8Svk/33/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovanému (sťažovateľ): Mesto Zvolen, so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00320439, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ B.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXXX/X, XXX XX Q., 2/ B.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXXX/X, XXX XX Q. a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 52803538, zast.: kohút & partners, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47235888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ 1607/2019/2-rozh. z 12. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S/ 72/2022-114 zo 17. júla 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu

BB-74S/ 72/2022-114 zo 17. júla 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného - kolaudačné rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Správny súd ustálil, že podstatou správnej žaloby bola námietka, že žalovaný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalších účastníkov konania bez toho, aby títo splnili podmienku č. 14 stavebného povolenia, t. j. povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu, na ktorú bude stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia. Správny súd skonštatoval, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného rozhodnutia nesplnili podmienku č. 14 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu, nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia uviedol, že táto podmienka pre

7. Správny súd v rámci konania zistil, že z návrhu ďalších účastníkov konania z 5. marca 2019 na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu a príloh k nemu pripojených, ako aj z protokolu z 11. apríla 2019 z ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením vo veci kolaudácie rodinného domu je zrejmé, že ďalší účastníci konania v priebehu kolaudačného konania žalovanému ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by preukázali splnenie podmienky č. 14 stavebného povolenia. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia pritom žalovaný uviedol, že stavebníci doložili stanovisko cestného orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu uznal námietku žalobcu, že stavebníci stanovisko cestného orgánu k existujúcej komunikácii, na ktorú by mal byť ich rodinný dom napojený,

8. V tejto súvislosti správny súd doplnil, že pokiaľ žalovaný vychádzal zo stanoviska označeného žalobcom, t. j. zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia a dopravy číslo SSO-3444/2018 z 13. augusta 2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území Q., lokalita Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o., bol povinný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko konkretizovať a zároveň toto stanovisko by muselo byť súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný však takto nepostupoval, ani bližšie nezdôvodnil, aké úvahy ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania je zaistený bezpečný prístup.

rozhodnutia. Správny súd uznal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného môže byť stručné, ale súčasne musí vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda musí dostatočne ozrejmiť splnenie podmienok pre jeho vydanie. Napokon doplnil, že preskúmavané kolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani označenie právnych predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v rozhodnutí nájsť nemožno.

Hoci to z obsahu administratívneho spisu predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia, ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, z obsahu protestu prokurátora, ako aj rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora a samotnej správnej žaloby vyplýva, že týmto stanoviskom zrejme bolo stanovisko, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu číslo 3640/2014 a bolo predložené inými stavebníkmi k ich žiadosti o pokračovanie v kolaudačnom

10. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu žalovaným, podľa správneho súdu sa tento obmedzil na listiny predložené ďalšími účastníkmi konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym šetrením. Ako to vyplýva z protokolu z 11. apríla 2019, žalovaný nezistil žiadne vady, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom ďalších účastníkov konania, ani nezistil, že by neboli dodržané podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre realizáciu tejto

domu. Podľa zistení správneho súdu žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu ku komunikácii vedúcej k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, len skonštatoval existenciu účelovej komunikácie postačujúcej k prístupu k rodinnému domu.

rozhodnutie. 11. Správny súd v napadnutom rozsudku ďalej skonštatoval, že z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o splnení podmienky podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to napriek nesplneniu podmienky č. 14 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie.

konania. 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa údajov v katastrálnom operáte sú pozemky registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území Q. vedené ako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej komunikácii a nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona.

Z vecného hľadiska sa pritom správny súd s touto argumentáciou nestotožnil, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že poznámka na liste vlastníctva nepreukazuje existenciu účelovej, ani inej pozemnej komunikácie na uvedených pozemkoch. Z rozsudku správneho súdu vyplýva, že poznámku zapísanú na liste vlastníctva nemožno považovať za spôsobilú preukázať existenciu verejnej účelovej komunikácie, a to navyše za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani nemožno jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej komunikácie - a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty, chodníka, nekrytého parkoviska (a pod).

V tomto kontexte správny súd stručne zhrnul podstatu a význam inštitútu tzv. dozoru prokurátora, resp. prokurátorskej žaloby. Uviedol, že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších účastníkov konania vo vzťahu k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho z napadnutého kolaudačného rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto právo ďalší účastníci konania nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej im stavebným úradom už v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu k rodinnému domu, mali vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ďalší účastníci konania v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu podmienky č. 14 stavebného povolenia. K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia nepripojili žiadny doklad preukazujúci existenciu legálnej pozemnej komunikácie, na ktorú by bol ich rodinný dom napojený. Neurobili tak ani v priebehu kolaudačného konania. Museli si byť vedomí toho, že zaistenie bezpečného prístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je jednou z nevyhnutných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné toto rozhodnutie vydať.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom správny súd dospel k záveru o nezákonnosti preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa správneho súdu žalovaný nevyhovel požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia ustanoveným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené. Súčasne uznal žalobné námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalovaný nezisťoval, či k rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná komunikácia zaisťujúca bezpečný prístup a príjazd k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (súčasťou administratívneho spisu nebolo stanovisko cestného orgánu, na ktoré žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal). Preto kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších (ďalej len „SSP“) a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej

05886/2024-17.1.2 z 26. augusta 2024, ktorým ruší rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ 2605/ 2024-3-Rozh. zo 4. júla 2024 a z ktorého má vyplývať, že „Ak prístupová cesta nebude verejnou komunikáciou, nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú komunikáciu, teda môže mať aj nespevnený povrch.

21. V ďalšom poukázal na to, že na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia začali vlastníci stavieb tieto užívať a jeho zrušením došlo k zásahu do ich dobromyseľne nadobudnutých práv, ktoré odvíjajú od predmetného kolaudačného rozhodnutia (vrátane evidencie trvalého pobytu).

V tomto kontexte poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania ujmu, nie sú podstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Je dôležité zdôrazniť, že

V nadväznosti na to tiež odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sž/31/02), podľa ktorého inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaným právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.

trvalý pobyt. Kolaudačné rozhodnutie takisto predstavuje aj podklad pre zapísanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, zrušenie kolaudačného rozhodnutia by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov. Sťažovateľ namieta, že uvedené by zasiahlo do vlastníckych práv a v neposlednom aj do práva na bývanie (dotknutých osôb). Podľa názoru sťažovateľa je potom zrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty a zasahuje do mnohých dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi.

24. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal aj na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu.

právna istota je aj legitímne očakávanie (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 12/05). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS

zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“. 25. V súvislosti s právnym posúdením veci, poukázal v ďalšom sťažovateľ na § 67 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne a odkázal na bližšie nešpecifikovaný zdroj („ULC PRO BONO 2/2014“), z ktorého citoval časť týkajúcu sa ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv v kontexte § 67 Správneho poriadku.

27. V závere sťažovateľ stručne namietol, že správny súd pochybil aj v tom, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď v tejto súvislosti len uviedol, že sa odklonil od rozhodnutí, podľa ktorých „správny súd pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu zohľadňuje právnu istotu a dobromyseľnosť nadobúdateľa práv (viď. rozhodnutia uvedené v bode 2 tejto kasačnej sťažnosti)“ (k tomu pozri bod 18 a nasl. tohto rozsudku).

29. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním z 22. októbra 2024 vyjadril žalobca (prokurátor). V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nedostatku jeho aktívnej legitimácie poukázal na ustanovenie § 177 ods. 2 SSP a § 178 ods. 2 SSP. Skonštatoval, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa v konaní pred správnym súdom domáha práve prokurátor, pričom možnosť podať žalobu v podmienkach súdenej veci sa odvíja od toho, že protestu prokurátora nebolo vo veci vyhovené. Vzhľadom na uvedené, žalobca napadol zákonnosť protestovaného rozhodnutia pred správnym súdom, a to v lehote podľa § 181 SSP. 30. Žalobca nesúhlasil s tým, že by skutkové okolnosti veci nevyhodnotil správny súd v súlade so zákonom a fakticky zreplikoval zistenia správneho súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku.

31. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním z 13. januára 2025 vyjadrila osoba zúčastnená na konaní (ZP Development Plus, s.r.o.). Uviedla, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní neargumentuje ako „nestranný orgán verejnej moci, ale skôr ako právny zástupca vlastníkov rodinných domov“ a doplnil, že takýto postoj mal sťažovateľ aj v rámci kolaudačného konania. Takýto postoj mal mať sťažovateľ aj v situácii, kedy sa osoba zúčastnená na konaní ohradila voči tomu, že jej cestu používajú vlastníci rodinných domov v dotknutej lokalite. Predmetným prístupom pritom sťažovateľ „za každú cenu chráni záujmy vlastníkov rodinných domov, a to aj na úkor oprávnených záujmov iných subjektov a zákonnosti“. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a riadne odôvodnený.

V tejto súvislosti doplnila, že ona sama sa považuje za poškodenú osobu z kolaudačného rozhodnutia, a to z dôvodu, že „. . .v dôsledku nezákonnej kolaudácie prechádzali a stále prechádzajú (protiprávne a aj proti našej vôli) manželia L. k svojej stavbe po našej súkromnej ceste“. Poukázala na to, že táto súkromná cesta bola skolaudovaná výlučne na účely prístupu k stavbe súp. č. XXXX (Penzión Zlatý Potok) a na takúto dopravnú záťaž bola aj naprojektovaná. Podľa osoby zúčastnenej na konaní nie je pravda, že by stavebníci od kolaudácie nerušene užívali svoju nehnuteľnosť, keďže z vyššie uvedených dôvodov došlo k legálnemu zamedzeniu prístupu manželov L. k ich domu po súkromnej účelovej komunikácii osoby zúčastnenej na konaní, teda stratili prístup k domu tak oni, ako aj záchranné zložky a zložky na úseku údržby a odstraňovania odpadu. Uvedená situácia bola riešená aj na meste Zvolen, teda mesto má vedomosť o tom, že prístup k domu je problematický.

34. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, poznámka na liste vlastníctva o spôsobe využívania pozemku sa zapisuje na základe žiadosti, resp. informácií uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej oprávnenej osoby, avšak nezakladá právnu možnosť užívania stavby -

36. Osoba zúčastnená na konaní sa nestotožnila ani s tvrdením sťažovateľa, že by sa zrušením kolaudačného rozhodnutia vstúpilo do vlastníckych práv stavebníkov, keď poukázala na to, že zrušením kolaudačného rozhodnutia ich vlastnícke práva k stavbe nezanikajú.

37. Osoba zúčastnená na konaní sa stotožnila aj s právnymi názormi správneho súdu ohľadom dobromyseľnosti práv stavebníkov v kontexte kolaudačného rozhodnutia, resp. jeho zrušenia. V súvislosti s kasačnou námietkou týkajúcou sa odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedla, že toto tvrdenie sťažovateľ relevantne nepreukázal. Naviac doplnil, že kolaudačné rozhodnutie nevykazovalo len formálne vady odôvodnenia, ale bolo v priamom rozpore so zákonom a bolo nepreskúmateľné, lebo v ňom absentovali úvahy k jednotlivým podmienkam kolaudácie.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

40. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 20. novembra 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej. 41. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

Jej znenie však bolo totožné (bod 1 tohto rozsudku a bod 1 rozsudku sp. zn. 4Svk/23/2024) a rovnako vysporiadanie sa s ňou v rozhodnutiach žalovaného bolo v rovnakom znení (body 6 a 7 tohto rozsudku a body 6 a 7 rozsudku sp. zn. 4Svk/23/2024). V oboch prípadoch ide skutkovo o rovnakú vec, keď vlastníci rodinných domov v rovnakej lokalite na základe stavebných povolení postavili rodinné domy, žalovaný vydal kolaudačné rozhodnutia, ktoré následne napadol prokurátor protestami, ktorým nebolo vyhovené, ministerstvo rozhodnutiami odvolania prokurátora v oboch veciach zamietlo, prokurátor podal v oboch prípadoch správnu žalobu, ktorú správny súd rovnako právne posúdil a vydal rovnaké rozsudky. Vo veci sp. zn. 4Svk/23/2024 považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú, pričom rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

Kasačný súd sa v úvode meritórnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vysporiada s procesnou námietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby vo veci, ktorú skutočnosť mal správny súd nesprávne vyhodnotiť.

. .]. 63. Prokurátor v tomto type konania nevystupuje ako subjekt domáhajúci sa ochrany svojich subjektívnych práv (pozn.: v tomto režime sa súdnej ochrany domáhajú v zásade práve účastníci správneho konania), ale ako orgán verejnej moci zabezpečujúci dohľad nad dodržiavaním zákonnosti činnosti, resp. rozhodnutí orgánov verejnej správy in generali.

64. Naopak, procesnou podmienkou pre podanie správnej žaloby zo strany prokurátora (a teda aj pre nadobudnutie statusu subjektu oprávneného podať správnu žalobu vo veci) je práve to, že jeho protestu (podľa osobitného zákona) nebolo orgánmi verejnej správy v osobitnom konaní vyhovené, čo bolo v súdenej veci nepochybne splnené [.

66. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľa je v prvom rade potrebné vo všeobecnosti uviesť, že (jediným) dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia vo veci a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie neboli len „formálne nedostatky“ odôvodnenia - ako to naznačuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku poskytuje účastníkom konania pomerne detailný popis všetkých zistení správneho súdu, ktoré viedli k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, a ktoré prekračujú rámec bežných formálnych pochybení odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.

68. Tu je potom potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia explicitne uviedol, že „Nebola splnená podmienka č. 12 [ v práve posudzovanej veci išlo o podmienku č. 14] pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie.“

69. Sťažovateľ však napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí len stroho uviedol, že stavebníci predložili „stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správne Mesta Zvolen postačuje k prístupu k rodinnému domu.“. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval predmetné stanovisko cestného správneho orgánu (napr. jeho číslom, dátumom vydania, príp. prevzatím podstatnej časti jeho obsahu a pod.), ktorý mali stavebníci predložiť a o ktorom však správny súd zistil, že ani len nie je súčasťou administratívneho spisu [.

Takéto pochybenie sťažovateľa určite nie je možné považovať za nevýznamné formálne pochybenie odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré by sa správne konania nemalo opakovať. Zjednodušene povedané, podstatná časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia vychádza - v tomto prípade - z nešpecifikovanej listiny, ktorú je naviac z hľadiska právneho (vzhľadom na jej absenciu v administratívnom spise) možné považovať za neexistujúcu listinu, resp. listinu, ktorej existencia v konaní nebola preukázaná.

. .] postačuje k prístupu k rodinnému domu.“) neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o tom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej právny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr. uvedením parciel, cez ktoré by predmetná cesta mala viesť až k domu, ktorý je predmetom kolaudačného konania). Naopak, až v priebehu konania o proteste prokurátora, resp. v priebehu súdneho konania, boli produkované právne názory správnych orgánov, ktoré by mohli naznačovať myšlienkové pochody žalovaného v uvedenom smere, avšak tieto sú vo vzťahu k napadnutému kolaudačnému rozhodnutiu bezpredmetné.

. .], príp. na aktuálne odborné diskusie k tomu, či je podmienka uvedená v bode 12 [ v práve posudzovanej veci išlo o podmienku č. 14] právoplatného stavebného povolenia vôbec zákonná, táto argumentácia je pre kasačný súd v tomto štádiu konania bez relevancie nielen preto, že sa viaže na iný časový úsek (niekoľko rokov po právoplatnosti samotného kolaudačného rozhodnutia vo veci), ale primárne z dôvodu, že žiadne takéto úvahy nie sú obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí. Ide o skutkové a právne názory sťažovateľa produkované ex post, neobsiahnuté v samotnom

Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie nevenuje, a to ani v náznakoch. 74. V súhrne je preto potrebné uviesť - v zhode so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom rozsudku - že dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie sťažovateľovi neboli len (formálne) vady odôvodnenia predmetného rozhodnutia, ale aj skutkové zistenia sťažovateľa, ktoré sa aj kasačnému súdu javia ako neúplné, resp. nedostatočné [.

tretích osôb. Vady, ktoré správny súd v priebehu konania identifikoval, vysoko presahujú rozmer reparácie drobných - imateriálnych nedostatkov správneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa „odobruje“ nesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12) [ v práve posudzovanej veci išlo o podmienku č. 14], robí tak na základe listiny, ktorá v administratívnom spise neexistuje a nie je žiadnym spôsobom dostatočne špecifikovaná ani v samotnom kolaudačnom rozhodnutí.

76. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru (i keď pripomína, že z kolaudačného rozhodnutia to ani len nevyplýva), že vymedzenie spôsobu užívania určitej parcely na konkrétny účel podľa popisu na liste vlastníctva (napr. na pozemku sa nachádza na inžinierska stavba) nie je bez ďalšieho dostatočným dôkazom toho, že sa na predmetnej parcele inžinierska stavba naozaj nachádza a už vôbec nie dôkazom toho, o akú stavbu sa jedná (najmä ak popis na príslušných listoch vlastníctva obsahuje viacero druhov inžinierskych stavieb, ktoré sa potenciálne na sporných parcelách môžu nachádzať).

78. Odhliadnuc však od uvedených skutočností [. . .] je relevantné poukázať na to, že i keď je rozhodnutie vydané v správnom konaní právoplatné, neznamená to, že je absolútne nemenné. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná niekoľko právnych nástrojov, ktoré umožňujú opätovné konanie vo veci (za splnenia ďalších kumulatívnych podmienok - najmä súvisiacich zákonných lehôt), a to či už na návrh účastníka konania, na podnet tretej osoby, resp. príslušného orgánu (napr. prokurátor), príp. z úradnej moci. Logicky, takýmto prípustným vstupom do práv vyplývajúcich z právoplatného kolaudačného rozhodnutia je potom aj zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom.

80. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci je napr. osobitne významné to, že proti sebe nestojí len právo stavebníkov užívať svoj rodinný dom (na strane druhej) a prípadný rozpor tohto kolaudačného rozhodnutia s objektívnym právom (na strane druhej), ale aj možný zásah do práv tretích osôb (osoba zúčastnená na konaní). Kasačný súd pritom netvrdí, že takýto zásah tu naozaj existuje, avšak vady správneho konania, resp. kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa v určitej forme a intenzite týkajú aj práv tretích osôb, si v podmienkach súdenej veci vyžadovali potrebu zrušenia kolaudačného rozhodnutia správnym súdom, a preto tento postup týmto rozsudkom aproboval aj kasačný súd. Naviac, správny súd podrobne a presvedčivo v napadnutom rozsudku uviedol, prečo on sám dospel k záveru, že zrušením napadnutého kolaudačného rozhodnutie v skutočnosti nevstupuje do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov [.

Zrušením kolaudačného rozhodnutia nedošlo k zmene vlastníckych vzťahov k predmetnému rodinnému domu. Tu pritom najvyšší správny súd opätovne pripomína, že samotní stavebníci (ďalší účastníci konania) kasačnú sťažnosti proti rozsudku správneho súdu nepodali, t. j. sami zásah do svojich subjektívnych práv zrušením kolaudačného rozhodnutia v takej intenzite, že by sa domáhali súvisiacej ochrany napr. v podobe podania kasačnej sťažnosti neidentifikovali (a to tak v otázke výkonu užívacích, ako ani ich vlastníckych práv), čo sekundárne značne oslabuje argumentáciu sťažovateľa (žalovaného správneho orgánu) v uvedenom smere, ktorá sa naozaj môže javiť ako „kasačný bod v prospech tretej strany“ [.

82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší správny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia neboli len formálne vady rozhodnutia, resp. správneho konania, ale množstvo podstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom konania v tejto veci je správna žaloba podaná prokurátorom, ktorá je koncipovaná na iných východiskách (k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu posudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná [.

. .]. 83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného stavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval“, ale v napadnutom rozhodnutí len dospel k všeobecnému záveru, že existujúca komunikácia postačuje na prístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi. Táto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky - v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani len založená v administratívnom spise. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je postačujúca (a aj to bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa nachádza) a bez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a technickej „dostatočnosti“ (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným rozhodnutím ku komunikácii, a teda nie je preukázané, na aký účel bola cesta skolaudovaná

[. . .] 85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného zaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. [. . .]“

V Bratislave dňa 26. marca 2025