8Svk/6/2025

1. Žalobcovia podali na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu, v ktorej sa domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia - upozornenie č. VVS/1-2200/90-3017 zo dňa 01.03.2016, ktorým žalovaný oznámil žalobcom, že ich návrhu na zaevidovanie organizácie s názvom EOP bude možné vyhovieť až po úprave cieľov uvedených v stanovách, z ktorých bude vyplývať pôsobenie organizácie pri ochrane, obhajovaní a presadzovaní zamestnaneckých a iných práv na tento účel združených zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa. 2. Správny súd uznesením č. k. 7S/41/2024-245 zo dňa 06.11.2024 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) vyzval žalobcov, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia uznesenia predložili správnemu súdu (i) potvrdenie (diplom) o požadovanom vzdelaní štatutára / splnomocnenca žalobcov v prípade, ak má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa § 182 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) alebo (ii) originál, prípadne úradne overenú fotokópiu plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v tomto konaní, ak sa nebude jednať o výnimku z obligatórneho zastúpenia advokátov podľa SSP. 3. Proti napadnutému uzneseniu podali žalobcovia sťažnosť, keďže napadnuté uznesenie bolo vydané súdnym úradníkom a v zmysle § 152 ods. 1 SPP je proti takémuto uzneseniu, ako opravný prostriedok, prípustná sťažnosť. Žalobcovia namietali, že správna žaloba sa týka sporu o vznik združenia (odborovej organizácie, resp. hybridného subjektu), čo sa rovná výkonu práva na združovanie, ktoré sa zaraďuje medzi politické práva, a preto v súlade s § 6 ods. 2 písm. i), § 49 ods. 2 a § 30 SSP žalobcovia nemuseli byť v konaní zastúpení. 4. Správny súd uznesením č. k. 7S/41/2024-266 zo dňa 17.12.2024 rozhodol tak, že podanú sťažnosť žalobcov zamietol ako nedôvodnú podľa § 161 ods. 1 SSP.

5. Žalobcovia (ďalej len „sťažovatelia“) podali kasačnú sťažnosť súčasne proti napadnutému uzneseniu, aj proti uzneseniu č. k. 7S/41/2024-266 zo dňa 17.12.2024 a žiadali, aby obe uznesenia kasačný súd zrušil a vrátil veci správnemu súdu na ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti proti uzneseniu č. k. 7S/41/2024-266 zo dňa 17.12.2024 koná Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Svk/4/2025. 6. Ohľadne podania kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu sťažovatelia uviedli: „K procesnej prípustnosti tejto kasačnej sťažnosti tvrdíme, že v zmysle čl. 46 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 1 Ústavy, čl. 13 a čl. 6 ods. 1 EDĽP podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť napadnuté predmetné právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10, tvrdíme, že výnimka, resp. výluka z kasačnej kontroly a subsidiárnej právomoci kasačného súdu podľa § 439 ods. 2 b) SSP vylučuje akty z právomoci kasačného súdu „proti ktorému je prípustná sťažnosť,“ výlučne len pre dočasnú možnosť podania a potencionálnu konkurenciu kasačnej sťažnosti a [„obyčajnej“] procesnej sťažnosti pre prekrývajúce sa lehoty subjektívnej procesnej prípustnosti [hypotetickej dostupnosti] oboch týchto inštitútov v rovnakom čase, ale že z nich nemožno vyvodiť neprípustnosť a oprávnenie odmietanie preskúmavať právoplatné uznesenia správneho súdu o sťažnostiach a nepriamo, resp. subsidiárne aj ich podkladové prvotné uznesenia VSÚ Správneho súdu. Ust. § 439 ods. 2 b) SSP správne vylučuje kasačnú sťažnosť len ako potencionálne primárny [mimoriadny] opravný prostriedok konkurujúci [riadnej] sťažnosti, aby nedochádzalo k „preskakovaniu“ a obchádzaniu účelu a zmyslu sťažnosti ako primárneho nástroja súdnej ochrany a primárneho riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatným rozhodnutiam správneho súdu, voči ktorým je prípustná táto riadna sťažnosť. V predmetnej veci kasačná sťažnosť žalobcov smeruje proti právoplatnému procesnému uzneseniu sudcu a VSÚ správneho súdu procesnej povahy, a teda nie je neprípustná a nemala by byť ani odmietnutá ako údajne neprípustná, pretože by išlo o porušenie ústavného zákazu denegatio iustitiae pred NSS v neprospech kasačných sťažovateľov.“ Ostatné časti kasačnej sťažnosti sa týkali povinného zastúpenia sťažovateľov v konaní. 7. V prípade, že by kasačný súd zotrval na podmienke povinného zastúpenia, žiadali sťažovatelia, aby im kasačný súd ustanovil zástupcu z Centra právnej pomoci alebo opatrovníka z radov vyšších súdnych úradníkov alebo komerčného advokáta.

11. Podľa § 439 ods. 1 SSP je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu podľa § 10 SSP, ak SSP neustanovuje inak (§ 439 ods. 1 SSP). V § 439 ods. 2 SSP sú následne vymedzené prípady, v ktorých kasačná sťažnosť prípustná nie je, pričom pod písm. b) je uvedené uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť. Podľa § 459 písm. c) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak nie je prípustná podľa § 439. 12. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že (i) napadnuté uznesenie vydal súdny úradník, (ii) toto uznesenie obsahovalo správne poučenie o možnosti podať proti nemu sťažnosť, (iii) sťažovatelia sťažnosť podali a (iv) správny súd o tejto sťažnosti rozhodol uznesením č. k. 7S/41/2024-266 zo dňa 17.12.2024. 13. Kasačný súd konštatuje, že SSP upravuje možnosť brániť sa proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom výlučne osobitným prostriedkom procesnej obrany, ktorým je sťažnosť. Sťažovatelia v konaní pred správnym súdom tento prostriedok využili a správny súd (sudca) o ňom aj rozhodol. Súčasne proti napadnutému uzneseniu podali aj kasačnú sťažnosť, ktorá však proti napadnutému uzneseniu prípustná nie je, a to s poukazom na § 439 ods. 2 písm. b) SSP. 14. Kasačný súd tiež poznamenáva, že podľa odbornej literatúry predstavuje sťažnosť účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inštitút sťažnosti bol koncipovaný ako osobitný prostriedok procesnej obrany (nie opravný prostriedok) práve z dôvodu urýchlenia správneho súdneho konania a odbremenenia vyššej inštancie súdov (k tomu viď. bližšie BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 764 - 766). 15. K žiadosti sťažovateľov o ustanovenie zástupcu z Centra právnej pomoci alebo opatrovníka z radov vyšších súdnych úradníkov alebo advokáta Najvyšší správny súd uvádza, že nie je povinný a ani oprávnený podľa SSP prideliť sťažovateľom právneho zástupcu. Sťažovatelia si tak mohli sami zvoliť advokáta alebo požiadať o ustanovenie právneho zástupcu Centrum právnej pomoci.