8Svk/31/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: J. W., nar. XX. J. XXXX, bytom F. XX, N. - Z., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47237406, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Národná diaľničná spoločnosť a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava a 2) V. W., nar. X. W. XXXX, bytom D. XX, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25280/2022/SSSVP/ 64915 zo 16. júna 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/64/2022-184 zo dňa 26. marca 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/64/2022-184 zo dňa 26. marca 2025 mení tak, že rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 25280/2022/SSSVP/64915 zo 16. júna 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom. IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

1. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2015/ 002131-ÚR vydal dňa 5. januára 2015 územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany“ (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“).

2. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-KE- OVBP2-2022/000081-015 zo 17. marca 2022, ako prvostupňový správny orgán, na návrh stavebníka Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „vyvlastniteľ“ alebo „ďalší účastník 1)“) rozhodol o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu pri užívaní jemu spoluvlastnícky (podiel vo veľkosti 35/36 k celku) patriacej nehnuteľnosti - pozemku - parcela CKN XXXX/X - orná pôda o výmere 2519 m2, k. ú. Z., evidovanej na LV XXXX (ďalej len „dotknutá parcela“) - pre účel realizácie verejnoprospešnej líniovej stavby „R2 Šaca- Košické Oľšany“, objekt č. 310-10-Vodovodná prípojka pre odpočívadlo Valaliky, objekt č. 677-00-Ochrana diaľkových káblov ŽSR v km 110,076 R2 (ďalej len „rozhodnutie o vyvlastnení“). Dočasné obmedzenie sa malo týkať dotknutej parcely iba v časti jej výmery 252 m2 (diel č. 48 - 245 m2 + diel č. 49 - 7 m2) a bolo stanovené na dobu určitú - „dočasný záber do jedného roka“. Žalobcovi bola za dočasné obmedzenie priznaná finančná náhrada v sume 1.156,65,- EUR.

kvalitou a intenzitou tohto zásahu s tým, že ak je to možné z hľadiska dosiahnutia účelu vyvlastnenia, je preferované nútené obmedzenie vlastníckeho práva pred úplným odňatím celej výmery pozemku. Poukázal na to, že v tomto prípade je správny orgán viazaný návrhom a keďže v danom prípade bol vyvlastniteľom podaný návrh iba na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, tak vzhľadom na charakter stavby trvalý prechod vlastníckeho práva nebol

6. Ohľadne námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď neriešil vec komplexne, t. j. keď spolu s rozhodnutím o obmedzení vlastníckeho práva nerozhodol aj o zriadení vecného bremena k zriadenej vodovodnej prípojke, žalovaný uviedol, že uvedené bude možné až po realizácii dotknutej stavby a po jej porealizačnom zameraní geometrickým plánom s dodatkom, keď žalobcovi bude poskytnutá náhrada aj za zriadenie vecného bremena.

8. V súvislosti s námietkou žalobcu o strate prístupu k dotknutej parcele, žalovaný poukázal, že v zmysle projektovej dokumentácie bola pôvodná prístupová cesta odklonená, avšak bude vybudovaná k dotknutej parcele nová prístupová cesta po obvode odpočívadla Valaliky.

objektívne určená znaleckým posudkom a je ekvivalentom jej trhovej ceny.

10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie o vyvlastnení. 11. Žalobca v žalobe namietal: - nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, keď sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacím argumentom, že rozhodnutie o dočasnom obmedzení jeho vlastníckeho práva nerieši komplexne celú vec, keďže toto obmedzenie má trvalý a nezvratný zásah do jeho vlastníctva umiestnením stavby - vodovodnej prípojky, - ako nedostatočnú argumentáciu správnych orgánov, že právny vzťah k vodovodnej prípojke bude vyriešený zriadením vecného bremena po jej výstavbe, - že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neodôvodnili, na základe čoho ustálili, že dočasné obmedzenie spoluvlastníckeho práva žalobcu k dotknutej parcele môže byť pre žalobcu viac priaznivejšie ako by bolo jeho vyvlastnenie, - že rozhodnutia obchádzajú zákon o vyvlastňovaní, keďže nejde o obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré predpokladá existenciu skutočnosti prechodnej povahy, ale o trvalé.

