeho zrušeniu. Námietka starostu obce, že uvedený termín nebol ani oficiálne zverejnený, podľa správneho súdu nemenila nič na skutočnosti, že všetci poslanci boli ešte pár dní pred 7. februárom uzrozumení s tým, že zasadnutie sa v tento deň bude konať.

V tejto súvislosti považoval správny súd za relevantné, že ak žalovaný argumentoval, že jeho spôsobilosť zabezpečiť riadny priebeh zasadnutia obecného zastupiteľstva určeného na 7. februára 2024 bol ohrozená, bolo možné o to viac predpokladať, že jeho priebeh by nebol spôsobilý zabezpečiť ani do 8.

15. Správny súd uzavrel, že pokiaľ zo strany žalobcu neexistovali žiadne subjektívne, ani objektívne skutočnosti brániace mu vo výkone jeho poslaneckého mandátu v čase pred uplynutím jednoročnej lehoty a zároveň z okolností posudzovanej veci bolo prima facie zrejmé, že žalobca nemohol vlastním konaním docieliť zvolanie obecného zastupiteľstva postupom podľa § 12 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, pričom príčinou zrušenia určeného termínu zasadnutia obecného zastupiteľstva [ktoré sa malo konať pred uplynutím jednoročnej lehoty v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení] neboli objektívne pôsobiace dôvody brániace jeho uskutočneniu, nedošlo v prípade žalobcu k zániku jeho poslaneckého mandátu, keďže opačný výklad by odporoval zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorou je riadne naplnenie účelu mandátu poslanca obecného zastupiteľstva v podobe zastupovania záujmov voličov, ktorí ho do obecného zastupiteľstva zvolili.

16. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté unesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

zastupiteľstva. Zákonodarca stanovil jednoročnú objektívnu lehotu bez ohľadu na dôvod, prečo sa poslanec zasadnutí obecného zastupiteľstva nezúčastnil (tzn. bez ohľadu na kvalitu dôvodov a nezávisle od ospravedlnenia), na odstránenie rozporov s pôvodným znením zákona

Podľa názoru sťažovateľa zákonodarca pri vyvažovaní záujmov uprednostnil verejný záujem na bezporuchovom a riadnom fungovaní obecného zastupiteľstva ako zastupiteľského orgánu pred individuálnym právom jednotlivého poslanca na výkon jeho mandátu. Zdôraznil, že pri plánovaní zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho zvolávaní to? zvolávateľ realizuje tak, aby nehájil výlučne práva konkrétneho poslanca - jednotlivca, ale aby čo najefektívnejšie naplnil činnosť kolektívneho orgánu, ktorý bol tvorený v preskúmavanom prípade deviatimi poslancami. Na obecné zastupiteľstvo treba nazerať ako na kolektívny orgán, ktorý rozhoduje v zbore ako celok; správny súd zužujúco poukázal výhradne na práva jednotlivého poslanca bez toho, aby zobral do úvahy poslanecký zastupiteľský zbor ako celok, čím de facto nadradil práva jednotlivca nad princíp kolektívneho rozhodovania demokraticky zvoleného orgánu a opomenul, že žalobca vôbec nezastupoval voličov počas doby viac ako jedného roka. 18. Ďalej sťažovateľ namietal, že zákon o obecnom zriadení, ani iný právny predpis nepojednáva o práceneschopnosti poslanca obecného zastupiteľstva ako o prekážke v riadnom výkone poslaneckého mandátu.

Pokiaľ sa vedel v rámci svojho liečebného režimu zúčastniť týchto verejných akcií, vedel a mohol sa podľa sťažovateľa zúčastniť aj ďalších najbližších troch zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré po stužkovej slávnosti nasledovali, a to v dňoch 25. októbra 2023, 30. októbra 2023 a 13. decembra 2023.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril sťažovateľ a uviedol, že žalobca sa v rámci predloženého vyjadrenia vôbec vecne nevysporiadaval s konkrétnymi otázkami, ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti predostrel ako právne a pre prejednávaný prípad relevantné, čo môže byť považované za procesnú pasivitu žalobcu.

21. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 11. augusta 2025. Vec bola náhodným výberom pridelená ôsmemu senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni

23. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či v prípade žalobcu došlo k zániku mandátu poslanca, keďže sa počas jedného roka nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva.

Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení je poslanec povinný zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený. Podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení mandát poslanca zaniká, ak sa počas jedného roka nezúčastní ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva.

