← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·26. 3. 2025

8Svk/3/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200097.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
ZA-30S/41/2021
IČS
5021200097
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): SHP, a. s., so sídlom Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31858370, právne zastúpeného: Mgr. Erika Sojková, advokátka so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 42356725, proti žalovanému: Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin, so sídlom Záturčianska 1, 036 01 Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. j.: 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28.12.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/41/2021-194 zo dňa 26.04.2023 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin (ďalej aj ako „RVPS Martin“) vykonali dňa 12.11.2020 v prevádzke žalobcu na adrese Potravinárska výroba, SPH, a. s., Červenej armády 1191, Turčianske Teplice - Výroba piškót, metódou inšpekcie úradnú kontrolu potravín podľa § 21 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“ alebo „zákon č. 152/1995 Z. z.“). Kontrola bola vykonaná na základe dôkazov zistených počas výkonu plánovaného auditu v prevádzke, svedčiacich o bezprostrednom ohrození zdravia ľudí.

2. Z kontroly bol vyhotovený Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 12.11.2020 č. MT/2020/JS,MS,MĎ,LM/20 (ďalej aj ako „Záznam zo dňa 12.11.2020“), na základe ktorého boli kontrolovanému subjektu podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách uložené opatrenia na mieste (väčšinou s povinnosťou ich bezodkladnej realizácie do 12.11.2020 do 15:30 hod.),

spočívajúce - v zabezpečení stiahnutia už expedovaných výrobkov označených názvom, hmotnosťou jednotkového balenia, dátumom minimálnej trvanlivosti, šaržou a množstvom (opatrenia uvedené pod bodom 1., 3.) - v zákaze expedície výrobku, označeného názvom, hmotnosťou jednotkového balenia, dátumom minimálnej trvanlivosti, šaržou, ktorý bol v označenom množstve identifikovaný a umiestnený v sklade hotových výrobkov (opatrenie uvedené pod bodom 2.), - v predložení dokladu o naložení s výrobkami, ktoré boli stiahnuté z trhu (opatrenie uvedené pod bodom 4., termín realizácie do 16.11.2020).

3. Záznam zo dňa 12.11.2020 obsahoval poučenie, že podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách môže prevádzkovateľ potravinárskeho podniku podať proti opatreniu uloženému na mieste ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v úradnom zázname alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok.

4. So Záznamom zo dňa 12.11.2020, podpísaným štyrmi inšpektormi RVPS Martin, bol za kontrolovaný subjekt dňa 12.11.2020 oboznámený B.. R. A., obchodný zástupca/manažér žalobcu, ktorý ho podpísal a k podpisu pripojil odtlačok pečiatky žalobcu.

Do časti vyhradenej pre „námietky prevádzkovateľa potravinárskeho podniku“ B.. R. A. neuviedol žiadne námietky a do časti vyhradenej pre „vyjadrenie zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu“ písomne uviedol „beriem na vedomie“.

5. Dňa 22.12.2020 vykonali inšpektori RVPS Martin v tej istej prevádzke žalobcu podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách dodatočnú úradnú kontrolu potravín, ktorej účelom bolo overenie splnenia opatrení uložených na mieste pri úradnej kontrole vykonanej v kontrolovanom subjekte dňa 12.11.2020. Z dodatočnej kontroly bol vyhotovený Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JS,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/JM/25 zo dňa 22.12.2020 (ďalej len „Záznam zo dňa 22.12.2020“), v ktorom bolo konštatované nesplnenie dvoch opatrení uložených žalobcovi na mieste dňa 12.11.2020.

6. Využijúc ponúknutú možnosť vyjadriť sa na mieste k Záznamu zo dňa 22.12.2020 predložil zodpovedný zamestnanec kontrolovaného subjektu inšpektorovi RVPS Martin 11-stranové písomné vyjadrenie. Požadované prevzatie tohto vyjadrenia proti podpisu v prevádzke žalobcu inšpektor odmietol, pričom kontrolovanému subjektu navrhol, že vyjadrenie bude pripojené k záznamu ako príloha a zapísané do Záznamu zo dňa 22.12.2020. Takéto naloženie s vyjadrením zodpovedný zamestnanec žalobcu odmietol.