posudku. Poukázal na to, že v jeho prípade nejde o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, ale o trvalé. Tiež tvrdil, že stavbou bude zasiahnutá celá dotknutá parcela, - že k dotknutej parcele nebude vybudovaná využiteľná prístupová cesta a že dotknutá parcela bude v dôsledku trvalého umiestnenia stavby na nej nevyužiteľnou nielen pre neho, ale táto bude aj z toho dôvodu nescudziteľnou, - že žalovaný v odvolacom konaní nenapravil zjavnú nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v ktorom v zmysle § 13 ods. 4 písm. c) zákona o vyvlastňovaní absentuje obligatórna zákonná náležitosť, a to označenie geometrického plánu, ktorý bol podkladom na čiastočné vyvlastnenie, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia, - že sa žalovaný náležite nevysporiadal ani s námietkou, že znalec pri určení ceny za vyvlastnenie použil iba metódu polohovej diferenciácie, čo je teoretický spôsob výpočtu a nepoužil výnosovú ani porovnávaciu metódu, pričom podľa rozhodnutia sp. zn. 4Sžo/65/ 2015 „Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi

12. Správny súd v Košiciach, ako právny nástupca Krajského súdu v Košiciach, rozsudkom č. k. KE-6S/64/2022-184 zo dňa 26. marca 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje odôvodnenie verejného záujmu, poukázal na to, že uvedená námietka nebola uplatnená v žalobe ani v replike žalobcu, správny súd sa k nej preto nemusel vyjadrovať. Ako obiter dictum uviedol, že správne orgány dostatočne odôvodnili verejný záujem na výstavbe celého komplexu diaľnice v spojení s obslužnými objektami a zariadeniami ako celku tak, ako v celku bolo rozhodnuté aj o umiestnení tejto komplexnej stavby.

už máloktorý vlastník parcely, skrz ktorú má byť táto verejnoprospešná stavba realizovaná, mieni túto stavbu aj strpieť, a to aj napriek danosti tohto verejného prospechu a aj napriek nezmenenému účelu dovtedajšieho užívania dotknutej parcely, ktoré parcely všetky ak by mal štát, zabezpečujúci tento verejný prospech, za daných okolností nezmenenej kvality a kvantity ich dovtedajšej využiteľnosti vyvlastniť a to samozrejme za trhovú cenu, bolo by to nepochybne aj pre štátny rozpočet neúnosným (keďže vyvlastnenie je prípustné iba za primeranú náhradu). Doplnil, že o pomerovaní (porovnávaní) inštitútov obmedzenia vlastníckeho práva a prechodu (vyvlastnením) vlastníckeho práva z hľadiska splnenia predpokladov na aplikáciu niektorého z nich, zákonodarca pojednáva iba v § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, nie však už v § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ktoré ustanovenie zákonodarca venuje výlučne už iba inštitútu vyvlastnenia. 16. Účel, dosiahnutie ktorého sa napadnutým rozhodnutím sledovalo, nespočíval v potrebe riešenia trvalého umiestnenia dotknutej stavby vodovodu vo verejnom záujme (inžinierskych

17. Vzhľadom k uvedenému, správne orgány, zvážiac jednako charakter (bonitu) dotknutej parcely žalobcu, ktorá je ornou pôdou a s tým súvisiaci účel jej užívania na poľnohospodársku výrobu, ktorý spôsob jej využívania, aj keď len v obmedzenejšom rozsahu (na jej stavbou nezasiahnutej časti), mohol byť zachovaný aj počas dotknutej výstavby, z ktorého dôvodu žalobcovi napokon za toto jeho dočasné obmedzenie bola poskytnutá aj náhrada, a jednako zvážiac aj umiestnenie (iba na časti žalobcovi patriacej dotknutej parcele) a charakter dotknutej stavby (jej umiestnenie pod zemou), po zriadení ktorej môže byť dotknutá parcela využiteľnou ako celok na jej dovtedajší účel, podľa správneho súdu správne orgány zvolili proporcionálne vo vzťahu k týmto zisteniam, ako aj vo vzťahu k sledovanému účelu (výstavba), vhodný a v § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní predvídaný menej invazívny spôsob zásahu do (spolu)vlastníckeho práva žalobcu k dotknutej parcele, a to v podobe jeho obmedzenia v užívaní dotknutej parcely ako celku na čas nevyhnutne potrebný na dobu výstavby uvedenej líniovej stavby, keďže aj po skončení tejto výstavby môže byť už celá dotknutá parcela