Kasačný súd už rozhodoval v obdobnej veci zániku mandátu poslanca z dôvodu neúčasti na zasadnutiach obecného zastupiteľstva počas jedného roka - uznesenie sp. zn. 1Svk/1/ 2022 zo 14. apríla 2022 (č. 33/2022 ZNSS), v ktorom konštatoval: „Sankcia zániku mandátu poslanca nastupuje bez ďalšieho ex lege momentom, keď neúčasť na zasadnutiach dosiahne kvalifikovaný moment jedného roka. Časový úsek jedného roka pritom nemá z formálno- právneho hľadiska povahu doby, v rámci ktorej by poslanec vykonával práva a povinnosti viazané na jeho poslanecký mandát, pretože tento je vykonávaný v rámci štvorročného funkčného obdobia (§ 11 ods. 1 zákona o obecnom zriadení). Jedná sa preto o lehotu, ktorej uplynutie bez účasti poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva má za následok zánik jeho poslaneckého mandátu.“ V poukazovanom prípade sa však na rozdiel od preskúmavaného prípadu obecné zastupiteľstvo uskutočnilo, t. j. bolo riadne otvorené; až následne - z dôvodu odchodu viacerých poslancov - toto stratilo uznášaniaschopnosť a bolo skončené. Kasačný súd však uzavrel, že uvedená skutočnosť nebola relevantná: „Pre konštatovanie záveru, že sa

27. Uvedený záver na preskúmavaný prípad nedopadá v celom rozsahu, keďže plánované zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa malo konať dňa 7. februára 2024 (a na účasť na ktorom sa spoliehal aj žalobca za účelom zabránenia zániku jeho mandátu), sa neuskutočnilo vôbec, pričom jeho konanie bolo preložené na neskorší dátum. Pokiaľ však ide o záver kasačného súdu o dopade neúčasti poslanca na zasadnutiach obecného zastupiteľstva v podobe zániku mandátu poslanca bez ďalšieho ex lege momentom uplynutia jedného roka, tak tento je aplikovateľný na práve posudzovanú vec.

Kasačný súd sa s argumentáciou správneho súdu nestotožňuje. 29. Zákon o obecnom zriadení s povinnosťou účasti poslanca na zasadnutiach obecného zastupiteľstva spojil súčasne aj následok týkajúci sa jej porušenia. Zánik mandátu je kvalifikovaným následkom porušenia povinnosti poslanca zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva. Zákon o obecnom zriadení nepovažuje za relevantné, čo je príčinou neúčasti poslanca, ak termín zasadnutia obecného zastupiteľstva bol riadne oznámený.

C. H. Beck, 2018, s. 1346). 30. Oproti pôvodnej právnej úprave (účinnej do 31. marca 2010) už zákon o obecnom zriadení nerozlišuje ani medzi (odôvodnenou) ospravedlnenou a neospravedlnenou neúčasťou, počtom neúčastí, ani riadnym, či mimoriadnym zasadnutím obecného zastupiteľstva.

32. K práceneschopnosti žalobcu, ktorú správny súd považoval za kľúčovú, kasačný súd poukazuje na to, že zákon o obecnom zriadení neupravuje žiadne obmedzenie účasti poslanca na zasadnutí počas jeho práceneschopnosti. To znamená, že poslanec sa môže zúčastniť zasadnutia obecného zastupiteľstva aj počas práceneschopnosti, počas vychádzok, pochopiteľne za predpokladu, ak mu to jeho zdravotný stav a režim umožňujú.

Aj práceneschopnosť poslanca je tak potrebné vyhodnocovať v konkrétnych okolnostiach veci. 33. V práve posudzovanej veci bolo pritom preukázané, že sa žalobca zúčastnil na iných verejných podujatiach (tieto tvrdenia žalobca nerozporoval). Preto sa dá predpokladať, že mu jeho zdravotný stav a liečebný režim umožňovali tiež prípadnú účasť na obecných zastupiteľstvách, na ktorých sa však preukázateľne nezúčastnil. Dôvodom pre jeho neúčasť nemôže byť bez ďalšieho ani to, že nemal v čase konania zastupiteľstva povolené vychádzky, keď z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že mal možnosť požiadať ošetrujúceho lekára o zmenu času vychádzok, tak aby mal možnosť sa zasadnutí obecného zastupiteľstva zúčastniť. Žalobca však podanie takejto žiadosti nepreukázal a ani prípadné jej odmietnutie ošetrujúcim

34. Kasačný súd si je vedomý situácie, ktorú pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj správny súd, a to, že skutočnosť, že sa zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutočnilo, nemohol žalobca nijako ovplyvniť, zároveň však dodáva, že žalobca sa nemohol ani spoliehať na to, že zasadnutie obecného zastupiteľstva bude v decembri 2023 zvolané na dátum pred 8. februárom 2024.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté

uznesenie

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupom per analogiam podľa § 462 ods. 3 SSP v spojení s § 322 SSP zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 36. Návrh sťažovateľa na?priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd osobitným výrokom v zmysle § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP zamietol. Urobil tak z?dôvodu, že o odkladnom účinku rozhodoval spolu s kasačnou sťažnosťou, preto už nebol dôvod kasačnej sťažnosti samostatne priznávať odkladný účinok. 37. O náhrade trov konania tak pred správnym, ako aj kasačným súdom Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému/sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo dôvodné mu náhradu trov konania priznať - sťažovateľ ich síce v kasačnej sťažnosti žiadal priznať, toto však žiadnym spôsobom nezdôvodnil, t. j. nepredložil také argumenty, ktoré by odôvodňovali výnimočné priznanie trov žalovanému. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu náhrada trov konania neprináleží. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. marca 2026