8Svk/31/2024

1. Žalovaná dňa 26. mája 2011 prijala všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“) č. 4/2011 o určení a zmene názvu ulíc a iných verejných priestranstiev na území obce Varín (ďalej len „napadnuté VZN“). Podľa § 1 ods. 1 napadnutého VZN účelom VZN je stanoviť pravidlá, podľa ktorých sa postupuje pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev na celom území obce Varín. V § 3 ods. 1 napadnutého VZN bol uvedený zoznam ulíc v obci, vrátane ulice s názvom „Dr. Jozefa Tisu.“ V § 4 ods. 1 napadnutého VZN sa odkazuje na zákonnú úpravu označovania ulíc a iných verejných priestranstiev a v § 4 ods. 2 napadnutého VZN bolo uvedené, že „doterajšie názvy a pomenovania ostávajú v platnosti bez zmien.“

4. S odkazom na § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení žalobkyňa konštatovala, že VZN vo veciach územnej samosprávy musí byť v súlade so zákonmi, pričom pravidlá pre označovanie názvov ulíc upravuje § 2b ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Podľa názoru žalobkyne z predmetného ustanovenia vyplýva, že ulice možno pomenúvať podľa významných nežijúcich osobností, pričom musí ísť o ich pozitívny význam. Žalobkyňa podrobne argumentovala, prečo osoba Dr. Jozefa Tisa túto podmienku nespĺňa. Navyše nespĺňa ani podmienku, že nesmie „urážať mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie“ s ohľadom na historickú úlohu,

Jozefa Tisa. 5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. ZA-30S/227/ 2022-159 zo dňa 26. júna 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) konštatoval nesúlad § 3 ods. 1 napadnutého VZN v časti určenia názvu ulice Dr. Jozefa Tisu s § 2b ods. 3 a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom do 30. novembra 2020.

Jozefa Tisu. Správny súd zdôraznil, že podľa § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. januára 2002 do 31. marca 2018 obec mohla určovať a meniť názvy ulíc všeobecne záväzným nariadením, pričom toto v podstate zodpovedá aj § 4 ods. 5 písm. a) bod 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. apríla 2018. Žalovaná sa preto mýli, keď argumentuje, že názov ulice Dr. Jozefa Tisu nebol určený ustanovením § 3 ods. 1 napadnutého VZN, ale uznesením obce č. 224/93 zo dňa 4. novembra 1993 a napadnuté VZN len prevzalo skôr určené názvy ulíc. Napadnuté VZN predstavuje naplnenie požiadavky určenia názvov ulíc podľa § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. januára 2002, i keď so značným časovým odstupom po nadobudnutí účinnosti predmetnej právnej úpravy. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že napadnuté VZN malo len deklaratórny charakter, keďže VZN obce je normatívnym právnym aktom vo veciach v ňom obsiahnutých a je všeobecne záväzné odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Jozefa Tisa ako osobnosti a tomu, že takéto označenie môže mať urážajúci význam vo vzťahu k náboženskému a národnostnému cíteniu, považoval správny súd za rozhodujúce, že Dr. Jozef Tiso bol rozsudkom Národného súdu v Bratislave č. Tnľud 6/46 zo dňa 15. apríla 1947 uznaný za vinného zo spáchania trestných činov, ktoré sú dnes vnímané ako zločiny proti mieru a ľudskosti, súviseli s nacistickou ideológiou a rasovým zákonodarstvom v čase výkonu jeho funkcie predsedu vlády a neskôr prezidenta Slovenského štátu, pričom tento rozsudok nebol zrušený. Predmetné označenie navyše nebolo podľa správneho súdu ani pre dôvody argumentované žalobkyňou jazykovo správne.

8. Proti napadnutému uzneseniu podala žalovaná - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Jozef Tiso bol odsúdený v procese, kde bol žalobcom generál Rašla, ktorý sa podieľal na politických procesoch v 50-tych rokoch v Československu a trestné činy, za ktoré bol Dr. Jozef Tiso odsúdený, neboli trestné v čase ich spáchania. Pričom právoplatne odsúdené (bez zrušenia) boli aj osoby Juraja Jánošíka a Jána Husa, po ktorých sú pomenované tiež rôzne ulice v rôznych mestách a obciach.

zmien.“ Argumentácia správneho súdu je preto aj nedostatočná a arbitrárna. 11. Sťažovateľka tiež poukazuje na to, že v § 4 ods. 2 napadnutého VZN deklarovala vôľu nijako nemeniť dovtedajší stav názvov ulíc, pričom žalobkyňa nesúlad tohto ustanovenia nenamietala. Prípadná zmena § 3 ods. 1 napadnutého VZN v časti označenia ulice Dr.

12. Sťažovateľka navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne toto uznesenie zmeniť tak, že bude žaloba zamietnutá. 13. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla túto zamietnuť.

III. Právne posúdenie kasačného súdu

15. Na úvod kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti nenamietala výklad § 2b ods. 3 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom do 30. novembra 2020 v spojení s § 30g zákona o obecnom zriadení zo strany správneho súdu a ani jeho závery ohľadom nesúladu § 3 ods. 1 napadnutého VZN v časti označenia ulice „Dr. Jozefa Tisu“, keď toto správny súd označil sa rozporné (i) s požiadavkou označovania ulíc podľa pozitívne vnímaných významných nežijúcich osobností, (ii) s požiadavkou nenazývania ulíc spôsobom urážajúcim mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie a (iii) s požiadavkou jazykovej správnosti názvu. Kasačný súd, viazaný kasačnou argumentáciou sťažovateľky (§ 453 ods. 2 SSP), sa preto týmito závermi správneho súdu nemohol zaoberať. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na to, že žalobcom v procese s Dr. Jozefom Tisom bol generál Rašla, podieľajúci sa na politických procesoch v 50-tych rokoch, kasačný súd uvádza, že mu nie je zrejmé, ako sa táto skutočnosť týka záverov správneho súdu.

Dr. Jozefa Tisu, ale len deklaráciou v tom čase existujúceho právneho stavu. Kasačný súd sa s touto argumentáciou sťažovateľky nestotožnil. 17. Podľa § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. januára 2002 do 31. marca 2018 (koreluje mu § 4 ods. 5 písm. a) bod 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. apríla 2018) obec určuje a mení nariadením názvy ulíc a iných verejných priestranstiev. 18.

Podľa § 1 ods. 1 napadnutého VZN účelom tohto všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“) je stanoviť pravidlá, podľa ktorých sa postupuje pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev na celom území obce Varín.

. . 23. Podľa § 4 ods. 2 napadnutého VZN doterajšie názvy a pomenovania ostávajú v platnosti bez zmien.

25. V tejto súvislosti je aj argumentácia sťažovateľky odkazom na § 30g zákona o obecnom zriadení a jeho dôvodovú správu nesprávna, keďže (ako už vyplýva z názvu predmetného ustanovenia a jeho zaradenia - Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. decembra 2020) toto ustanovenie riešilo len otázku úpravy prechodných vzťahov v súvislosti s novelizáciou § 2b ods. 3 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. decembra 2020 (zákon č. 338/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). Neriešilo však otázku prechodných vzťahov súvisiacich s vytvorením § 2b ods. 1 a 3 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. januára 2002 a právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2001 vo vzťahu k určovaniu názvov ulíc.

Jozefa Tisu. Sťažovateľka tak prijatím § 3 ods. 1 napadnutého VZN určila (prípadne v časti zmenila) názvy ulíc v obci bez ohľadu na skutočnosť, či boli ulice pomenované tak, ako pred prijatím napadnutého VZN alebo bol ich názov prijatím napadnutého VZN zmenený. Sťažovateľka tak určila názvy ulíc formou napadnutého VZN, účinnosťou ktorého zároveň zanikli účinky iných právnych titulov, ktoré pomenovávali ulice podľa predchádzajúcich právnych úprav.

28. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na § 4 ods. 2 napadnutého VZN, kasačný súd mu nemôže pripísať taký význam, ako mu pripisuje sťažovateľka. Predmetné ustanovenie je systematicky zaradené do časti obsahujúcej pravidlá označovania ulíc. Jeho význam tak v podstatnom je, že sťažovateľka pri autoritatívnom určení názvov ulíc v § 3 ods. 1 napadnutého VZN vychádzala z doterajších názvov a pomenovaní ulíc v obci Varín. V predmetnom ustanovení však nemožno zaznamenať žiadnu zmienku o tom, že by sťažovateľka chcela ponechať v platnosti akýkoľvek predchádzajúci titul pre označenie ulice v obci Varín (takéto tituly predmetné ustanovenie nakoniec ani nevymenúva). Význam, ktorý predmetnému ustanoveniu pripisuje sťažovateľka, by bol nakoniec aj v rozpore s inými ustanoveniami napadnutého VZN - osobitne s § 3 ods. 2 napadnutého VZN. Ak by zostal v platnosti predchádzajúci titul označenia ulice v obci

Navyše v sťažovateľkou preferovanom význame by § 4 ods. 2 napadnutého VZN stratil zmysel a stal sa obsolétnym ustanovením, keďže sťažovateľka po vyčerpávajúcom určení zoznamu ulíc v § 3 ods. 1 napadnutého VZN už nemá žiadnu ulicu, ktorej názov by nebol v napadnutom VZN uvedený a odvodzoval by sa od predchádzajúcich titulov označenia názvov ulíc v obci spred prijatia napadnutého VZN.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka dňa 26., resp. 27. mája 2011 prijala napadnuté VZN, ktorým v § 3 ods. 1 napadnutého VZN využila svoju zákonnú kompetenciu podľa § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. januára 2002 (§ 4 ods. 5 písm. a) bod 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 1. apríla 2018) a určila zoznam ulíc v obci Varín, vrátane ulice Dr. Jozefa Tisu.

Správny súd preto v tejto časti vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, náležite skúmal súlad § 3 ods. 1 napadnutého VZN v časti označenia ulice Dr. Jozefa Tisu s § 2b ods. 3 a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom do 30. novembra 2020. Napadnuté uznesenie je v tejto časti aj dostatočne a preskúmateľne odôvodnené, najmä v bode 28 napadnutého uznesenia. Kasačná sťažnosť je preto v tejto časti nedôvodná.

Inými slovami, úlohou kasačného súdu je preskúmať rozhodnutia správneho súdu - napadnutého uznesenia správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a to tak po meritórnej ako aj procesnej stránke (v intenciách vád podľa § 440 ods. 1 SSP), neposkytuje však všeobecný výklad právnych predpisov, ktoré idú nad rámec preskúmavanej veci. V predmetnej veci neformulovala sťažovateľka žiadne výhrady k forme výroku napadnutého uznesenia správneho súdu, a tento aj podľa názoru kasačného súdu korešponduje s požiadavkami vyjadrenými v § 367 ods. 1 SSP.

Až sekundárne, po uplynutí zákonnej lehoty, nastupuje sankcia v podobe straty platnosti právneho predpisu. V tomto kontexte preto nič nebráni sťažovateľke, aby v prípade zosúladenia § 3 ods. 1 napadnutého VZN so zákonom v časti označenia ulice Dr. Jozefa Tisu, upravila prípadne aj § 4 ods. 2 napadnutého VZN s cieľom dosiahnuť ňou argumentovanú nerozpornosť.

IV. Záver

34. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Napadnuté uznesenie správneho súdu v rozsahu kasačných námietok podľa názoru kasačného súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je dostatočne odôvodnené. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže ide o konanie, ktoré bolo začaté na základe žaloby prokurátora (§ 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. c) SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. júna 2025