19. V súvislosti s argumentom o blízkosti diaľnice a s tým spojených na jej výstavbe prebiehajúcich prácach správny súd uviedol, že ak mal žalobca za to, že využiteľnosť dotknutej parcely bude znemožnená blízkosťou diaľničného komplexu, možno z tohto vyvodiť, že žalobca mal a mohol v tomto smere vznášať svoje námietky a požiadavky v územnom a stavebnom konaní, v ktorom sa riešilo umiestnenie a povolenie stavby diaľničného komplexu. Pokiaľ ide o vykonávanie poľnohospodárskej činnosti žalobcom na dotknutej parcele, ako to uviedol už aj sám žalovaný, realizáciou stavby vodovodu (podzemnej líniovej stavby) na dotknutej parcele nebude znemožnený jej dovtedajší účel využitia na poľnohospodárske účely a napokon správny súd dodáva, že užívanie parciel umiestnených okolo diaľnic na poľnohospodársku výrobu, tak ako je to aj v prípade dotknutej parcely žalobcu, nie je ničím

vybudovaný. 20. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o potrebe budúcich možných opráv na jeho dotknutej parcele nachádzajúceho sa vodovodného potrubia zriadeného vo verejnom záujme, túto otázku správne orgány pre ustálenie prijateľnejšej formy zásahu do vlastníctva žalobcu ani zohľadňovať nemuseli, pretože táto otázka je riešená zákonodarcom podľa § 20 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o verejných vodovodoch“) zriadením ex lege vecného bremena ohľadne vstupu prevádzkovateľa vodovodného potrubia na cudziu parcelu. Preto je bezpredmetnou aj žalobná námietka žalobcu o tom, že správne orgány neriešili danú situáciu komplexne, keď napadnutými rozhodnutiami nezriadili aj vecné bremeno na dotknutej parcele žalobcu.

22. Podľa § 2 ods. 5 písm. b) zákona o vyvlastňovaní, o neprimeranú ťažkosť v užívaní zvyšnej časti „vyvlastnenej“ nehnuteľnosti, t. j. ktorá by vznikla v dôsledku vyvlastnenia faktickým rozdelením veci, by išlo vtedy, ak by nebolo možné cit. „.

. . stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti“, čo v tomto prípade je možným. Nenáležitou bola preto aj námietka žalobcu o možnom jeho budúcom zámere užívať dotknutú parcelu napr. na účel výstavby, od argumentu ktorého žalobca taktiež odvodzuje, že túto dotknutú parcelu nebude vedieť v budúcnosti ani scudziť, keďže ani akýkoľvek iný jej vlastník ju nebude môcť na tento účel využiť. Poukázal na to, že nebola priamo na obmedzením dotknutej časti parcely žalobcu vytvorená trvalá prekážka, ktorá by bránila v jej užívaní na poľnohospodárky účel a takáto prekážka nebude vytvorená ani po jej dostavbe, keďže sa jedná o líniovú stavbu, ktorá je zakopaná pod zemským povrchom a teda nevytvára prekážku v prístupe ani na touto stavbou dotknutú časť ani na zvyšnú časť dotknutej parcely žalobcu.

umiestnenia dotknutej parcely vo vzťahu ku okolitým stavbám diaľnice, mostu či železnice, riešenie umiestnenia ktorých však nebolo predmetom konania a rozhodnutia žalovaného a teda ani predmetom preskúmavacieho záujmu správneho súdu v tomto konaní, správny súd opätovne s poukazom na § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, konštatuje, že túto námietku straty prístupu k dotknutej parcele v dôsledku výstavby diaľnice a odpočívadla, mohol a mal žalobca uplatniť v územnom konaní, v ktorom sa riešilo umiestnenie týchto stavieb vo vzťahu k polohe dotknutej parcely.

potrubia. 25. Správny súd vzhliadol nedôvodnou aj poslednú námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávnych záverov znaleckého posudku o určení hodnoty dotknutej parcely žalobcu v dôsledku žalobcom tvrdených znalcom použitých nesprávnych metód na jej určenie.

