← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 11. 2024

8Svk/9/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200470.1

ZrušujeVyhovujeSpája konaniaVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
BB-72S/23/2020
IČS
6020200470
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: A. N., nar. XX. A. XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., štátny občan K., právne zastúpeného: JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovanej (sťažovateľka): Obec Baďan, so sídlom 969 01 Baďan 11, okres Banská Štiavnica IČO: 00320480, právne zastúpenej: Doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD., advokátka so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 450 21538, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej obsiahnutého v Zápise po vykonaní štátneho odborného dozoru a vydaní Protokolu 1/2020 zo štátneho odborného dozoru vedeného pod č. j. 109/2020 zo dňa 07.09.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72S/23/2020-197 zo dňa 20.04.2023 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72S/23/2020-197 zo dňa 20.04.2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Úkony orgánov verejnej správy

1. Na základe podnetu na vykonanie štátneho odborného dozoru (ďalej aj ako „ŠOD“) zo dňa 26.03.2020, podaného A. (manželkou žalobcu), postúpenému Obci Baďan ako vecne a miestne príslušnému cestnému správnemu orgánu podľa § 3c zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“ alebo „Cestný zákon“) žalovaná vykonala dňa 04.06.2020 štátny odborný dozor, zameraný na správu a údržbu miestnej komunikácie č. 4/d vedenú v pasporte miestnych komunikácií Obce Baďan, o výsledku ktorého vyhotovili poverení členovia kontrolnej skupiny ŠOD Protokol č. 1/2020 (ďalej len „Protokol“). Štátny odborný dozor zistil, že kontrolovaná miestna komunikácia sa nachádza v pasporte miestnych komunikácií Obce Badaň a je vedená pod č. 4/d. Jedná sa o miestnu komunikáciu v zastavanom území obce alebo území na súvislé zastavanie ako aj spájajúcu obec s cintorínom. ŠOD mal k dispozícii statickú zaťažovaciu skúšku a zaťažovaciu skúšku ľahkou dynamickou doskou, z ktorých vyhodnotenia vyplynulo,

že únosnosť a miera konštrukcie vyhovuje požiadavkám miestnej komunikácie. ŠOD zistil, že predmetná miestna komunikácia je pravidelne udržiavaná, je verejne prístupná a slúži ako prístupová komunikácia k nehnuteľnostiam susediacim s ňou a tiež ako prístupová komunikácia do miestneho cintorína. Identifikoval na nej do zeme zabudované železné tyče, na ktorých sú osadené plastové rúry do výšky cca 1 m, ktoré obmedzujú jej prejazd a údržbu. Členovia kontrolnej skupiny konštatovali, že majú vedomosť o tom, že tieto prekážky na kontrolovanej miestnej komunikácii vybudoval žalobca. Tiež konštatovali zistenie, že na parcele č. XXX/X. L. a XXX/X. G. katastrálne územie (ďalej v texte len „k. ú.“) C., Obec Baďan vo vlastníctve žalobcu, ktorá susedí s parcelou č. XXX/X. G. ú. C., Obec Baďan, vo vlastníctve Obce Baďan, takmer kolmo na cestu č. 4/d, sú ďalšie železné tyče vo výške cca 2 m, pevne spojené so zemou - zabetónovaním. Členovia kontrolnej skupiny konštatovali, že za zistené vady na miestnej komunikácii zodpovedá majiteľ tyčí, ktoré sa na nej nachádzajú, teda

žalobca. V Protokole bol určený spôsob odstránenia zistených závad, a to: 1. zaslanie výzvy na nápravu majiteľovi tyčí - žalobcovi, 2. postúpenie fotokópie zápisu na stavebný úrad z dôvodu zistenia skutkového stavu.