7. Dňa 23.12.2020 bolo RVPS Martin doručené podanie žalobcu (ide o vyjadrenie zo dňa 22.12.2020, odmietnuté inšpektorom - pozn. kasačného súdu) a adresované „K záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/JM/“.

Obsahom podania žalobcu boli námietky k bodu č. 3 v Zázname zo dňa 22.12.2020, kde jedno z opatrení uložených na mieste dňa 12.11.2020 bolo inšpektorom vyhodnotené ako nesplnené, konkrétny výrobok nebol stiahnutý, čo podľa žalobcu nie je pravdivé. K podaniu zo dňa 22.12.2020 pripojil žalobca prílohy obsahujúce presnú analýzu výroby, pôvodu vajec, množstva vajec, DMT/DZ a doklad o prijatí do výroby, z čoho podľa žalobcu má jednoznačne vyplývať, že k žiadnemu porušeniu doby minimálnej trvanlivosti nedošlo a tým pádom sťahovanie výrobku bolo nedôvodné. Uvedené akceptovali aj odberatelia žalobcu. Do distribúcie neboli podľa žalobcu uvedené žiadne závadné potraviny a neboli použité žiadne suroviny, ktoré by nespĺňali slovenské potravinové normy.

8. Riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin vydal dňa 28.12.2020 rozhodnutie č. j.: 707/2020-100-1961/2020 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým námietkam nevyhovel. Hoci v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia boli námietky žalobcu označené ako smerujúce proti Záznamu zo dňa 22.12.2020, v odôvodnení poukázal riaditeľ RVPS Martin na to, že podávanie námietok proti zisteniam z dodatočnej úradnej kontroly realizovanej dňa 22.12.2020, ktorej účelom bolo vyhodnotenie splnenia opatrení uložených na mieste pri úradnej kontrole potravín v prevádzke žalobcu dňa 12.11.2020, zákon nepripúšťa. Prípustné by boli iba námietky smerujúce proti opatreniam uloženým na mieste pri úradnej kontrole potravín dňa 12.11.2020 v právnom režime ustanovenia § 20 ods. 11 zákona o

potravinách. Námietky zo dňa 22.12.2020, predložené RVSP Martin dňa 23.12.2020, preto boli vyhodnotené ako námietky proti opatreniam uloženým na mieste dňa 12.11.2020, súčasne však riaditeľ RVPS Martin skonštatoval, že tieto nespĺňajú zákonné podmienky, nakoľko neboli podané v deň kontroly (ako vyplýva zo Záznamu zo dňa 12.11.2020) a ani alternatívne v rámci zákonom stanovenej lehote 5 pracovných dní počítanej odo dňa úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 12.11.2020, čiže boli podané oneskorene.

9. Hoci námietky žalobcu vyhodnotil riaditeľ RVPS Martin ako podané oneskorene, z ďalšieho obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (str. 2 až 8) vyplýva, že sa zaoberal aj ich vecným obsahom a mal záujem sa s nimi vyporiadať.

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

10. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) najskôr žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, neskôr na základe výzvy správneho súdu upravenú na všeobecnú správnu žalobu, petitom požadujúcu zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 11. Žalovaný podľa žalobcu vydal preskúmavané rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), a to najmä tým, že obmedzil príležitosť, aby žalobca mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, predovšetkým sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy k priebehu dodatočnej úradnej kontroly potravín zo dňa 22.12.2020. Žalovaný mal porušiť práva žalobcu tiež tým, že sa odmietol zaoberať vyjadrením účastníka konania ku priebehu dodatočnej úradnej kontroly potravín zo dňa 22.12.2020.

12. V doplňujúcom podaní odstraňujúcom správnym súdom vytýkaný rozpor medzi žalobným návrhom a označením druhu žaloby žalobca uviedol, že jeho námietky doručené žalovanému dňa 23.12.2020 boli podané proti opatreniam žalovaného zo Záznamu zo dňa 22.12.2020 a nie proti opatreniam uloženým v Zázname zo dňa 12.11.2020, ako si to nesprávne interpretoval

žalovaný. 13. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 30S/41/2021-194 zo dňa 26.04.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Ako prvé posudzoval otázku spôsobilosti žalobou napadnutého rozhodnutia byť predmetom súdneho prieskumu, a to najmä v nadväznosti na právny názor prezentovaný v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/32/2016 zo dňa 28.06.2018, podľa ktorého „rozhodnutie o námietkach proti uloženému opatreniu inšpektora orgánu úradnej kontroly potravín na mieste v prípade, ak sa prevádzkovateľovi neukladajú práva a povinnosti, ktoré by menili jeho hmotnoprávnu pozíciu, je iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku úradnej kontroly

potravín. Tento správny akt nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a povinností žalobcu, pretože má iba predbežnú povahu, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu.“ Vychádzajúc z charakteru administratívneho konania a skutočnosti, že opatrenia uložené žalobcovi dňa 12.11.2020 inšpektormi RVPS Martin boli opatreniami ukladajúcimi povinnosti (povinnosť zabezpečiť stiahnutie výrobkov z trhu, povinnosť predložiť doklad o naložení s výrobkami stiahnutými z trhu), správny súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie o námietkach súdnemu prieskumu podlieha. 14. Ďalej sa správny súd zameral na posúdenie, či podanie žalobcu zo dňa 22.12.2020, ktoré bolo podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia, malo byť posúdené ako námietka proti opatreniam uloženým žalobcovi v Zázname zo dňa 12.11.2020 v rámci úradnej kontroly potravín (čiže tak, ako toto podanie posúdil žalovaný) alebo ako námietka proti Záznamu zo dňa 22.12.2020 o dodatočnej úradnej kontroly, ako to tvrdí žalobca.

Od posúdenia charakteru podania žalobcu totiž podľa správneho súdu závisel ďalší postup a režim rozhodovania o predmetnom podaní, ktorý nie je identický. Pri posúdení podania žalobcu ako námietky proti opatreniam uloženým žalobcovi dňa 12.11.2020 v rámci úradnej kontroly potravín bolo súladné so zákonom vydať o tom rozhodnutie. Pokiaľ by podanie žalobcu malo byť posudzované ako námietky proti Zápisu zo dňa 22.12.2020, kedy bolo konštatované nesplnenie dvoch zo štyroch opatrení uložených dňa 12.11.2020, tak riaditeľ RVPS Martin by o takomto podaní (námietke) nevydával žiadne rozhodnutie, nakoľko pre jeho vydanie by neexistoval právny základ. Správny súd sa tu priklonil k názoru žalovaného, podľa ktorého zákon o potravinách dáva možnosť prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku podať námietky len proti opatreniam uloženým počas úradnej kontroly potravín, ktorá sa v tomto prípade realizovala dňa 12.11.2020. Neumožňuje však podať námietky proti vyhodnoteniu splnenia uložených opatrení. Dodatočnou úradnou kontrolou sa neukladajú žiadne opatrenia, proti ktorým by mohla byť vznesená námietka.

Dodatočná úradná kontrola slúži len na overenie splnenia opatrení uložených pri predchádzajúcej úradnej kontrole. Závery dodatočnej úradnej kontroly, konštatujúce nesplnenie uloženého opatrenia, sú podkladom k začatiu správneho konania o uložení sankcie za spáchaný správny delikt, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie o uložení sankcie. V rámci takto začatého správneho konania je potom kontrolovanému subjektu ako účastníkovi správneho konania následne daný priestor a možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správneho orgánu, vyjadriť svoj nesúhlas s tým, ako bolo uložené opatrenie vyhodnotené počas dodatočnej úradnej kontroly potravín z hľadiska jeho splnenia a navrhovať dôkazy.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu riaditeľ RVPS Martin nepochybil, keď podanie žalobcu zo dňa 22.12.2020 posúdil ako námietku proti uloženým opatreniam zo dňa 12.11.2020, o ktorej následne rozhodol samostatným rozhodnutím.

