← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 4. 2025

8Svk/5/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100731.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
3S/40/2024
IČS
0924100731
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: O. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom F. G. XX, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Silvia Kollárová, so sídlom Štúrova 29, 054 01 Levoča, IČO: 42027047, proti žalovanej: Obec Malá Franková, so sídlom Malá Franková 35, IČO: 00696277, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej č. j. SÚ 4935/2020-Ši zo dňa 1. júla 2020 a rozhodnutia žalovanej č. j. SÚ 4935/2020-Ši zo dňa 14. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/40/ 2024-19 zo dňa 3. decembra 2024,

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie, správne súdne konanie a napadnuté uznesenie správneho súdu

1. Žalovaná opatrením č. j. SÚ 4935/2020-Ši zo dňa 1. júla 2020 (ďalej len „opatrenie žalovanej“ alebo „žalované opatrenie“) oznámila spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním na stavbu: „Novostavba rodinného domu“, na pozemku parc. č. KN - C XXX/X, katastrálne územie F. G. (ďalej len „stavba“), pre stavebníka: H. X., F. G. XX (ďalej len „stavebník“). Žalované opatrenie malo byť žalobkyni doručované (podľa pokynu na zadnej strane opatrenia) na adresu V. XXX, Q. Q. V..

2. Následne žalovaná vydala stavebníkovi stavebné povolenie č. j. SÚ 4935/2020-Ši zo dňa 14. júla 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“ alebo „žalované rozhodnutie“) na stavbu. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2020 (podľa vyznačenej doložky právoplatnosti), pričom malo byť doručované žalobkyni na adresu V. XXX, XXX XX Q. Q. V.. Doručovaná zásielka sa vrátila dňa 20. júla 2020 žalovanej s poznámkou „adresát neznámy.“

3. Dňa 14. októbra 2024 podala žalobkyňa proti opatreniu a rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“). V nej tvrdila, že napadnuté správne akty získala až dňa 11. septembra 2024, a to na základe žiadosti o sprístupnenie informácií. Žalobkyňa namietala, že opatrenie aj rozhodnutie žalovanej jej boli doručované na adresu V. XXX, Q. Q. V., pričom v malej obci ako je žalovaná je všeobecne známe, že od 11. novembra 2008 mala trvalý pobyt F. G. XX.

Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého úradného potvrdenia o pobyte žalobkyne. Za nezákonné považuje žalobkyňa opatrenie žalovanej tiež z dôvodu, že nie je podpísané priamo starostom žalovanej, ale len v jeho zastúpení neznámou osobou. Žalobkyňa zdôraznila, že je vlastníčkou susedného pozemku k stavbe, a preto jej svedčalo účastníctvo v stavebnom konaní.

S ohľadom na vyššie uvedené žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil opatrenie aj rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 4. Správny súd uznesením č. k. 3S/40/2024-19 zo dňa 3. decembra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) odmietol správnu žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

5. Správny súd konštatoval, že hoci žalobkyňa uvádza, že jej opatrenie a rozhodnutie žalovanej neboli riadne doručené, toto tvrdenie posúdil správny súd ako žalobný bod, teda dôvod nezákonnosti napadnutých správnych aktov, nie ako uplatnený nárok opomenutého účastníka konania.

K uvedenému správny súd dospel aj s ohľadom na skutočnosť, že hneď v úvode žalobkyňa uviedla, že ide o správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej, v petite správnej žaloby navrhla zrušiť rozhodnutie a opatrenie žalovanej a nikde v texte správnej žaloby neodkázala na § 179 SSP.

6. Následne správny súd uviedol, že v zmysle § 7 písm. a) SSP sú zo správneho súdneho prieskumu vylúčené právoplatné rozhodnutia a opatrenia, pri ktorých účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal opravné prostriedky.

V predmetnej veci podala žalobkyňa správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej, pričom proti tomuto bol podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku prípustný opravný prostriedok - odvolanie. Odvolanie však žalobkyňa, napriek správnemu poučeniu o opravnom prostriedku, nepodala. Preto v tejto časti bola správna žaloba žalobkyne neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP.

7. Správy súd tiež uviedol, že v zmysle § 7 písm. e) SSP je zo správneho súdneho prieskumu vylúčené preskúmavanie správnych aktov predbežnej a procesnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Vady týchto predbežných/ procesných aktov možno namietať až pri súdnom prieskume konečného rozhodnutia správneho

orgánu. Opatrenie žalovanej - oznámenie o spojení územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním považoval správny súd za opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, preto v tejto časti bola správna žaloba neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP.

Navyše voči opatreniu žalovanej boli prípustné námietky, ktorých podanie žalobkyňa nevyužila, čo zakladá dôvod neprípustnosti správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP aj v tejto časti správnej žaloby žalobkyne.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

8. Proti napadnutému uzneseniu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP. Navrhovala, aby kasačný súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zruší opatrenie aj rozhodnutie žalovanej a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľka zopakovala, že opatrenie ako aj rozhodnutie žalovanej jej, ako účastníčke konania (z titulu vlastníctva susediaceho pozemku), boli doručované na nesprávnu adresu, na adresu, kde nemala vedený trvalý pobyt. Rovnako opatrenie žalovanej nie je podpísané starostom žalovanej, ale v jeho zastúpení neznámou osobou. Tieto skutočnosti majú za následok, že sťažovateľka nevedela o vydaní a doručovaní opatrenia a rozhodnutia žalovanej, tieto preto považuje za nezákonné a neplatné. Sťažovateľka ako priama účastníčka stavebného konania bola nezákonne postupom žalovanej ukrátená a priamo dotknutá na svojich právach.

Správny súd sa pritom týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal. 10. Pokiaľ správny súd vyčíta sťažovateľke, že táto nepodala opravný prostriedok, táto namieta, že riadny opravný prostriedok nemohla podať, keďže o opatrení a rozhodnutí žalovanej sa dozvedela až 11. septembra 2024, keď predmetné správne akty boli právoplatné. 11. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa v stručnosti stotožnila s napadnutým uznesením správneho súdu. 12. Sťažovateľka vo svojej replike uviedla, že žalovaná právne, vecne a ani skutkovo nereagovala na jej argumenty obsiahnuté v kasačnej sťažnosti. Navrhla, aby v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie podľa § 455 SSP. Vo zvyšku zotrvala na podanej kasačnej sťažnosti.

III. Právne posúdenie kasačného súdu

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci bolo kľúčové zodpovedať, či boli dané dôvody na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) a e) SSP, keď sťažovateľke neboli opatrenie a rozhodnutie žalovanej riadne doručené, čo jej malo znemožniť podať opravný prostriedok a zároveň podľa jej názoru ide o dôkaz zásahu do jej subjektívnych práv predmetnými správnymi aktami.

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g) je neprípustná. 16. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

17. Kasačný súd dáva do pozornosti, že § 7 písm. a) SSP predstavuje kompetenčnú výluku zo správneho súdneho prieskumu založenú na princípe subsidiarity správneho súdnictva. Správne súdy preskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy len vtedy, ak účastník konania využil všetky efektívne, zákonom predvídané, riadne opravné prostriedky, ktorým poskytol orgánom verejnej správy možnosť napraviť svoje chyby a odstrániť tvrdené porušenie práv účastníka konania. Nevyčerpanie opravného prostriedky pred podaním správnej žaloby predstavuje dôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci je nesporné, že sťažovateľka nepodala proti rozhodnutiu žalovanej odvolanie, pričom sťažovateľka ani nespochybňuje, že ide o prípustný riadny opravný prostriedok v zmysle § 7 písm. a) SSP. Kasačný súd preto konštatuje, že záver správneho súdu o neprípustnosti správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovanej je vzhľadom na nepodanie riadneho opravného prostriedku dôvodný.

18. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

20. Sťažovateľka v tejto súvislosti namietala, že nemohla využiť riadne opravné prostriedky, keďže sa o vydaní rozhodnutia a opatrenia žalovanej dozvedela až s odstupom štyroch rokov (keďže jej neboli doručované na adresu trvalého pobytu napriek tomu, že mala postavenie účastníčky konania a jej trvalý pobyt bol žalovanej známy). Kasačný súd dáva do pozornosti, že kompetenčná výluka podľa § 7 písm. a) SSP bráni správnemu súdu meritórne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy proti ktorému nepodal účastník konania opravný prostriedok, z dôvodu čoho rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť. 21.

Pokiaľ však dôvod nepodania riadneho opravného prostriedku spočíva v tom (ako je tomu aj v tejto veci), že správny orgán sťažovateľke nedoručil rozhodnutie alebo opatrenie, hoci sa s ňou ako účastníčkou konania malo konať, tento nezákonný postup správneho orgánu je preskúmateľný v rámci konania o správnej žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 nasl.

SSP, ktoré ústi (v prípade dôvodnosti podanej žaloby) do uloženia povinnosti doručiť rozhodnutie alebo opatrenie zistenému účastníkovi konania (§ 179 ods. 1 SSP), odloženiu účinkov takéhoto rozhodnutia a navráteniu možnosti podať riadny opravný prostriedok (§ 179 ods. 3, 5 a 6 SSP).

22. Kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom v tom, že z obsahu a petitu správnej žaloby je zrejmé, že sťažovateľka sa o ochranu opomenutého účastníka konania v intenciách § 179 ods. 1 a nasl. SSP výslovne neuchádzala. Dáva však do pozornosti tiež skutočnosť, že aj keby bola správna žaloba sťažovateľky podľa obsahu posúdená ako žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 a nasl. SSP, správny súd by musel konanie o nej zastaviť postupom podľa § 179 ods. 4 SSP, a to z dôvodu, že bola podaná po uplynutí viac ako troch rokov od vydania opatrenia a rozhodnutia žalovanej (dátum vydania 1. júla 2020/14. júla 2020 - dátum podania správnej žaloby 14. októbra 2024). Lehota upravená v § 179 ods. 4 SSP predstavuje zákonodarcovo vyváženie kolidujúcich ústavných princípov - princípu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených právoplatným rozhodnutím (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a na druhej strane subjektívnych práv účastníka konania a záujmu na zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

23. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

24. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom aj v tom, že tento vo vzťahu k opatreniu žalovanej správne identifikoval dôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP.

25. Ku kompetenčnej výluke podľa § 7 písm. e) SSP už kasačný súd judikoval (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 36/2021 zo dňa 30. marca 2022, bod 37), že pri aplikácii kompetenčnej výluky podľa § 7 písm. e) SSP vo vzťahu k procesným rozhodnutiam, si musí správny súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého individuálneho prípadu zodpovedať (i) či žalobou napádané rozhodnutie alebo opatrenie má procesnú povahu, (ii) či má účastník konania možnosť namietnuť nezákonnosť tohto rozhodnutia alebo opatrenia so súdnym prieskumom meritórneho rozhodnutia a (iii) či takéto rozhodnutie alebo opatrenie napriek svojej procesnej povahe priamo, fakticky nezasahuje do hmotných subjektívnych práv účastníka konania, resp. meritórne neukončuje

konanie. 26. Vychádzajúc zo svojho ustáleného prístupu kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že opatrenie žalovanej, ktorým sa účastníkom konania oznamuje spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním je opatrením procesnej povahy a účastník konania - sťažovateľka má možnosť namietať jeho nezákonnosť v samotnom konaní (napr. podaním námietok) a následne aj pri preskúmaní výsledného správneho aktu - rozhodnutia žalovanej (a to či už v odvolacom konaní alebo následne, po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, v správnom súdnom konaní). Opatrenie žalovanej žiadnym spôsobom (ani v teoretickej rovine) nemení hmotnoprávnu situáciu sťažovateľky a nezasahuje do jej hmotných subjektívnych práv, preto nepodlieha súdnemu prieskumu v intenciách § 7 písm. e) SSP. Ani sťažovateľka v podanej správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti neuvádza, v čom by malo predmetné opatrenie zasahovať do jej hmotných práv. Ňou tvrdená nezákonnosť opatrenia žalovanej (nesprávny podpis a nedostatky pri doručovaní) nič nemení na tom, že reálnym účinkom opatrenia žalovanej bolo len faktické spojenie územného a stavebného

konania k tej istej stavbe, bez predikcie výsledného rozhodnutia a bez akýchkoľvek vplyvov na právne postavenie sťažovateľky. 27. S ohľadom na vyššie uvedené sa preto kasačný súd stotožnil tiež s názorom správneho súdu, že v predmetnej veci boli dané dôvody na odmietnutie správnej žaloby sťažovateľky proti opatreniu žalovanej podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP.

28. Pre úplnosť kasačný súd k požiadavke sťažovateľky na nariadenie pojednávania v kasačnom konaní podľa § 455 SSP dodáva, že tejto nevyhovel. Urobil tak z dôvodov, že (i) v predmetnej veci išlo o posúdenie právnych otázok kompetenčnej výluky podľa § 7 písm. a) a e) SSP vo vzťahu k preskúmavanému opatreniu a rozhodnutiu žalovanej, pričom nebola posudzovaná meritórna argumentácia sťažovateľky týkajúca sa nezákonnosti namietaných správnych aktov a ani skutkové otázky a (ii) správna žaloba, resp. aj kasačná sťažnosť s pripojenými prílohami (opatrením a rozhodnutím žalovanej, dokladmi o doručovaní a pobyte sťažovateľky) boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie kasačného súdu. Kasačný súd z už uvedených dôvodov nepovažoval nariadenie pojednávania v danej veci za potrebné.

IV. Záver

29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Napadnuté uznesenie považuje kasačný súd za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci, pričom v predmetnej veci boli dané dôvody na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) a e) SSP. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 8Svk/5/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik