← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·28. 10. 2025

8Svk/8/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200011.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
KE-6S/2/2022
IČS
7022200011
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: S. XXX, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Miloš Kaščák, so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: K.. N. A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: G.. R. F. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad a za účasti osoby zúčastnenej na konaní: DIFFEWA s.r.o., so sídlom Nám. Jozefa Herdu 1/579, 917 01 Trnava, IČO: 47498561, právne zastúpenej: PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 01 Bratislava, IČO: 50430742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: OU-KE- OOP5-2021/040554-002 zo dňa 03.11.2021 v spojení s opravou chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia č: OU-KE-OOP5-2021/040554/PYT zo dňa 18.11.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.: KE-6S/2/2022-97 zo dňa 30.10.2024 v spojení s opravným uznesením č. k.: KE- 6S/2/2022 zo dňa 10.01.2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa 1. apríla 2020 doručila Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „katastrálny orgán“) návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.03.2020 (ďalej aj ako „kúpna zmluva zo dňa 25.03.2020“ alebo „zmluva“), ktoré zmluvy boli opatrené doložkou o autorizácii. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2020 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX, katastrálne územie:

V., ako - parc. C-KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 a na nej postaveného rodinného domu súp. č. XXX, - parc. C-KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, - parc. C-KN č. XXXX, záhrady o výmere 925 m2, ktoré nehnuteľnosti, ako bolo uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 25.03.2020, vlastnila žalobkyňa vo výlučnou vlastníctve. V bode 2 zmluvy je uvedené, že žalobkyňa ako predávajúca nadobudla nehnuteľnosti na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C/8/2018 zo dňa 22.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2020 a tiež, že podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 40C/8/2018 bolo zapísané na list vlastníctva v podobe

poznámky. Katastrálne konanie bolo vedené pod V 3613/2020. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 06.05.2020 konanie podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/ 1995 Z. z.“ alebo „katastrálny zákon“) prerušil z dôvodu, že zistil, že prevodca (žalobkyňa) nie je v katastri evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Súčasne ju vyzval doložiť na zápis relevantné listiny preukazujúce vlastnícke právo prevodcu (žalobkyne) a to v lehote

30 dní. Súčasne boli účastníci katastrálneho konania upozornení, že ak vytknutý nedostatok nebude v stanovenej lehote odstránený, konanie bude podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavené. 3. Žalobkyňa vo svojom oznámení doručenom prvostupňovému správneho orgánu dňa 05.08.2020 uviedla, že trvá na tom, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C/8/2018 zo dňa 22.01.2020.

Súčasne poukázala na ustanovenie § 36a ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práv k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam.

Rovnako poukázala na to, že záväznosť súdneho rozhodnutia pre tretie osoby vyplýva z ustanovenia § 228 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam, je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Uvedené znamená, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. V 3613/2020 zo dňa 02.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) postupom podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona konanie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 3613/2020 zastavil z dôvodu, že predávajúca (žalobkyňa) nie je evidovaná ako vlastník prevádzaných

nehnuteľností. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa a rovnako ďalší účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: OU-KE-OOP5-2021/040554-002 zo dňa 03.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Z úvodu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 24.03.2020 prvostupňový správny orgán prijal návrh na zápis rozsudku, ktorému bolo udelené číslo Z 2326/2020. Dňa 27.04.2020 prvostupňový správny orgán listom upovedomil splnomocneného zástupcu predávajúcej (žalobkyne), že z dôvodu právnej zmeny - zmeny vlastníka nehnuteľností na spoločnosť DIFFEWA s.r.o. titulom osvedčenia o priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby, prvostupňový správny orgán zápis do katastra nehnuteľností nevykoná z dôvodu, že rozsudok nevychádza z platných údajov katastra nehnuteľností. Prvostupňový správny orgán preto postupoval v zmysle § 36a ods. 3 katastrálneho zákona a zapísal k nehnuteľnostiam obmedzujúcu poznámku po dobu dvoch mesiacov a vyzval žalobkyňu o podanie žaloby na súde o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súčasne túto listinu zaslal na vedomie aj spoločnosti DIFFEWA s.r.o. 7. Ďalej žalovaný opísal priebeh katastrálneho konania, konkrétne, že konanie o návrhu na vklad V 3613/2020 sa začalo dňa 01.04.2020. Na základe návrhu bolo povinnosťou

prvostupňového správneho orgánu posúdiť, či sú splnené podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle predloženého návrhu, pričom splnenie týchto podmienok sa skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. Z hľadiska rozhodovania o návrhu na vklad a skúmania splnenia podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností má zásadný význam právna úprava ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ak ide o zmluvu inú ako zmluvu o prevode nehnuteľností vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom a v § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

8. Predmetná kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 25.03.2020 je autorizovaná advokátom. Z dôvodu, že obsahuje dva právne úkony, s poukazom na ustálenú katastrálnu prax bol príslušný prvostupňový správny orgán povinný skúmať splnenie podmienok na povolenie vkladu podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona v časti zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti a podľa § 31 ods. 1 pri zriadení vecného bremena. 9. Žalovaný sa stotožnil s výrokom prvostupňového rozhodnutia, považujúc ho za vecne

správny. Odvolatelia namietali nesprávnosť aplikácie ustanovení § 228 ods. 2 CSP v spojení s § 36a ods. 2 katastrálneho zákona, majúc za to, že subjektívna záväznosť rozhodnutia o určení vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na (tretiu) osobu evidovanú v katastri nehnuteľností z dôvodu, že svoje vlastnícke právo nadobudla počas vyznačenia poznámky o prebiehajúcom konaní o určení vlastníka. K uvedenému právnemu názoru žalovaný uviedol, že tento by bol správny, ak by vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností nadobudol uvedenú nehnuteľnosť v rámci konania o návrhu na vklad, t. j. v katastrálnom konaní upravenom v § 28 a nasl. katastrálneho zákona. Avšak súčasný evidovaný vlastník nehnuteľností ich nadobudol v rámci dobrovoľnej dražby, ktorá nepodlieha konaniu o návrhu na vklad, ale podlieha zápisu v rámci katastrálneho konania ako záznamová listina podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona. 10. Žalovaný dal ďalej do pozornosti, že rozsudky vydané počas účinnosti CSP sa stali záväznými len pre strany konania, teda sa upustilo od záväznosti pre štátne orgány.

V tomto prípade predložené súdne rozhodnutie o určení vlastníctva nie je možné vykonať z dôvodu, že súd rozhodol o určení vlastníctva, pričom nereflektoval vo svojom rozhodnutí, že v priebehu súdneho konania nadobudol nehnuteľnosť tretí subjekt, ktorý však nebol účastníkom súdneho konania a súčasne nadobudol svoje vlastnícke právo na základe verejnej listiny zapísanej do katastra nehnuteľností záznamom a nie rozhodnutím o povolení vkladu.

V dôsledku toho je vylúčená možnosť rozšírenia subjektívnej záväznosti rozhodnutia o určení vlastníckeho práva v zmysle § 228 ods. 2 CSP ako uvádzajú odvolatelia. Subjektívna záväznosť rozhodnutia by sa vzťahovala na tretiu osobu iba v prípade, ak by nadobudla nehnuteľnosť počas vyznačenej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní zmluvne, t. j. v rámci konania o povolenie vkladu

vlastníckeho práva. 11. Žalovaný dňa 18.11.2020 vydal opravu chyby v písaní v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, keď vo výroku nesprávne uviedol V 3613/2021 namiesto V 3613/ 2020.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

12. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 13. Po opísaní priebehu administratívneho konania žalobkyňa, citujúc ustanovenia § 36a ods. 2 katastrálneho zákona a § 228 ods. 2 CSP, uviedla, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázala na to, že v čase, keď spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. nadobudla vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, bola v katastri zapísaná informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní.

14. Tvrdila, že zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom konaní je prostriedkom ochrany tretích osôb. Tretie osoby tak majú vedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa nehnuteľnosti [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Sžo 221/2008 zo dňa 17.06.2099].

Tvrdila tiež, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore aj s rozsudkom NS SR sp. zn. 8Cdo 23/2016 zo dňa 20.12.2017. 15. Žalobkyňa dôvodila, že aj keď má takáto poznámka len informatívny a nie priamo obmedzujúci účinok, žiadny potenciálny nadobúdateľ vlastníckeho alebo iného vecného práva nebude mať pravdepodobne záujem vstupovať do takého právneho vzťahu, ak nie je istý výsledok súdneho konania. Opakovane citujúc ustanovenie § 228 ods. 2 CSP dôvodila, že pokiaľ bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní zapísaná osoba odlišná od účastníka konania, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou.

Je preto právne irelevantné, či nový vlastník nadobudol nehnuteľnosť v rámci konania o návrhu na vklad alebo zápisom záznamovej listiny. Iný výklad by bol priamou negáciou § 228 ods. 2 CSP a vyššie citovaných rozhodnutí súdov.

16. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho poriadku z Krajského súdu v Košiciach, napadnutým rozsudkom správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Žalovanému, ďalšiemu účastníkovi konania a ani osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania nepriznal.

17. Správny súd poukázal na to, že žalobkyňa svoju žalobnú argumentáciu koncentrovala do dôvodov, ktoré by mali svoju relevanciu skôr pre spochybnenie záverov záznamového katastrálneho konania č. Z 2326/2020 a nie žalobou napadnutého rozhodnutia č. V 3613/ 2020, resp. prvostupňového rozhodnutia o zastavení vkladového konania.

Vychádzal z toho, že podstatu žalobných bodov predstavoval výklad § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 228 ods. 2 CSP. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú závery záznamového konania č. Z 2326/2020, v zmysle ktorých nie je možné vykonať zmenu zápisu vlastníka predmetu prevodu v katastri zo spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. na žalobkyňu, a to „záznamom“ na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C 8/2018 zo dňa 22.01.2020, o ktorej skutočnosti boli žalobkyňa a jej právny zástupca informovaní listom zo dňa 27.04.2020 [následne na žalobkyňou dňa 18.05.2020 a dňa 08.06.2020 v záznamovom konaní podaných námietkach, prvostupňový správny orgán odpovedal listami dňa 04.06.2020 a dňa 16.06.2020]. Listom zo dňa 27.04.2020 bola žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou, že na daný prípad nie je možné aplikovať § 228 ods. 2 CSP o záväznosti súdneho rozhodnutia aj pre osobu zapísanú v katastri ako vlastník nehnuteľnosti, aj keď táto osoba nebola účastníkom predmetného súdneho konania, keďže toto ustanovenie malo na mysli iba prípad takej osoby,

ktorá počas prebiehajúceho súdneho konania vo veci sporného vlastníctva k nehnuteľnosti, nevyčkala na závery tohto súdneho konania, a aj napriek vedomosti o tomto prebiehajúcom súdnom spore, nadobudla vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, avšak „vkladom“ a nie „záznamom“, ako tomu bolo v tomto prípade. Spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. nadobudla dotknuté nehnuteľnosti do vlastníctva na dobrovoľnej dražbe, čo sa v zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona zapisuje do katastra „záznamom“ a nie „vkladom“, ako to pre svoju aplikáciu vyžaduje § 228 ods. 2 CSP. Súčasne listom zo dňa 27.04.2020 zo záznamového konania č. Z 2326/2020 bola žalobkyňa a jej právny zástupca vyrozumení, že katastrálny úrad v súlade s § 36a ods. 3 katastrálneho zákona zapísal pri predmete prevodu do katastra nehnuteľností o uvedenej skutočnosti (t. j. o existencii rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C 8/2018 zo dňa 22.01.2020) na dobu 2 mesiacov obmedzujúcu poznámku a súčasne žalobkyňu vyzval, aby v tejto lehote podala na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetu prevodu, o ktorej skutočnosti vyrozumel aj v katastri ako vlastníka zapísanú

spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. Žalobkyňa však žalobu nepodala, resp. táto informácia nevyplýva z jej vyjadrení produkovaných v tomto súdnom konaní. 18. Správny súd teda uzavrel, že otázka správnosti (zákonnosti) výkladu a aplikácie § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v interakcii na § 228 ods. 2 CSP, bola teda právnou otázkou majúcou význam už pre katastrálne záznamové konanie vedené pod č. Z 2326/2020, ktorého závery vyjadrené v liste katastrálneho úradu zo dňa 27.04.2020 však neboli napadnuté správnou žalobou žalobkyne za účelom ich podrobenia súdnej kontrole zákonnosti.

19. Správny súd ďalej dôvodil, že vo vkladovom katastrálnom konaní č. V 3613/2020, ktorého výsledkom je žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, bolo úlohou katastrálneho úradu podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona iba preskúmať, či kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.03.2020 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a ďalším účastníkom konania ako kupujúcim, je alebo nie je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, keďže sa v danom prípade jednalo o kúpnu zmluvu autorizovanú (vyhotovenú a osvedčenú) advokátom. Inými slovami v žalobou napadnutom vkladovom konaní už nebolo úlohou katastrálneho úradu skúmať a riešiť otázku kolízie medzi v katastri k predmetu prevodu zapísaným vlastníctvom v prospech spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. na jednej strane a vlastníctvom k identickému predmetu prevodu svedčiacim žalobkyni z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C 8/2018 zo dňa 22.01.2020, na strane druhej, pretože táto kolízia bola vyhodnotená ako neriešiteľná v rámci jeho právomoci už

v záznamovom konaní č. Z 2326/2020, keďže tu kolidovali dva právne tituly dosvedčujúce vlastníctvo k tým istým nehnuteľnostiam v prospech dvoch odlišných subjektov a preto bola žalobkyňa katastrálnym úradom odkázaná na iniciovanie súdneho konania k vyriešeniu tejto

kolízie. 20. Správny súd poukázal na to, že úlohou katastrálneho úradu vo vkladovom konaní bolo preskúmať žalobkyňou predloženú advokátom autorizovanú kúpnu zmluvu zo dňa 25.03.2020 z hľadiska jej súladu s už existujúcim zápisom v katastrálnom operáte, pričom po zistení, že vlastníkom predmetu prevodu je subjekt odlišný od tých, ktorí boli účastníkmi (zmluvnými stranami) označenej kúpnej zmluvy a teda odlišný od žalobkyne, katastrálny úrad ju správne vyzval, aby svoje vlastnícke právo preukázala. Žalobkyňa tak neučinila, t. j. nepredložila ani súdne rozhodnutie o určení jej vlastníckeho práva v spore medzi ňou a aktuálne evidovaným vlastníkom (DIFFEWA, s.r.o.), k čomu bola odkázaná už v záznamovom konaní a nepredložila ani žalobu, že by takéto súdne konanie bola aspoň iniciovala, aby mohlo byť prípadne dotknuté vkladové konanie podľa § 31a katastrálneho zákona prerušené, nepredložila ani súdne rozhodnutie o neplatnosti dražby konanej dňa 28.06.2018, v ktorej DIFFEWA, s.r.o. svoje vlastníctvo nadobudla.

Preto katastrálny úrad vkladové konanie v zmysle § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona rozhodnutím č. V 3613/2020 zo dňa 02.09.2021 zastavil, s ktorým záverom sa stotožnil aj žalovaný napadnutým rozhodnutím. Uvedený postup a rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu považoval správny súd za zákonné a nezasahujúce do práv a oprávnených záujmov žalobkyne.

21. K tvrdeniam žalobkyne, že už nebola povinná iniciovať ďalšie súdne konanie, keďže mala k dispozícii rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C 8/2018 zo dňa 22.01.2020, správny súd zopakoval argumentáciu týkajúcu sa záznamového konania (bod 17 a 19 tohto rozsudku).

22. Správny súd, poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1VObdo 2/2020 z 27. apríla 2021 a sp. zn. 6Cdo 71/2011 zo dňa 27.02.2013, uzatvoril, že keďže nielen v záznamovom konaní č. Z 2326/2020 nebolo a nie je v kompetencii katastrálneho úradu a ani žalovaného riešiť kolíziu dvoch k záznamu predkladaných verejných listín (rozsudku súdu a notárskej zápisnice o dražbe), tak ani vo vkladovom konaní č. V 3613/2020 nebolo a nie je v kompetencii katastrálneho úradu a žalovaného posudzovať a vykonávať dokazovanie ohľadne danosti dobrej viery (dobromyseľnosti) na strane spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. ako nadobúdateľa vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam v dobrovoľnej dražbe od nevlastníka (p.

Y.), pričom túto spornosť je v rámci svojej právomoci oprávnený riešiť iba civilný súd prostredníctvom určovacej žaloby.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

23. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľka domáhala, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

24. Sťažovateľka zotrvala na svojej argumentácii týkajúcej sa záväznosti súdneho rozhodnutia pre tretie osoby, ktorá vyplýva z ustanovenia § 228 ods. 2 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázala na to, že v čase, keď spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. nadobudla vlastníctvo sporných nehnuteľností, bola v katastri zapísaná informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní je prostriedkom ochrany tretích osôb. Tretia osoba tak bude mať vedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa nehnuteľnosti (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 221/2008 zo dňa 17.06.2009). 25. Sťažovateľka ďalej tvrdila, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s rozsudkom NS SR sp. zn. 8Cdo/26/2016 zo dňa 20.12.2017. 26. Záverom zopakovala, že výrok právoplatného rozsudku, napríklad o určení vecného práva k nehnuteľnosti, je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Pokiaľ teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od účastníka konania, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou. Je preto právne irelevantné, či nový vlastník nadobudol nehnuteľnosť v rámci konania o návrhu na vklad alebo zápisom záznamovej listiny. Iný výklad je priamou negáciou § 228 ods. 2 CSP a vyššie citovaných rozhodnutí súdov. 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu, pričom záverom poukázal na rímsku zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) s tým, že odo dňa zápisu vydražiteľa do katastra nehnuteľností právny zástupca sťažovateľky (žalobkyne) nevyužil právo podať žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti voči vydražiteľovi ani nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, čím de facto súhlasil s vykonaným záznamom v takom rozsahu, akým ho kataster preniesol do katastrálneho operátu. 28. Ďalší účastník konania sa stotožnil s kasačnou sťažnosťou sťažovateľky a navrhol kasačnému súdu, aby jej v plnom rozsahu vyhovel. 29. Osoba zúčastnená na konaní navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Súčasne si uplatnila právo na náhradu trov kasačného konania. 30. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) dňa 10.03.2025. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

32. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či bol daný zákonný dôvod na zastavenie katastrálneho konania z dôvodu, že sťažovateľka nepreukázala, že jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2020.

33. K rozsiahlej argumentácii týkajúcej sa výkladu ustanovení § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 228 ods. 2 CSP, prostredníctvom ktorej sťažovateľka brojila proti rozhodnutiu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj proti napadnutému rozsudku správneho súdu, kasačný súd uvádza, že táto by bola, ako správne uviedol správny súd, relevantná na spochybnenie záverov záznamového katastrálneho konania č. Z 2326/ 2020, výsledkom ktorého bolo práve neakceptovanie zmeny vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2020 na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C/8/2018 zo dňa 22.01.2020 v prospech sťažovateľky.

Voči výsledku záznamového konania však sťažovateľka nebrojila správnou žalobou, a to napriek tomu, že nesporne išlo o opatrenie spôsobilé byť predmetom správneho súdneho konania. Po ukončenom záznamovom konaní č. Z 2326/2020 tak v nasledovnom vkladovom konaní č. V 3613/2020 už výklad § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 228 ods. 2 CSP nebol relevantný. 34.

V práve posudzovanej veci išlo o zmluvu, ktorá bola autorizovaná advokátom. Preto vo vkladovom konaní č. V 3613/2020, ktorého výsledkom je práve žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, bolo úlohou katastrálneho úradu podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona iba preskúmať, či kúpna zmluva zo dňa 25.03.2020, uzatvorená medzi sťažovateľkou ako predávajúcou a ďalším účastníkom konania ako kupujúcim, je alebo nie je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Pod súladom s katastrálnym operátom sa rozumie, či vymedzenie nehnuteľnosti v zmluve je súladné s § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona (presný popis nehnuteľnosti) vrátane existencie oprávnenia prevodcu (sťažovateľky) nakladať s nehnuteľnosťou vyplývajúceho z katastra nehnuteľností (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 446).

35. Katastrálny úrad preto postupoval zákonne, ak po zistení, že sťažovateľka nie je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, túto vyzval, aby doložila listiny preukazujúce jej vlastnícke právo a súčasne vkladové konanie prerušil. Sťažovateľka na preukázanie svojho vlastníckeho práva k predmetu prevodu predložila rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C/8/2018 zo dňa 22.01.2020, ktorého zápis do katastra nehnuteľností bol predmetom záznamového konania Z 2326/2020 s výsledkom nezapísania/neakceptovania predmetného rozsudku do katastra nehnuteľností v dôsledku ďalšej právnej zmeny.

Ako vlastník predmetných nehnuteľností nebol evidovaný pán Y. (žalovaný vo veci určenia vlastníckeho práva sp. zn. 40C/8/2018), ale spoločnosť DIFFEWA, s.r.o., ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla titulom Osvedčenia o priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby. Predložený rozsudok na účely preukázania vlastníckeho práva vo vkladovom konaní tak nebol akceptovaný z dôvodov už uvedených v bodoch 9 a 10 tohto rozsudku. Na základe tejto

skutočnosti katastrálny úrad uzavrel, že sťažovateľka svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nepreukázala a preto vkladové konanie zastavil. Tomuto záveru po zákonnej stránke nie je možné nič vytknúť. 36. Kasačný súd súhlasí so záverom konajúcich orgánov verejnej správy a rovnako so záverom správneho súdu, že katastrálnemu úradu neprináležalo v rámci vkladového konania riešiť kolíziu vlastníckeho práva medzi vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností, t. j. v práve posudzovanej veci spoločnosťou DIFFEWA, s.r.o. a sťažovateľkou, ktorej vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam má svedčiť na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C/8/2018 zo dňa 20.01.2020. Skutočnosť, či bol daný zákonný dôvod na nezapísanie vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C/8/2018 zo dňa 20.01.2020, mala byť posudzovaná v rámci správneho súdneho konania, predmetom ktorého by bol súdny prieskum tohto opatrenia katastrálneho úradu.

K uvedenému však z dôvodu nepodania správnej žaloby nedošlo. V rámci tu posudzovaného vkladového konania tak už otázka zákonnosti záznamového konania nemohla byť posudzovaná, keďže rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40C/8/2018 zo dňa 20.01.2020, ako verejná listina, sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom, a to postupom podľa § 34 katastrálneho zákona. Inak povedané, sťažovateľka by preukázala svoje oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami ako vlastník iba zápisom citovaného rozsudku do katastra nehnuteľností, k čomu, ako už bolo vyššie uvedené, nedošlo.

37. Otázka spornosti vlastníckeho práva tak bude môcť byť vyriešená výlučne na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva, tak ako to správne uvádzali orgány verejnej správy a správny súd. 38. Kasačný súd záverom dodáva, že sa s poukazom na predmet súdneho prieskumu, ktorým bolo rozhodnutie o zastavení vkladového konania z vyššie uvedeného dôvodu - nepreukázanie oprávnenia sťažovateľky nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, nebude venovať výkladu ustanovení § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 238 ods. 2 CSP, vrátane rozsudku NS SR sp. zn. 8Cdo 26/2016 zo dňa 20.12.2017, keďže vo vkladovom konaní ich aplikácia nebolo relevantná.

V. Záver

39. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 41. Kasačný súd nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania ani ďalšiemu účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní, keďže v kasačnom konaní im nebola uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť spojená so vznikom trov (§ 467 ods. 1 v spojení s § 169 SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. októbra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 8Svk/8/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik