8Svk/36/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200647.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/114/2023
- IČS
- 1023200647
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: R.. O. M., bytom K. XXX/XX, M., právne zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Klemová, so sídlom M. R. Štefánika 6, Pezinok, IČO: 31806368, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1) V.. W. Z., bytom Y. XX, Z., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47728949; 2) zosnulý L. K., bytom Y. XX, M., právni nástupcovia ďalšieho účastníka 2): 2a) E. K., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, M., 2b) X. K., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, M., 2c) L. K., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX., M.; 3) R.. G. M., bytom Y. XXXX/XX, M.; 4) R.. W. M., bytom N. XXX/ X, Z.; 5) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava; 6) Lesy SR, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica; 7) R.. B. Y., bytom Z. XX, Z.; 8) R.. E. Y., bytom M. XX, Z.; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo dňa 18. augusta 2014, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/114/ 2023-548 zo dňa 7. marca 2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Mesto Stupava rozhodnutím č. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23. júla 2012 (ďalej len „stavebné povolenie“) povolilo stavbu „MAJER KOLHUF -adaptácia“ na pozemku parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v k. ú. M. (ďalej len „stavba“) pre stavebníkov - ďalší účastníci konania 1), 2), žalobkyňa a jej manžel B.. W. M., B.., všetci zastúpení v stavebnom konaní ďalším účastníkom 2). 2. Dňa 3. marca 2014 podal ďalší účastník 7) podnet na preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania, ktorý bol doplnený podnetmi žalobkyne, jej manžela a ďalších účastníkov 7) a 8). O tomto podnete rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 65 ods. 2 v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/22189/B/KAZ zo dňa 19. mája 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zrušil napadnuté stavebné povolenie. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie ďalší účastník 1), o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) rozhodnutím č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo dňa 18. augusta 2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil. Žalovaný sa nestotožnil s vadami stavebného povolenia identifikovanými prvostupňovým orgánom, pričom zdôraznil, že v danom prípade nešlo o nezákonnosti stavebného povolenia, ktoré by prevládli nad právami účastníkov konania, ktoré nadobudli dobromyseľne a pochybenia uvedené prvostupňovým orgánom nezakladali hmotnoprávnu nezákonnosť zakladajúcu dôvod na zrušenie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu požadujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie. 5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/205/2014-434 zo dňa 17. septembra 2020 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023 zrušil predchádzajúci
rozsudok
Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bode 32 uložil súdu povinnosť v ďalšom konaní „... umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k záverom kasačného súdu a opätovne posúdiť splnenie podmienok aktívnej žalobnej legitimácie žalobkyne v predmetnom súdnom konaní.“ Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky bol žalobkyni doručený dňa 31. mája 2023. 6. Správny súd v Bratislave (právny nástupca Krajského súdu v Bratislave vo veciach správneho súdnictva; ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. BA-6S/114/2023-548 zo dňa 7. marca 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) správnu žalobu odmietol. 7. Správny súd, viazaný kasačne záväzným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konštatoval, že jednou zo zákonných podmienok aktívnej žalobnej legitimácie fyzickej osoby v správnom súdnom konaní je ukrátenie na subjektívnych právach spojené so správnou žalobou napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy. V predmetnej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie vydané v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku - prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ide pritom podľa názoru správneho súdu o nenárokovateľný mimoriadny opravný prostriedok. 