8Svk/7/2023

1. Administratívne konanie začalo dňa 18. 05. 2022, kedy bola Centru právnej pomoci, Kancelária Komárno (ďalej len „žalovaný“ alebo „Centrum“), doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania žaloby o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa (žalobcu). Žalovaný svojím rozhodnutím č. sp. KaKN 12159/2022, ČRZ: 56993/2022 z 23. mája 2022 správne konanie prerušil a vyzval žiadateľa, aby doplnil špecifikovanie v akej právnej veci žiada poskytnúť právnu pomoc, označenie protistrany, čoho sa žiadateľ domáha, aby predložil dôkazy, dokumenty preukazujúce tvrdenia žiadateľa a uviedol spisovú značku, ak bola podaná žaloba na ochranu práv žiadateľa.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe žiadostí, ktoré sú v pravidelných intervaloch doručované žiadateľom, je nesporné, že žiadateľ sa snaží prostredníctvom odvolávania sa na pozitívny záväzok štátu, analógiu zákona, analógiu práva a iné inštitúty dosiahnuť zrušenie, resp. uznanie štátnymi inštitúciami toho, že trest odňatia slobody jeho otca nie je v súlade s právom na súkromný a rodinný život. 3. Žalovaný poukázal na to, že z doložených dokladov žiadateľa, ako aj z informácií známych Centru z jeho úradnej činnosti vyplýva, že v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 11T/66/2014, v ktorom bol otec žiadateľa uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a bol mu uložený trest odňatia

4. Preto žalovaný uzavrel, že žiadateľ tak využil svoje zákonné možnosti na ochranu svojich práv, súdy sa nimi zaoberali a žiadateľ nedisponuje žiadnym novým dôkazom, ktorý by potvrdil, že rozhodnutia, resp. postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu boli nesprávne

II. Konanie pred správnym súdom

6. Mal za to, že žalovaný mu odmieta poskytnúť pomoc a odmieta v zmysle zákona č. 327/ 2005 Z. z. racionálny skutkový stav, nemá záujem o prešetrenie veci, a preto všetko deformuje na základe „šablóny“, ktorá však vôbec nedáva odpovede na žiadosť, čo predložil.

7. Napadnuté rozhodnutie žalovaného označil za neobjektívne, formalistické, netýkajúce sa jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a popierajúce jeho právo na rodinný a súkromný život. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za formalistické a lakonické.

9. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podstatným a zákonným dôvodom pre jeho vydanie bola skutočnosť, že jednak zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu, ako aj zo šetrenia vykonaného žalovaným pred jeho vydaním, je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že zákonná podmienka, ktorej naplnenie vedie k nepriznaniu nároku na poskytovanie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.), je daná. Poukázal na to, že z obsahu samotnej žiadosti žalobcu z 18. mája 2022 vyplýva, že žiadateľ žiada o právnu pomoc pri podaní žaloby o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom v predmetnej žiadosti neoznačil protistranu sporu. V konaní mal žalovaný za preukázané, že zákonný zástupca žalobcu bol v konaní pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 11T/66/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 4To/98/2016 uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody

11. Vo vzťahu k ustanoveniu § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že toto ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej neúspešnosti sporu prihliadať, avšak súčasne mal za to, že na konkrétne skutočnosti, ktorú sú v ňom uvedené, sa má prihliadať vždy. V tejto súvislosti doplnil, že rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu zdôrazniac súčasne, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu nejde o rozhodovanie vo veci samej, toto prináleží výlučne až konajúcemu

Teda pokiaľ žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, rozhodol vecne správne.

13. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť a to z dôvodu, podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného konania. 14. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vadné a nezákonné, porušujúce jeho ústavné právo na súdnu ochranu a právnu pomoc v konaní pred súdom majúc za to, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Uviedol, že účelom právnej úpravy zákona č. 327/2005 Z. z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci v rozsahu stanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. 15. Tvrdil, že zákon o právnej pomoci ukladá Centru posudzovať aj otázku zrejmej bezúspešnosti sporu, avšak čo konkrétne sa rozumie pod pojmom „zrejme bezúspešné“ zákon neupravuje. V zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. ide o technický pojem „zrejmá bezúspešnosť sporu“ výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, pričom sa jedná o výpočet skutočností, ktorý je neukončený. 16. Poukázal na to, že súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené doplniac, že pre naplnenie požiadavky v § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Uzavrel preto, že žalovaný pri svojom rozhodovaní prekročil svoju zákonnú právomoc, keď posudzoval samotný skutkový stav, ktorého posúdenie patrí do výlučnej právomoci konajúceho súdu. Záverom poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje skutočnosť, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jeho argumentami v súvislosti s Dohovorom o právach dieťaťa. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti. Navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť odmietol resp. aby súd žalobu zamietol (správne sa mal domáhať zamietnutia kasačnej sťažnosti - poznámka kasačného súdu).

20. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či vec, v ktorej sťažovateľ požiadal o právnu pomoc - žaloba o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, je zrejme bezúspešná a teda, či bol daný zákonný dôvod na nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. sťažovateľovi.

22. Rovnako z dokladov doložených sťažovateľom, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva (pričom sťažovateľ tieto skutočnosti nijako nerozporuje), že otec sťažovateľa bol rozhodnutím Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 4To/98/2016 uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, pričom v rámci daného trestného konania boli využité všetky riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky s tým výsledkom, že tieto neboli dôvodné (bližšie bod 3 tohto rozsudku). 23.

24. Zákon o poskytovaní právnej pomoci v ustanovení § 6 explicitne vymedzuje podmienky, ktoré musí fyzická osoba kumulatívne spĺňať na to, aby jej právo na poskytnutie právnej pomoci v konkrétnej právnej veci bolo priznané, pričom tieto podmienky musia byť naplnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. Ide konkrétne o tieto zákonné podmienky: (i) príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, (ii) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (iii) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

stavu. Z uvedeného teda vyplýva, že Centrum je pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu oprávnené prihliadať aj na iné, zákonom neuvedené skutočnosti. 26. Práve sťažovateľom vymedzená právna vec, v ktorej mala byť právna pomoc poskytnutá, keď sa konkrétne sťažovateľ mienil domáhať voči presne nešpecifikovanej protistrane nezohľadnenia práv dieťaťa, a to jeho práva na súkromný a rodinný život, ktoré sú garantované Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, inými medzinárodnými zmluvami ratifikovanými Slovenskou republikou, ako aj Ústavou SR vo vzťahu k svojmu otcovi, ktorý bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, podľa názoru kasačného súdu, dôvodne zakladá zrejmú bezúspešnosť sporu. Relevantným dôvodom na prijatie tohto záveru je, že prostredníctvom súdneho konania, ktorého predmetom by najskôr malo byť uloženie (potenciálnemu žalovanému v takomto súdnom konaní) povinnosti zohľadniť najlepší záujem dieťaťa- sťažovateľa, a ktoré by sťažovateľ mienil iniciovať, by nebolo právne možné právoplatné

To znamená, že pokiaľ bol otec sťažovateľa právoplatne odsúdený a v súčasnosti vykonáva uložený trest odňatia slobody, nie je možné, s výnimkou existencie dôvodu na obnovu konania, daný právny stav zvrátiť. Sťažovateľ dôvodmi obnovy konania ani neargumentoval, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že všetky riadne a mimoriadne opravné prostriedky v trestnej veci otca sťažovateľa boli neúspešne uplatnené.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „žaloba o nezohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa“ práve z dôvodu, že nebola naplnená jedna z troch zákonných podmienok, ktorých splnenie zákon č. 327/2005 Z. z. kumulatívne vyžaduje a to, že právna vec vymedzená sťažovateľom nebude zrejme bezúspešná.