2. Po vykonaní ŠOD bola A. N. doručená žiadosť o vyjadrenie k zvádám zisteným pri výkone ŠOD zo dňa 10.06.2020, v ktorej bolo uvedené, že vykonaním štátneho odborného dozoru bola zistená závada na časti miestnej komunikácie č. 4/d, na ktorej sa nachádzajú zabudované do zeme železné tyče, na ktorých sú osadené plastové rúrky do výšky cca 1 m, čím bol porušený § 10 ods. 1 Cestného zákona s tým, že členovia kontrolnej skupiny štátneho odborného dozoru sa domnievajú, že tieto tyče tam vybudoval žalobca a A. N. vyzval, aby sa k uvedenej závade písomne vyjadrila v určenej lehote. Listom zo dňa 23.06.2020 adresátka výzvy žalovanej oznámila, že tyče označujú hranice parcely č. XXX/X L. vo vlastníctve jej manžela - žalobcu a novovzniknutej parcely č. XXX/L., ktorá bola v roku 2019 odčlenená od parcely č. XXX/X G. vo vlastníctve obce. Pretože z uvedeného vyjadrenia nebolo zrejmé, kto tyče na predmetnú komunikáciu č. 4/d osadil, bola A. N. opakovane požiadaná o informáciu, kto tyče osadil. Žalobca doručil žalovanej dňa 28.07.2020 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že

„uvedené tyče osadil zhotoviteľ geometrického plánu č. 34544011-66/2018“. Preverovaním tejto informácie u zhotoviteľa geometrického plánu P.. A. Z. bolo na základe jeho vyjadrenia zo dňa 30.07.2020 zistené, že pri vyhotovení geometrického plánu a následne jeho vytýčení hraníc pozemkov v teréne s jeho vlastníkom a objednávateľom geometrického plánu A. N. vytýčil dané hranice a vlastník si ich osobne v teréne stabilizoval. Spôsob tejto stabilizácie si

P.. Z. už nepamätal, pričom v nadväznosti na osadené tyče pripomenul, že každého zákazníka vždy osobne upozorňuje na to, aby si podľa zákona stabilizoval vytýčené body, a to minimálne obetónovanou kovovou rúrkou, prípadne ak ide o body, ktoré by obmedzovali nejaký prejazd, aby ich stabilizoval s úrovňou terénu, napr. plastovým znakom, navarením platničky na rúrku, alebo roxor a následne zatlčením rúrky alebo roxoru do zeme tak, aby platnička nevytŕčala nad

úroveň terénu. 3. Na základe zistených skutočností vypracovali členovia kontrolnej skupiny štátneho odborného dozoru Zápis po vykonaní ŠOD a vydaní Protokolu 1/2020 zo ŠOD vedené pod č. j. 109/2020 zo dňa 7. septembra 2020, v ktorom uviedli, že na kontrolovanej miestnej komunikácii v obci Baďan vedenej v pasporte miestnych komunikácií pod č. 4/d, ktorá spája zastavané územie obce s miestnym cintorínom, sa stále nachádzajú zabudované železné tyče, na ktorých sú osadené plastové rúry do výšky 1 m a zabraňujú tak plynulému prejazdu po predmetnej miestnej komunikácii 4/d. Zdôraznil, že pri riadnom zákonnom vytyčovaní má obec ako vlastník susedného pozemku právo byť prítomná pri takomto vytyčovaní.