26. V súvislosti so žalobcom navrhovaným dokazovaním formou obhliadky na mieste samom, na základe ktorého mal správny súd zistiť, že stavebné práce sú vykonávané nad rámec rozhodnutia žalovaného, správny súd dodáva, že toto žalobcom navrhované dokazovanie nevykonal, pretože jednako, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, vykonanie tohto dôkazu, ktoré sa týka už fázy vykonávania rozhodnutia žalovaného, by nemalo žiadny vplyv a preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalovaného a jednako správny súd v zásade nie je súdom skutkovým (vyhľadávacím), ale je súdom prieskumným a teda vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy.

27. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu. Žiadal aj o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

29. Správny súd a ani žalovaný nevykonali prieskum, či sťažovateľovi bola priznaná primeraná náhrada, ktorú učil znalec, pričom je automaticky odkazovaný na civilné sporové konanie. Poukázal na to, že cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť inak, keď bol ochotný odpredať predmetné pozemky štátu a vo vyvlastňovacom konaní uviedol, že preňho je priaznivejšie, aby bolo rozhodnuté o prechode vlastníckeho práva.

31. Správny súd poskytol nesprávny výklad a aplikáciu § 2 ods. 3 a ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď stotožňuje pojmy „nepriaznivejšie“ a „neprimerané ťažkosti“ pre vyvlastňovaného. Splnenie podmienky „nepriaznivejšieho“ pre vyvlastňovaného spôsobuje podľa sťažovateľa právny následok vydania rozhodnutia o trvalom prechode vlastníckeho práva (nie len jeho obmedzenie) a splnenie podmienky „neprimerané ťažkosti“ pre vyvlastňovaného spôsobuje právny následok vydania rozhodnutia ohľadom rozšírenia vyvlastnenia na zvyšnú časť pozemku. Navyše správny súd vôbec neposkytol odpoveď, z akých konkrétnych právnych dôvodov by malo byť vyvlastnenie vo forme obmedzenia vlastníckeho práva na dobu jedného roka na uskutočnenie stavebných prác, ktorých výsledkom bude umiestnenie trvalej stavby na pozemku vyvlastňovaného, pre neho priaznivejšie.

32. Podľa sťažovateľa predložené fotografie a zábery z dronu jednoznačne preukazujú, že počas doby výstavby bolo úplne znemožnené užívať celý pozemok sťažovateľovi a nielen jeho časť deklarovanú v rozhodnutí o vyvlastnení. Podľa sťažovateľa nebola zohľadnená samotná stavba na predmetnom pozemku, keď táto bude síce zakopaná pod zemským povrchom, ale len do určitej hĺbky - nie je to podzemná stavba, ktorá nemá vplyv na povrchové úpravy vlastníka pozemku.

34. Otázku využiteľnosti zvyšnej časti pozemku mal podľa sťažovateľa správny súd vyhodnotiť právne nesprávne, keď tvrdí, že sa pozemok rozhodnutím o vyvlastnení nerozdelil, t. j. neoddelila sa časť, ktorú má užívať vyvlastniteľ a ktorú mal údajne bez akýchkoľvek ťažkostí užívať sťažovateľ, pričom z rozhodnutia správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že pozemok sa rozhodnutím dočasne rozdelil na dobu jedného roka, v ktorom sa vyčlenil rozsah oddeleného pozemku sťažovateľa. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní ide o odbornú otázku - využiteľnosť zvyšnej časti pozemku, na ktorú má byť zabezpečený znalecký posudok.

20 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch). 36. Podľa sťažovateľa v rozhodnutí o vyvlastnení absentovala taxatívne stanovená náležitosť - geometrický plán, ktorým sa mal záväzne určiť rozsah vyvlastnenia časti pozemku, a to bez ohľadu na zvolenú formu vyvlastnenia. 37. Žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, keď podľa jeho názoru výkonom napadnutého rozsudku dochádza k zásahu do práva na ochranu vlastníctva a nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu.

38. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý poukazuje na to, že sťažovateľ účel vyvlastnenia - verejný záujem - nenamietal počas celého konania pred správnymi orgánmi a uvedená námietka nebola ani obsahom správnej žaloby. Z uvedeného žalovaný považuje tento kasačný dôvod za neprípustný. K aplikácii ustanovení § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní uvádza, že ide o absolútnu dezinterpretáciu zákona sťažovateľom, keď uvedené interpretuje ad absurdum bez posúdenia vzťahu uvedeného ustanovenia najmä k § 2 ods. 1 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere.

K požiadavke znaleckého dokazovania žalovaný uviedol, že ustanovenie § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní je zámerne a logicky koncipované tak, že znalecké skúmanie je účelné výhradne v prípade úplného vyvlastnenia vlastníckeho práva, nie v prípade jeho dočasného obmedzenia, pretože tým nedochádza k trvalej zmene podstaty pozemku a jeho využiteľnosti. K správnosti záverov znaleckého dokazovania žalovaný uviedol s odkazom na judikatúru, že právne predpisy neumožňujú správnemu orgánu vo vyvlastňovacom konaní revidovať zákonnosť a správnosť znaleckého posudku. 39.

40. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník konania 1) - Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorý poukázal na to, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, teda ho nie je možné realizovať nad rámec rozsahu potrebného na uskutočnenie stavby diaľnice. Trvalé odňatie vlastníckeho práva by znamenalo porušenie základných princípov právneho štátu. Poukázal na to, že v súlade s § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní nemožno rozhodnúť o prechode tam, kde stačí obmedzenie vlastníckeho

41. Na vyjadrenia žalovaného ako aj ďalšieho účastníka konania reagoval sťažovateľ, ktorý v podstatnom zopakoval svoju argumentáciu z kasačnej sťažnosti.

42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

44. Sťažovateľ v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu, keď tvrdil, že rozhodnutie o dočasnom obmedzení jeho vlastníckeho práva nerieši komplexne celú vec, keďže toto obmedzenie má trvalý a nezvratný zásah do jeho vlastníctva umiestnením stavby - vodovodnej prípojky. Správny súd v tomto nezákonnosť neidentifikoval, pričom ho odkázal na vznik vecného bremena podľa § 20 zákona o verejných vodovodoch.

Právny poriadok Slovenskej republiky pozná viaceré právne úpravy, ktoré zohľadňujú najmä špecifické potreby zefektívnenia procesu vyvlastnenia, pričom vo všeobecnosti platia Ústavou stanovené kritériá vyvlastnenia ako aj obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré sú pre obe formy zásahu do vlastníckeho práva rovnaké.

47. Ako správne uviedol správny súd, citovaný zákon jasne odlišuje „odňatie“ a „obmedzenie“ vlastníckeho práva. Zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku alebo stavby tak môže mať charakter buď trvalého zásahu, t. j. pre pôvodného vlastníka s trvalými a nezvratnými následkami tohto zásahu v podobe straty tohto vlastníckeho práva (prechod vlastníckeho práva) a môže mať aj formu zásahu v podobe obmedzenia niektorého z atribútov vlastníckeho práva, ktorými sú oprávnenie vlastníka veci predmet svojho vlastníctva nerušene držať, užívať, požívať a disponovať (nakladať) s ním, pričom toto obmedzenie môže mať aj dočasný charakter.

Pozemky podľa vyvlastniteľa budú/mali byť po skončení prác uvedené do pôvodného stavu. Pozemky ako dočasný záber do jedného roka budú/majú slúžiť najmä pre objekt č. 310- 10 vodovodná prípojka pre odpočívadlo Valaliky, 677-00 - ochrana diaľkových káblov ŽSR v kilometri 11,076 R2 (návrh vyvlastniteľa zo dňa 16. októbra 2018). Pred týmto návrhom zaslal vyvlastniteľ sťažovateľovi ponuku na uzatvorenie nájomnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 27. augusta 2018, ktorých predmetom mal byť prenájom časti nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa na dobu jedného roka a odplatné zriadenie vecného bremena in rem - práva trvalého umiestnenia a uloženia inžinierskych sietí a práva vstupu, prechodu a prejazdu za účelom vykonávania opráv, úprav a údržby preložky inžinierskych sietí. Je tak nesporné, že vyvlastniteľ mal záujem o obmedzenie vlastníckeho práva sťažovateľa, nie jeho odňatie a zriadenie vecných bremien.

V súvislosti so zákonom predpokladaným obsahom rozhodnutia o vyvlastnení kasačný súd poukazuje na to, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy je najdôležitejšou jeho časťou. Ako výsledok aplikácie hmotnoprávnych ustanovení na zistený skutkový stav veci obsahuje rozhodnutie o predmete konania, a preto musí byť dostatočne jasný, konkrétny a zrozumiteľný, aby z neho bolo možné zistiť, o čom a ako bolo rozhodnuté.

