8Svk/7/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:2021200322.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-14S/114/2021
- IČS
- 2021200322
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: S. Z., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom Y.. I. XXXX/XX, . K., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, so sídlom Hrnčírikova 1/B, Partizánske, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom Piešťanská 3, 917 03 Trnava (právny nástupca Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalších účastníkov konania: 1) M. I., I. XX, G., 2) F.. M. I., I. XX, G., právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36867870, 3) Y. J., H. XX, Y., 4) H. J., I. XXX/XX, I., 5) K. M., S. J.. XXXX/X, G., 6) M. M., S. J.. XXXX/ X, G., 7) M. U., K. č. XX, 8) A. Y., S. S. XXX/X, . I., 9) Impressario Group, s.r.o., so sídlom Ovsištské námestie 1, Bratislava, IČO: 47449888, 10) Y. M., Q. N. XXXX/XX, O. N., 11) M. J., L. XXXX/XX, S. G. - O. N., 12) S. C., I. J. O. XXX, 13) S. C., Z. XXX/X, . A., 14) J. I., K. XX, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2021/024265-002 zo dňa 14. októbra 2021, o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania 1) a 2) proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/114/2021-83 zo dňa 27. apríla 2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/114/2021-83 zo dňa 27. apríla 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Obec Vojka nad Dunajom (ďalej len „stavebný úrad“) vydala stavebné povolenie č. 8309/ VO/471/2020/033-HJ/004 z 26. apríla 2021 (ďalej len „stavebné povolenie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ďalším účastníkom konania 1) a 2) (ďalej aj len „stavebníci“) povolila stavbu „Rodinný dom - BUNGALOW 168 - PS a Dvojgaráž C“ na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v katastrálnom území I. J. O..
2. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „odvolací orgán“) rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2021/024265-002 zo 14. októbra 2021 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 3.
V súvislosti s argumentáciou žalobcu odvolací orgán uviedol, že odstupová vzdialenosť medzi rodinnými domami 7 m alebo 4 m nie je vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška o technických požiadavkách na výstavbu“ alebo „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), striktne daná. Vychádzajúc z § 6 ods. 3 až 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sú prípustné aj iné odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami. V prípade, ak nemožno dodržať odstupy, možno stavbu umiestniť aj inak, ale splnenie požiadaviek na odstupové vzdialenosti sa musí preukázať na podklade výpočtov a meraní, pričom rozsah podkladov, ktorými sa preukazuje splnenie požiadaviek podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., závisí od druhu a účelu stavby.
V predmetnej veci je stavba navrhovaná tak, že vzdialenosť od hranice s pozemkom žalobcu je 2 m a vzdialenosť od rodinného domu žalobcu je v najužšom mieste 5,215 m. Navrhovaný rodinný dom bude mať obdĺžnikový pôdorys s vonkajšími rozmermi 8x21m.
Ide o jednopodlažný dom s plochou strechou s max. výškou atiky +4,2 m nad podlahou 1. NP. Žalobca má pritom okno z obytnej miestnosti smerom k navrhovanej stavbe. Podľa predloženej projektovej dokumentácie navrhovaný rodinný dom bude mať zo severnej strany umiestnené okno z obytnej miestnosti so zvýšeným parapetom smerom k pozemku žalobcu a 2 okná z neobytných miestností (2x kúpeľňa).
4. Stavebný úrad na predmetnú vec aplikoval § 6 ods. 5 vyhlášky o technických požiadavkách na výstavbu, keď vychádzal zo stiesnených podmienok, ktoré špecifikoval v závislosti od vyhodnotenia danosti konkrétnej lokality a vlastností stavebného pozemku. Stiesnené pomery boli dané najmä nevhodnou polohou pozemku, jeho úzkym a dlhým tvarom.
Ustanovenie § 6 ods. 5 je potrebné chápať v kontexte § 6 ods. 1 vyhlášky o technických požiadavkách na výstavbu. Za rozhodujúce považoval požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Stavebníci v tomto kontexte predložili svetlotechnické posúdenie, podľa ktorého vplyv navrhovanej stavby vyhovuje požiadavkám STN 73 4301, STN 73 0580-2, 73 0580-1/Z2. Navrhovaná stavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie a ani denné osvetlenie susedného rodinného domu.