Obec nebola k úradnému vytýčeniu prizvaná a podľa jej vedomostí sa ani v katastri nehnuteľností nenachádza vytyčovací protokol. V zmysle zákona č. 135/1961 Zb. sa na miestnej komunikácii č. 4/d nesmú nachádzať žiadne prekážky, ktoré by obmedzovali, sťažovali alebo akýmkoľvek spôsobom bránili užívaniu miestnej komunikácie. Členovia kontrolnej skupiny uzavreli, že vzhľadom na to, že podľa hore uvedeného sa nevie komu tyče patria, kto ich tam osadil a preto predmetné prekážky nachádzajúce sa na miestnej komunikácii vedenej v pasporte miestnych komunikácií obce Baďan pod č. 4/d budú odstránené do 2. októbra 2020 na náklady obce Baďan.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia Opatrenia obce Baďan, štátny odborný dozor, zo dňa 07.09.2020, č. protokolu 1/2020, č. j. 109/2020, ktorým žalovaná rozhodla o odstránení vytýčenia hranice pozemku s parc. č. L. XXX/X v katastrálnom území C. tyčami do 02.10.2020. 5. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že časť Zápisu po vykonaní štátneho odborného dozoru a vydaní protokolu 1/2020 zo štátneho odborného dozoru, č. j. 109/2020 zo dňa 07.09.2020, v ktorom sa určilo odstránenie tyčí tvoriacich prekážky na miestnej komunikácii vedenej v pasporte miestnych komunikácií Obce Baďan pod č. 4/d do 02.10.2020 na náklady obce, spĺňa pojmovú definíciu opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Týmto správnym aktom boli dotknuté jeho práva, nakoľko ním došlo k odstráneniu vytýčenia pozemku vo vlastníctve žalobcu a tým k destabilizácii hranice jeho pozemku v teréne. Nezákonnosť uvedeného opatrenia namietal z dôvodu, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, že bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 72S/23/ 2020-197 zo dňa 20.04.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil opatrenie žalovanej - Obce Baďan obsiahnuté v Zápise po vykonaní štátneho odborného dozoru a vydaní Protokolu 1/2020 zo štátneho odborného dozoru vedené pod č. j. 109/2020 zo dňa 07.09.2020, ktorým bolo určené, že prekážky - železné tyče nachádzajúce sa na miestnej komunikácii vedenej v pasporte miestnych komunikácii Obce Baďan pod č. 4/d budú odstránené do 2. októbra 2020 na náklady Obce Baďan. Súčasne žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania. 7. Správny súd v stručnosti skonštatoval, že odstránenie vytýčenia vlastníckych hraníc pozemku žalobcu je zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré je základným ľudským právom a zároveň bolo výsledkom žalobou napadnutého opatrenia štátneho odborného dozoru (žalovanej) v zmysle § 3c ods. 2 Cestného zákona, čím boli podľa správneho súdu naplnené definičné znaky opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a preto ho správny súd na podklade podanej správnej žaloby preskúmal s poukazom na § 177 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 SSP.

8. Správny súd ďalej skonštatoval, že medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že v reálnom priestore osadenia železných tyčí susedí s miestnou komunikáciou č. 4/d záhrada žalobcu. Sporné bolo konkrétne priestorové umiestnenie železných tyčí z toho hľadiska, či sa nachádzajú na pozemku žalobcu (záhrada) alebo na pozemku žalovanej (miestna komunikácia č. 4/d) a teda, či tvoria pevnú prekážku pre plynulý prejazd miestnej komunikácie.

Miestna komunikácia č. 4/d nemá stmelenú konštrukciu, povrchová vrstva vyjazdených pásov je zo štrkodrvi, medzi ktorými a na okraji ktorých je pás zelene, ktorý je prerušený oplotením záhrady žalobcu. Tyče sa nachádzajú medzi oplotením záhrady žalobcu a vyjazdenými pásmi miestnej komunikácie č. 4/d.

9. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, majúcu podľa žalobcu základ v tom, že žalovaná pred vydaním napadnutého opatrenia nezisťovala, či sú predmetné železné tyče umiestnené v priestore miestnej komunikácie žalovanej č. 4/d, resp. v priestore jej ochranného pásma, a teda, či je dôvodný záver o tom, že tvoria prekážku na miestnej komunikácii, ktorú je potrebné odstrániť, a ani to, akým spôsobom bránia v jej prejazdnosti. Správny súd poukázal na § 8 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) [ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb.“], v zmysle ktorého cestný pozemok tvorí (okrem iného) teleso miestnych komunikácií a cestné pomocné pozemky, pričom teleso miestnej komunikácie je (okrem iného) ohraničené zvýšenou obrubou zelených pásov. Ochranné zelené pásy tvoria súčasť miestnej komunikácie (ods. 2). Podľa § 1 ods. 3 uvedenej vyhlášky pozemnú komunikáciu (ktorou je aj miestna komunikácia v zmysle jej § 1 ods.