Povinnosť jasného a bezrozporného výroku rozhodnutia o vyvlastnení je pritom umocnená tým, že ide o významný zásah do vlastníckych práv vyvlastňovaného, ktorý je považovaný za krajné riešenie vo verejnom záujme. 50. Nadväzujúc na citované ustanovenia zákona o vyvlastňovaní kasačný súd poukazuje na to, že povinnou súčasťou výroku o vyvlastnení je aj rozhodnutie o obmedzení vlastníckeho práva k pozemku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o vyvlastňovaní) alebo o vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 3 zákona o vyvlastňovaní). Nútené obmedzenie vlastníckeho práva tak môže spočívať v dočasnom určení obmedzujúcich dispozícií majetkom alebo v trvalom odňatí časti práv, ktoré sú obsiahnuté v práve vlastniť majetok. Vlastník môže prísť o právo majetok držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ním, pričom aspoň jeden z týchto prvkov obsahu vlastníckeho práva mu musí zostať zachovaný. Všetky štyri prvky obsahu vlastníckeho práva sú navzájom rovnocenné v tom zmysle, že zachovanie aspoň jedného z nich v obsahu vlastníkových práv vylučuje

Bratislava: C. H. Beck, 2019). Pri obmedzení vlastníctva nedôjde k zmene osoby vlastníka. Dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručeného práva vlastniť majetok (II. ÚS 8/97, nález z 26. marca 1997, ZNUÚS 1997, s. 79).

Podľa kasačného súdu však uvedený výrok nezodpovedá zákonným požiadavkám stanoveným v § 13 zákona o vyvlastňovaní a je zároveň nejasný a rozporný. 52. Ako už bolo vyššie uvedené, obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka vec vo vlastníctve držať, užívať ju, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, pričom takto stanovený obsah vlastníckeho práva sťažovateľa k dotknutému pozemku nebol až do rozhodnutia o vyvlastnení obmedzený.

Ak mali príslušné orgány záujem na obmedzení práva sťažovateľa dotknutú časť pozemku iba užívať na určitú dobu, bolo povinnosťou vo výroku uviesť konkrétnu formu obmedzenia jeho vlastníckeho práva, napr. vo forme zriadenia vecného bremena - práva užívania geometrickým plánom stanovenej časti pozemku na vymedzený čas.

53. Uvedené platí o to viac, že vlastnícke právo sťažovateľa bolo obmedzené na účel „realizácie“ objektov (vodovodnej prípojky a ochrany diaľkových káblov ŽSR), pričom minimálne v prípade vodovodnej prípojky si bol vyvlastňovací orgán, ako aj žalovaný, vedomý toho, že bude uložená do zeme. V rozhodnutí o vyvlastnení však nie je ani zmienka o tom, že by malo dôjsť aj k obmedzeniu vlastníckeho práva sťažovateľa za účelom realizácie/ umiestnenia stavby, čo sťažovateľ namieta.

úpravou. 55. Ak žalovaný, ako aj správny súd, odkazujú, že ďalšie právne povinnosti vo vzťahu k predmetným stavebným objektom budú riešené až po ich zameraní porealizačným geometrickým plánom s tým, že sťažovateľovi bude uhradená zodpovedajúca odplata za zriadenie vecného bremena, pričom táto otázka je riešená zákonodarcom podľa § 20 zákona o verejných vodovodoch zriadením ex lege vecného bremena ohľadne vstupu prevádzkovateľa vodovodného potrubia na cudziu parcelu, s uvedenými závermi sa kasačný súd nemôže bez ďalšieho stotožniť.

57. Podľa § 21 zákona o verejných vodovodoch ak nemožno zriadiť verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného

Podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona o verejných vodovodoch pritom za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú vodovodné prípojky. Rovnako, Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalší účastník 1), pre ktorú je vydané územné rozhodnutie a ktorá je realizátorom stavby, nie je ani vlastníkom verejného vodovodu a ani jeho prevádzkovateľom, a preto sa na ňu ustanovenie § 20 zákona o verejných vodovodoch nevzťahuje a v prospech nej zákonné vecné bremeno nevzniká. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že otázku následného vstupu či vykonávania opráv na dotknutej vodovodnej prípojke je potrebné jasne odlíšiť od samotného umiestnenia dotknutej stavby. Hoci v oboch prípadoch ide o obmedzenia vlastníckeho práva, majú rozličný rozsah a korešpondujú im iné oprávnenia vyvlastniteľa. Uvedené skutočnosti neboli pri odkaze na ustanovenie § 20 zákona o verejných vodovodoch zohľadnené, čo spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho súdu sú nepreskúmateľné a sťažovateľ dôvodne namieta, že rozhodnutie o vyvlastnení nerieši otázku umiestnenia dotknutej vodovodnej prípojky a jej trvalý charakter.

V súvislosti s daným obmedzením potom prichádza do úvahy aj otázka dočasnosti daného obmedzenia, na ktoré správne poukazuje sťažovateľ, keď stavba bude na pozemku sťažovateľa umiestnená natrvalo. Uvedená špecifikácia rozsahu obmedzení zasahujúcich do práva vlastniť majetok sťažovateľa však v rozhodnutí o vyvlastnení, ktoré odobril žalovaný a správny súd, úplne absentuje.

61. Kasačný súd si je vedomý toho, že sťažovateľ vznášal ďalšie námietky, ktoré sa týkali nevyhnutnej miery obmedzenia vlastníckeho práva sťažovateľa, priaznivejšieho prechodu vlastníckeho práva a výšky priznanej primeranej náhrady, zodpovedanie týchto by však vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezákonnosť prejavujúcu sa v nezákonnom a nejasnom vymedzení obmedzenia vlastníckeho práva sťažovateľa, teda v jeho základe, bolo predčasné. Úlohou žalovaného bude totiž v ďalšom konaní jasne a presne vymedziť účel vyvlastnenia a s tým súvisiacu formu obmedzenia vlastníckeho práva sťažovateľa a k tomu zodpovedajúce práva vyvlastniteľa, keď až na základe tohto vymedzenia sa bude môcť znova vysporiadať s otázkou nevyhnutnej miery obmedzenia vlastníckeho práva sťažovateľa, či prípadného priaznivejšieho prechodu vlastníckeho práva alebo výšky priznanej

62. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyvlastnení, trpí takými vadami nezákonnosti, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie. 63. Vysporiadanie sa správneho súdu s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa absencie odôvodnenia verejného záujmu na vyvlastnení vyhodnotil kasačný súd ako právne správne. Povinnosťou sťažovateľa bolo v správnej žalobe určiť všetky žalobné body, pričom podľa § 183 SSP bol oprávnený tieto doplniť len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

64. K namietanej výške požadovanej náhrady kasačný súd uvádza, že hoci túto námietku meritórne neposudzoval z dôvodov vyššie uvedených, upriamuje pozornosť žalovaného na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 18Skomp/9/2022 zo dňa 25. januára 2023, ktorý uviedol, že súkromnoprávny nárok na náhradu za vyvlastnenie sa môže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní - na jednej strane ho možno uplatniť v civilnom sporovom konaní, na druhej strane však môže byť tento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať na základe správnej žaloby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca môže v správnom súdnom konaní v rámci žalobných bodov namietať určité procesné pochybenia orgánu verenej správy, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní.

Uvedené možno vztiahnuť aj na konanie o odvolaní, keď námietky týkajúce sa procesných pochybení pri zaobstaraní znaleckého posudku by mal posúdiť aj odvolací orgán. Či o takéto námietky išlo/ide v tomto konaní, vyhodnotí v ďalšom konaní žalovaný.

bremena a určuje presný rozsah zásahu do vlastníckeho práva vyvlastneného. Uvedenú námietku sťažovateľa preto vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú. V ďalšom konaní preto žalovaný zabezpečí, aby v rozhodnutí o vyvlastnení bol v súlade s § 13 ods. 4 písm. c) zákona o vyvlastňovaní označený geometrický plán, ktorý je podkladom na vyvlastnenie - obmedzenie vlastníckeho práva sťažovateľa.

V. Záver

67. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý

rozsudok

správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 68. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie (najmä body 61 až 65). Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 69. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd zamietol. Urobil tak preto, lebo pristúpil priamo k jej meritórnemu posúdeniu a vo veci rozhodol. 70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal právo náhradu trov konania, keďže im nebola súdom v konaní uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť. 71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.