8Svk/5/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcov: 1) J. U., nar. XX. Y. XXXX, bytom K. O. XXX, XXX XX J., 2) U.. J. X., nar. X. H. XXXX, bytom F. R. č. XX, XXX XX F. R., 3) Z.. U. U., nar. XX. H. XXXX, bytom XX. G. XXXX/XX, XXX XX . U. U., všetci žalobcovia právne zastúpení advokátom: Mgr. Dušan Oravec, so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 42129516, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Z.. R. T., nar. XX. H. XXXX, bytom F. R. XXX, XXX XX U. U., 2) Z.. W. I., nar. X. G. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX U. U., 3) Z.. J. K., R.., nar. X. K. XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX T., 4) Poľovnícky ochranný spolok KOŠIAR, so sídlom Sládkovičova 25B, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 37952676, všetci ďalší účastníci právne zastúpení advokátom: JUDr. Daniel Janšo, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42304253, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BB-PLO2-2021/012520-2 zo dňa 10. mája 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 76 S 55/2021-282 zo dňa 24. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Rozhodnutie o spoločnom revíre síce bolo na základe protestu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rozhodnutím Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. j. 2010/00342 zo dňa 30. augusta 2010 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie“) zrušené, avšak žalobcovia zastávajú názor, že keďže žiadne ustanovenie zákona o poľovníctve neupravuje znovuobnovenie zaniknutého revíru po zrušení rozhodnutia, ktorým zanikol, poľovný revír Ortúty sa následne neobnovil.

7. Podľa názoru žalobcov v predmetnej veci došlo aj k porušeniu princípu materiálnej pravdy. Dávajú do pozornosti, že v tomto prípade je nesporné, čo potvrdil aj žalovaný, že už neexistuje a nie je dostupný pôvodný administratívny spis ku konaniu, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o uznaní poľovného revíru Ortúty z roku 1995. Keďže žalovaný nemal k dispozícii predmetný spis, ani nemohol riadne overiť zákonom vyžadované náležitosti a jeho opatrenie preto ani nemôže vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 8. Žalobcovia tiež namietali, že podľa rozhodnutia o uznaní poľovného revíru Ortúty mal tento revír v roku 1995 výmeru 2740,15 ha poľovných pozemkov.

Vo všeobecnosti žalobcovia namietali aj nezákonnosť poverení pri subjektoch uvedených v notárskej zápisnici a bez ďalšej argumentácie navrhli správnemu súdu zabezpečiť predloženie oprávňujúcich dokumentov. 10. S odkazom na protest Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z roku 2010 proti rozhodnutiu o spoločnom revíre žalobcovia argumentovali, že notárska zápisnica v predmetnej veci bola realizovaná na základe úkonov, ktorých zákonnosť bola spochybnená. Parafrázujúc argumentáciu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa žalobcov neboli dostatočne vyhodnotené vlastnícke vzťahy k poľovným pozemkom, nebola skúmaná oprávnenosť zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov, nebola preukázaná oprávnenosť disponovať s právom poľovníctva na poľovných pozemkoch Horné Pršany, Lesníckej novej spoločnosti Horné Pršany a Urbáru Malachov, nebola preukázaná oprávnenosť disponovať s právom poľovníctva za vlastníkov zo strany spoločností Agrodubník a.s. a J.D_V_ s.r.o., pri určení výmery revíru „Spoločný poľovný revír vlastníkov poľovných pozemkov Kremnička, Pršany a Malachov“ nebol úplne zistený skutkový stav, keďže bol zaevidovaný nárast poľovných

rokov. V čase evidencie Zmluvy tak bola platná a účinná predchádzajúca zmluva. 12. Ostatne žalobcovia namietali nespôsobilosť ďalšieho účastníka 4) podpísať Zmluvu. Dali do pozornosti, že podľa všeobecne dostupných informácií ešte do 20. januára 2010 bol ďalší účastník 4) na zozname organizácií, ktoré si nesplnili povinnosť do 31. januára 2010 uviesť stanovy do súladu s novou právnou úpravou a predložiť upravené stanovy príslušnému úradu. Nesplnenie tejto povinnosti spôsobilo zapísanie dodatku „v likvidácii“ od 1. februára 2010 v registri poľovných organizácií a poľovnícka organizácia mohla vykonávať len úkony smerujúce k jej zániku. Túto skutočnosť žiadali žalobcovia preveriť.

Ivančákovej (predsedníčky Pozemkového spoločenstva Cúdenice) zastupovať pozemok vedený na LV XXXX, k. ú. J. o výmere 39.029 m2, keďže tento bol oprávnený reprezentovať jeho vlastník žalobca 3); (ii) nedostatok poverenia výboru Pozemkového spoločenstva Urbár Malachov zo dňa 9. júla 2020 pre jeho predsedu, kde bolo uvedené, že je poverený na účasť, avšak absentovalo poverenie na hlasovanie, obdobnou vadou má trpieť aj poverenie k zastupovaniu Urbáru Horné Pršany. Žalobcovia tiež namietali, že niektorí zúčastnení vlastníci nemali zodpovedajúcu výmeru poľovných pozemkov, prípadne nimi vlastnené pozemky už nie sú poľovnými pozemkami. Išlo o (i) Banskobystrický pivovar, a s. s deklarovanou výmerou 7.669 m2, pričom skutočná výmera poľovných pozemkov mala byť podľa žalobcov 5.089 m2, zvyšok totiž tvorí vodná plocha; (ii) Poľnohospodárske družstvo Banská Bystrica - Podlavice s deklarovanou výmerou 34.173 m2, ku ktorej však nemalo oprávnenie, keďže je len podielovým spoluvlastníkom; (iii) ŠK Kremnička s.r.o. s deklarovanou výmerou 8.375 m2, z ktorej väčšinu

14. Správny súd rozsudkom č. k. 76 S 55/2021-282 zo dňa 24. novembra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcov zamietol. 15. K prvej námietke žalobcov, že notárska zápisnica bola vyhotovená s odstupom 5 mesiacov od uskutočnenia zhromaždenia správny súd uviedol, že tejto námietke chýba skutková a právna argumentácia, na to, aby mala dopad na zákonnosť opatrenia žalovaného. Dal do pozornosti, že z notárskej zápisnice je zrejmé, že bola vyhotovená dňa 14. decembra 2020 a osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov zo dňa 30. júla 2020. Vyhotovenie notárskej zápisnice s časovým odstupom od momentu, kedy došlo k osvedčovanej skutočnosti, samo o sebe (bez ďalšieho) nemá podľa názoru správneho súdu vplyv na platnosť priebehu zhromaždenia a prijatých uznesení. 16.

V predmetnej veci nešlo o spor ohľadom ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. 17. K argumentácii žalobcov protestom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý viedol k zrušujúcemu rozhodnutiu - k zrušeniu rozhodnutia o spoločnom revíre, správny súd uviedol, že nie je zrejmé, aké právne a skutkové prepojenie by mal mať tento protest na prejednávanú vec, a prečo by mal zakladať nezákonnosť opatrenia žalovaného.

Nezákonnosť opatrenia žalovaného podľa názoru správneho súdu nezakladá ani to, že žalovaný nedisponoval kompletným spisom k rozhodnutiu o uznaní poľovného revíru Ortúty z 1995. Neexistencia kompletného spisu nemá za následok neexistenciu či stratu účinkov rozhodnutia o uznaní poľovného revíru Ortúty, v ktorom je vymedzený poľovný revír a z ktorého žalovaný vychádzal.

Ak v tomto smere navrhovali žalobcovia vyžiadať si všetky dokumenty preukazujúce oprávnenosť nakladania s poľovnými pozemkami, správny súd dodal, že rozsah a obsah súdneho prieskumu určuje žalobca v správnej žalobe svojou argumentáciou. V tejto veci žalobcovia uviedli len všeobecnú polemiku o nedostatočnosti poverení (bez ďalšieho), bez ich vymedzenia, bez vymedzenia nedostatkov, dopadov na evidenčný proces a opatrenie žalovaného.

22. V námietke týkajúcej sa ďalšieho účastníka 4) žalobcovia žiadali od správneho súdu aby overil, či si tento subjekt splnil svoju povinnosť doplniť stanovy a či nie je v likvidácii. Takýto návrh na vykonanie dokazovania považoval správny súd za nedostatočne vymedzený.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

IV. Posúdenie kasačného súdu

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

30. Kasačný súd bol v predmetnej veci sťažovateľmi vyzvaný, aby posúdil právne otázky (i) či poľovný revír Ortúty zanikol a v dôsledku toho k nemu nebolo možné zaevidovať Zmluvu, (ii) či bol správny súd povinný preskúmať ex offo otázku oprávnenosti jednotlivých subjektov hlasovať na zhromaždení a počet hlasov, ktorými disponovali podľa rozlohy poľovných pozemkov v poľovnom revíre Ortúty a či mal v tomto kontexte správny súd prihliadnuť aj na argumentáciu sťažovateľov vznesenú po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, (iii) či bol v predmetnej veci nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu nevyžiadania spisu k rozhodnutiu o uznaní poľovného revíru Ortúty z roku 1995, (iv) či v predmetnej veci tvorila prekážku zaevidovania Zmluvy predchádzajúca zmluva, (v) či bol ďalší účastník 4) oprávneným subjektom na uzatvorenie Zmluvy.

IV. 1. K (ne)existencii poľovného revíru Ortúty

Zrušenie rozhodnutia o spoločnom revíre na základe protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 30. augusta 2010 podľa názoru sťažovateľov neobnovilo existenciu poľovného revíru Ortúty. 32. Kasačný súd vychádzajúc z administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že rozhodnutie o uznaní poľovného revíru Ortúty z roku 1995 ako aj rozhodnutie o spoločnom revíre zo dňa 22. septembra 2006 boli vydané za účinnosti zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení účinnom do 31. augusta 2009. Predmetný predpis neobsahoval žiadne ustanovenie týkajúce sa zániku či zrušenia revíru z dôvodu vzniku nového revíru či iným spôsobom.

33. Zrušujúcim rozhodnutím zo dňa 30. augusta 2010 došlo k zrušeniu rozhodnutia o spoločnom revíre v plnom rozsahu, a to z dôvodu procesných pochybení a pochybení týkajúcich sa zistenia skutkového stavu - preukázanosti väčšiny hlasov vlastníkov poľovných pozemkov. K zrušeniu došlo už za účinnosti nového zákona o poľovníctve.

35. Z logiky a vzájomnej súslednosti právnych vzťahov v posudzovanej veci aj podľa názoru kasačného súdu vyplýva (ak príslušná právna úprava neustanovuje inak), že ak stratilo platnosť rozhodnutie o uznaní poľovného revíru, ktorým došlo k zrušeniu alebo strate účinnosti iného (prvotného) rozhodnutia, obnovuje sa platnosť a účinnosť tohto iného (prvotného) rozhodnutia o uznaní poľovného revíru. Obdobne, ak príslušný nadriadený orgán v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov konštatuje, že právny dôvod - titul zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia bol nezákonný, a preto aj došlo k zrušeniu právneho titulu zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia, nastolenie zákonného stavu vyžaduje práve obnovenie platnosti prechádzajúceho rozhodnutia (z dôvodu absencie dôvodu jeho zrušenia).

36. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na predmetný prípad kasačný súd konštatuje, že zrušujúcim rozhodnutím zo dňa 30. augusta 2010, teda zrušením rozhodnutia o spoločnom revíre zo dňa 22. septembra 2006 (ktoré bolo právnym titulom a dôvodom zániku účinnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru Ortúty z roku 1995), došlo k zániku dôvodu straty účinnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru Ortúty z roku 1995, a teda aj k obnoveniu jeho účinkov. 37.

V oboch prípadoch celkom zjavne (viac ako 10 rokov) po vydaní zrušujúceho rozhodnutia zo dňa 30. augusta 2010, teda v čase, keď už predmetné zrušujúce rozhodnutie vyvolávalo účinky (obnovenie poľovného revíru Ortúty) bez ohľadu na to, či by boli posudzované ex nunc alebo ex tunc. Sťažovatelia sa tak mýlia, pokiaľ spájajú otázku povahy účinkov zrušujúceho rozhodnutia s otázkou časového aspektu nástupu týchto účinkov. Inými slovami, skutočnosť aká je povaha účinkov zrušujúceho rozhodnutia (či sa obnovuje poľovný revír Ortúty alebo nie) nesúvisí s tým, kedy časovo tieto účinky nastúpili. Táto sťažnostná námietka tak bola nedôvodná.

39. V súvislosti s nastolenou námietkou dáva kasačný súd do pozornosti, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016 zo dňa 8. marca 2017 vo svojom bode 22 a nasl. vymedzuje vo všeobecnosti proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru a rovnako vo všeobecnosti vymedzuje tiež úlohy príslušných orgánov v tomto procese. Predmetné rozhodnutie sa však žiadnym spôsobom netýka úlohy správneho súdu pri správnom súdnom prieskume opatrení o (ne)zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru a už vôbec z neho nemožno vyvodiť, že by bol správny súd povinný ex offo skúmať akékoľvek okolnosti týkajúce sa zhromaždenia vlastníkov či samotného evidenčného úkonu.

42. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 43. Správne súdne konanie je ovládané okrem iného aj zásadou koncentrácie (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd vo väčšine prípadov nepodrobuje svojmu prieskumu v konaní o všeobecnej správnej žalobe celé rozhodnutie žalovaného (v rámci plnej jurisdikcie) a ani za žalobcov/ sťažovateľov nevyhľadáva nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (uvedené neplatí iba v konaniach podľa § 134 ods. 2 SSP, čo nie je prípad posudzovanej veci).

44. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k predmetnej problematike a k otázke prípustnosti rozširovania argumentácie uvedenej v správnej žalobe po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby v rozhodnutí sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021

A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). 18. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje

Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). 19.

Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).

podporujú. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta. 21. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 S.s.p. viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

24. Rozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné návrhy alebo o ďalšie žalobné body možno len v lehote ustanovenej zákonom na podanie žaloby (§ 183 S.s.p.). V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností, právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov zo strany žalobcu v zásade obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Predmet súdneho prieskumu sa tak v podstate musí vymedziť do uplynutia lehoty na podanie žaloby.“

ex offo. Preto mohol správny súd posudzovať námietky sťažovateľov týkajúce sa splnomocnení na zhromaždenie vlastníkov ako aj rozsahu a správnosti výpočtu hlasov jednotlivých vlastníkov podľa výmery ich poľovných pozemkov v poľovnom revíre Ortúty len v rozsahu uplatnenom v správnej žalobe. Na ich rozšírenie uplatnené v replike zo dňa 6. decembra 2021 nemohol prihliadať.

48. Vo vzťahu k nárastu nepoľovných plôch zase sťažovatelia síce uviedli, že k tomuto malo dôjsť z dôvodu rozostavanosti Banskej Bystrice, čo má vyplývať z územného plánu mesta Banská Bystrica a má sa to týkať pozemkov „medzi Malachovkou cestou „Stupy“ a „Pršianskou terasou“, medzi „Pršianskou terasou“ smerom k časti mesta B. Bystrica - Kráľová a Pršianskou terasou“ k časti mesta B. Bystrica - Radvaň, od cesty Rakytovce - Kremnička ku rieke Hron, čoho dôkazom boli aj pozemky o výmere 20,6022 ha vo vlastníctve obchodnej spoločnosti MBB a.s. na LV č. XXXX pre k.ú. N..“ Na druhej strane však ani z tejto námietky nie je zrejmé, (i) ktorých pozemkov sa má táto námietka týkať, (ii) vo vlastníctve ktorých vlastníkov, (iii) ktorí sa mali zúčastniť na zhromaždení a pod. Pokiaľ sťažovatelia poukazovali

49. Rovnako ako správny súd aj kasačný súd konštatuje, že sťažovatelia svoju argumentáciu v podstatnom rozšírili až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby - v replike zo dňa 6. decembra 2021. Tejto skutočnosti si boli vedomí aj samotní sťažovatelia, keď túto časť svojej repliky nazvali „ďalšie vady.“ Až v replike upresnili, ktorých poverení/splnomocnení sa majú týkať ich výhrady, z akých dôvodov. Rovnako až v replike sťažovatelia uviedli, ktorých vlastníkov zúčastnených na zhromaždení vlastníkov zo dňa 30. júla 2020 a z akých dôvodov (tieto sa pritom netýkali nárastu rozostavanosti Banskej Bystrice a územného plánu, ako uvádzali sťažovatelia v správnej žalobe, ale iných dôvodov - rozlišovanie intravilánu a extravilánu, ihrísk, vodných plôch, lesných pozemkov od trvalých trávnatých porastov a pod.) sa má týkať úbytok poľovných pozemkov, a teda aj hlasovacích práv vlastníkov zúčastnených na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 30. júla 2020 (bod 13 tohto rozsudku).

51. Pre úplnosť, obiter dictum, kasačný súd dodáva, že aj keby zohľadnil rozšírenú argumentáciu uvedenú v replike sťažovateľov zo dňa 6. decembra 2021 (bod 13 tohto rozsudku), nič by to nemenilo na výsledku predmetného súdneho konania.

Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve.“

Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.

kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“

55. Kasačný súd však na druhej strane tiež zdôraznil, že nie každá nezákonnosť týkajúca sa uskutočneného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov má za dôsledok nezákonnosť opatrenia o zaevidovaní zmluvy. Totiž (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk 21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, bod 52) „právomoc sťažovateľa skúmať okolnosti týkajúce sa zvolania zhromaždenia vlastníkov bez ďalšieho neznamená, že zistené okolnosti a potenciálne nezákonnosti procesu zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sú vždy aj zákonným dôvodom pre odmietnutie evidencie zmluvy o postúpení užívania poľovných pozemkov. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je jednou z podmienok evidencie zmluvy skutočnosť, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Správny orgán v konaní o evidenciu zmluvy tak musí vždy hodnotiť, či ním zistené skutočnosti a vady týkajúce sa procesného postupu zhromaždenia vlastníkov

56. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že výhrada sťažovateľov týkajúca sa nedostatku oprávnenia k LV č. XXXX, k. ú. J. sa týka poľovných pozemkov len vo výmere 0,1424 % z celkovej výmery poľovných pozemkov poľovného revíru Ortúty (2.740,15 ha), výhrada týkajúca sa poľovných pozemkov Banskobystrického pivovaru, a.s. sa týka len 0,0279 % z celkovej výmery poľovného revíru, výhrada týkajúca sa Poľnohospodárskeho družstva Banská Bystrica - Podlavice sa týka len 0,1247 % z celkovej výmery poľovného revíru, v prípade ŠK Kremnička s.r.o. sa výhrada týka 0,0305 % z celkovej výmery poľovného revíru, výhrada týkajúca sa Rímskokatolíckej cirkvi - Farnosť Radvaň sa týka 1,01 % z celkovej výmery poľovného revíru, vo vzťahu k obci Horné Pršany sťažovatelia rozporujú len pozemky vo výmere 0,0445 % z celkovej výmery poľovného revíru a v prípade spoločnosti Technotrade Invest spol. s.r.o. rozporujú len pozemky vo výmere 0,0756 % z celkovej výmery poľovného

57. Pokiaľ ide o Rímskokatolícku cirkev - Farnosť Radvaň, sťažovatelia ani v replike neuvádzajú, aký rozsah/výmeru poľovných pozemkov vlastne rozporujú. Ak poukazujú na skutočnosť, že na LV č. XXXX, k. ú. N. nie sú vedené len lesné pozemky, ale aj trvalé trávnaté porasty či ostatné pozemky, kasačný súd dodáva, že trvalé trávnaté porasty či ostatné pozemky nie sú bez ďalšieho nepoľovnou plochou podľa § 2 písm. f) zákona o poľovníctve, pokiaľ svojím charakterom nespĺňajú povahu výnimiek v predmetnom ustanovení uvedených. V tomto smere však sťažovatelia neargumentovali. Inými slovami, aj trvalé trávnaté porasty a ostatné pozemky môžu byť poľovnými plochami. Ak by kasačný súd prijal argument sťažovateľov, že nepoľovnými pozemkami sú všetky pozemky zapísané na LV č. XXXX, k. ú. N., ktoré sú v intraviláne, táto výhrada sa týka „len“ cca 16.062 m2 - 1,60 ha, čo predstavuje 0,0583 % z celkovej rozlohy poľovného revíru Ortúty a zvyšná časť poľovných pozemkov a súvisiacich hlasovacích práv Rímskokatolíckej cirkvi - Farnosti Radvaň by zostala nesporná

59. Z doteraz uvedeného vyplýva, že výhrady sťažovateľov vo vzťahu k nárastu nepoľovných pozemkov v poľovnom revíre Ortúty, ktoré uviedli v replike, by aj pri ich prípustnosti boli v prevažnej väčšine marginálne, nespôsobilé ovplyvniť výsledok hlasovania zhromaždenia vlastníkov zo dňa 30. júla 2020.

Avšak aj tieto by boli nedôvodné. 61. Prihliadajúc na skutočnosť, že (i) vo verejnej vyhláške - pozvánke na zhromaždenie vlastníkov na deň 30. júla 2020 bol uvedený program zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov - rozhodovanie o užívaní spoločného revíru Ortúty, (ii) na otvorenie a uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov je potrebná rovnaká väčšina počítaná z celkovej výmery poľovných pozemkov poľovného revíru ako na prijatie rozhodnutí na ňom (§ 5 ods. 4 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), (iii) bez hlasovania o programe by zhromaždenie vlastníkov ani nemohlo prebiehať a účasť na ňom by bola bezvýznamná a (iv) na skutočnosť, že žiadny z označených subjektov a ani ich predstaviteľov (urbár Malachov či urbár Horné Pršany) nenamietal zákonnosť rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov uskutočnenom dňa 30. júla 2020 z dôvodu prekročenia obmedzeného rámca poverenia, kasačný súd nepovažoval formálnu výhradu sťažovateľov, že poverenie znejúce na zúčastnenie sa na zhromaždení vlastníkov nie je poverením na hlasovanie, za dôvodnú.

63. Kasačný súd preto konštatuje, že aj tieto námietky sťažovateľov by boli v prípade ich prípustnosti nedôvodné.

64. Pokiaľ sťažovatelia v rámci celého procesu (tak v správnej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti) namietajú, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, ak si nezabezpečil kompletnú spisovú dokumentáciu týkajúcu sa rozhodnutia o uznaní poľovného revíru Ortúty a nemohol teda preskúmať, či tie subjekty, ktoré hlasovali, boli skutočne vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Ortúty a boli oprávnené hlasovať, kasačný súd sa s touto argumentáciou (obdobne ako správny súd) nestotožnil. 65. Kasačný súd konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu je rozhodnutie Lesného úradu Banská Bystrica č. Poľov: 748/27/1995 zo dňa 5. septembra 1995, ktorým bol uznaný a vymedzený poľovný revír Ortúty. Toto rozhodnutie obsahuje slovný popis hraníc poľovného revíru Ortúty. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je aj grafická príloha obsahujúca vyznačenie hraníc predmetného poľovného revíru. Osobitne je potrebné dať do pozornosti, že žalovaný mal k dispozícii aj verejne dostupné registre - (i) informačný systém poľovníctva prevádzkovaný Národným lesníckym centrom, Ústavom lesných zdrojov a informatiky, ktorý obsahuje elektronické vyznačenie jednotlivých revírov na mape Slovenskej republiky (https://gis.nlcsk.org/islhp/mapa) a (ii) aj elektronické údaje katastra nehnuteľností obsiahnuté mimo iného v mapovom klientovi ZBGIS (https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/ kataster?pos=48.061939,17.371187,8). Rovnako mal žalovaný k dispozícii dokumenty pripojené k notárskej zápisnici a zoznam - prehľad vlastníkov poľovných pozemkov PR Ortúty v členení po jednotlivých katastrálnych územiach. Všetky tieto informácie a informačné systémy umožňujú jednoduché porovnanie grafického znázornenia poľovného revíru Ortúty s aktuálnym stavom katastra nehnuteľností a tým pádom aj overenie oprávnenosti a rozsahu hlasovacích práv vlastníkov poľovných pozemkov zúčastnených na zhromaždení vlastníkov dňa 30. júla 2020. 66. Už z doteraz uvedeného je zrejmé, že aj pri absencii, resp. nevyžiadaní kompletného administratívneho spisu k rozhodnutiu o uznaní poľovného revíru Ortúty z roku 1995 mal žalovaný dostatok informácií na to, aby posúdil oprávnenosť a hlasovacie práva vlastníkov poľovných pozemkov zúčastnených na zhromaždení dňa 30. júla 2020. Tento spisový materiál preto nebolo potrebné vyžiadať tak v administratívnom konaní ako ani v správnom súdnom konaní. Sťažovateľmi namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného tak zostalo len v hypotetickej, nepreukázanej rovine. Kasačný súd preto takúto námietku nemohol uznať.

67. Ďalšou námietkou sťažovatelia v podstatnom tvrdia, že žalovaný nemohol zaevidovať Zmluvu, keďže v čase zaevidovania bola v platnosti a účinnosti prechádzajúca zmluva týkajúca sa výkonu poľovníctva v revíre Ortúty. 68. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že k poľovnému revíru Ortúty bola zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíre Ortúty v prospech ďalšieho účastníka 4), ktorá bola zaevidovaná pod č. A/2011/1234-2 zo dňa 2. januára 2012. 69. Slovenská poľovnícka komora listom zo dňa 14. aprílu 2021 oznámila ďalšiemu účastníkovi 4), že z dôvodu neuhradenia členského príspevku mu k 14. aprílu 2021 zaniklo členstvo v predmetnej komore. Túto skutočnosť ďalší účastník 4) oznámil žalovanému listom doručeným dňa 21. apríla 2021. Žalovaný preto opatrením č. OU-BB-PLO2-2021/011949-2 zo dňa 21. apríla 2021 vyradil predchádzajúcu zmluvu z evidencie k 14. aprílu 2021. 70. V administratívnom spise sa tiež nachádza rozhodnutie Slovenskej poľovníckej komory č. 4/2021 zo dňa 23. apríla 2021, ktorým bol ďalší účastník 4) s platnosťou od 23. apríla 2021 opätovne prijatý za člena Slovenskej poľovníckej komory. Dňa 26. apríla 2021 ďalší účastník 4) podpísal Zmluvu a listom z rovnakého dňa (doručený žalovanému dňa 27. apríla 2021) požiadali ďalší účastníci 1) až 3) o zaevidovanie Zmluvy, pričom tejto žiadosti vyhovel žalovaný opatrením zo dňa 10. mája 2021. 71. Podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve zmluva zaniká g) ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore. 72. Podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie. 73. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že z dôvodu zániku členstva ďalšieho účastníka 4) v Slovenskej poľovníckej komore zanikla prechádzajúca zmluva k poľovnému revíru Ortúty a bola aj vyradená z evidencie podľa § 17 ods. 1 písm. g) v spojení s ods. 3 zákona o poľovníctve k 14. aprílu 2021. Nová Zmluva bola uzatvorená až dňa 26. apríla 2021, keď už ďalší účastník 4) bol opätovne členom Slovenskej poľovníckej komory (bola teda uzatvorená s oprávneným subjektom) a následne bola aj Zmluva žalovaným opatrením zaevidovaná. 74. Doteraz uvedené skutočnosti (vychádzajúce z administratívneho spisu) jednoznačne preukazujú dôvodnosť vyradenia starej zmluvy z evidencie ako aj skutočnosť, že ku dňu zaevidovania Zmluvy nebola platná a účinná stará zmluva, nedošlo preto k situácii, že by k jednému revíru boli evidované 2 zmluvy o jeho užívaní. V predmetnej veci preto ani nebola daná prekážka evidencie spočívajúca v tom, že v čase evidencie Zmluvy by bola zaevidovaná predchádzajúca zmluva (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve). Kasačný súd sa preto aj v tejto časti musel stotožniť s argumentáciou správneho súdu.

75. Ostatnou sťažnostnou námietkou sťažovatelia namietali (ne)oprávnenosť ďalšieho účastník 4) na uzatvorenie Zmluvy, a to z toho dôvodu, že si nemal splniť svoju povinnosť zosúladiť stanovy s novou právnou úpravou do 31. januára 2010, čo malo viesť k jeho zániku.

78. V súvislosti s predmetnou námietkou dáva kasačný súd do pozornosti, že v administratívnom spise sa nachádza oznámenie žalovaného č. A/2010/000220-2 zo dňa 9. marca 2010, ktorým žalovaný oznámil ďalšiemu účastníkovi 4), že mu boli predložené zosúladené a upravené stanovy ďalšieho účastníka 4) v súlade s § 80 ods. 12 zákona o poľovníctve, čo berie na vedomie a jeden rovnopis ukladá do príslušného registra.

79. Kasačný súd tiež z verejne dostupného registra poľovníckych organizácii (§ 122 v spojení s § 452 ods. 1 SSP - https://gis.nlcsk.org/islhp/register-polovnicke-organizacie) zistil, že ďalší účastník 4) je evidovaný v registri poľovníckych organizácii, nemá v registri vyznačený dôvetok „v likvidácii“ a medzi účastníkmi ani nie je sporné, že v registri poľovníckych organizácii takýto dôvetok nikdy v prípade ďalšieho účastníka 4) vyznačený nebol.

81. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že ďalší účastník 4) nemá v registri poľovníckych organizácii zapísaný dôvetok „v likvidácii“, ako to v prípade nesplnenia povinnosti predvída § 80 ods. 12 zákona o poľovníctve.

o poľovníctve) zostával ďalšiemu účastníkovi 4) dostatok času na doručenie úpravy stanov príslušnému orgánu. Sťažovateľmi akcentovaný dôkaz preto nepreukazuje, že ďalší účastník 4) si svoju zákonnú povinnosť podľa § 80 ods. 12 zákona o poľovníctve nesplnil.

Argumentácia sťažovateľov tak v tomto smere predstavuje len nepodložené špekulácie. S ohľadom na povahu špekulatívnej argumentácie sťažovateľov (bez dôkazov podporujúcich ich tvrdenia) a mieru dôkazného stavu v prospech ďalšieho účastníka 4) ani kasačný súd nepovažoval za potrebné v predmetnej veci vykonávať ďalšie dokazovanie vyžiadaním si osobitného dokladu o doručení stanov ďalšieho účastníka 4) príslušnému orgánu v roku 2010. Túto skutočnosť totiž už overoval sám žalovaný, ako príslušný orgán, keď svojím opatrením č. A/2010/000220-2 zo dňa 9. marca 2010 vzal na vedomie úpravu stanov, konštatoval ich súlad s § 80 ods. 12 zákona o poľovníctve a nekonštatoval porušenie zákonnej lehoty (nevyvodzoval následky porušenia lehoty). Aj táto kasačná námietka sťažovateľov tak nebola dôvodná.