8. Správny súd nespochybnil, že žalobkyňa bola účastníčkou konania o preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania. Konštatoval však, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušilo prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo (neprávoplatne) zrušené stavebné povolenie v konaní o preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania. Žalovaným rozhodnutím teda došlo k navráteniu do pôvodného právneho stavu založeného právoplatným stavebným povolením. Žalované rozhodnutie teda žiadnym spôsobom nezasiahlo do právneho postavenia žalobkyne, pretože tento právny stav bol daný od okamihu právoplatnosti stavebného povolenia. 9. Poukazujúc na účel a povahu mimo odvolacieho konania správny súd uzavrel, že rozhodnutie vydané v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania, ktorým nedochádza k zrušeniu alebo zmene pôvodného právoplatného rozhodnutia, v zásade nie je spôsobilé zasiahnuť do práv účastníkov konania. Ide len o rozhodnutie vydané v rámci dozorovej činnosti medzi jednotlivými orgánmi verejnej moci bez zásahu do práv fyzických a právnických osôb. Žalobkyňa preto nespĺňa jednu zo zákonných podmienok jej aktívnej žalobnej legitimácie v tomto konaní a bol daný dôvod na odmietnutie jej správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
10. Proti napadnutému uzneseniu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b), f), g) a j) SSP. Žiadala zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 11. Pri rekapitulácii skutkového stavu sťažovateľka poukázala na to, že správny súd nesprávne označil prvostupňové rozhodnutie, keď uviedol v bode 3 napadnutého uznesenia, že ide o rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2015/68029/KAZ zo dňa 13. novembra 2015. Správne mal však uviesť č. OU-BA-OVBP2-2015/22189/B/KAZ zo dňa 19. mája 2014. 12. Sťažovateľka namietala, že pán L. K. zomrel dňa XX. M. XXXX. Preto, ak s ním správny súd aj naďalej konal, od 28. septembra 2020 konal s tým, kto nemal procesnú subjektivitu v zmysle § 35 ods. 1 SSP. Predložila aj uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8D/ 106/2021-595, Dnot 163/2021 zo dňa 12. marca 2024. V tomto videla sťažovateľka sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP. 13. Naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľka videla v nesplnení pokynu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 32 rozsudku sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že v predmetnej veci nesúhlasila s rozhodnutím bez pojednávania, pričom správny súd v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a neumožnil sťažovateľke sa vyjadriť ku kasačne záväznému rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - nedoručil jej výzvu na vyjadrenie. 14. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľka poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného v konečnom dôsledku deklaruje práva žalobkyne ako stavebníčky, vyplývajúce zo stavebného povolenia, ako nadobudnuté v súlade so zákonom a nadobudnuté dobromyseľne, hoci účastníčkou stavebného konania ako stavebníčka sťažovateľka nikdy nechcela byť. V tomto vidí sťažovateľka aj jej priamy dotyk na právach. 15. Podľa názoru sťažovateľky oznámením začatia konania o preskúmaní právoplatného stavebného povolenia v mimo odvolacom konaní správny orgán využil svoju právomoc, začal administratívne konania a bol povinný jej oznámiť výsledok. Začatím takéhoto konania bol aj vyčerpaný priestor pre absolútnu voľnú úvahu správnych orgánov konajúcich o podnetoch. Týmto dňom sa spojili právoplatne skončené stavebné konanie a konanie o preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania, vytvorili jednotu a začali predstavovať jedno správne konanie. Do popredia tak vstúpilo legitímne očakávanie spočívajúce v naplnení postupu podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku - dôsledný prieskum zákonnosti právoplatného stavebného povolenia. Tento cieľ však rozhodnutie žalovaného nenaplnilo.
16. Ak správny súd poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného nezmenilo právny stav sťažovateľky, táto kontruje, že opomenul, že súdnemu prieskumu podliehajú aj deklaratórne správne akty. Rozhodnutím žalovaného bol práve deklarovaný zákonný vznik a trvanie subjektívnych práv sťažovateľky ako stavebníčky podľa stavebného povolenia aj napriek tomu, že nikdy osobne, ani prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, neprejavila vôľu byť stavebníčkou. V dôsledku nezákonného stavebného povolenia sa dotknuté nehnuteľnosti zmenili na stavebné pozemky, v dôsledku čoho sa zmenil ich status vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti.
Sťažovateľka tiež argumentuje, že rozhodnutím žalovaného ako aj stavebným povolením (ktoré vníma ako jedno) bolo zasiahnuté do jej práva na súkromie - slobodne sa rozhodnúť, do akých vzťahov chce vstúpiť, aké práva chce uplatňovať a akými povinnosťami chce byť viazaná. 17.