2 písm. c) tvorí cestné teleso a jej súčasti, pričom pri miestnych komunikáciách je hranica cestného telesa pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Prejazdným úsekom cesty vedúcej v zastavanom území je šírka vozovky s krajnicami medzi zvýšenými obrubami zelených pásov (okrem iného) a ak prechádza v obci cesta s priekopami (svahmi, múrmi, terasami je šírka prejazdného úseku určená ohraničením cestného telesa v zmysle § 8 ods. 1 tak, ako je to upravené v § 4 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb.

Z uvedeného vyplýva, že skutkový záver žalovanej ako orgánu štátneho odborného dozoru, že predmetné železné tyče sa nachádzajú na miestnej komunikácii č. 4/d, alebo jej súčasti a bránia v jej prejazdnosti, bol v preskúmavanej veci predčasný, pokiaľ z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, či sa uvedené vytyčovacie pomôcky (železné tyče) v priestore reálne nachádzali na miestnej komunikácii č. 4/d alebo na jej súčasti (cestnom pomocnom pozemku), ktorú tvorí 50 cm zelených pásov vedúcich popri jej vyjazdených pásoch, ktorých povrchovú vrstvu tvorí štrkodrv. Fotokópia z katastrálnej mapy nie je dôkazom o reálnom umiestnení železných tyčí v priestore, ale len o susedstve záhrady žalobcu s miestnou komunikáciou žalovanej č. 4/daz vyhotovenej fotodokumentácie štátneho odborného dozoru nie je bez konkrétneho vymerania priestoru zistiteľné, či sú (boli) železné tyče pred ich odstránením žalovanou umiestnené v priestore do 50 cm od zvýšenej obruby zeleného pásu telesa predmetnej miestnej

komunikácie. Uvedené skutkové zistenia boli pritom nevyhnutné pre záver, že železné tyče tvoria v zmysle § 21 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. prekážku na miestnej komunikácii č. 4/d, ktorú je potrebné podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia odstrániť tak, ako to žalovaná učinila, avšak v administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci umiestnenie železných tyčí v priestore do 50 cm od zvýšenej obruby zeleného pásu telesa predmetnej miestnej komunikácie a že tvorí prekážku jej prejazdnosti.

Tvrdenie žalovanej ohľadom šírky cestného ochranného pásma miestnej komunikácie nemohlo podľa správneho súdu obstáť, pretože nezodpovedalo skutkovým okolnostiam v danej veci a platnej právnej úprave. Podľa § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky sa cestné pomocné pozemky nachádzajúc pozdĺž všetkých diaľnic, ciest a miestnych komunikácií I. až III. triedy mimo súvisle zastavaného územia. Predmetná miestna komunikácia č. 4/d sa však podľa obsahu administratívneho spisu nachádza v zastavanom území obce. Z obsahu administratívneho spisu podľa správneho súdu nevyplynulo, že žalovaná mala pred prijatím žalobou napadnutého opatrenia a odstránením predmetných železných tyčí preukázané také skutkové okolnosti, ktoré by ju k ich odstráneniu oprávňovali, teda že tvorili pevnú prekážku na miestnej komunikácii č. 4/d, ktorá bránila v jej prejazdnosti. 10.

Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že preskúmavané opatrenie vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nebol zo zákona oprávnený. Poukázal na § 3c ods. 1 písm. d) Cestného zákona, z ktorého vyplýva, že štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami v prípade miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce. 11. Žalovanej možno podľa správneho súdu vytknúť nedostatok postupu podľa § 3c ods. 3, príp. ods. 4 Cestného zákona, pretože mala nesporne vedomosť o tom, že za osadenie (umiestnenie) predmetných železných tyčí v reálnom priestore je zodpovedný žalobca, ktorý ich po ním tvrdenom vytýčení jeho vlastníckej hranice do zeme pevne zabudoval, čo vyplynulo jednak zo zápisu o vykonaní štátneho odborného dozoru poverenými zamestnancami žalovanej a aj z predchádzajúcej korešpondencie medzi obcou a žalobcom, či predchádzajúcich súdnych sporov medzi nimi. Ak žalovaná mala vedomosť o tom, kto osadil a kto vlastní železné tyče, o ktoré v konaní ide, mala odstránenie ňou tvrdenej závady na miestnej komunikácii č. 4/d

