8Svk/40/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu v 1. rade: L.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/X, XXX XX O., žalobcu v 2. rade: L.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, . C. XXX/XX, XXX XX O., žalobcu v 3. rade: O.. A. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX O., žalobcu v 4. rade: L. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/X, XXX XX O., žalobcu v 5. rade: O.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, A. XX/XX, XXX XX O., žalobcu v 6. rade: L.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX O., spoločne právne zastúpení: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52651258, proti žalovanému: Obec Kluknava, Kluknava 177, 053 51 Kluknava, IČO: 00329274, právne zastúpený: PUCHALLA SLÁVIK & partners, s.r.o., Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO: 36860930, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1590/2024/ÚR zo dňa 18. decembra 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 4S/6/2025 - 72 z 24. júna 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti výroku I. uznesenia Správneho súdu v Košiciach č. k. 4S/6/2025 - 72 z 24. júna 2025 zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje výrok II. uznesenia Správneho súdu v Košiciach č. k. 4S/6/2025 - 72 z 24. júna 2025 a vec v tejto časti vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a pred správnym súdom

2. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorú odôvodnili nasledovne: (i) bolo porušené základné právo na spravodlivý proces, keďže žalovaný so žalobcami nekonal ako s účastníkmi administratívneho konania, nakoľko ich neupovedomil o administratívnom konaní, nedal im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť doplnenie, (ii) rozhodnutím žalovaného majú byť porušené aj ich vlastnícke a iné práva k pozemkom, ktoré sú v susedstve parcely, na ktorej má byť umiestnená stavba. Žalobcovia sa domnievajú, že zo strany žalovaného došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Za ďalší nedostatok administratívneho konania považovali nedoručovanie rozhodnutia žalovaného verejnou vyhláškou, hoci na to boli podľa nich splnené

4. K správnej žalobe sa vyjadril aj žalovaný, ktorým o. i. poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, keď sami žalobcovia potvrdili, že neboli účastníkmi administratívneho konania a rozhodnutie žalovaného im doručované nebolo, no napriek tomu sa domáhajú prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby zrušenia rozhodnutia žalovaného. Podľa žalovaného žalobcom nesvedčí právo výberu medzi všeobecnou správnou žalobou a správnou žalobou opomenutého účastníka, nakoľko SSP jasne určuje prípady, kedy má byť podaný osobitný druh správnej žaloby a pokiaľ daný prípad nespadá pod niektorú z osobitných úprav, aplikuje sa všeobecná právna úprava všeobecnej správnej žaloby. Preto v dôsledku nesprávneho určenia druhu žaloby žalobcami, na ktorý nie sú aktívne legitimovaní, žalovaný navrhol, aby správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) v spojení s § 171 ods. 1 SSP žalobu odmietol.

6. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je ten, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, u ktorej absentuje aktívna procesná (žalobná) legitimácia. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty tak nie je možné zamieňať. (Ne)oprávnenú osobu vymedzuje SSP osobitne pri každom konaní pred správnym súdom upravenom v § 6 SSP.

7. V nadväznosti na uvedené tak aktívna procesná legitimácia žalobcu podľa § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP v sebe zahŕňa dva predpoklady, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

Z tohto dôvodu správny súd neskúmal náležitosti správnej žaloby opomenutého účastníka, o ktorej konanie je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecnej správnej žalobe. Predmetom súdneho prieskumu tak bolo o. i. skúmanie, či žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie všeobecnej správnej žaloby, a síce či žalobcovia boli účastníkmi administratívneho konania, a či rozhodnutím žalovaného boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.

nepoužije. Podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona sú účastníkmi územného konania navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom, ďalej ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aj fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V nadväznosti na uvedené a obsah administratívneho spisu tak žalovaný konal len s určitými subjektmi, t. j. účastníkmi, ktorým bolo následne rozhodnutie žalovaného aj doručované.

9. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcov ohľadom opodstatnenosti podania všeobecnej správnej žaloby. Ak žalobcovia mali záujem uplatňovať práva v rámci administratívneho konania, v ktorom sa s nimi ako s účastníkmi nekonalo, mali podať osobitný druh všeobecnej správnej žaloby, a to správnu žalobu opomenutého účastníka, kedy by správny súd preskúmal, či im svedčí status účastníka administratívneho konania.

Táto úprava má v zásade dve podoby, ktoré sú závislé od toho, či právne predpisy umožňujú proti napadnutému (a po rozhodnutí správneho súdu doručenému) rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy podanie riadneho opravného prostriedku. Ak proti rozhodnutiu či opatreniu orgánu verejnej správy je prípustný riadny opravný prostriedok, čo je aj v predmetnej veci, zákon pre takýto prípad upravuje ďalší postup, a síce ex lege sa odkladajú všetky účinky napadnutého administratívneho rozhodnutia alebo opatrenia, a zároveň vzniká opomenutému účastníkovi právo na podanie riadneho opravného prostriedku. Ten možno pritom podať v takej lehote a za takých podmienok, aké vyplývajú z právnej úpravy administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté a následne doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy.

Vzhľadom na uvedené tak mohol konštatovať, že správna žaloba nebola podaná aktívne procesne legitimovanými subjektmi, a preto ju v súlade s § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol. 12. Nad rámec uvedeného správny súd považoval za potrebné doplniť, že v predmetnom súdnom konaní nebol nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie jedinou neodstrániteľnou vadou

13. K nároku účastníkov na náhradu trov konania správny súd uviedol, že v prípade odmietnutia správnej žaloby platí všeobecná zásada upravená v § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorej nemá žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania.

II. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov konania

Namietli, že nesprávnym procesným postupom im správny súd znemožnil realizáciu procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu ich práv a záujmov v konaní, pričom miera tohto porušenia vyústila do nespravodlivého súdneho procesu. 15.

Sťažovatelia dali do pozornosti uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sa/2/2023 z 25. júna 2024, v ktorom pri podaní, ktoré bolo označené ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, mal Správny súd v Bratislave za preukázané, že sa jedná o všeobecnú správnu žalobu a preto vyzval žalobcu, aby špecifikoval a tým ustálil, o aký druh žaloby ide, resp. či trvá na podaní žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. V danom prípade bol podľa sťažovateľov rešpektovaný princíp materiálneho posudzovania podaní podľa ich obsahu a nie len formálneho označenia a poskytol žalobcovi možnosť žalobu opraviť tak, aby nebola odmietnutá pre nesprávne zvolený druh žaloby. Sťažovatelia poukázali na ďalšie obdobné konanie, kedy bola žaloba odmietnutá nezákonne a až následne kasačný súd v uznesení sp. zn. 10Asan/18/2019 z 29. septembra 2021 rozhodol o zrušení uznesenia o odmietnutí žaloby a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bolo úlohou správneho súdu v konaní pokračovať v intenciách právneho názoru kasačného súdu, t. j. v rámci požiadaviek efektívnej realizácie práva na súdnu ochranu.

Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť a zaviazať sťažovateľov náhradou trov kasačného konania v jeho prospech.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná, a to vo vzťahu k sťažnostnému bodu týkajúcemu sa výroku o trovách konania. K odmietnutiu správnej žaloby

Títo, ako sami uviedli, neboli účastníkmi administratívneho konania podľa § 178 ods. 1 SSP, z tohto dôvodu pri odmietnutí správnej žaloby vychádzal z ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Kasačný súd je však názoru, že uvedený dôvod odmietnutia správnej žaloby bol až sekundárny. Prioritným podľa kasačného súdu bol dôvod, správnym súdom zaradený „nad rámec“ ťažiskových dôvodov, odprezentovaný v bode 26 napadnutého uznesenia, kde správny súd argumentoval, že sťažovatelia podali všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu, u ktorého neboli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, z čoho následne vyvodil, že rozhodnutie žalovaného je v zmysle § 7 písm. a) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu.

V prerokúvanom prípade sťažovatelia napádajú správnou žalobou rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby bolo napadnuté odvolaním a preskúmané odvolacím správnym orgánom. 21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd ustálil?predmet súdneho prieskumu tak, že sťažovatelia napadli správnou žalobou rozhodnutie?žalovaného uvedené v záhlaví tohto uznesenia, ktoré bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť. Tento záver má prirodzene za následok neprípustnosť správnej žaloby, keďže predmetné prvostupňové správne rozhodnutie s?poukazom?na ustanovenie § 7 písm. a) SSP samostatne nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve.

24. Kasačný súd nesúhlasí s argumentáciou sťažovateľov, že ak správny súd po posúdení okolností prípadu sám dospel k záveru, že sa sťažovatelia mali domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby opomenutého účastníka konania podľa § 179 SSP, mal ich vyzvať na úpravu a doplnenie žaloby využitím postupu podľa § 59 SSP. Kasačný súd má za to, že zmyslom ustanovenia § 59 SSP nie je to, aby správny súd vyzýval sťažovateľov na doplnenie právnej argumentácie jednotlivých žalobných bodov, keďže týmto postupom by došlo k procesnému zvýhodňovaniu sťažovateľov, nahrádzaniu ich povinnosti preukázať vlastné tvrdenia a tým k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP). Procesný postup podľa § 59 SSP je namieste vtedy, ak je správnemu súdu predložené podanie vo veci samej (napr. aj správna žaloba), ktoré ako celok je nezrozumiteľné, obsahovo nekonzistentné, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ak ide o podanie

Následne správnemu súdu, pokiaľ sa nechcel dostať do roviny neprípustného súdneho aktivizmu, nezostalo iné, ako túto ich voľbu rešpektovať a naložiť s ich správnou žalobou v nimi zvolených procesných parametroch. 25. Kasačný súd v danej súvislosti podotýka, že aj keď žalobné či kasačné námietky sťažovateľov ohľadne ich účastníctva v administratívnom konaní samy osebe môžu vykazovať relevanciu a?môžu?byť vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti postupu žalovaného podstatnými, nie?je?možné ich vyhodnocovať v konaní o všeobecnej správnej žalobe, nakoľko táto je za?daných okolností neprípustnou. Kasačný súd preto konštatuje, že správnemu súdu tak?vo veci nezostávalo nič iné, ako správnu žalobu sťažovateľov odmietnuť ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP (por. uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 2Svk/7/2022 z 28. apríla 2023).

27. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že SSP pri rozhodnutí správneho súdu o odmietnutí žaloby ustanovuje aj náležitý postup rozhodovania o trovách konania. Toto pravidlo je zakotvené v § 170 písm. a) SSP: „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá,“. Z tohto pravidla existuje jedna výnimka, a to v podobe § 171 ods. 1 SSP: „Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.“ Podľa tejto výnimky rozhodol v prerokúvanej veci aj správny súd. Svoje rozhodnutie odôvodnil v bode 35 napadnutého uznesenia, keď uviedol: „v danom prípade mohol súd konštatovať, že k odmietnutiu správnej žaloby došlo v dôsledku konania žalobcov, ktorí podali všeobecnú správnu žalobu, hoci na ňu neboli aktívne vecne legitimovaní.“ Ak by platilo správnym súdom uvedené, argumentačnou metódou ad absurdum by bolo možné dospieť, že každé odmietnutie správnej žaloby je dôvodom pre aplikáciu § 171 SSP, ktoré má byť o. i. len výnimočným javom. Takýto výklad je pritom aj v priamom v rozpore so zmyslom ustanovenia § 170 SSP.

28. Zmyslom využitia zásady zavinenia pri rozhodovaní o trovách konania je, že ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, uloženú rozhodnutím správneho súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 171 SSP, treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska.

Jana. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 841.). Na podklade uvedeného kasačný súd konštatuje, že len samotné podanie „vopred neúspešnej“ správnej žaloby, ako tomu bolo v tomto prípade, ktorá je aj neskôr odmietnutá, neodôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP.

IV. Záverečné zhodnotenie

30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľov vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku I. napadnutého uznesenia správneho súdu o odmietnutí správnej žaloby. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov smerujúcu proti výroku I. napadnutého uznesenia podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú zamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania pred správnym súdom rozhodol kasačný súd tak, že príslušný výrok II. napadnutého uznesenia zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o trovách konania, keď mal kasačný súd za to, že správny súd nesprávne právne posúdil dôvodnosť aplikácie § 171 ods. 1 SSP, hoci mal postupovať podľa § 170 písm. a) SSP. 32. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s?§?167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žiadnemu z?účastníkov konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Kasačný súd tak rozhodol z?dôvodu, že?sťažovatelia úspech v kasačnom konaní v merite veci nemali a?kasačný súd súčasne nezistil podľa obsahu súdneho spisu výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave dňa 29. januára 2026