Proti nezákonnosti stavebného povolenia sa pritom sťažovateľka podľa jej názoru začala brániť včas - stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. augusta 2012, o jeho obsahu sa žalobkyňa dozvedela v júni 2013 a dňa 15. apríla 2014 bol podaný podnet na preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho podania. Správny súd pritom odmietol správnu žalobu až po viac ako 10 rokoch odo dňa jej podania. Neprimeraná dĺžka súdneho konania nemôže byť sťažovateľke kladená na ťarchu. Je pritom irelevantné, že sťažovateľka nepoužila iné opravné prostriedky.
18. V prípade, ak sa senát kasačného súdu stotožní s argumentáciou sťažovateľky, táto navrhuje, aby inicioval konanie veľkého senátu podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP a žiadala odchýlenie sa od právnych názorov obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023. 19.
Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril ďalší účastník konania 7), ktorý sa s ňou stotožnil a navrhol jej vyhovieť. Zastával názor, že sťažovateľka sa dostala do nespravodlivého postavenia, keď príslušné orgány, obdobne ako v stredoveku, neskúmali meritum veci, ale zamerali sa len na podmienku aktívnej žalobnej legitimácie, ktorú v spisoch úmyselne nenašli. V merite veci pokus o ukradnutie ich pozemku realizoval zosnulý tzv. „biely kôň“, pracovníčka stavebného úradu manipulovala stavebnú dokumentáciu a primátori mesta boli len riadené figúrky.
Krajský súd v Bratislave nešpecifikoval toto podvodné konanie presne. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 7) ak sú sudcovia kasačného súdu a správneho súdu neslobodní a nútení vymýšľať si nezákonné nezmysly, lebo sú viazaní názorom kasačného súdu, tak sa majú oslobodiť, odviazať a vec zákonne rozhodnúť. 20. Žalovaný sa rovnako vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky, túto považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Čo sa týka nesprávneho označenia prvostupňového rozhodnutia, poukázal žalovaný na to, že v bode 4 napadnutého uznesenia správny súd jasne a správne určil preskúmavané rozhodnutie žalovaného. Z celého rozhodnutia je pritom zrejmé, čo bolo predmetom prieskumu a údaj v bode 3 napadnutého uznesenia považuje žalovaný len za zrejmú chybu v písaní.
21. Poukázal na to, že v prípade smrti pána L. K. nie je daný sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP, keďže tento je daný len v prípade, ak ide o žalobcu. Nie však v prípade, ak ide o ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 SSP.
22. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku sťažovateľky, že sa rozhodlo bez nariadenia pojednávania. Poukázal na skutočnosť, že pri odmietnutí žaloby z dôvodu nedostatku na strane procesných podmienok sa pojednávanie nenariaďuje (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/25/2022 zo dňa 17. februára 2023).
Sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP sa na predmetný prípad podľa názoru žalovaného nevzťahuje, keďže v tejto veci nejde o odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3 SSP. 23. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný poukázal na to, že sťažovateľka vystupovala v konaní v postavení stavebníčky z vlastnej vôle, ktorú jasne a zrozumiteľne vyjadrila v splnomocnení zo dňa 20. februára 2012. V prípade nesúhlasu so stavebným povolením mala možnosť podať odvolanie, ktorú však nevyužila. Z konania sťažovateľky tak je podľa názoru žalovaného zrejmé, že mala záujem o vydanie stavebného povolenia, pričom odvolanie splnomocnenia takmer rok po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia nemá vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia žiadny vplyv. Sťažovateľka tak nebola dotknutá na svojich právach rozhodnutím žalovaného. Navyše, keďže správny súd žalobu odmietol, nemusel sa zaoberať vecnou stránkou prípadu.
IV. Posúdenie kasačného súdu
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
25. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky kasačný súd konštatuje, že táto na jednej strane spochybňuje procesné nedostatky správneho súdneho konania a na strane druhej namieta právne závery správneho súdu ohľadom jej aktívnej žalobnej legitimácie . 26. Čo sa týka procesných námietok sťažovateľky, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nie každý procesný nedostatok v postupe správneho súdu je dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia. Takýmto je len taký procesný nedostatok v postupe správneho súdu alebo ich prípadný súhrn, ktorý (i) znemožňuje účastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace práca, (ii) a to zároveň v miere, ktorá porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).
27. Pokiaľ preto sťažovateľka poukazovala na to, že správny súd v bode 3 napadnutého uznesenia uviedol nesprávne označenie prvostupňového rozhodnutia, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že zo záhlavia napadnutého uznesenia ako aj z jeho ďalšieho textu je zrejmý predmet prieskumu správneho súdu - žalované rozhodnutie ako aj jeho obsah.
Nemožno preto hovoriť o nezrozumiteľnosti, nejasnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia či neurčitosti predmetu konania. Za tohto stavu formálna vada - chyba v písaní v bode 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia - nepredstavuje nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom znemožňoval sťažovateľke uplatňovať jej procesné práva v správnom súdnom konaní, a už vôbec nie v miere zasahujúcej do jej práva na spravodlivý proces.
28. Sťažovateľka tiež namietala, že správny súd postupoval nesprávne, v miere zasahujúcej do jej práva na spravodlivý proces, keď nerešpektoval pokyn kasačného súdu vyjadrený v bode 32 rozsudku sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023. V súvislosti s touto námietkou musí aj kasačný súd uznať, že správny súd bol skutočne nedôsledný, keď napriek tomu, že vo veci po predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku kasačného súdu konal takmer 2 roky, nedoručil sťažovateľke formálnu výzvu na vyjadrenie k otázke jej spochybnenej aktívnej legitimácie tak, ako mu uložil kasačný
súd. 29. Na druhej strane však kasačný súd musí zobrať do úvahy, že rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023 bol sťažovateľke doručený dňa 31. mája 2023 (bod 5 tohto uznesenia) a napadnuté uznesenie bolo vydané až 7. marca 2025 (bod 6 tohto uznesenia).
Podstatou pokynu kasačného súdu vyjadreného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí pritom bolo, aby správny súd vytvoril sťažovateľke potrebný procesný priestor na oboznámenie sa s pochybnosťami o jej aktívnej žalobnej legitimácii v predmetnej veci a umožnil jej vyjadriť sa k týmto zisteniam. Predchádzajúci zrušujúci rozsudok kasačného súdu pritom obsahoval dostatočne vyčerpávajúce odôvodnenie nedostatku aktívnej legitimácie na strane sťažovateľky ako aj dostatočné vysvetlenie veci pre prípadné vyjadrenie sťažovateľky. Berúc do úvahy tento
stav kasačný súd konštatuje, že napriek nedostatočnému postupu správneho súdu, sťažovateľke boli riadne oznámené pochybnosti o jej aktívnej žalobnej legitimácii v prechádzajúcom zrušujúcom rozsudku kasačného súdu a sťažovateľka mala priestor takmer dvoch kalendárnych rokov, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadrila. Tento priestor však nevyužila.
Za tohto stavu preto kasačný súd konštatuje, že nedoručenie formálnej výzvy správneho súdu na vyjadrenie sťažovateľky ku skutočnostiam priamo vyplývajúcim z doručeného zrušujúceho rozsudku kasačného súdu žiadnym spôsobom neznemožňovalo sťažovateľke využívať jej procesné práva (bola jej známa sporná právna otázka a mala časový priestor na vyjadrenie). Preto ani táto procesná výhrada sťažovateľky nie je dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia.
30. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správny súd pred vydaním napadnutého uznesenia nenariadil pojednávanie, kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd je povinný nariadiť pojednávanie na základe žiadosti účastníkov konania len v prípade, že rozhoduje vo veci samej (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). V prípade procesných rozhodnutí, ako je aj rozhodnutie o odmietnutí správnej žaloby, platná právna úprava neukladá správnemu súdu povinnosť pred vydaním rozhodnutia nariadiť pojednávanie (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/25/2022 zo dňa 17. februára 2023, body 17 a 18). 31.
Ostatne, v rámci procesných námietok sťažovateľka namietala, že správny súd konal ako s ďalším účastníkom konania 2) s pánom L., ktorý zomrel dňa 28. septembra 2020. 32. Kasačný súd konštatuje, že zo strany správneho súdu naozaj ide o nesprávny procesný postup. Na druhej strane však dáva kasačný súd do pozornosti, že pán K. bol v pôvodnom stavebnom konaní stavebníkom, pričom samotná sťažovateľka uvádza, že ide o osobu, v ktorej prospech bolo stavebné povolenie vydané. Je tiež faktom, že pán K. nebol v predmetnom konaní v postavení žalobcu a ani žalovaného, ale ďalšieho účastníka konania, ktorého účasť v správnom súdnom konaní je fakultatívna, pričom napadnuté uznesenie správneho súdu sa neopiera o žiadne zásadné vyjadrenie pána K.. Navyše správny súd napadnutým rozhodnutím nerozhodoval o merite veci - o (ne)zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ale venoval sa len skúmaniu procesných podmienok na strane žalobkyne - sťažovateľky. Skúmanie otázky, či žalobkyňa - sťažovateľka vôbec môže iniciovať správne súdne konanie (a domáhať sa
meritórneho prieskumu napadnutého rozhodnutia) je nezávislé od (ne)účasti ďalších účastníkov konania v správnom súdnom konaní či od ich vyjadrení. Je tiež potrebné pripomenúť, že dedičia pána K. sa žiadnym spôsobom nedomáhali svojej účasti v správnom súdnom konaní a ani nepodali kasačnú sťažnosť opomenutých sťažovateľov (§ 442 ods. 2 SSP). 33.
Prihliadajúc na doteraz uvedené, najmä však na (i) celkovú dĺžku správneho súdneho konania (približne 11 rokov trvajúce súdne konanie), (ii) skutočnosť, že rozhodnutie správneho súdu záviselo od posúdenia splnenia procesných podmienok na strane žalobkyne, nie od posúdenia predmetu konania (teda (ne)zákonnosti rozhodnutia žalovaného), (iii) postavenie pána K. ako ďalšieho účastníka konania, (iv) skutočnosť, že rozhodnutie správneho súdu nebolo postavené na žiadnom vyjadrení pána K., (v) rozhodnutie správneho súdu (napadnuté uznesenie) je vo výroku v prospech pána K. a jeho právnych nástupcov a (vi) na skutočnosť, že právni nástupcovia pána K. sa svojho postavenia účastníkov správneho súdneho konania nedomáhali, kasačný súd konštatuje, že aj táto námietka je nedôvodná. Ani po odstránení tohto
nedostatku totiž nemožno očakávať, že by predmetné správne súdne konanie dopadlo inak a odpadol by nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie na strane žalobkyne - sťažovateľky. Bolo by pritom v rozpore s princípom procesnej ekonómie, s požiadavkou doručiť konečné rozhodnutie v rozumnej lehote a aj s princípom hospodárnosti, aby kasačný súd zrušoval uznesenie o odmietnutí správnej žaloby a vec vracal na ďalšie konanie len za účelom upresnenia okruhu účastníkov s tým, že výrok napadnutého uznesenia (ktorý sa nadobudnutých práv pána K. a jeho právnych nástupcov netýka) sa v ďalšom konaní nezmení.
34. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že v kasačnom konaní (po predložení veci) ďalej konal s právnymi nástupcami ďalšieho účastníka 2) určenými podľa uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8D/106/2021-595, Dnot 163/2021 zo dňa 12. marca 2024.
35. Sťažovateľka namieta aj nesprávne právne posúdenie veci - konkrétne, že správny súd nesprávne právne posúdil jednu z podmienok aktívnej žalobnej legitimácie v správnom súdnom konaní, a to spôsobilosť žalovaného rozhodnutia (rozhodnutie vydané v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania, ktorým nedochádza k zrušeniu alebo zmene pôvodného právoplatného rozhodnutia ) zasiahnuť do jej hmotných práv.
36. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v rámci svojej sťažnostnej argumentácie nepredložila žiadny argument, na ktorý by už kasačný súd nedal odpoveď vo svojom predchádzajúcom a pre vec kasačne záväznom rozhodnutí sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023.
Na toto rozhodnutie preto kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkazuje a preberá relevantnú časť odôvodnenia: „23. V spornej veci sa stalo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán mimo odvolacieho konania zrušil právoplatné stavebné povolenie. Kasačný súd zdôrazňuje, že mimo odvolacie konanie má charakter mimoriadneho opravného prostriedku, ktorého využitie môže viesť k zrušeniu právoplatného (konečného) rozhodnutia príslušného správneho orgánu, ktoré zakladá alebo mení subjektívne práva alebo povinnosti fyzických a právnických osôb.
24. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti platí, že „preskúmavanie rozhodnutí v mimoodvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov konania. Zrušenie takto preskúmavaného rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a treba konanie zastaviť, alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti, hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opäť rozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch správny orgán sám rozhodnutie zmení. Teda novým spôsobom, zodpovedajúcim zákonu, určí práva, ktoré boli preskúmaným rozhodnutím nesprávnym spôsobom či v nesprávnom rozsahu priznané. Pri oboch týchto alternatívach je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/12/02 zo dňa 28. mája 2002).
25. K povahe preskúmania právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, kasačný súd uvádza, že toto je nenárokovateľný mimoriadny opravný prostriedok (na rozdiel od obnovy konania podľa § 62 a nasl.
Správneho poriadku), ktorý je prioritne prostriedkom dozoru nadriadeného orgánu. Smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré záväzne upravuje právny stav medzi fyzickými a právnickými osobami, a preto neexistuje vynútiteľná právna povinnosť nadriadeného orgánu preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania (slovné spojenie „môže preskúmať“).
Z toho dôvodu prípadné upovedomenie podávateľa podnetu o tom, že neboli zistené dôvody pre zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní nezasahuje do jeho subjektívnych práv (ktoré boli nastolené právoplatným rozhodnutím vo veci samej), a z týchto dôvodov ani nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/97/94 zo dňa 17. októbra 1994).
26. Na druhej strane, ak príslušný orgán preskúma právoplatné rozhodnutie mimo odvolacieho konania a zistí dôvody na zmenu alebo zrušenie pôvodného právoplatného rozhodnutia, toto zmení alebo zruší rozhodnutím, ktoré musí spĺňať náležitosti podľa § 47 ods. 1 a nasl. Správneho poriadku. Forma rozhodnutia je v tomto prípade nevyhnutná práve z toho dôvodu, že zrušením alebo zmenou pôvodného právoplatného rozhodnutia príslušný orgán zasahuje do práv a povinností, resp. do právneho stavu nastoleného právoplatným zrušovaným rozhodnutím (§ 1 ods. 1 v spojení s § 68 ods. 2 Správneho poriadku).
Práve zásah do právneho stavu nastoleného pôvodným právoplatným rozhodnutím a do práv na základe tohto rozhodnutia nadobudnutých je dôvodom, prečo je voči nemu prípustné odvolanie. Voči rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacie konanie je následne prípustná aj správna žaloba. V tomto smere kasačný súd dáva do pozornosti aj názory právnej vedy:
„Takéto neprávoplatné rozhodnutie je preskúmateľné odvolaním (rozkladom), pretože sa môže stať, že v dôsledku zmeny alebo zrušenia rozhodnutia dôjde k výraznému zásahu do právneho postavenia účastníka konania, ktorý na takejto zmene dokonca nemusel mať záujem.
. . Rozhodnutie, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, je po vyčerpaní odvolania (rozkladu)a nadobudnutí právoplatnosti preskúmateľné aj správnym súdom na základe správnej žaloby“ (POTÁCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2019, str. 526 - 527; obdobne tiež KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, str. 310). 27. V predmetnej veci však nie je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie, ktorým by mimo odvolacieho konania bolo zrušené pôvodné stavebné povolenie. Predmetom súdneho
konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým tento odmietol zrušiť pôvodné stavebné povolenie. Inými slovami, žalovaný svojím rozhodnutím komunikoval žalobkyni dôvody, pre ktoré nevyužije svoju (nenárokovateľnú) právomoc a v rámci dozoru nezruší právoplatné stavebné povolenie zakladajúce práva a povinnosti účastníkom stavebného konania. Žalovaný svojim rozhodnutím teda žiadnym spôsobom nezmenil stav určený právoplatným stavebným povolením. Kasačný súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného je v tomto prípade (aj svojimi účinkami voči právam fyzických a právnických osôb) porovnateľné s oznámením, ktorým príslušný orgán oznámi dotknutej osobe, že nepreskúma a nezruší právoplatné rozhodnutie mimo odvolacieho konania. Rozhodnutím žalovaného nedošlo k zásahu do právneho stavu nastoleného právoplatným stavebným rozhodnutím a nedošlo tak ani k zásahu do subjektívnych práv a povinností účastníkov mimo odvolacieho konania.
Tieto totiž boli s končenou platnosťou upravené právoplatným stavebným povolením, ktoré má prezumpciu správnosti a zákonnosti. 28. Žalobkyňa podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného posunula správne súdne konanie do pozície, v ktorej má správny súd de facto posúdiť zákonnosť právoplatného stavebného povolenia, a to po uplynutí zákonných lehôt na jeho preskúmanie na základe všeobecnej správnej žaloby. Pritom, bola to práve žalobkyňa, ktorá disponovala možnosťou podať odvolanie, prípadne následne správnu žalobu proti vydanému stavebnému povoleniu v stavebnom konaní, čo však nevyužila. Rovnako nevyužila nárokovateľný mimoriadny opravný prostriedok - obnovu konania.
29. Kasačný súd dáva do pozornosti jeden zo základných právnych princípov, a to princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy). Jeho podstatou je záujem na konečnom usporiadaní právnych vzťahov medzi fyzickými a právnickými osobami. Právny záujem na odstránení nezákonnosti (s ohľadom na jej intenzitu) je najsilnejší bezodkladne pri vydaní nezákonného rozhodnutia (čo súvisí s úpravou krátkych lehôt pre podanie riadnych opravných prostriedkov), pričom plynutím času tento záujem oslabuje a je prevyšovaný princípom právnej istoty a záujmom na definitívnom ustálení právnych vzťahov (čo sa prejavuje v reštriktívnom pohľade na prípustnosť mimoriadnych opravných prostriedkov a ich časovom limitovaní).
Každý riadny či mimoriadny opravný prostriedok má svoj osobitný/nezastupiteľný účel/význam v právom poriadku a podmienky pre jeho využitie. Platí pritom, v duchu starorímskeho vigilantibus iura scripta sunt, že je zodpovednosťou účastníka konania, aby svoje práva uplatňoval včas a v tých procesných rámcoch, na ktoré sú určené.
30. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že v predmetnej veci žalobkyňa nie je dotknutá na svojich subjektívnych právach rozhodnutím žalovaného, keďže toto jej nezakladá, nemení ani nezrušuje žiadne subjektívne práva a ani povinnosti a ani nemení právny stav nastolený pôvodným právoplatným rozhodnutím - stavebným povolením.
Podľa názoru kasačného súdu rozhodnutie vydané v mimo odvolacom konaní (alebo v nadväzujúcom konaní o opravnom prostriedku), ktorým nedochádza k zrušeniu alebo zmene pôvodného právoplatného rozhodnutia, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv účastníkov pôvodného konania a ani účastníkov mimo odvolacieho konania. Ide v zásade len o rozhodnutie vydané v rámci dozorovej činnosti medzi jednotlivými orgánmi verejnej moci bez zásahu do práv fyzických a právnických osôb. V predmetnej veci tak žalobkyňa nemá aktívnu žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP, resp. § 250 ods. 1 a 2 OSP.“ 37.
Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že jeho vyššie citované závery boli tiež predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. II. ÚS 529/2023 zo dňa 22. novembra 2023 (body 27 až 29) ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol.
38. S ohľadom na už uvedené kasačný súd konštatuje, že aj tento sťažnostný bod bol nedôvodný. Z toho dôvodu, keď postupoval v súlade so závermi rozhodnutia sp. zn. 1Sžk/ 8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023, nezistil ani žiadne dôvody, pre ktoré by mal predmetnú vec predložiť na rozhodnutie veľkému senátu.
V. Záver
39. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobkyňa (sťažovateľka) bola v konaní pred kasačným súdom neúspešná a u žalovaného nezistil mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže im nebola súdom v kasačnom konaní uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2025