8Svk/7/2025

1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“), odbor dohľadu nad právnickými profesiami (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydalo rozhodnutie č. 05059/2019-152 z 10. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 8 ods. 1 v spojení s ustanovením § 8 ods. 5 písm. f) zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o mediácii“) vyčiarklo žalobcu, vedeného pod evidenčným číslom XXX, z registra mediátorov, pretože 12. júna 2018 nevykonal v sídle žalovaného nariadené preskúšanie mediátora.

Dôvodom vyčiarknutia bola skutočnosť, že žalobca od 1. januára 2016 nemal splnenú zákonnú podmienku podľa § 10a ods. 3 zákona o mediácii, keďže nepredložil žiadne osvedčenie o účasti na odbornom seminári organizovanom žalovaným.

jeho neúčasti na preskúšaní a keďže ide o jeho druhé ospravedlnenie, v budúcnosti na ďalšie ospravedlnenie už nebude prihliadať; · žalobcovi bol určený nový termín preskúšania na 12. jún 2018 o 08:00 hod., pričom pozvánku na predmetné preskúšanie prevzal 20. apríla 2018 - preskúšania sa žalobca nezúčastnil, pričom na pozvánku reagoval 5. októbra 2018 zaslaním osvedčenia o účasti na odbornom seminári z 3. októbra 2018 s názvom Podnikateľské a administratívne aspekty mediačnej praxe (ako podnikať v mediácii, vedenie dokumentácie a archivácia v mediačnom procese); · prvostupňový orgán vydal 22. marca 2019 upovedomenie o začatí správneho konania č. 05059/2019/152 (ďalej len „Upovedomenie“), v ktorom konštatoval, že začína správne konanie vo veci vyčiarknutia mediátora - žalobcu z registra mediátorov, pretože nevykonal nariadené preskúšanie v termíne určenom prvostupňovým orgánom. K Upovedomeniu sa žalobca nevyjadril.

mediátorom. Tvrdenie, že v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 nepreukázal splnenie svojej povinnosti účasti na odbornom seminári v zmysle § 10a ods. 3 zákona o mediácii a nezúčastnil sa ani nariadeného preskúšania ministerstvom, označil za zavádzajúce, nakoľko v roku 2017 poslal žalovanému dve osvedčenia, a teda nebol dôvod nariadiť jeho

· osvedčenie o účasti na odbornom seminári zo 7. októbra 2017 na Univerzite Komenského v Bratislave, Centre ďalšieho vzdelávania so zameraním na tému: Možnosť mediácie podľa Civilného mimosporového poriadku, · osvedčenie o účasti na odbornom seminári z 25. novembra 2017 na Vysokej škole Danubius, Akadémii ďalšieho vzdelávania so zameraním na tému: Moc v mediačnom procese, · program podujatia, ktoré organizoval Evropský institut pro smír a mediaci a rozhodčí řízení, o.p.s. (2. december až 3. december 2014), doručené bez príslušného osvedčenia, · program medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Súčasné trendy vzdelávania v mediácii (7. apríl až 8. apríl 2017), doručené bez príslušného osvedčenia. Žalobca v písomnej forme doručil aj ostatné osvedčenia, ktorými disponuje. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 05059/2019/152/RK z 23. augusta 2019 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Výklad § 10a ods. 4 zákona o mediácii poskytnutý žalobcom vyhodnotil ako nesprávny. Mal za to, že pre naplnenie hypotézy uvedeného ustanovenia postačuje jedno nezúčastnenie sa na nariadenom preskúšaní alebo opakované nevyhovenie na preskúšaní. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje ospravedlnenie sa z nariadeného preskúšania, no napriek tomu prvostupňový orgán prihliadal na dve predchádzajúce neúčasti žalobcu na preskúšaní, nakoľko sa z nich ospravedlnil. Žalovaný v súvislosti s osvedčením vydaným Vysokou školou Danubius z 25. novembra 2017 uviedol, že predmetný odborný seminár si táto vzdelávacia inštitúcia zorganizovala sama bez existencie platne uzatvorenej zmluvy so žalovaným, zároveň však konštatoval, že aj keby sa prihliadalo na všetky relevantne podložené osvedčenia za všetky obdobia, teda aj na dodatočne predložené osvedčenie zo 7. októbra 2017, žalobca nemá preukázané vykonanie odborného vzdelávania za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2016. Vzhľadom k tomu žalovaný konštatoval, že nezistil žiadne procesné ani formálno-právne vady prvostupňového rozhodnutia.

4. Žalobca doručil 4. novembra 2019 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, požadujúc petitom jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že s rozhodnutím žalovaného zásadne nesúhlasí, nakoľko má za to, že je nezákonné, nedostatočne zdôvodnené, tvrdenia v ňom uvedené sú nejednoznačné a nejasné, a to z dôvodov uvádzaných už v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu.

6. Správny súd rozsudkom č. k. BA-5S/246/2019 - 79 z 18. septembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol, žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 7. Správny súd ako spornú identifikoval otázku, či preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bola žalobcovi ako mediátorovi uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov v zmysle § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii z dôvodu nevykonania jeho preskúšania v termíne určenom žalovaným - je v súlade so zákonom.

9. Správny súd sa ďalej zaoberal sporným výkladom § 10a ods. 4 zákona o mediácii, v ktorom je určená následná povinnosť mediátora zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom, ak ministerstvo nariadi preskúšanie, a zároveň obsahuje aj následok nevykonania preskúšania alebo nevyhovenia pri opakovanom preskúšaní v podobe vyčiarknutia mediátora zo zoznamu mediátorov. Z obsahu administratívneho spisu aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca sa ospravedlnil z dvoch preskúšaní (v deň konania jednotlivých preskúšaní po ich začiatku o 08:02 hod. a o 08:07 hod.) a prvostupňový orgán mu vždy určil nový termín, pričom ho v každom predvolaní poučil o následku nevykonania opravného preskúšania v podobe vyčiarknutia zo zoznamu mediátorov podľa § 10a ods. 4 zákona o mediácii.

Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že na vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov postačuje už jedno nezúčastnenie sa na nariadenom preskúšaní alebo opakované nevyhovenie na preskúšaní. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ospravedlnenie sa a vyhovenie ospravedlneniu považuje za jeho výsostné právo. Správny súd akceptovanie ospravedlnenia vyhodnotil ako nenárokovateľný ústretový krok s cieľom zohľadniť prípadné zdravotné, či iné závažné okolnosti, ktoré záujemcovi neumožnia absolvovať preskúšanie nariadené na konkrétny dátum. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalobca sa nezúčastnil a nevykonal preskúšanie na žiadnom z troch termínov určených ministerstvom, čoho následkom bolo vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov.

Táto skutočnosť nesvedčí o záujme žalobcu vykonať preskúšanie v zmysle zákona bez snahy vyhnúť sa preskúšaniu, či inak ho oddialiť. Akýkoľvek kritický postoj žalobcu k odbornému vzdelávaniu a realizácii preskúšania mediátorov (čo vyjadril aj v žalobe) neoprávňoval žalobcu na nesplnenie zákonných požiadaviek podmieňujúcich ďalší výkon činnosti mediátora.

11. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), h) a j) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Mal za to že zamietnutie jeho žaloby má priamy dopad na podobu poskytovanej súdnej ochrany, a tým aj sťažovateľovho práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd). Napadnutým rozsudkom správny súd nezaujal podľa jeho názoru stanovisko k meritórnym výhradám - žalobným bodom, ktoré voči napadnutému rozhodnutiu predniesol.

13. Sťažovateľ v ďalšom texte kasačnej sťažnosti odcitoval vybrané časti napadnutého rozsudku, ku ktorým uvádzal nesúhlasné stanovisko, konkrétne: · vyjadril nesúhlas s konštatovaním správneho súdu o tom, že z dôvodu nevykonania preskúšania bol vyčiarknutý zo zoznamu mediátorov - k tomu uviedol, že ak žalovaný nesúhlasil s jeho ospravedlneniami, mal v zmysle zákona vyhodnotiť ospravedlnený termín ako nevyhovenie pri preskúšaní a mal stanoviť v zmysle zákona opravný termín, no nestalo sa tak a opravný termín mu nebol poskytnutý, čo vníma ako porušenie zákona a jeho ľudských práv; · k nariadeniu termínu preskúšania uviedol, že výkon činnosti mediátora je podnikaním, preto o jeho čase a náplni rozhoduje on a žalovaný mu na výkon činnosti mediátora neposkytuje žiadne podmienky (ide o nezmyselnú šikanu a osobnú pomstu, keďže sťažovateľ osobne brojí proti nútenému a nezmyselnému školiacemu biznisu); · ku konštatovaniu o tom, že nesplnil podmienku vzdelávania aspoň jeden seminár ročne, uviedol, že v roku 2016 bol mimo Slovenskej republiky, inak sa seminárov zúčastňoval dvakrát do roka a v danom prípade nebolo potrebné pýtať si od žalovaného povolenie na vycestovanie

14. Po doručení doložky právoplatnosti sťažovateľovi správnym súdom, sťažovateľ v podaní „Námietka - sťažnosť proti doložke právoplatnosti“ doručenom správnemu súdu 6. decembra 2024 uviedol opätovne celý text kasačnej sťažnosti s doplnením: „Vzhľadom na to, že Kasačná sťažnosť aj s prílohami, bola súdu riadne doručená v zákonnej lehote, má teda podľa môjho právneho názoru odkladný účinok. (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). Z uvedeného dôvodu a dôvodov uvedených v kasanej sťažnosti navrhujem v zmysle §445 ods.1 SPP, aby Správny súd vyslovil neplatnosť môjho vyškrtnutia zo Zoznamu mediátorov.“ 15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Ak mediátor preskúšanie v termíne určenom ministerstvom nevykoná alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo mediátora vyčiarkne z registra mediátorov. 19. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vzal do úvahy všetky relevantné argumenty sťažovateľa najmä v súvislosti s výkladom ustanovenia § 10a ods. 4 zákona o mediácii, ktorého aplikácia viedla žalovaného k vyčiarknutiu sťažovateľa z registra mediátorov podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii.

Ministerstvo prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií zapísaných v registri vzdelávacích inštitúcií organizuje každý rok najmenej jeden odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov a určuje aj jeho program a rozsah. Vzdelávacia inštitúcia vydá mediátorovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári, ktoré mediátor bezodkladne predloží ministerstvu. Ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie.

22. Vzhľadom na to, že sa sťažovateľ nezúčastnil vzdelávania, bolo mu v súlade s § 10a ods. 3 zákona o mediácii nariadené preskúšanie, a to opakovane - spolu trikrát (4. december 2017, 21. marec 2018, 12. jún 2018); pričom pri prvom aj druhom termíne sa ospravedlnil z neúčasti na preskúšaní až v deň preskúšania. Napriek tomu, že prvostupňový orgán tak nebol povinný urobiť, opakovane považoval jeho neúčasť za ospravedlnenú a nariadil mu v súlade s vyhláškou č. 424/2015 Z. z. nový termín preskúšania (tretí termín), ktorého sa sťažovateľ nezúčastnil, pričom tentokrát svoju neúčasť na preskúšaní neospravedlnil.

úspešný, má nárok na náhradný (opravný) termín a ak nie je ani na tomto v poradí druhom termíne preskúšania úspešný, ministerstvo ho vyčiarkne zo zoznamu. Ak sa výkladom práva rozumie proces zisťovania/objasňovania skutočného významu, resp. zmyslu právnych noriem za účelom ich aplikácie na konkrétny prípad, kasačný súd konštatuje, že v danom prípade ide o jasný, jednoznačný, zrozumiteľný text právnej normy bez rozporov, ktorý nepripúšťa odlišný výklad ako vyššie uvedený.

Jej cieľom je zabezpečiť odbornú úroveň mediácie, zároveň aj dôveryhodnosť, profesionalitu a efektívnosť jej výkonu. Inštitút preskúšania je náhradným mechanizmom s cieľom overiť odbornosť mediátora, ktorý si nesplnil povinnosť pravidelnej účasti na odbornom seminári. Ustanovenie § 10a ods. 4 zákona o mediácii myslí aj na možné „blokovanie“ preskúšania opakovanými neúčasťami zo strany mediátora, preto je legitímnym nástrojom striktné naviazanie neúčasti na preskúšaní („nevykoná“) na vyčiarknutie mediátora zo zoznamu mediátorov, čím sa zabezpečuje ochrana verejného záujmu na kvalitnom výkone mediácie odborne spôsobilými osobami.

26. Ohľadom podania zo dňa 6. decembra 2024, ktorým sťažovateľ namieta vyznačenie doložky právoplatnosti a konštatuje odkladný účinok ním podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd dáva do pozornosti nasledovné zistenia zo spisu. Napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený dňa 17.10.2024, sťažovateľovi dňa 18.10.2024. Posledný deň lehoty na podanie kasačnej sťažnosti bol tak (pondelok) 18.11.2024, kedy sťažovateľ kasačnú sťažnosť vyhotovil a doručil správnemu súdu. Dňa 28.11.2024 bola k napadnutému rozsudku vygenerovaná doložka právoplatnosti, ktorá jeho právoplatnosť stanovila na deň 18.11.2024. Kasačný súd s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 písm. c) SSP konštatuje, že deň právoplatnosti napadnutého rozsudku bol v doložke právoplatnosti ustálený a vyznačený správne. Čo sa týka sťažovateľom zdôrazňovaného odkladného účinku kasačnej sťažnosti, uvedená skutočnosť nemala žiadny vplyv na otázku právoplatnosti napadnutého rozsudku.