Ak by totiž posúdil podanie žalobcu ako námietky proti výsledku dodatočnej úradnej kontroly zo dňa 22.12.2020, nevydával by tom žiadne rozhodnutie. 16. Ak dôvodom nevyhovenia námietke žalobcu bola skutočnosť, že námietka bola podaná oneskorene, podľa názoru správneho súdu nebol dôvod zaoberať sa touto námietkou aj z vecnej stránky, t. j. posudzovať dôvodnosť argumentácie v nej uvedenej. Ak to riaditeľ RVPS Martin učinil, urobil tak nad rámec požadovaný zákonom a zaužívanou rozhodovacou praxou. Správny súd však nepovažoval za potrebné túto časť preskúmavaného rozhodnutia podrobovať súdnemu prieskumu a zaoberať sa žalobnou argumentáciou týkajúcou sa otázky dôvodnosti uložených opatrení a správnosti vyhodnotenia niektorých ako nesplnených, a to práve z dôvodu, že primárnym dôvodom pre nevyhovenie námietkam žalobcu bolo ich oneskorené podanie, s ktorou skutočnosťou sa správny súd vyporiadal. Rovnako správny súd nepovažoval za potrebné venovať sa vecne následnej argumentácii žalobcu v replike, ktorou do diskurzu v rámci tohto správneho súdneho konania vniesol aj otázku zákonnosti medzičasom vydaného

rozhodnutia správnych orgánov o pokute, čo však podľa správneho súdu je predmetom iného konania pred správnym súdom.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, požadujúc jej petitom zmenu napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Správnemu súdu vytkol vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. To spočíva v postupe správneho súdu, ktorým vylúčil možnosť podania námietok proti záverom dodatočnej úradnej kontroly potravín. Uvedené je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 3 správneho poriadku (možnosť podania námietky proti obsahu zápisnice správneho orgánu o úkone) v spojení s § 31 ods. 2 zákona o potravinách.

18. Podľa sťažovateľa žalovaný ako orgán verejnej správy postupoval síce podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách, avšak súčasne v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku. Porušenie spočívalo v tom, že sa odmietol vecne zaoberať námietkami podanými dňa 23.12.2020 sťažovateľom proti dodatočnej úradnej kontrole potravín vykonávanej podľa § 20 ods. 5 zákona o potravinách, čo je v rozpore s ustanoveniami § 21 ods. 2, § 22 ods. 3, § 47 ods. 3, § 76 ods. 3 správneho poriadku.

Správny súd pochybil, ak sa v rámci svojej úvahy vôbec nezaoberal skutočnosťou, aký bol zákonný rámec postupu správneho orgánu, ktorý podľa názoru sťažovateľa bol povinný sa jeho námietkami v akomkoľvek štádiu konania správneho orgánu zaoberať a tieto námietky posúdiť nielen z formálnej, ale aj materiálnej stránky. Práve materiálna stránka námietok mala a mohla predísť ďalšiemu protiprávnemu konaniu a rozhodovaniu správneho orgánu rezultujúcemu do uloženia sankcie, ktorej zákonnosť je už predmetom iného konania pred správnym súdom. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na zásadu jednotnosti správneho konania a koncentračnú zásadu, z ktorých vyplýva pre odvolací orgán povinnosť podrobiť vecnému posúdeniu každú relevantnú otázku (najmä právnu) vznesenú odvolateľom v prejednávanej veci.

19. Sťažovateľ poukázal na potvrdenie vydané RVPS Martin na účely vyberania poplatku pri dodatočnej kontrole podľa čl. 79 ods. 2 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 2017/625 zo dňa 15.03.2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/ 2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/ 2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/ 78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách).

V tomto potvrdení je uvedené, že poplatok sa vyberá za kontrolu nad rámec kontrolnej činnosti opísanej vo viacročnom národnom pláne kontroly, ktorá je vykonávaná na základe zistenia nedodržiavania povinnosti podľa § 20 ods. 5 zákona o potravinách. Z toho podľa sťažovateľa „logicky vyplýva fakt“, že ak RVPS Martin vykonávala dňa 22.12.2020 dodatočnú úradnú kontrolu potravín v prevádzke sťažovateľa podľa ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o potravinách, na priebeh takejto kontroly a na vykonané závery z takejto kontroly nie je možné uplatňovať ustanovenia § 31 zákona o potravinách a teda preskúmavané rozhodnutie podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách je nezákonné. Tým je nezákonné aj rozhodnutie č. j.: 503/1022-410-1631/2022 zo dňa 20.07.2022 o uložení pokuty 4000,- eur sťažovateľovi a následné rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 3494/2022-3 zo dňa 24.10.2022.

20. Sťažovateľ uzavrel, že preskúmavané rozhodnutie o námietkach zasahuje do sféry jeho práv a povinností, keďže sa v súlade so zákonom domáhal práva na objektívne zistenie materiálnej pravdy, čo mu však nebolo zo strany žalovaného umožnené.

Následný napadnutý rozsudok, ktorý sa odmietol zaoberať materiálnou stránkou námietok v rozpore s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a to aj napriek rozsiahlej argumentácii žalovaného o porušovaní potravinového práva žalobcom, je priamym zásahom do práva žalobcu na spravodlivý proces.

21. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Sťažovateľ podľa neho ponúka nesprávnu interpretáciu právnych predpisov, ktoré cituje v kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na to, že zákon o potravinách nepripúšťa podanie námietok ku následnej (dodatočnej) kontrole potravín zameranej už len na vyhodnotenie splnenia opatrení uložených pri úradnej kontrole potravín, nemohlo dôjsť k postupu v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku, pretože podstatnou okolnosťou bolo a je to, že námietky boli podané oneskorene a tieto sa vzťahovali na úradnú kontrolu vykonanú dňa 12.11.2020. Správny súd preto vec vyhodnotil v intenciách ustanovenia § 20 ods. 11 zákona o potravinách, v zmysle ktorého je námietky možné podať do piatich

pracovných dní. Tiež korektne ustálil, že pri kontrole zameranej na vyhodnotenie splnenia predtým uložených opatrení, t. j. uložených pri úradnej kontrole potravín dňa 12.11.2020, boli prijaté (konštatované) len závery zistení o splnení, resp. nesplnení opatrení uložených pri kontrole dňa 12.11.2020 a že v tomto prípade nemal žalobca voči čomu podávať námietky. Preto ak žalobca námietky podal, bolo ich možné vyhodnotiť len ako námietky proti opatreniam uloženým na mieste pri úradnej kontrole potravín dňa 12.11.2020, tieto však nespĺňali podmienku včasnosti ich podania. Až na toto konanie nadväzovalo následné správne konanie o uložení sankcie, v ktorom mal žalobca zachované všetky zákonom garantované práva účastníka na vyjadrenie sa a na predloženie relevantnej argumentácie a dôkazov.

Správny súd podľa žalovaného postupoval správne, ak sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré sú predmetom samostatnej správnej žaloby. Tvrdenie sťažovateľa, že rozhodnutie o námietkach zasiahlo do jeho práv a povinností, nezodpovedá skutočnosti.

