8Svk/8/2023

1. Žalovaná, ktorá vyberá poplatky na základe zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVP“) a na základe Sadzobníka vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky, účinného od 1. augusta 2022 (ďalej len „Sadzobník“) vydaného na základe ZoVP, vystavila a doručila žalobkyni tieto faktúry (č. OF 2 2022 509 zo dňa 1. septembra 2022, č. OF 3 2022 228 zo dňa 12. septembra 2022, č. OF 2 2022 574 zo dňa 13. septembra 2022, č. OF 2 2022 575 zo dňa 13. septembra 2022, č. OF 2 2022 576 zo dňa 13. septembra 2022, č. OF 3 2022 255 zo dňa 28. septembra 2022, č. OF 2 2022 651 zo dňa 12. októbra 2022, č. OF 2 2022 652 zo dňa 12. októbra 2022 a č. OF 2 2022 653 zo dňa 12. októbra 2022; ďalej spolu len ako „faktúry“) za prístavnú polohu bez uzatvorenej zmluvy a za denný/mesačný pobyt plavidiel vnútrozemskej plavby a plávajúcich zariadení v územnom obvode nákladného prístavu Komárno a Bratislava. 2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti faktúr ako individuálnych správnych aktov vydaných žalovanou a žiadala, aby ich správny súd zrušil.

4. Správny súd uznesením č. k. 6S/243/2022-107 zo dňa 2. marca 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správnu žalobu s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) odmietol.

6. Podľa § 5 ods. 14 ZoVP, používanie verejných prístavov podlieha úhrade, pričom v rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti, žalovaná v súlade s § 6 ods. 2 písm. d) ZoVP, vyberá úhrady za používanie verejných prístavov. Výška týchto úhrad je stanovená Sadzobníkmi vyberania úhrad za používanie verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky, ktoré v zmysle § 38 písm. p) ZoVP schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

osôb v oblasti verejnej správy. Nevydáva žiadne rozhodnutia a ani iné správne akty v oblasti verejnej správy. Je zaradená Štatistickým úradom Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia ESA 2010 použitím metodiky ESA 2010 medzi verejné nefinančné korporácie a nie medzi subjekty verejnej správy. Vydaním Sadzobníka žalovaná vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, ktorú má zapísanú aj v predmete činnosti v obchodnom registri.

nie.

8. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu, že podanie bolo nezákonne odmietnuté [§ 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP]. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie

10. Podľa sťažovateľky sú faktúry vydávané žalovanou individuálne správne akty, pričom za kľúčové považuje, že vzťah medzi nimi je založený normou verejného práva zakotvenou v § 5 ods. 14 ZoVP. Podľa nej neobstojí argumentácia správneho súdu, že žalovaná je Štatistickým úradom SR zaradená medzi verejné nefinančné korporácie, pretože žalovaná v niektorých vzťahoch môže vystupovať ako súkromnoprávny subjekt a v iných ako verejnoprávny subjekt. Vyberanie úhrad podľa názoru sťažovateľky nepredstavuje vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovanej, ale ide o plnenie zákonom zverenej právomoci v oblasti verejnej správy.

keďže · nie je správnym orgánom v zmysle definície zakotvenej SSP a Správnym poriadkom, · vystavovanie faktúr nie je výsledkom žiadneho administratívneho konania, · vystavené faktúry nepredstavujú správne akty a opatrenia vydávané správnym orgánom, ale ide o účtovné doklady vystavené v zmysle príslušných daňových predpisov. 13. Žalovaná zastáva názor, že nie je subjektom, ktorému by bola zákonom zverená pôsobnosť v oblasti verejnej správy a nenapĺňa definíciu orgánu verejnej správy v zmysle § 4 písm. d) SSP a ani § 1 ods. 2 Správneho poriadku. Nevydáva žiadne rozhodnutia, opatrenia alebo iné správne akty v oblasti verejnej správy. Uvedené podľa žalovanej vyplýva aj z § 37 ZoVP, ktorý taxatívne stanovuje, ktoré subjekty sú orgánmi štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy, pričom žalovaná medzi nich nie je zaradená. Vystavovanie faktúr je podľa jej názoru plnením zákonných povinností ako podnikateľskému subjektu (ktoré vykonáva za účelom dosahovania zisku), ktoré jej vyplývajú z príslušných daňových predpisov.

ktorej je dohoda o fakturácii úhrad za používanie prístavov. Táto zmluva podľa žalovanej preukazuje, že medzi sťažovateľkou a žalovanou existuje súkromnoprávny vzťah, na základe ktorého dochádza s ohľadom na znenie aktuálneho Sadzobníka k vystavovaniu faktúr. Doplnila, že Sadzobník, na základe, ktorého dochádza k vystavovaniu faktúr má charakter cenníka/všeobecných obchodných podmienok, pričom konkrétne využitie verejných prístavov, ktoré je spoplatnené, je na dobrovoľnosti. Faktickým a dobrovoľným užívaním verejných prístavov subjekt tento Sadzobník akceptuje a zaväzuje sa uhrádzať za užívanie verejných prístavov príslušnú úhradu. Ak by aj neexistovala medzi sťažovateľkou a žalovanou zmluva, je nepochybné, že dochádza k uzavretiu zmluvy akceptovaním Sadzobníka, a to konkrétnym faktickým užívaním verejných prístavov zo strany sťažovateľky. Žalovaná preto nepostupuje autoritatívne a neurčuje žalobkyni povinnosť využívať verejné prístavy a v nadväznosti na to povinnosť uhradiť ním určenú sumu ako úhradu za používanie verejných prístavov. Sťažovateľka faktickým užívaním verejných prístavov na základe svojho slobodného

Podľa vyjadrenia sťažovateľky sadzobník neakceptovala a verejný prístav neužíva, čo je z obsahu správnej žaloby aj kasačnej sťažnosti zrejmé a z uvedeného dôvodu aj považuje faktúry za nezákonné. Ak žalovaná poukazovala na zmluvu č. 2/2008/Pp, ktorá má preukazovať súkromnoprávny vzťah medzi sťažovateľkou a žalovanou, podľa sťažovateľky táto nezakladá žiaden súkromnoprávny vzťah, ale predstavuje dohodu o fakturácii. Sťažovateľka tvrdí, že faktúry napadnuté žalobou neboli vystavené na úhradu za používanie prístavov plavidlami a účtované podľa cenníka tvoriaceho prílohu zmluvy, z čoho je zrejmé, že zmluva nijako nesúvisí s predmetom správnej žaloby. Uvedené podľa sťažovateľky potvrdzuje aj to, že žalovaná účtuje poplatky v zmysle zákona a Sadzobníka (nie na základe zmluvy). Poukázala na to, že dohoda o fakturácii skončila podľa článku 2 bod 1 zmluvy, keďže nebola zaplatená úhrada v lehote splatnosti faktúry, ešte v roku 2008.

uzavretiu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti pristúpili oba subjekty. Z obsahu napadnutých faktúr nepochybne vyplýva, že tieto boli vystavené buď na základe zmluvy a aktuálneho Sadzobníka, respektíve na základe samostatných objednávok sťažovateľky. Žalovaná takto vystavovala faktúry aj v minulosti a sťažovateľka nikdy nespochybňovala vo faktúrach odkaz na zmluvu číslo 2/2008/Pp, faktúry riadne uhrádzala.

III. Právne posúdenie kasačného súdu

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť žalobkyne bola podaná včas (§ 443 a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 20. Kasačný súd sa prednostne zameral na sťažovateľkinu námietku zmätočnosti napadnutého uznesenia spočívajúcu v jeho nedostatočnom odôvodnení v miere porušujúcej právo sťažovateľky na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]. 21. Vychádzajúc z napadnutého uznesenia kasačný súd konštatuje, že správny súd napadnutým uznesením odmietol správnu žalobu z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 SSP. Na druhej strane však musí dať za pravdu sťažovateľke, že v napadnutom uznesení absentuje odôvodnenie úvahy správneho súdu o dôvode neprípustnosti správnej žaloby, keď správny súd neuviedol, ktorú z viacerých výluk z právomoci správneho súdnictva podľa § 7 písm. a) až h) SSP v danej veci identifikoval ako dôvod neprípustnosti správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 22. Vyžadovanie dôsledného označenia a skúmania jednotlivých dôvodov neprípustnosti správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) až h) SSP pritom nie je samoúčelné. Jednotlivé skutkové podstaty výluk z právomoci správneho súdnictva podľa § 7 písm. a) až h) SSP totiž vymedzujú aj konkrétne podmienky, kedy ich možno uplatniť, ktorých splnenie musí správny súd preskúmať a odôvodniť. Z toho dôvodu je napr. pri opatreniach organizačnej povahy potrebné zvažovať, či ide alebo nejde o rozhodnutia o právach fyzických a právnických osôb [§ 7 písm. b) SSP], pri všeobecne záväznom právnom predpise je potrebné skúmať, či jeho prieskum SSP alebo osobitné predpisy pripúšťajú [§ 7 písm. c) SSP] alebo pri rozhodnutiach procesnej povahy je potrebné skúmať ich potenciál spôsobiť ujmu na právach [§ 7 písm. e) SSP].

V argumentácii správneho súdu možno nájsť po obsahovej stránke indície uplatnenia § 7 písm. b) SSP (podľa ktorého síce žalovaný má postavenie orgánu verejnej správy, ale jeho rozhodnutie nemá povahu rozhodnutia o právach - body 16 a 32 napadnutého uznesenia), resp. § 7 písm. e) SSP (rozhodnutia predbežnej povahy nespôsobujúce ujmu na základných právach - bod 26 napadnutého uznesenia) či § 7 písm. d) SSP (podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory, teda spory medzi subjektami, z ktorých ani jeden nekoná ako orgán verejnej správy - body 31, 32 a 34).

26. Kasačný súd, reflektujúc podstatu tvrdení správneho súdu, neprehliadol skutočnosť, že žalovaná bola ako akciová spoločnosť založená štátom za účelom napr. zabezpečenia a vykonávania prevádzky verejných prístavov, prenajímania pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov či vyberania úhrad za používanie verejných prístavov (§ 6 ods. 2 ZoVP). V rámci uvedených úloh spravuje majetok štátu alebo svoj vlastný majetok - pozemky a zariadenia vo verejných prístavoch (§ 6 ods. 2 a 3 ZoVP), za ktorých používanie vyberá úhrady (§ 5 ods. 14 ZoVP). Vyberanie úhrad v zmysle ZoVP môže byť posúdené ako finančná kompenzácia za užívanie majetku žalovanej alebo majetku štátu v správe žalovanej.

27. Vyššie uvedené skutočnosti preto podľa názoru kasačného súdu indikujú dôvod neprípustnosti správnej žaloby podľa § 7 písm. d) SSP. Ako však už zo samotného znenia predmetného ustanovenia vyplýva, ide o kompetenčnú výluku odôvodnenú vecnou príslušnosťou inej časti všeobecného súdnictva. Preto, v prípade, ak správny súd zistí dôvod neprípustnosti správnej žaloby podľa § 7 písm. d) SSP, podanú žalobu nemôže odmietnuť postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ale z dôvodu existencie vecnej príslušnosti inej vetvy všeobecného súdnictva vec postupuje civilnému súdu (mutatis mutandis BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.:

28. Kasačný súd si uvedomuje, že správny súd v tu prerokúvanej veci rozhodoval na základe SSP v znení účinnom do 30. júna 2023, v ktorom absentovalo ustanovenie explicitne upravujúce procesný postup pre postúpenie veci správneho súdu inému ako správnemu súdu. V tejto súvislosti však už kasačný súd judikoval, že správny súd je v takýchto prípadoch povinný vzniknutú situáciu riešiť výkladom alebo použiť analógiu a posúdiť vec podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „CSP“).

29. Kasačný súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nenachádza žiadna argumentácia správneho súdu, prečo vyššie uvedený postup nevyužil. 30. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené v miere porušujúcej právo sťažovateľky na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]. Keďže kasačný súd identifikoval vadu zmätočnosti, ktorá odôvodňuje zrušenie napadnutého uznesenia správneho súdu, ďalšou argumentáciou sťažovateľky sa nezaoberal. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa predmetnou vecou zaoberať a svoje právne závery riadne odôvodniť. V prípade, ak správny súd identifikuje v danej veci dôvod kompetenčnej výluky vo vzťahu žalovaným faktúram podľa § 7 písm. d) SSP, svoje závery náležite odôvodní a bude postupovať spôsobom predvídaným procesným predpisom - vec postúpi príslušnému civilnému súdu na rozhodnutie (bod 28 tohto uznesenia).