8Svk/9/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: A. N., nar. XX. A. XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., štátny občan K., právne zastúpeného: JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovanej (sťažovateľka): Obec Baďan, so sídlom 969 01 Baďan 11, okres Banská Štiavnica IČO: 00320480, právne zastúpenej: Doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD., advokátka so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 450 21538, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej obsiahnutého v Zápise po vykonaní štátneho odborného dozoru a vydaní Protokolu 1/2020 zo štátneho odborného dozoru vedeného pod č. j. 109/2020 zo dňa 07.09.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72S/23/2020-197 zo dňa 20.04.2023 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72S/23/2020-197 zo dňa 20.04.2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Úkony orgánov verejnej správy

že únosnosť a miera konštrukcie vyhovuje požiadavkám miestnej komunikácie. ŠOD zistil, že predmetná miestna komunikácia je pravidelne udržiavaná, je verejne prístupná a slúži ako prístupová komunikácia k nehnuteľnostiam susediacim s ňou a tiež ako prístupová komunikácia do miestneho cintorína. Identifikoval na nej do zeme zabudované železné tyče, na ktorých sú osadené plastové rúry do výšky cca 1 m, ktoré obmedzujú jej prejazd a údržbu. Členovia kontrolnej skupiny konštatovali, že majú vedomosť o tom, že tieto prekážky na kontrolovanej miestnej komunikácii vybudoval žalobca. Tiež konštatovali zistenie, že na parcele č. XXX/X. L. a XXX/X. G. katastrálne územie (ďalej v texte len „k. ú.“) C., Obec Baďan vo vlastníctve žalobcu, ktorá susedí s parcelou č. XXX/X. G. ú. C., Obec Baďan, vo vlastníctve Obce Baďan, takmer kolmo na cestu č. 4/d, sú ďalšie železné tyče vo výške cca 2 m, pevne spojené so zemou - zabetónovaním. Členovia kontrolnej skupiny konštatovali, že za zistené vady na miestnej komunikácii zodpovedá majiteľ tyčí, ktoré sa na nej nachádzajú, teda

2. Po vykonaní ŠOD bola A. N. doručená žiadosť o vyjadrenie k zvádám zisteným pri výkone ŠOD zo dňa 10.06.2020, v ktorej bolo uvedené, že vykonaním štátneho odborného dozoru bola zistená závada na časti miestnej komunikácie č. 4/d, na ktorej sa nachádzajú zabudované do zeme železné tyče, na ktorých sú osadené plastové rúrky do výšky cca 1 m, čím bol porušený § 10 ods. 1 Cestného zákona s tým, že členovia kontrolnej skupiny štátneho odborného dozoru sa domnievajú, že tieto tyče tam vybudoval žalobca a A. N. vyzval, aby sa k uvedenej závade písomne vyjadrila v určenej lehote. Listom zo dňa 23.06.2020 adresátka výzvy žalovanej oznámila, že tyče označujú hranice parcely č. XXX/X L. vo vlastníctve jej manžela - žalobcu a novovzniknutej parcely č. XXX/L., ktorá bola v roku 2019 odčlenená od parcely č. XXX/X G. vo vlastníctve obce. Pretože z uvedeného vyjadrenia nebolo zrejmé, kto tyče na predmetnú komunikáciu č. 4/d osadil, bola A. N. opakovane požiadaná o informáciu, kto tyče osadil. Žalobca doručil žalovanej dňa 28.07.2020 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že

P.. Z. už nepamätal, pričom v nadväznosti na osadené tyče pripomenul, že každého zákazníka vždy osobne upozorňuje na to, aby si podľa zákona stabilizoval vytýčené body, a to minimálne obetónovanou kovovou rúrkou, prípadne ak ide o body, ktoré by obmedzovali nejaký prejazd, aby ich stabilizoval s úrovňou terénu, napr. plastovým znakom, navarením platničky na rúrku, alebo roxor a následne zatlčením rúrky alebo roxoru do zeme tak, aby platnička nevytŕčala nad

Obec nebola k úradnému vytýčeniu prizvaná a podľa jej vedomostí sa ani v katastri nehnuteľností nenachádza vytyčovací protokol. V zmysle zákona č. 135/1961 Zb. sa na miestnej komunikácii č. 4/d nesmú nachádzať žiadne prekážky, ktoré by obmedzovali, sťažovali alebo akýmkoľvek spôsobom bránili užívaniu miestnej komunikácie. Členovia kontrolnej skupiny uzavreli, že vzhľadom na to, že podľa hore uvedeného sa nevie komu tyče patria, kto ich tam osadil a preto predmetné prekážky nachádzajúce sa na miestnej komunikácii vedenej v pasporte miestnych komunikácií obce Baďan pod č. 4/d budú odstránené do 2. októbra 2020 na náklady obce Baďan.

4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia Opatrenia obce Baďan, štátny odborný dozor, zo dňa 07.09.2020, č. protokolu 1/2020, č. j. 109/2020, ktorým žalovaná rozhodla o odstránení vytýčenia hranice pozemku s parc. č. L. XXX/X v katastrálnom území C. tyčami do 02.10.2020. 5. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že časť Zápisu po vykonaní štátneho odborného dozoru a vydaní protokolu 1/2020 zo štátneho odborného dozoru, č. j. 109/2020 zo dňa 07.09.2020, v ktorom sa určilo odstránenie tyčí tvoriacich prekážky na miestnej komunikácii vedenej v pasporte miestnych komunikácií Obce Baďan pod č. 4/d do 02.10.2020 na náklady obce, spĺňa pojmovú definíciu opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Týmto správnym aktom boli dotknuté jeho práva, nakoľko ním došlo k odstráneniu vytýčenia pozemku vo vlastníctve žalobcu a tým k destabilizácii hranice jeho pozemku v teréne. Nezákonnosť uvedeného opatrenia namietal z dôvodu, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, že bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 72S/23/ 2020-197 zo dňa 20.04.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil opatrenie žalovanej - Obce Baďan obsiahnuté v Zápise po vykonaní štátneho odborného dozoru a vydaní Protokolu 1/2020 zo štátneho odborného dozoru vedené pod č. j. 109/2020 zo dňa 07.09.2020, ktorým bolo určené, že prekážky - železné tyče nachádzajúce sa na miestnej komunikácii vedenej v pasporte miestnych komunikácii Obce Baďan pod č. 4/d budú odstránené do 2. októbra 2020 na náklady Obce Baďan. Súčasne žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania. 7. Správny súd v stručnosti skonštatoval, že odstránenie vytýčenia vlastníckych hraníc pozemku žalobcu je zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré je základným ľudským právom a zároveň bolo výsledkom žalobou napadnutého opatrenia štátneho odborného dozoru (žalovanej) v zmysle § 3c ods. 2 Cestného zákona, čím boli podľa správneho súdu naplnené definičné znaky opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a preto ho správny súd na podklade podanej správnej žaloby preskúmal s poukazom na § 177 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 SSP.

Miestna komunikácia č. 4/d nemá stmelenú konštrukciu, povrchová vrstva vyjazdených pásov je zo štrkodrvi, medzi ktorými a na okraji ktorých je pás zelene, ktorý je prerušený oplotením záhrady žalobcu. Tyče sa nachádzajú medzi oplotením záhrady žalobcu a vyjazdenými pásmi miestnej komunikácie č. 4/d.

2 písm. c) tvorí cestné teleso a jej súčasti, pričom pri miestnych komunikáciách je hranica cestného telesa pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Prejazdným úsekom cesty vedúcej v zastavanom území je šírka vozovky s krajnicami medzi zvýšenými obrubami zelených pásov (okrem iného) a ak prechádza v obci cesta s priekopami (svahmi, múrmi, terasami je šírka prejazdného úseku určená ohraničením cestného telesa v zmysle § 8 ods. 1 tak, ako je to upravené v § 4 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb.

komunikácie. Uvedené skutkové zistenia boli pritom nevyhnutné pre záver, že železné tyče tvoria v zmysle § 21 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. prekážku na miestnej komunikácii č. 4/d, ktorú je potrebné podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia odstrániť tak, ako to žalovaná učinila, avšak v administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci umiestnenie železných tyčí v priestore do 50 cm od zvýšenej obruby zeleného pásu telesa predmetnej miestnej komunikácie a že tvorí prekážku jej prejazdnosti.

Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že preskúmavané opatrenie vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nebol zo zákona oprávnený. Poukázal na § 3c ods. 1 písm. d) Cestného zákona, z ktorého vyplýva, že štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami v prípade miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce. 11. Žalovanej možno podľa správneho súdu vytknúť nedostatok postupu podľa § 3c ods. 3, príp. ods. 4 Cestného zákona, pretože mala nesporne vedomosť o tom, že za osadenie (umiestnenie) predmetných železných tyčí v reálnom priestore je zodpovedný žalobca, ktorý ich po ním tvrdenom vytýčení jeho vlastníckej hranice do zeme pevne zabudoval, čo vyplynulo jednak zo zápisu o vykonaní štátneho odborného dozoru poverenými zamestnancami žalovanej a aj z predchádzajúcej korešpondencie medzi obcou a žalobcom, či predchádzajúcich súdnych sporov medzi nimi. Ak žalovaná mala vedomosť o tom, kto osadil a kto vlastní železné tyče, o ktoré v konaní ide, mala odstránenie ňou tvrdenej závady na miestnej komunikácii č. 4/d

12. Zvyšné námietky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti opatrenia a nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. 13. S poukazom na uvedené správny súd žalobou napadnuté opatrenie žalovanej zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

konanie. 15. Ku konštatácii správneho súdu, že skutkový stav nebol žalovanou dostatočne zistený, sťažovateľka uviedla, že na pojednávaní právna zástupkyňa sťažovateľky za účelom ozrejmenia skutočností, kadiaľ vedie miestna komunikácia, kde sa nachádzali žalobcove tyče, navrhla vypočuť zástupcu starostky Obce Baďan a osobu vykonávajúcu štátny odborný dozor. Správny súd však ich vypočutie nepovažoval za potrebné, pričom sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal v napadnutom rozsudku, čím porušil procesné práva sťažovateľky.

Orgán štátneho odborného dozoru vychádzal z údajov v tom čase zapísaných v katastri nehnuteľností. 17. Ku konštatácii porušenia procesných práv žalobcu, ktorý nebol vyzvaný na odstránenie tyčí, sťažovateľka uviedla, že pre ukladanie povinností na základe Cestného zákona nepostačuje, ak orgán štátneho odborného dozoru len predpokladá, kto závadu spôsobil, ale uvedenú skutočnosť (totožnosť pôvodcu / páchateľa závady) musí mať preukázanú, čo v danom prípade nebolo, nakoľko v rámci komunikácie medzi obcou a žalobcom sa žalobca vyjadril, že tyče osadil zhotoviteľ geometrického plánu, pričom následne oslovený zhotoviteľ geometrického plánu svoju účasť na osadení tyčí poprel, avšak sa nevedel s istotou vyjadriť, či tyče osadil žalobca.

v otázke odstránenia tyčí z miestnej komunikácie postupovala na základe zákonného príkazu obsiahnutého v ustanoveniach Cestného zákona a vyhlášky č. 34/1984 Zb., podľa ktorého závady v zjazdnosti miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Tyče boli odstránené bez vydania osobitného rozhodnutia.

20. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca. Poukázal na to, že sťažovateľka pri objasňovaní totožnosti osoby zodpovednej za osadenie tyčí nevyvinula dostatočné úsilie v snahe zistiť stav veci. Zotrval na tvrdení, že ním žalovaný dokument obsahuje opatrenie, t. j. správny akt, na základe ktorého sú dotknuté jeho práva.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

Podľa tohto ustanovenia sa na účely SSP rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Dôvodová správa ako príklady takýchto opatrení uvádza záznam a poznámku v katastri nehnuteľností, písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác, registráciu alebo zmenu v registri pozemkových spoločenstiev, evidenciu zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru.

Z hľadiska procesu je opatrenie výsledkom administratívneho konania. Z hľadiska formy pôjde predovšetkým o všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Keďže aj na

vykonaním predmetu opatrenia (napr. pri nezapísaní poznámky do katastra nehnuteľností sa nemožno dovolávať všeobecnej znalosti ohľadom obsahu poznámkovej listiny). Právne účinky dopadajú predovšetkým na adresáta opatrenia. 25. Vychádzajúc z uvedených kritérií zameral sa kasačný súd na posúdenie formy a obsahu dokumentu, v ktorom správny súd identifikoval prítomnosť opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Dokument je označený ako „Zápis po vykonaní ŠOD a vydaní protokolu 1/2020 zo ŠOD vedené pod č. j. 109/2020“, je datovaný dňom 07.09.2020 a podpísaný dvomi osobami označenými ako členovia kontrolnej skupiny orgánu štátneho odborného dozoru.

26. Z hľadiska obsahu textu citovaného v bode 25. tohto rozsudku zameral sa kasačný súd na posúdenie, či ním boli alebo mohli byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, pričom dospel k negatívnej odpovedi. Sporný text totiž neobsahuje žiadny konkrétnej osobe adresovaný priamy príkaz, zákaz alebo dovolenie, nepriznávajú ani nedeklarujú sa ním konkrétnej osobe žiadne práva, neodnímajú sa, ani sa neukladajú žiadne povinnosti, nie je ním určené, že niekto konkrétny má niečo vykonať alebo strpieť, t. j. z textu nevyplýva žiadny priamy ani sprostredkovaný dotyk na konkrétnych právach alebo povinnostiach žalobcu ani inej osoby. Podľa názoru kasačného súdu je záver dokumentu zo dňa 07.09.2020 potrebné vnímať ako písomne zachytenú dohodu členov kontrolnej skupiny štátneho odborného dozoru na časovom harmonograme budúcich faktických úkonov súvisiacich s odstránením identifikovaných prekážok na konkrétne určenej miestnej komunikácii obce Baďan, ktoré si členovia štátneho odborného dozoru vytýčili, čo vyplýva aj z názvu dokumentu - „Zápis“. Čiže svojím obsahom sa dokument skôr približuje k zápisnici o už

28. S poukazom na uvedené uznal kasačný súd sťažnostný bod namietajúci povahu záverečného odseku dokumentu zo dňa 07.09.2020 ako opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP za dôvodný a rozsudok správneho súdu za zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto ho v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie.

30. O trovách kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie. 31. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.