Projektom protipožiarnej bezpečnosti stavby bolo preukázané, že navrhovaná stavba dodržuje aj požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa platných právnych noriem. 5. Odvolací orgán preskúmal aj požiadavky pohody bývania. Ide pritom o subjektívnu kategóriu, pri ktorej sú posudzované vzájomné vplyvy susediacich stavieb. Prihliadal pritom
najmä na zastavovacie pomery v území s ohľadom na rozlohu, tvar pozemkov a zastavanie susedných pozemkov. Tieto pritom nie sú voľné, ale stiesnené. Tvarom ide o dlhý a úzky pozemok, rodinné domy sa umiestňujú prevažne na stred parcely. Osadenie navrhovanej stavby zodpovedá povahe stavebného pozemku a jeho orientácii, v prípade navrhovanej stavby pritom nejde o nadštandardný druh rodinného domu. Okná na navrhovanej stavbe nie sú navrhované za účelom nahliadania na susedné pozemky či stavby, ale za účelom oslnenia a presvetlenia obytných priestorov stavby. Povaha pozemku (výrazný zúžený pozdĺžny charakter) stavebníkov limituje v rozhodnutí, na akom mieste (z hľadiska svetových strán) fasády navrhovanej stavby budú umiestnené presvetľovacie otvory (okná). Umiestnením okien
stavebník v prvom rade sleduje cieľ zabezpečiť čo najvhodnejšie a najúčinnejšie presvetlenie vnútorných priestorov v povoľovanej stavbe. Žalobca pritom pri stavbe svojho rodinného domu musel mať vedomosť, že ak je susedný pozemok zatiaľ nezastavaný, tento stav sa môže zmeniť. Žalobca nemôže očakávať absolútnu nezmeniteľnosť výhľadu z okien.
V danom prípade umiestnenie povoľovanej stavby 2 m od spoločnej hranice s pozemkom žalobcu umožňuje údržbu rodinného domu z vlastného pozemku, splnenie požiadaviek na preslnenie a denné osvetlenie susedného rodinného domu a na požiarnu bezpečnosť.
6. S prihliadnutím na všetky požiadavky § 6 ods. 1 vyhlášky o technických požiadavkách na výstavbu, teda na vzájomné odstupy stavieb, urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej obrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania, nezistil odvolací orgán nijakú skutočnosť, ktorou by navrhovaná stavba mohla negatívne ovplyvňovať využitie susedného pozemku aj rodinného domu žalobcu.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. Žalobca v podstatnom namietal, že je vlastníkom pozemku a rodinného domu susediaceho s navrhovanou stavbou. Stavebný úrad podľa názoru žalobcu nevykonal dostatočné a správne zistenie skutočného stavu veci, keď mu na zistenie stavebných pomerov a všeobecných požiadaviek na výstavbu postačoval len svetlotechnický posudok. Tento však rieši len preslnenie a denné osvetlenie, nevyjadroval sa však k technickým, právnym požiadavkám na výstavbu a už vôbec nie k otázke pohody bývania. Ustanovenie § 6 ods. 5 v spojení s ods. 1 vyhlášky o technických požiadavkách na výstavbu určujú viacero požiadaviek, nielen na denné osvetlenie a preslnenie. Stavebný úrad a odvolací orgán sa úplne opomenuli zamerať na ďalšie požiadavky, najmä však na zachovanie pohody bývania v už existujúcej stavbe žalobcu. 9. Žalobca má na južnej fasáde rodinného domu umiestnené okno zo svojej obytnej miestnosti, v ktorej trávi svoj voľný čas v rámci oddychu. Pri pohľade z tohto okna v prípade
navrhovanej stavby, na protiľahlom pozemku, bude mať navrhovaná stavba jedno okno z obytnej miestnosti a dve okná z neobytných miestností, čím dôjde k narušeniu súkromia žalobcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/1/2012 zo dňa 3. apríla 2012 a rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/64/2017 zo dňa 31. januára 2019 a sp. zn. 13S/75/2012 zo dňa 6. februára 2013. Uzavrel, že umiestnenie okien tak, ako to majú v pláne stavebníci, môže mať značný vplyv na pohodu bývania, ktorá je momentálne v rodinnom dome žalobcu jasne stanovená a tiež plne zachovaná.
10. Pokiaľ odvolací orgán uviedol, že žalobca musel myslieť na prípadnú zastavanosť susedného pozemku, žalobca kontroval, že to boli ďalší účastníci konania 1) a 2), ktorí nadobudli stavebný pozemok v roku 2020 na základe kúpnej zmluvy.
Teda niekoľko rokov potom, ako žalobca postavil svoj rodinný dom. Práve ďalší účastníci konania 1) a 2) mali byť obozretnejší a mali myslieť na to, že v prípade, ak budú chcieť na svojom pozemku stavať rodinný dom, nemôžu umiestniť okná tak, ako to navrhujú, narušujúc súkromie žalobcu a jeho pohodu bývania. Na ťarchu žalobcu nemôže ísť správanie ďalších účastníkov konania 1) a 2), ktorí istým spôsobom až zneužívajú ich vlastnícke právo a neberú ohľad na záujmy žalobcu. Tieto okolnosti odvolací orgán a stavebný úrad riadne nezohľadnili, čím svoje rozhodnutia zaťažili vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia
veci. 11. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 14S/114/2021-83 zo dňa 27. apríla 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Správny súd poukázal na § 6 ods. 2 až 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a konštatoval, že tieto je potrebné vykladať v spojení s § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky tak, že okrem iných požiadaviek musia vzájomné odstupy stavieb spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Práve toto je aj účelom určených odstupov stavieb.
13. Podľa názoru správneho súdu je rozhodnutie žalovaného nedostatočne odôvodnené, a to najmä v súvislosti s vyhodnotením námietok týkajúcich a pohody bývania ako aj umiestnenia stavby ďalších účastníkov konania 1) a 2). Pri vydaní stavebného povolenia bolo potrebné prihliadať na existujúcu stavbu žalobcu a jeho záujmy, ktoré sú navrhovanou stavbou dotknuté. Z § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyplýva, že v stiesnených územných podmienkach je možné vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Nemožno preto považovať za dostačujúce také odôvodnenie správneho orgánu, že umiestnením stavby a jej užívaním nebude zaťažené okolie nad prípustnú mieru a že umiestnenie stavby zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.
Takéto odôvodnenie je podľa názoru správneho súdu veľmi všeobecné. Zachovanie pohody bývania je skutkovo významná okolnosť, pričom musí byť vždy vyhodnotené autonómne v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a je potrebné prihliadať na proporcionalitu medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných stavieb. Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do svojich obytných miestností, ak je vzdialenosť medzi rodinnými domami menej ako 7m do 4m, čo je povolené zákonné rozpätie ex lege pre tento právny režim stiesnených územných podmienok.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podali ďalší účastníci 1) a 2) - sťažovatelia kasačnú sťažnosť, pričom žiadali zmeniť napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že bude potvrdené rozhodnutie žalovaného. 15. V kasačnej sťažnosti sťažovatelia namietali zavádzajúcu argumentáciu žalobcu, ktorá viedla správny súd k nesprávnym záverom a nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. V navrhovanej stavbe totiž nie je žiadne okno z obytnej miestnosti smerované k žalobcovmu rodinnému domu, len okno z kuchyne. Ani jedno z okien pritom nesmeruje do okna žalobcu, keďže na hranici pozemkov žalobcu a sťažovateľov je vybudovaný múr o výške 2m. Navrhovaná stavba je bez podlažia, výška múru presahuje výšku okien. Navyše všetky okná na strane smerujúcej k žalobcovi sú z mliečneho skla, teda nie je možné vidieť niekoho z vnútra von a ani z opačnej strany. Narušenie súkromia žalobcu tak nie je možné. Žalobca navyše na uvedenej adrese nebýva a nemá tam evidovaný trvalý pobyt. Sťažovatelia k tomu doložili e- mailové potvrdenie obce a fotodokumentáciu navrhovanej stavby. 16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý konštatoval nedôvodnosť kasačnej sťažnosti a túto navrhol zamietnuť. Sťažovatelia podľa názoru žalobcu namietajú len nedostatočné zistenie skutkového stavu, čím však nespochybňujú kľúčový záver správneho súdu - nedostatočné odôvodnenie žalovaného rozhodnutia. Nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany správneho súdu nemožno podradiť pod kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Pokiaľ ide o argumenty týkajúce sa umiestnenia okien na dotknutých stavbách, vybudovaného múru a pod., tieto argumenty považuje žalobca za novoty, ktoré v kasačnom konaní nie sú prípustné. 17. Sťažovatelia doručili k vyjadreniu žalobcu správnemu súdu stručnú repliku. Keďže však táto nebola správnym súdom doručená na vedomie žalobcovi a jej obsah nebol relevantný pre kasačné konanie, kasačný súd na túto repliku pri svojom rozhodovaní neprihliadal.
IV. Posúdenie kasačného súdu
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 19. K otázke splnenia podmienky právneho zastúpenia pri podaní kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že ďalšia účastníčka 2) podala kasačnú sťažnosť v zastúpení advokátskou kanceláriou (č. l. 110 a 130 súdneho spisu), čím splnila podmienku podľa § 449 ods. 1 SSP. Ďalší účastník 1) je advokátom, osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, a súčasne konateľom advokátskej kancelárie Legium, s.r.o. Keďže však (i) v predmetnej veci vystupuje ďalší účastník 1) v procesnom postavení ako fyzická osoba (nie ako konateľ advokátskej kancelárie) a (ii) nedoložil do súdneho spisu splnomocnenie pre advokátsku kanceláriu Legium, s.r.o., kasačný súd uzatvára, že ďalší účastník 1) nepreukázal splnomocnenie pre právneho zástupcu, a teda splnenie podmienky právneho zastúpenia podľa § 449 ods. 1 SSP. Keďže však ide o osobu s právnickým vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a vzťahuje sa na neho výnimka podľa § 449 ods. 2 SSP, mohol kasačný súd kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka 1) prejednať, avšak za súčasného konštatovania, že ďalší účastník 1) v kasačnom konaní nie je právne zastúpený. 20. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou, nadväzujúc na argumentáciu žalobcu, kasačný súd konštatuje, že kasačnú sťažnosť rovnako ako akékoľvek iné podanie účastníkov konania kasačný súd posudzuje podľa obsahu (§ 55 ods. 3 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Kasačný súd tak nie je viazaný paragrafovým či zákonným slovným označením sťažnostných bodov uvedených sťažovateľom, ale posudzujúc sťažnostnú argumentáciu podľa obsahu, môže sám podradiť tieto argumenty pod príslušné zákonné ustanovenie - § 440 ods. 1 SSP (iura novit curia). Z tohto dôvodu nie je nevyhnutnou náležitosťou kasačnej sťažnosti vymedzenie sťažnostného bodu odkazom na zákonné ustanovenie, ale opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby z nich bolo kasačnému súdu zrejmé, z akých zákonných dôvodov sa kasačná sťažnosť podáva (§ 445 ods. 1 písm. c) SSP).
21. Aplikujúc vyššie uvedené na kasačnú sťažnosť sťažovateľov kasačný súd konštatuje, že sťažovatelia vo svojej podstate namietajú, že správny súd neprihliadol na konkrétne skutkové závery vyplývajúce z administratívneho konania (charakter navrhovanej stavby ako štandardného jednoposchodového domu, konštrukcia okien minimalizujúca zásah do súkromia sťažovateľa a ďalšie skutočnosti), na ktorých založil svoju úvahu o primeranosti výnimky z odstupovej vzdialenosti podľa § 6 ods. 5 v spojení s ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v kontexte pohody bývania (primeranosť zásahu do pohody bývania žalobcu) aj odvolací orgán (body 3 až 6 tohto rozsudku). Sťažovatelia teda namietajú nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čo predstavuje sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, resp. v kontexte správnym súdom identifikovanej nepreskúmateľnosti žalovaného rozhodnutia aj vadu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
Tieto výhrady sťažovateľov, s ohľadom na celý priebeh administratívneho a správneho súdneho konania, boli kasačnému súdu zrejmé, z obsahu kasačnej sťažnosti vyvoditeľné a predstavujú aj podstatu sporu iniciovaného žalobcom v predmetnej veci.
22. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
23. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
24. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
25. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
26. Kasačný súd konštatuje, že podstatou predmetného prípadu je povolenie navrhovanej stavby - nového rodinného domu tak, že jej odstupová vzdialenosť od rodinného domu žalobcu je 5,215 m a od pozemku žalobcu 2 m. Odvolací orgán a stavebný úrad správne uzavreli, že odstupová vzdialenosť navrhovanej stavby od rodinného domu žalobcu je menšia ako 7m, a preto na vec nemožno aplikovať § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Keďže protiľahlé steny navrhovanej stavby a rodinného domu žalobcu majú okná z obytných miestností (z časti rodinného domu žalobcu a kuchyne sťažovateľov), na vec nebolo možné aplikovať zníženie odstupovej vzdialenosti podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky. Orgány verejnej správy preto posudzovali, či je možné navrhovanú stavbu umiestniť aj s inými odstupovými vzdialenosťami tak, ako im to umožňuje § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky, pričom bolo potrebné prihliadať na všetky okolnosti ovplyvňujúce určenie odstupu oboch rodinných domov podľa § 6 ods. 1 (v spojení s § 6 ods. 5) vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Tento postup orgánov verejnej správy považuje
kasačný súd za zákonný a konštatuje, že ho nerozporoval ani samotný žalobca v podanej žalobe (žalobca nenamietal, že by na predmetnú vec nemalo byť aplikované ustanovenie § 6 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.).
27. Podstata výhrad žalobcu spočívala v tom, že stavebné povolenie a rozhodnutie žalovaného sa riadne nevysporiadali so všetkými okolnosťami ovplyvňujúcimi určenie inej odstupovej vzdialenosti podľa § 6 ods. 5 v spojení s ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., najmä, že nenašli spravodlivú rovnováhu medzi kolidujúcimi záujmami žalobcu a sťažovateľov v kontexte pohody bývania podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorá môže byť inou odstupovou vzdialenosťou, ako je odstupová vzdialenosť rodinných domov podľa § 6 ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky, neprimerane (na úkor žalobcu) dotknutá. Správny súd v tomto smere konštatoval nepreskúmateľnosť žalovaného rozhodnutia, keď toto práve v tomto smere neobsahuje relevantnú úvahu.
28. Kasačný súd sa s týmto záverom správneho súdu nestotožňuje, pričom poukazuje na argumentáciu odvolacieho orgánu uvedenú v rozhodnutí žalovaného (body 3 až 6 tohto rozsudku). Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že aj inak určená odstupová vzdialenosť podľa § 6 ods. 5 v spojení s ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. napĺňa urbanistické a architektonické požiadavky (odvolací orgán v tomto kontexte poukázal na to, že navrhovaná stavba je jednopodlažný bungalov, teda nejde o nadštandardný rodinný dom), rovnako tiež požiadavky hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, civilnej ochrany (odvolací orgán vo svojom rozhodnutí odkázal na súhlasné stanoviská orgánov chrániacich verejné záujmy k navrhovanej stavbe), požiadavku požiarnej bezpečnosti (odvolací orgán poukázal na relevantne nespochybnený a sťažovateľmi v stavebnom konaní predložený projekt protipožiarnej bezpečnosti navrhovanej stavby), ako aj požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie (odvolací orgán poukázal na relevantne nespochybnený a sťažovateľmi v stavebnom konaní predložený svetlotechnický posudok). Rovnako sa odvolací orgán
vysporiadal aj s otázkou, či inak určené odstupy umožnia údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami tým, že poukázal na zachovanie odstupovej vzdialenosti navrhovanej stavby od pozemku žalobcu (2m), čím bude umožnené udržiavať navrhovanú stavbu priamo z pozemku sťažovateľov bez zásahu do oprávnených záujmov žalobcu. 29. Čo sa týka spornej otázky zachovania pohody bývania žalobcu, kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľmi v tom, že aj s touto otázkou sa odvolací orgán vysporiadal.
V rámci primeranosti a spravodlivej rovnováhy medzi kolidujúcimi záujmami žalobcu a sťažovateľov odvolací orgán poukázal na to, že (i) stavebný pozemok sťažovateľov má zúžený a obdĺžnikový tvar, preto iné racionálne umiestnenie navrhovanej stavby nie je možné, (ii) z predloženej dokumentácie je zrejmé, že navrhovaná stavba nie je nadštandardný rodinný dom - ide o jednopodlažný bungalov, ktorým sa neprimerane nezasahuje do práv žalobcu, (iii) ako správne poukázali sťažovatelia, odvolací orgán tiež poukázal na to, že z predloženej dokumentácie vyplýva, že na strane protiľahlej k žalobcovmu rodinnému domu má mať navrhovaná stavba len tri menšie okná (2 z neobytných miestností, 1 z kuchyne avšak so zvýšeným parapetom), ktoré konštrukčne nie sú riešené tak, aby zasahovali do súkromia žalobcu, ale len zabezpečili nevyhnutné presvetlenie navrhovanej stavby a (iv) že žalobca mal rodinný dom umiestnený vedľa stavebného pozemku, preto nemohol spravodlivo očakávať, že tento pozemok zostane nezastavaný a jeho výhľady tak zostanú absolútne nedotknuté.
30. Práve takto formulovanú úvahu odvolacieho orgánu ohľadom spravodlivej rovnováhy medzi kolidujúcimi záujmami žalobcu a sťažovateľov v kontexte zásahu do pohody bývania v prípade aplikácie § 6 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a určenia inej odstupovej vzdialenosti medzi rodinnými domami ako predpokladá § 6 ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky mal správny súd preskúmať a konfrontovať so žalobnými námietkami žalobcu. Žalobca v podanej správnej žalobe tejto úvahe odvolacieho orgánu v podstatnom vyčíta to, že (i) nereflektuje na skutočnosť, že navrhovaná stavba má umiestnené okná smerom k jeho rodinnému domu, kde sú tiež okná, a teda bude zasiahnuté do jeho práva na súkromie tým, že ho sťažovatelia budú môcť pozorovať, (ii) dôjde teda k zhoršeniu aktuálnej pohody bývania žalobcu a (iii) že žalobca si postavil rodinný dom ako prvý, pričom to mali byť sťažovatelia, ktorí mali dôsledne zvažovať kúpu zúženého stavebného pozemku vedľa rodinného domu žalobcu, spôsob umiestnenia ich navrhovanej stavby a situovanie okien.
Na vysporiadanie sa s takouto argumentáciou žalobcu, konfrontujúc úvahu odvolacieho orgánu, však správny súd rezignoval. 31. Kasačný súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že správny súd je pri rozhodovaní o správnej žalobe viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistili orgány verejnej správy a je obsiahnutý v administratívnom spise (§ 119 SSP). Preto je úlohou správneho súdu posúdiť aj tie skutočnosti, na ktoré poukazovali sťažovatelia v kasačnej sťažnosti, ako napríklad, že okná smerujúce k žalobcovi sú z mliečneho skla alebo, že na hranici pozemkov je postavený betónový múr, či tieto vyplývajú z dokumentácie predloženej a následne schválenej v rámci stavebného konania a môžu tak byť relevantné pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
32. Zhrňujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľov je dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený a vychádzajúci z nesprávneho posúdenia veci v časti, v ktorej správny súd ustálil, že v rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek úvaha odvolacieho orgánu o primeranosti zásahu odlišného určenia odstupovej vzdialenosti medzi rodinným domom žalobcu a navrhovanou stavbou podľa § 6 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., oproti vzdialenostiam predpokladaným § 6 ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky, do pohody bývania žalobcu a jej zachovania. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní preto bude opätovne sa predmetnou vecou zaoberať a zodpovedať uplatnené žalobné námietky. Správny súd najmä v kontexte žalobnej argumentácie žalobcu posúdi udržateľnosť vyjadrenej úvahy odvolacieho orgánu o spravodlivej rovnováhe medzi kolidujúcimi záujmami žalobcu a sťažovateľov, v rámci odlišného určenia odstupovej vzdialenosti medzi rodinným domom žalobcu a navrhovanou stavbou podľa § 6 ods. 5 v
spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., oproti vzdialenostiam predpokladaným § 6 ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky, do pohody bývania žalobcu (body 28 až 30 tohto rozsudku) a to aj v spojení s rozhodnutiami, na ktoré žalobca v správnej žalobe poukázal.
33. Záverom kasačný súd uvádza, že v záhlaví tohto rozsudku ako žalovaného uviedol - Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, do ktorého právomoci od 1. apríla 2025 prešlo rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiam stavebného úradu, ktorým je obec a to s poukazom na § 12 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon).
V práve posudzovanej veci bola stavebným úradom obec Vojka nad Dunajom.
V. Záver
34. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola dôvodná. Napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený a to v miere zasahujúcej do práva sťažovateľov na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Trnave vo veciach správneho súdnictva podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súd a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie. 35. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených v bode 32 tohto rozsudku, pričom správny súd je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP). 36. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. júna 2025