riešiť prioritne postupom podľa § 3c ods. 3 Cestného zákona v spojení s § 2 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a v prípade jeho neúspešnosti postupom podľa § 3c ods. 4 Cestného zákona v spojení s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Keďže žalovaná neaplikovala postup podľa § 3c ods. 3 Cestného zákona napriek tomu, že mala vedomosť o totožnosti osoby, ktorá predmetné železné tyče v danom priestore umiestnila, bola podľa správneho súdu dôvodná námietka žalobcu o porušení jeho procesných práv, pretože predovšetkým mal byť žalobca vyzvaný na odstránenie žalovanou zistenej závady a v prípade jej neodstránenia (z dôvodov, ktoré žalobca tvrdil) mal byť pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 3c ods. 4 Cestného zákona účastníkom riadne začatého administratívneho konania, v ktorom by mu patrili všetky procesné práva zaručené Správnym poriadkom.

12. Zvyšné námietky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti opatrenia a nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. 13. S poukazom na uvedené správny súd žalobou napadnuté opatrenie žalovanej zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP.

Súčasne skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že železné tyče, o ktoré v konaní išlo, už boli odstránené, nebol dôvod na vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

14. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť. Sťažnostné dôvody subsumovala pod ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) SSP. Napadnutý rozsudok navrhla zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie

konanie. 15. Ku konštatácii správneho súdu, že skutkový stav nebol žalovanou dostatočne zistený, sťažovateľka uviedla, že na pojednávaní právna zástupkyňa sťažovateľky za účelom ozrejmenia skutočností, kadiaľ vedie miestna komunikácia, kde sa nachádzali žalobcove tyče, navrhla vypočuť zástupcu starostky Obce Baďan a osobu vykonávajúcu štátny odborný dozor. Správny súd však ich vypočutie nepovažoval za potrebné, pričom sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal v napadnutom rozsudku, čím porušil procesné práva sťažovateľky.

Ak by svedkov vypočul, nemohol by skonštatovať dôvodnosť námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu. 16. Sťažovateľka poukázala na to, že správny súd úplne odignoroval skutočnosť, že z LV č. XXX, ktorý ako dôkaz spolu so žalobou do spisu predložil žalobca, vyplýva, že na pozemku žalobcu je vecné bremeno v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. Z uvedeného je zrejmé, že miestna komunikácia zasahuje aj na pozemok žalobcu. Žalobca po celý čas tvrdil, že železné tyče boli len vytyčovacími pomôckami, t. j. boli postavené na hranici medzi pozemkom žalobcu a pozemkom obce, čiže je podľa sťažovateľky zrejmé, že boli postavené na miestnej komunikácii.

Orgán štátneho odborného dozoru vychádzal z údajov v tom čase zapísaných v katastri nehnuteľností. 17. Ku konštatácii porušenia procesných práv žalobcu, ktorý nebol vyzvaný na odstránenie tyčí, sťažovateľka uviedla, že pre ukladanie povinností na základe Cestného zákona nepostačuje, ak orgán štátneho odborného dozoru len predpokladá, kto závadu spôsobil, ale uvedenú skutočnosť (totožnosť pôvodcu / páchateľa závady) musí mať preukázanú, čo v danom prípade nebolo, nakoľko v rámci komunikácie medzi obcou a žalobcom sa žalobca vyjadril, že tyče osadil zhotoviteľ geometrického plánu, pričom následne oslovený zhotoviteľ geometrického plánu svoju účasť na osadení tyčí poprel, avšak sa nevedel s istotou vyjadriť, či tyče osadil žalobca.

18. Sťažovateľka zopakovala svoju výhradu z vyjadrenia k správnej žalobe, spočívajúcu v tom, že Zápis zo dňa 07.09.2020 po vykonaní ŠOD a vydaní protokolu 1/2020 zo ŠOD, č. j. 109/2020 nie je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Čo sa týka poslednej vety v uvedenom dokumente, ktorú žalobca a následne aj správny súd vyhodnotili ako opatrenie, ide podľa sťažovateľky iba o konštatovanie ako bude sťažovateľka postupovať. Sťažovateľka

v otázke odstránenia tyčí z miestnej komunikácie postupovala na základe zákonného príkazu obsiahnutého v ustanoveniach Cestného zákona a vyhlášky č. 34/1984 Zb., podľa ktorého závady v zjazdnosti miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Tyče boli odstránené bez vydania osobitného rozhodnutia.

Ak sa podľa sťažovateľky žalobca chcel ohradiť voči odstráneniu tyčí z miestnej komunikácie, mal sa domáhať preskúmania „odstránenia tyčí“, t. j. preskúmania iného zásahu orgánu verejnej správy. 19. Zrušenie domnelého opatrenia považuje sťažovateľka za nelogické až absurdné. Žalobcovi sa žiadnym spôsobom jeho právne postavenie nezmení, nakoľko tyče už nie je možné na miestnu komunikáciu vrátiť.

20. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca. Poukázal na to, že sťažovateľka pri objasňovaní totožnosti osoby zodpovednej za osadenie tyčí nevyvinula dostatočné úsilie v snahe zistiť stav veci. Zotrval na tvrdení, že ním žalovaný dokument obsahuje opatrenie, t. j. správny akt, na základe ktorého sú dotknuté jeho práva.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

22. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 23. Napriek poradiu sťažnostných bodov zvolenému sťažovateľkou považoval kasačný súd za potrebné prednostne sa vyporiadať s námietkou, podľa ktorej Zápis zo dňa 07.09.2020 po vykonaní štátneho odborného dozoru a vydaní protokolu 1/2020 zo štátneho odborného dozoru, č. j. 109/2020 nie je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

Podľa tohto ustanovenia sa na účely SSP rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Dôvodová správa ako príklady takýchto opatrení uvádza záznam a poznámku v katastri nehnuteľností, písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác, registráciu alebo zmenu v registri pozemkových spoločenstiev, evidenciu zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru.

24. Z odbornej spisby (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 36) vyplýva, že opatrenie (podobne ako rozhodnutie) je definované prostredníctvom procesu prijatia, formy a právnych účinkov.

Z hľadiska procesu je opatrenie výsledkom administratívneho konania. Z hľadiska formy pôjde predovšetkým o všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Keďže aj na

vydávanie opatrení orgánov verejnej správy sa podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku podporne vzťahujú základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku), malo by z nich byť zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú. Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. Právne účinky opatrení orgánov verejnej správy môžu byť rôzne a podobajú sa na právne účinky rozhodnutí. Pri opatreniach vyhovujúcich návrhom je ich právnym následkom najčastejšie vznik určitého právneho vzťahu (napr. registráciou pozemkového spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev dochádza k jeho vzniku) alebo jeho deklarácia (napr. vykonaním záznamu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa deklaruje vlastníctvo nehnuteľnosti u príslušnej osoby). Pri nevyhovujúcich opatreniach je ich právnym následkom nemožnosť navrhovateľa participovať na právnom stave spojenom s

vykonaním predmetu opatrenia (napr. pri nezapísaní poznámky do katastra nehnuteľností sa nemožno dovolávať všeobecnej znalosti ohľadom obsahu poznámkovej listiny). Právne účinky dopadajú predovšetkým na adresáta opatrenia. 25. Vychádzajúc z uvedených kritérií zameral sa kasačný súd na posúdenie formy a obsahu dokumentu, v ktorom správny súd identifikoval prítomnosť opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Dokument je označený ako „Zápis po vykonaní ŠOD a vydaní protokolu 1/2020 zo ŠOD vedené pod č. j. 109/2020“, je datovaný dňom 07.09.2020 a podpísaný dvomi osobami označenými ako členovia kontrolnej skupiny orgánu štátneho odborného dozoru.

Dokument opisuje komunikáciu medzi štátnym odborným dozorom a žalobcom, resp. jeho manželkou ohľadne sporných tyčí. Text, z ktorého správny súd vyabstrahoval opatrenie, ktoré následne zrušil, sa nachádza v poslednom odseku uvedeného dokumentu a v plnom znení znie nasledovne: „Vzhľadom na to, že podľa horeuvedeného sa nevie komu tyče patria, kto ich tam osadil a preto predmetné prekážky nachádzajúce sa na miestnej komunikácii vedenej v pasporte miestnych komunikácií obce Baďan pod č. 4/d budú odstránené do 02.10.2020 na náklady obce Baďan. Zároveň bude fotokópia protokol č. 1/2020 z vykonaného ŠOD zaslaná aj príslušnému stavebnému úradu.“

26. Z hľadiska obsahu textu citovaného v bode 25. tohto rozsudku zameral sa kasačný súd na posúdenie, či ním boli alebo mohli byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, pričom dospel k negatívnej odpovedi. Sporný text totiž neobsahuje žiadny konkrétnej osobe adresovaný priamy príkaz, zákaz alebo dovolenie, nepriznávajú ani nedeklarujú sa ním konkrétnej osobe žiadne práva, neodnímajú sa, ani sa neukladajú žiadne povinnosti, nie je ním určené, že niekto konkrétny má niečo vykonať alebo strpieť, t. j. z textu nevyplýva žiadny priamy ani sprostredkovaný dotyk na konkrétnych právach alebo povinnostiach žalobcu ani inej osoby. Podľa názoru kasačného súdu je záver dokumentu zo dňa 07.09.2020 potrebné vnímať ako písomne zachytenú dohodu členov kontrolnej skupiny štátneho odborného dozoru na časovom harmonograme budúcich faktických úkonov súvisiacich s odstránením identifikovaných prekážok na konkrétne určenej miestnej komunikácii obce Baďan, ktoré si členovia štátneho odborného dozoru vytýčili, čo vyplýva aj z názvu dokumentu - „Zápis“. Čiže svojím obsahom sa dokument skôr približuje k zápisnici o už

vykonaných a na ne nadväzujúcich plánovaných úkonoch, ktoré nie sú procesného charakteru. Obsah dokumentu tak nenapĺňa definičné znaky opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. 27. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd dodáva, že k zásahu do práv, právnom chránených záujmov alebo povinností žalobcu mohlo eventuálne dôjsť až faktickým odstránením sporných tyčí z miestnej komunikácie, čo je však záver, ktorý kasačný súd nemá dôvod na tomto mieste bližšie rozoberať, nakoľko nebol súčasťou žalobnej argumentácie.

28. S poukazom na uvedené uznal kasačný súd sťažnostný bod namietajúci povahu záverečného odseku dokumentu zo dňa 07.09.2020 ako opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP za dôvodný a rozsudok správneho súdu za zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto ho v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie.

Vzhľadom na dôvodnosť zrušenia napadnutého rozsudku pre identifikáciu tejto vady považoval kasačný súd posudzovanie ostatných námietok za nadbytočné. 29. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru kasačného súdu a so zreteľom na zákaz denegatio iustitiae správny súd po vrátení veci v súčinnosti so žalobcom (napr. písomnou výzvou) ustáli, či je tu možnosť pokračovať v správnom súdnom konaní na základe žalobcom učinenej voľby procesne korektného žalobného typu v rámci správneho súdnictva a procesne spôsobilého petitu a v závislosti od toho vykoná ďalšie konanie a rozhodne vo veci.

30. O trovách kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie. 31. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. novembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 8Svk/9/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik