Najvyšší správny súd·Uznesenie·29. 5. 2025

8Svk/4/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:1018201454.1

Odmieta

Súd: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie: Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie: 7S/41/2024
IČS: 1018201454
Citované: 1× inými rozhodnutiami
Zdroj: PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ EOP, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, 2/ Prípravný výbor EOP, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. VVS/1-2200/90-3017 zo dňa 01.03.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 7S/41/2024-266 zo 17. decembra 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

1. Žalobcovia podali na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu, v ktorej sa domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia - upozornenie č. VVS/1-2200/90-3017 zo dňa 01.03.2016, ktorým žalovaný oznámil žalobcom, že ich návrhu na zaevidovanie organizácie s názvom EOP bude možné vyhovieť až po úprave cieľov uvedených v stanovách, z ktorých bude vyplývať pôsobenie organizácie pri ochrane, obhajovaní a presadzovaní zamestnaneckých a iných práv na tento účel združených zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa. 2. Správny súd uznesením č. k. 7S/41/2024-245 zo dňa 06.11.2024 vyzval žalobcov, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia uznesenia predložili správnemu súdu (i) potvrdenie (diplom) o požadovanom vzdelaní štatutára / splnomocnenca žalobcov v prípade, ak má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa § 182 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) alebo (ii) originál, prípadne úradne overenú fotokópiu plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v tomto konaní, ak sa nebude jednať o výnimku z obligatórneho zastúpenia advokátov podľa SSP. 3. Proti napadnutému uzneseniu podali žalobcovia sťažnosť, keďže napadnuté uznesenie bolo vydané súdnym úradníkom a v zmysle § 152 ods. 1 SPP je proti takémuto uzneseniu prípustná sťažnosť. Žalobcovia namietali, že správna žaloba sa týka sporu o vznik združenia (odborovej organizácie, resp. hybridného subjektu), čo sa rovná výkonu práva na združovanie, ktoré sa zaraďuje medzi politické práva, a preto v súlade s § 6 ods. 2 písm. i), § 49 ods. 2 a § 30 SSP žalobcovia nemuseli byť v konaní zastúpení. 4. Správny súd uznesením č. k. 7S/41/2024-266 zo dňa 17.12.2024 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že podanú sťažnosť žalobcov zamietol ako nedôvodnú podľa § 161 ods. 1 SSP. Uviedol, že napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím podľa § 391 ods. 1 SSP, keďže ním nedošlo k rozhodnutiu o odmietnutí registrácie združenia a ani rozhodnutím podľa § 391 ods. 2 SSP, keďže ním nedošlo k rozpusteniu združenia, a preto sa ani neaplikuje výnimka z právneho zastúpenia uvedená v § 49 ods. 2 písm. b) SSP (nejedná sa o žalobu vo veciach politických práv v zmysle a rozsahu špecifikovanom v § 391 SSP). Žalobcovia nesplnili a ani nepreukázali žiadnu z ďalších výnimiek uvedených v § 49 ods. 2 SSP. 5. K námietke žalobcov, že z dôvodu, že sa jedná o spor o vznik právnej subjektivity, a teda žalobcovia nemajú pridelené IČO, a nemajú tak právnu subjektivitu, správny súd uviedol, že žaloba bola spísaná a podaná osobou Jaroslavom Šutým, pričom úvodom žaloby bol uvedený údaj o tom, že táto osoba je generálnym riaditeľom - štatutárom EOP ako žalobcom v 1. rade a zároveň splnomocnencom - štatutárom Prípravného výboru EOP ako žalobcu v 2. rade. Právna úprava takýto postup nevylučuje a nie je ani vylúčené, aby mala táto osoba vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo aby táto osoba ako subjekt, konajúci v mene žalobcov, splnomocnila advokáta na zastupovanie. Túto sťažnostnú námietku tak vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

II. Argumentácia účastníkov konania v?kasačnom konaní

6. Žalobcovia (ďalej len „sťažovatelia“) podali kasačnú sťažnosť súčasne proti napadnutému uzneseniu, aj proti uzneseniu č. k. 7S/41/2024-245 zo dňa 06.11.2024 a žiadali, aby obe uznesenia kasačný súd zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti proti uzneseniu č. k. 7S/41/2024-245 zo dňa 06.11.2024 koná Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Svk/6/2025. 7. Ohľadne podania kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu sťažovatelia (t. j. ohľadne povinného zastúpenia sťažovateľov v konaní) uviedli, že subjekty, ktoré sú bez IČO a zápisu do verejného registra ako nevyhnutnej podmienky hmotno/právnej existencie, nemôžu mať práva a povinnosti, teda ani povinnosť byť právne zastúpení sa ich nemôže objektívne týkať z povahy veci a sporu. Požiadavku správneho súdu, aby štatutár alebo zástupca žalobcov plnil a zazmluvnil sa sám s komerčným advokátom, plnil svojím súkromným majetkom v prospech žalobcov, považujú sťažovatelia za protiústavnú, nemajúcu základ v žiadnom predpise a za absurdnú. Sťažovatelia poukázali na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky - rozhodnutie č. k. 1 As 59/2024 - 14 zo dňa 11.04.2024, podľa ktorej v špecifických prípadoch musí byť prelomený advokátsky primus. Podľa sťažovateľov správny súd porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako 1. a 2. účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania 1. alebo 2. nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, vo veci rozhodol nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci o všetkých sporných právnych otázkach vyjadrených explicitne alebo implicitne. 8. V prípade, že by kasačný súd zotrval na podmienke povinného zastúpenia, žiadali sťažovatelia, aby im kasačný súd ustanovil zástupcu z Centra právnej pomoci alebo opatrovníka z radov vyšších súdnych úradníkov alebo komerčného advokáta.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

9. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 30. januára 2025. 10. Najvyšší správny súd najskôr skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti. 11. Podľa § 152 SSP proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje. Podľa § 162 SSP proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok. 12. Podľa § 439 ods. 1 SSP je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu podľa § 10 SSP, ak SSP neustanovuje inak (§ 439 ods. 1 SSP). Podľa § 459 písm. c) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak nie je prípustná podľa § 439 SSP. 13. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že (i) uznesenie č. k. 7S/41/2024-245 zo dňa 06.11.2024 vydal súdny úradník, (ii) sťažovatelia podali proti nemu sťažnosť, (iii) správny súd o tejto sťažnosti rozhodol napadnutým uznesením a (iv) napadnuté uznesenie obsahovalo správne poučenie, že v zmysle § 162 SSP opravný prostriedok proti nemu nie je prípustný. 14. Kasačný súd konštatuje, že SSP ustanovuje možnosť sa brániť proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom osobitným prostriedkom procesnej obrany, ktorým je sťažnosť. Sťažovatelia v konaní pred správnym súdom tento prostriedok využili a správny súd (sudca) o ňom aj rozhodol napadnutým uznesením - rozhodnutím o sťažnosti. Rozhodnutie o sťažnosti je v zmysle § 162 SSP rozhodnutím konečným a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok (teda ani kasačná sťažnosť, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok), o čom boli sťažovatelia v napadnutom uznesení správne poučení. 15. Nakoľko v zmysle § 162 SSP nie je proti rozhodnutiu o sťažnosti kasačná sťažnosť prípustná, Najvyšší správny súd postupoval podľa § 459 písm. c) SSP a kasačnú sťažnosť sťažovateľov odmietol ako neprípustnú. Vecne sa tak námietkami sťažovateľov, uvedenými v podanej kasačnej sťažnosti, nezaoberal. 16. K žiadosti sťažovateľov o ustanovenie zástupcu z Centra právnej pomoci alebo opatrovníka z radov vyšších súdnych úradníkov alebo advokáta Najvyšší správny súd uvádza, že nie je povinný a ani oprávnený podľa SSP ustanoviť sťažovateľom právneho zástupcu. Sťažovatelia si mohli sami zvoliť advokáta alebo požiadať o ustanovenie právneho zástupcu Centrum právnej pomoci.

IV. Záver

17. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd konštatuje, že nakoľko proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je opravný prostriedok prípustný, kasačný súd postupom podľa § 459 písm. c) SSP kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol. 18. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže bola kasačná sťažnosť odmietnutá. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. mája 2025