IV. Relevantné ustanovenia právnych predpisov

22. Podľa § 20 ods. 5 zákona o potravinách pri nedodržiavaní osobitných predpisov sa vykonajú úradné kontroly potravín nad rámec riadnej kontrolnej činnosti. Orgán úradnej kontroly potravín vyúčtuje prevádzkovateľovi zodpovednému za nedodržiavanie predpisov výdavky vyplývajúce z týchto dodatočných úradných kontrol potravín; tieto výdavky môže vyúčtovať aj prevádzkovateľovi, ktorý potraviny v čase výkonu dodatočných úradných kontrol potravín vlastní alebo má v držbe. 23. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. 24. Podľa § 20 ods. 10 zákona o potravinách opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. 25. Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. 26. Podľa § 20 ods. 12 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo života spotrebiteľa oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi a) okamžité stiahnutie potraviny z trhu, b) zničenie potraviny na jeho náklady, c) znehodnotenie potraviny použitím chemických prostriedkov alebo mechanických prostriedkov, ktoré znemožňujú opätovné umiestenie takejto potraviny na trh, d) oznámiť upozornenia na riziká nebezpečných potravín, e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne, celkom alebo sčasti, ak nie je možné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne, najmä pri 1. uvádzaní na trh potravín po dátume spotreby, 2. zistení prítomnosti hlodavcov, vtákov alebo hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja, alebo príznakov ich prítomnosti, 3. nedodržiavaní podmienok skladovania potravín, 4. zistení potravín neznámeho pôvodu, 5. prebaľovaní potravín po skončení dátumu spotreby, po dátume minimálnej trvanlivosti, na zmenenie krajiny pôvodu alebo v neschválenej prevádzkarni. 27. Podľa § 31 ods. 1 zákona o potravinách na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona. 28. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

30. Spornými otázkami, ku ktorých zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, sú (i) korektnosť právneho posúdenia veci realizovaného správnym súdom, najmä (ii) do akej miery sa na konanie, rezultátom ktorého je preskúmavané rozhodnutie, majú vzťahovať ustanovenia správneho poriadku a (iii) či zákon o potravinách pripúšťa podanie námietok proti záznamu z dodatočnej úradnej kontroly potravín. Sťažovateľ tiež správnemu súdu a žalovanému vytkol, že (iv) v rámci konania o námietkach nebola v dostatočnej miere uplatnená zásada materiálnej pravdy.

31. Kasačný súd dáva do pozornosti, že zákon o potravinách upravuje pomerne podrobne postup inšpektorov pri úradnej kontrole potravín. Z jeho aplikácie na vyššie ustálené sporné otázky vyplýva, že možnosť podania námietok predvída len vo vzťahu k opatreniam prijatým pri úradnej kontrole potravín v právnom režime podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách. Nepredpokladá teda namietanie záznamu o kontrole ako celku, ale iba opatrení uložených inšpektormi na mieste pri úradnej kontrole potravín. Nemôže ísť pritom o akékoľvek opatrenia, ale len o tie, ktoré sú uvedené v § 20 ods. 12, ďalej opatrenia podľa § 19 ods. 2 zákona o potravinách a opatrenia podľa osobitných predpisov. Takým podľa legislatívneho odkazu je čl. 138 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 o úradných kontrolách.

32. V konaní pred správnym súdom nebolo sporné, že inšpektori uložili sťažovateľovi dňa 12.11.2020 podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách opatrenia na mieste, s prísne krátkou lehotou ich realizácie. Tieto spočívali v zabezpečení stiahnutia už expedovaných výrobkov označených názvom, hmotnosťou jednotkového balenia, dátumom minimálnej trvanlivosti, šaržou a množstvom (opatrenia uvedené pod bodom 1., 3.), v zákaze expedície výrobku, označeného názvom, hmotnosťou jednotkového balenia, dátumom minimálnej trvanlivosti, šaržou, ktorý bol v označenom množstve identifikovaný a umiestnený v sklade hotových výrobkov (opatrenie uvedené pod bodom 2.), v predložení dokladu o naložení s výrobkami, ktoré boli stiahnuté z trhu (opatrenie uvedené pod bodom 4.).

33. Zo záznamu zo dňa 12.11.2020 vyplýva, že prítomný obchodný zástupca sťažovateľa bol poučený o tom, že podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách môže prevádzkovateľ potravinárskeho podniku podať proti uloženým opatreniam na mieste ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v úradnom zázname alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Sťažovateľ žiadne námietky ústne nepodal a nepodal ich ani písomne v zákonom stanovenej lehote.

34. Podanie sťažovateľom vyhotovené dňa 22.12.2020, doručené žalovanému dňa 23.12.2020, aj podľa názoru kasačného súdu svojím obsahom a použitou argumentáciou zodpovedá námietkam podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách podaným proti opatreniam uloženým dňa 12.11.2020 podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, a to predovšetkým preto, že ustanovenie § 20 zákona o potravinách pozná inštitút námietok len proti opatreniam uloženým inšpektorom na mieste, ktoré opatrenia sú písomne zachytené v zázname o úradnej kontrole potravín. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že takéto opatrenia sú identifikovateľné len v Zázname zo dňa 12.11.2020, avšak nie v Zázname zo dňa 22.12.2020.

S možnosťou podania námietok proti záznamu z úradnej kontroly potravín, pri ktorej neboli uložené žiadne opatrenia, zákon o potravinách nepočíta, ich podanie proti Záznamu zo dňa 22.12.2020 bolo preto potrebné považovať za neprípustné. Postup riaditeľa RVPS Martin, ktorý námietky doručené dňa 23.12.2020 vyhodnotil, priradil a ďalej s nimi procesne naložil ako s námietkami proti opatreniam uloženým dňa 12.11.2020, správny súd aplikačne korektne posúdil ako logický a súladný so zákonom.

35. Aj keď sa touto otázkou správne orgány ani správny súd ťažiskovo nezaoberali, je podľa kasačného súdu potrebné upriamiť pozornosť aj na obsah podania zo dňa 22.12.2020, ktorým sa brojí primárne proti účelnosti a zmysluplnosti jedného z opatrení uložených dňa 12.11.2020, pričom sám sťažovateľ v závere svojho podania sumarizuje, že uloženie tohto opatrenia pri úradnej kontrole potravín dňa 12.11.2020 nebolo potrebné a preto je nesprávny záver inšpektorov, že nebolo splnené. Ak takto sťažovateľ formuloval ťažiskové tézy svojho podania zo dňa 22.12.2020, je priradenie tohto podania k opatreniam uloženým dňa 12.11.2020 a jeho vyhodnotenie ako námietok proti nim logické aj z vecného hľadiska.

36. Pretože námietky boli podané zjavne po uplynutí zákonom stanovenej 5-dňovej lehoty počítanej odo dňa výkonu úradnej kontroly potravín dňa 12.11.2020, žalovaný ich korektne vyhodnotil ako podané oneskorene. V takom prípade nebolo potrebné zaujímať k nim aj vecné stanovisko.

Ak tak žalovaný učinil, čo vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, je táto jeho aktivita síce nadbytočná, avšak nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Čo sa týka súdneho prieskumu správneho súdu, tento bol napriek širšiemu obsahu žalobnej argumentácie správne sústredený len na posúdenie otázky včasnosti podania námietok, t. j. či primárny dôvod - oneskorené podanie námietok, na ktorom žalovaný založil preskúmavané rozhodnutie, má alebo nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. V rovnako limitovanom

rozsahu bola daná aj následná prieskumná povinnosť kasačného súdu, ktorého úlohou bolo posúdiť v podstate iba aplikačnú korektnosť právnych úvah správneho súdu vo vzťahu k včasnosti podania námietok proti opatreniam uloženým inšpektormi na mieste dňa 12.11.2020. Závery správneho súdu, ktoré nadväzujú na závery žalovaného o oneskorenom podaní námietok, považuje kasačný súd za vychádzajúce z logickej a rozumnej aplikácie na vec dopadajúcich právnych predpisov. Sťažnostná argumentácia žalobcu preto nebola spôsobilá zvrátiť vecne správne závery správneho súdu, primerane vyargumentované v odôvodnení napadnutého rozsudku.

37. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou, motivovanou snahou sťažovateľa presvedčiť orgány aplikácie práva o tom, že jeho námietky zo dňa 22.12.2020 bolo potrebné vyhodnotiť a procesne vybaviť ako smerujúce proti obsahu Záznamu zo dňa 22.12.2020, kasačný súd obiter dictum dopĺňa, že (v prípade hypotetickej situácie) ak by sa s touto argumentačnou líniou stotožnil žalovaný, námietky sťažovateľa by vecne posúdil ako podané proti obsahu Záznamu zo dňa 22.12.2020 (čiže podané včas) a vydal by o tom opatrenie (keďže vydanie rozhodnutia zákon nepredpokladá), ktorým by námietkam nevyhovel z dôvodu ich neprípustnosti, správne súdy by žalobu smerujúcu proti takémuto opatreniu aj tak museli odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP pre nespôsobilosť predmetu súdneho prieskumu zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností sťažovateľa, a to práve z dôvodu obsahu samotného Záznamu z 22.12.2020. Kasačný súd tu upriamuje pozornosť na právne závery, ku ktorým dospel veľký senát Najvyššieho správneho súdu v rozhodnutí sp. zn. 19SVs/2/2022 zo 04.12.2023.

Jeho predmetom síce bol iný typ správneho aktu (protokol z inšpekcie práce), avšak jeho postuláty sú uplatniteľné aj v tejto veci. Podľa veľkého senátu na to, aby určitý správny akt orgánu verejnej moci bolo možné považovať za opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP spôsobilé súdneho prieskumu, „musí (byť spôsobilé) dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a povinností priamo. Administratívny akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Spravidla nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva.

Problematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu. Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe (porov. zhodne uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 10 Sžk 18/2020).“

38. Záznam zo dňa 22.12.2020, hoci obsahuje hodnotiace úsudky vo vzťahu k skôr uloženým opatreniam, avšak bez toho, aby sa tým menilo právne postavenie sťažovateľa, nie je spôsobilý zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, nakoľko „neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho

preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).“ (porov. uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023).

39. Nad rámec vyššie uvedeného považuje kasačný súd za potrebné upriamiť pozornosť sťažovateľa na to, že aplikácia konkrétnych ustanovení správneho poriadku v postupe inšpektorov podľa § 20 ods. 9 a ods. 12 zákona o potravinách neprichádza do úvahy, keďže v zmysle § 31 ods. 2 zákona o potravinách je z pôsobnosti správneho poriadku výslovne tento postup inšpektorov vyňatý. A taktiež z aplikácie zásady lex specialis derogat legi generali vyplýva, že správny poriadok ako lex generalis sa neuplatní ani pokiaľ ide o osobitnú procedúru podania námietok proti opatreniam uloženým na mieste a následné konanie a rozhodnutie o nich, nakoľko táto je priamo upravená ustanovením § 20 ods. 11 zákona o potravinách (lex specialis).

40. A keďže sa na konanie o námietkach, ako to vyššie vysvetlil kasačný súd, nevzťahuje správny poriadok, nebolo potrebné vecne sa zaoberať tou časťou sťažnostnej argumentácie, ktorá poukazovala na niektoré ustanovenia správneho poriadku, ktoré mali byť postupom žalovaného ako aj správneho súdu porušené. Obdobne to platní aj o aplikácii zásady materiálnej pravdy, ktorej absenciu v postupe žalovaného sťažovateľ namietal.

Uvedený princíp sa mohol naplno uplatniť v správnom konaní nadväzujúcom na úradnú kontrolu potravín, formálne zavŕšenú Záznamom zo dňa 22.12.2020, majúcim z procesného hľadiska povahu dôkazného prostriedku. Aj z ustanovenia § 20 ods. 14 písm. c) zákona o potravinách vyplýva, že zásady správneho konania, ktorých aplikácie sa sťažovateľ dovolával v konaní o námietkach, je možné uplatniť až po jeho začatí, čo bolo v prejednávanej veci až potom, ako bola finalizovaná úradná kontrola potravín a preto bol korektný postup správneho súdu, v rámci ktorého sa odmietol zaoberať argumentáciou pokúšajúcou sa kauzálne prepojiť súdny prieskum preskúmavaného rozhodnutia o námietkach s rozhodnutím o pokute uloženým až v následnom správnom konaní.

41. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol. 42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom kasačného konania právo na ich náhradu nepriznal. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP), čo podľa obsahu súdneho spisu nenastalo.

43. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. marca 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 8Svk/3/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik