← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 10. 2023

8Svk/7/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200306.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
NR-15S/12/2022
IČS
4022200306
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu : I.. I. S., adresa trvalého pobytu: R. XXX, XXX XX X., dátum narodenia: XX.XX.XXXX., zastúpeného zákonným zástupcom : Q. S., adresa trvalého pobytu : R. XXX, XXX XX. X., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom Dlhé Lúky 1, Hrnčiarovce nad Parnou, právne zastúpeného : JUDr. Mária Vančová - advokátka, so sídlom: Štefánikova trieda 84, 949 01 Nitra, registrovaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. 7474, proti žalovanému : Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom: Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKN-12159/2022 z 27. apríla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/12/ 2022-64 z 25. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Administratívne konanie začalo dňa 18. 05. 2022, kedy bola Centru právnej pomoci, Kancelária Komárno (ďalej len „žalovaný“ alebo „Centrum“), doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania žaloby o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa (žalobcu). Žalovaný svojím rozhodnutím č. sp. KaKN 12159/2022, ČRZ: 56993/2022 z 23. mája 2022 správne konanie prerušil a vyzval žiadateľa, aby doplnil špecifikovanie v akej právnej veci žiada poskytnúť právnu pomoc, označenie protistrany, čoho sa žiadateľ domáha, aby predložil dôkazy, dokumenty preukazujúce tvrdenia žiadateľa a uviedol spisovú značku, ak bola podaná žaloba na ochranu práv žiadateľa.

Taktiež bol žalobca vyzvaný na preukázanie stavu materiálnej núdze a spoločne posudzovanej osoby žiadateľa za obdobie máj 2022. 2. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie č. sp. KaKN 12159/2022, ČRZ: 73829/ 2022 z 27. apríla 2022, ktorým podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“ alebo „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania žaloby o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe žiadostí, ktoré sú v pravidelných intervaloch doručované žiadateľom, je nesporné, že žiadateľ sa snaží prostredníctvom odvolávania sa na pozitívny záväzok štátu, analógiu zákona, analógiu práva a iné inštitúty dosiahnuť zrušenie, resp. uznanie štátnymi inštitúciami toho, že trest odňatia slobody jeho otca nie je v súlade s právom na súkromný a rodinný život. 3. Žalovaný poukázal na to, že z doložených dokladov žiadateľa, ako aj z informácií známych Centru z jeho úradnej činnosti vyplýva, že v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 11T/66/2014, v ktorom bol otec žiadateľa uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a bol mu uložený trest odňatia

slobody v trvaní 11 rokov, žiadateľ a jeho rodinní príslušníci využili všetky riadne opravné prostriedky (opakované sťažnosti, odvolanie), podali aj návrh na obnovu konania, súdy sa s nimi opakovane zaoberali a všetky tieto žiadosti boli odmietnuté ako nedôvodné.

4. Preto žalovaný uzavrel, že žiadateľ tak využil svoje zákonné možnosti na ochranu svojich práv, súdy sa nimi zaoberali a žiadateľ nedisponuje žiadnym novým dôkazom, ktorý by potvrdil, že rozhodnutia, resp. postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu boli nesprávne

a nezákonné. Tiež poukázal na to, že posudzovať vinu a rozhodovať o treste je oprávnený iba súd v rámci trestného konania, k čomu už došlo a rozhodnutie v tejto veci je právoplatné. Žalovaný tak dospel k záveru, že vec, v ktorej je žiadaná právna pomoc, je zrejme bezúspěšná s tým, že priznanie právnej pomoci a prípadne i ustanovenie právneho zástupcu centrom by tak bolo nehospodárnym a neefektívnym konaním Centra dodajúc, že úlohou Centra je aj „filtrovať“ šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, ako aj šikanózny výkon práva žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. V správnej žalobe poukázal na to, že jasne deklaroval, že je legitímnou osobou na podávanie žalôb, nakoľko štát, resp. Okresný súd Komárno mal povinnosť pri rozhodovaní plnohodnotne rešpektovať jeho práva smerom k otcovi, pričom súd tieto vôbec nebral do úvahy, ignoroval ich a celý čas opomínal.

6. Mal za to, že žalovaný mu odmieta poskytnúť pomoc a odmieta v zmysle zákona č. 327/ 2005 Z. z. racionálny skutkový stav, nemá záujem o prešetrenie veci, a preto všetko deformuje na základe „šablóny“, ktorá však vôbec nedáva odpovede na žiadosť, čo predložil.

Tvrdil, že v postupoch Centra cítiť svojvôľu a snahu zmariť podstatu žiadosti, pričom Centrum má povinnosť rešpektovať judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, že každý orgán sa musí najlepším záujmom dieťaťa zaoberať, posúdiť ho v konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú vo veci s dopadom na dieťa.

7. Napadnuté rozhodnutie žalovaného označil za neobjektívne, formalistické, netýkajúce sa jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a popierajúce jeho právo na rodinný a súkromný život. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za formalistické a lakonické.

8. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol.

9. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podstatným a zákonným dôvodom pre jeho vydanie bola skutočnosť, že jednak zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu, ako aj zo šetrenia vykonaného žalovaným pred jeho vydaním, je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že zákonná podmienka, ktorej naplnenie vedie k nepriznaniu nároku na poskytovanie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.), je daná. Poukázal na to, že z obsahu samotnej žiadosti žalobcu z 18. mája 2022 vyplýva, že žiadateľ žiada o právnu pomoc pri podaní žaloby o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom v predmetnej žiadosti neoznačil protistranu sporu. V konaní mal žalovaný za preukázané, že zákonný zástupca žalobcu bol v konaní pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 11T/66/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 4To/98/2016 uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní 11 rokov. Napriek podaniu viacerých sťažností, odvolania, ako aj návrhu na obnovu konania v trestnej veci zákonného zástupcu žalobcu, týmto nebolo vyhovené. 10. Správny súd preto zhodne so žalovaným skonštatoval, že nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi vo veci podania žaloby bez označenia druhej strany sporu o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa bolo dôvodné. Mal za to, že samotná skutočnosť, že zákonnému zástupcovi žalobcu (otcovi) bol právoplatne, na základe riadne vykonaného dokazovania v trestnom konaní uložený trest odňatia slobody, nemôže sama o sebe spôsobiť nezohľadnenie záujmu maloletého dieťaťa, nakoľko pripustenie takejto argumentácie v prípade trestne stíhaných a odsúdených rodičov maloletých detí a tým aj namietané spochybnenie takéhoto trestného konania v neprospech maloletého dieťaťa, by spochybňovalo samotný princíp a účel trestného konania.

11. Vo vzťahu k ustanoveniu § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že toto ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej neúspešnosti sporu prihliadať, avšak súčasne mal za to, že na konkrétne skutočnosti, ktorú sú v ňom uvedené, sa má prihliadať vždy. V tejto súvislosti doplnil, že rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu zdôrazniac súčasne, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu nejde o rozhodovanie vo veci samej, toto prináleží výlučne až konajúcemu

súdu. Preto nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie. 12. Správny súd s poukazom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspečnosť sporu, čo má za následok nesplnenie jednej z troch zákonných podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

Teda pokiaľ žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, rozhodol vecne správne.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

13. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť a to z dôvodu, podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného konania. 14. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vadné a nezákonné, porušujúce jeho ústavné právo na súdnu ochranu a právnu pomoc v konaní pred súdom majúc za to, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Uviedol, že účelom právnej úpravy zákona č. 327/2005 Z. z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci v rozsahu stanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. 15. Tvrdil, že zákon o právnej pomoci ukladá Centru posudzovať aj otázku zrejmej bezúspešnosti sporu, avšak čo konkrétne sa rozumie pod pojmom „zrejme bezúspešné“ zákon neupravuje. V zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. ide o technický pojem „zrejmá bezúspešnosť sporu“ výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, pričom sa jedná o výpočet skutočností, ktorý je neukončený. 16. Poukázal na to, že súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené doplniac, že pre naplnenie požiadavky v § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Uzavrel preto, že žalovaný pri svojom rozhodovaní prekročil svoju zákonnú právomoc, keď posudzoval samotný skutkový stav, ktorého posúdenie patrí do výlučnej právomoci konajúceho súdu. Záverom poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje skutočnosť, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jeho argumentami v súvislosti s Dohovorom o právach dieťaťa. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti. Navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť odmietol resp. aby súd žalobu zamietol (správne sa mal domáhať zamietnutia kasačnej sťažnosti - poznámka kasačného súdu).

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

18. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 5. septembra 2023 a náhodným spôsobom bola pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

20. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či vec, v ktorej sťažovateľ požiadal o právnu pomoc - žaloba o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, je zrejme bezúspešná a teda, či bol daný zákonný dôvod na nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. sťažovateľovi.

21. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že sťažovateľ doručil žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pričom pokiaľ ide o vymedzenie právnej veci, v ktorej mala byť právna pomoc poskytnutá, jedná sa o nezohľadnenie práva dieťaťa smerom k otcovi ako živiteľovi rodiny a smerom k človeku, ktorý nemá len vyživovacie povinnosti, ale má byť oporou pre budúcnosť a výchovu sťažovateľa. Zo žiadosti je preukázané, že skutočne, tak ako tvrdí žalovaný, sťažovateľ neoznačil protistranu (žalovaného), voči ktorej má jeho žaloba (návrh) smerovať.

22. Rovnako z dokladov doložených sťažovateľom, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva (pričom sťažovateľ tieto skutočnosti nijako nerozporuje), že otec sťažovateľa bol rozhodnutím Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 4To/98/2016 uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, pričom v rámci daného trestného konania boli využité všetky riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky s tým výsledkom, že tieto neboli dôvodné (bližšie bod 3 tohto rozsudku). 23.

Kasačný súd pri posudzovaní dôvodnosti kasačnej sťažnosti vychádzal práve z vymedzenia právnej veci, v rámci ktorej mala byť žiadaná právna pomoc poskytnutá, a ktorú svojou žiadosťou vymedzil sám sťažovateľ. Konkrétne kasačný súd posudzoval, či sa v danom prípade jedná alebo nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

24. Zákon o poskytovaní právnej pomoci v ustanovení § 6 explicitne vymedzuje podmienky, ktoré musí fyzická osoba kumulatívne spĺňať na to, aby jej právo na poskytnutie právnej pomoci v konkrétnej právnej veci bolo priznané, pričom tieto podmienky musia byť naplnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. Ide konkrétne o tieto zákonné podmienky: (i) príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, (ii) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (iii) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

25. Otázka, na čo sa prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, je príkladmo (demonštratívne) zodpovedaná v § 8 citovaného zákona tak, že Centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového

stavu. Z uvedeného teda vyplýva, že Centrum je pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu oprávnené prihliadať aj na iné, zákonom neuvedené skutočnosti. 26. Práve sťažovateľom vymedzená právna vec, v ktorej mala byť právna pomoc poskytnutá, keď sa konkrétne sťažovateľ mienil domáhať voči presne nešpecifikovanej protistrane nezohľadnenia práv dieťaťa, a to jeho práva na súkromný a rodinný život, ktoré sú garantované Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, inými medzinárodnými zmluvami ratifikovanými Slovenskou republikou, ako aj Ústavou SR vo vzťahu k svojmu otcovi, ktorý bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, podľa názoru kasačného súdu, dôvodne zakladá zrejmú bezúspešnosť sporu. Relevantným dôvodom na prijatie tohto záveru je, že prostredníctvom súdneho konania, ktorého predmetom by najskôr malo byť uloženie (potenciálnemu žalovanému v takomto súdnom konaní) povinnosti zohľadniť najlepší záujem dieťaťa- sťažovateľa, a ktoré by sťažovateľ mienil iniciovať, by nebolo právne možné právoplatné

odsúdenie zákonného zástupcu-otca sťažovateľa trestným súdom nijako zvrátiť. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že o vine a treste obžalovaného rozhoduje súd výlučne v rámci trestného konania, na základe obžaloby podanej zo strany prokurátora.

To znamená, že pokiaľ bol otec sťažovateľa právoplatne odsúdený a v súčasnosti vykonáva uložený trest odňatia slobody, nie je možné, s výnimkou existencie dôvodu na obnovu konania, daný právny stav zvrátiť. Sťažovateľ dôvodmi obnovy konania ani neargumentoval, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že všetky riadne a mimoriadne opravné prostriedky v trestnej veci otca sťažovateľa boli neúspešne uplatnené.

27. Kasačný súd sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že žalovaný pri svojom rozhodovaní prekročil svoju zákonnú právomoc, keď posudzoval samotný skutkový stav, ktorého posúdenie patrí do výlučnej právomoci konajúceho súdu. V danej veci totiž skutkový stav nebol ani vymedzený, keď tvrdenia sťažovateľa o porušení jeho práv na súkromný a rodinný život vo vzťahu k právoplatnému odsúdeniu jeho otca boli neurčité a v podstate len v rovine konštatovania. V tejto súvislosti považuje kasačný súd za potrebné dodať, že zrejmá bezúspešnosť sporu bola v danom prípade vyhodnocovaná výlučne na účely rozhodovania, či má alebo nemá byť sťažovateľovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „žaloba o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa“ práve z dôvodu, že nebola naplnená jedna z troch zákonných podmienok, ktorých splnenie zákon č. 327/2005 Z. z. kumulatívne vyžaduje a to, že právna vec vymedzená sťažovateľom nebude zrejme bezúspešná.

V. Záver

29. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody nepovažoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol. 30. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. októbra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 8Svk/7/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik