8Svk/9/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcov v 1. rade: Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 314/20, Žilina, IČO: 00178209, v 2. rade: Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533/26, Sereď, IČO: 36087793, obaja zastúpení: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36866415, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42181810, za účasti ďalších účastníkov konania v 1. rade: Dolná Streda, so sídlom Dolná Streda 650, IČO: 00611638, zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47232765, v 2. rade: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36022047, v 3. rade: I.. M. H., bytom F. XX, G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) z 15. marca 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. : BA- 6S/188/2022 - 1354 zo 7. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výrok III. rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/188/2022-1354 zo dňa 07. decembra 2023 zrušuje a v tejto časti vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo zvyšku kasačnú sťažnosť zamieta.

1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 8490/2017-4.1 z 23. novembra 2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol na základe žiadosti žiadateľky - obce Dolná Streda (ďalej aj ako „ďalší účastník konania v 1. rade“ alebo „žiadateľka“) o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime tak, že podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení účinnom od 1. novembra 2015 do 31. augusta 2018 (ďalej len „zákon o rybárstve“ alebo „zákon č. 139/2002 Z. z.“) odobral Slovenskému rybárskemu zväzu, Rada Žilina (ďalej aj ako „SRZ“ alebo „žalobca v 1. rade“) výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské (ďalej aj ako „OR Dolnostredské“), vyradil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské z evidencie rybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej

Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha „Prehľad majetkovoprávneho vysporiadania (NZ) obce Dolná Streda k pozemkom pod vodnou plochou OR Dolnostredské, k. ú. S. G.“ (ďalej aj ako „Prehľad vysporiadania“). Súčasťou výroku bolo ohraničenie platnosti prvostupňového rozhodnutia od nadobudnutia právoplatnosti alternatívne buď do ukončenia nájomných zmlúv alebo do dátumu predčasného vypovedania nájomných zmlúv alebo do dátumu platnosti nájomných zmlúv, ale len v prípade, že obec Dolná Streda nebude vedieť preukázať nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou podľa § 4 ods. 8 písm. b) zákona o rybárstve. Prvostupňové rozhodnutie malo zostať v platnosti aj v prípade zmeny nájmu dotknutých nehnuteľností na ich vlastníctvo.

Z obsahu Prehľadu vysporiadania vyplýva, že: a) celková výmera vodnej plochy a pozemkov pod ňou je 166589 m2 = 16,65 ha; b) celková výmera pozemkov pod vodnou plochou, na ktoré sa vzťahujú priložené LV a nájomné zmluvy je 83696,44 m2 = 8,36 ha. Z toho sú vo vlastníctve žiadateľky pozemky o celkovej výmere 28028,40 m2 a v nájme plocha 55668,04 m2. Ďalej z Prehľadu vyporiadania vyplýva, že z celkovej výmery pozemkov pod vodnou plochou 166589 m2 je majetkovoprávne vysporiadaných 83696,44 m2, čo je 50,24 %.

4. K tvrdeniam, že OR Dolnostredské je vodným tokom, žalovaný uviedol, že v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zaslal na vyjadrenie účastníkom konania a dotknutým orgánom znalecký posudok č. 2/2017 z 15. mája 2017, pričom s predloženými vyjadreniami účastníkov konania sa prvostupňový orgán riadne vysporiadal. Žalovaný zotrval na právnom názore, že napriek tomu, že žalobcovia nesúhlasia s posúdením OR Dolnostredské ako ostatnej vodnej plochy, považujúc ju za vodný tok, je vo vzťahu k predmetnej vodnej ploche stále platné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20. apríla 2005 (ďalej aj ako „rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta z roku 2005“), ktorým bolo určené, že ide o odkrytú podzemnú vodu, nie o vodný tok. Tiež uviedol, že

5. K námietkam spochybňujúcim nájomné práva a vlastnícke práva žiadateľky pod OR Dolnostredské žalovaný uviedol, že žiadateľka predložila 35 nájomných zmlúv doplnených požadovanými dodatkami - v predmete a účele nájmu - s explicitným uvedením „pre podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách”. K pripomienke, že žiadateľka nepredložila takýto dodatok k nájomnej zmluve so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej aj ako „SPF“), ktorej účelom je nepoľnohospodárske využitie pozemku na oddychovú zónu, žalovaný uviedol, že účel vymedzený touto zmluvou považuje za adekvátny k plánovanému využitiu OR Dolnostredské žiadateľkou, keďže „ryba pochádzajúca z hospodárskeho chovu rýb (akvakultúry), t. j. z činnosti, na povolenie ktorej musí Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydať Osvedčenie na výkon chovu rýb, sa považuje za produkt poľnohospodárskej - živočíšnej výroby. V prípade podnikania v osobitnom režime a ľudí, ktorí si túto činnosť uplatňujú lovom rýb na udicu, nesporne ide o relaxačnú činnosť“. Čo sa týka civilnej žaloby žalobcov o absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej

princípe. V danom prípade záujem na zachovaní výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche OR Dolnostredské pre žalobcov nemožno považovať za celospoločenský záujem vedúci k naplneniu potrieb verejnosti a k dosiahnutiu všeobecného blaha. Ide len o partikulárny záujem SRZ ako dobrovoľného občianskeho združenia, pričom jeho záujmy nie je možné stotožňovať so záujmami verejnosti ako takej, nakoľko ide o občianske združenie. Žalovaný považoval občianske združenie Dolnostredan za porovnateľné so SRZ, pričom lov rýb bude umožnený aj nečlenom. Za irelevantné považoval poukaz na väčší počet členov SRZ ako obyvateľov obce Dolná Streda, ako aj na históriu SRZ. Uviedol, že žalobcovia nemajú monopol na lov rýb na ostatných vodných plochách. 7. Žalovaný záverom uviedol, že veterinárny dohľad a odborné vzdelanie nemusia zabezpečovať rozdielne osoby. Zárukou odborného a nestranného výkonu veterinárneho dohľadu ako aj odborného dohľadu pri podnikaní v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche je dosiahnuté vzdelanie I.. M. H..

8. Žalobcovia sa správnou žalobou domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutia“) a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

10. Konkrétne žalobcovia požadovali (1) prerušenie konania podľa § 100 ods.1 písm. b) SSP a podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovení § 34 a § 39 zákona o rybárstve s Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej namietali (2) konflikt záujmov, keď jedna a tá istá osoba je poverenou osobou s odborným vzdelaním a súčasne aj osobou zabezpečujúcou veterinárny dohľad (I.. M. H. ako ďalší účastník konania v 3. rade - pozn. kasačného súdu), že (3) žalovaný nepreukázal odborné vzdelanie obcou poverenej osoby so zameraním na chov rýb ani potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu, že (4) OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou, ale vodným tokom, že (5) obec Dolná Streda nie je podnikateľom a že žalovaný ani neskúmal, či podniká, že (6) nájomná zmluva z 1. marca 2016 uzavretá medzi obcou Dolná Streda a SPF je absolútne neplatná.

12. Na podklade kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 10Sžk/30/2020 z 19. júla 2022 (ďalej aj ako „zrušujúci rozsudok kasačného súdu“) zrušil rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/50/2018-681 z 27. júla 2020, stotožniac sa s argumentáciou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci, a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, najmä na posúdenie správnej žaloby v medziach žalobných námietok v intenciách kasačným súdom vyjadreného záväzného právneho názoru. Ťažiskové závery kasačného súdu boli nasledovné: (i) § 34 zákona o rybárstve nepredstavuje sankciu a jeho aplikácia nie je podmienená zanedbaním výkonu rybárskeho práva, ale umožnením výkonu podnikateľskej činnosti, (ii) povinnosť finančného vyrovnania žiadateľky so žalobcami nie je v zákone o rybárstve upravená a nepredstavuje ani medzeru v práve - nároky finančného vyrovnania je potrebné uplatňovať v civilnom konaní, (iii) kumulácia štátnych a súkromných

III. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

17. Správny súd sa ďalej venoval námietke, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou. Žalobcovia svoje tvrdenia odvodzovali od záverov znaleckého posudku C.. V.. N. Z., S.., podľa ktorého OR Dolnostredské je vodným tokom. Žiadateľka v rámci svojich vyjadrení poukázala na to, že uvedený znalec bol za tento znalecký úkon riešený uložením sankcie za iný správny delikt, keď podľa rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 33863/2019/153 zo 4. apríla 2019 jeho znalecký posudok trpí vadami nepreskúmateľnosti, za čo bola znalcovi uložená pokuta 350 eur. Vo vzťahu k tomuto ojedinelému znaleckému záveru poukázal správny súd na viaceré vzájomne sa podporujúce (komplementárne) dôkazy, z ktorých vyplýva opačný záver, teda že OR Dolnostredské nie je vodným tokom.

rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, čo je dostatočná špecifikácia, že ide o tú istú vodnú plochu, ktorá sa rieši v tomto súdnom konaní. 19. Pri námietke žalobcov spochybňujúcej charakter vodnej plochy správny súd s odkazom na právny názor kasačného súdu uviedol, že pokiaľ bolo o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom verejnej moci, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný, pričom platí zákonná prezumpcia správnosti rozhodnutí správnych orgánov (tu rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta z roku 2005).

. .(pozn. krátené kasačným súdom). . . Zákon osobitne neukladá žiadne kritériá na odobratie výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche doterajšiemu užívateľovi (okrem splnenia podmienok žiadateľa o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime), nemožno hovoriť o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.“

Z administratívneho spisu vyplýva, že pracovníci Okresného úradu Galanta vykonali dve miestne ohliadky za účelom zistenia skutkového stavu veci a dali za pravdu ďalšiemu účastníkovi v 2. rade a znaleckému posudku V.. G. N.. 22. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcov, že žalovaný neskúmal existenciu pomeru medzi podnikateľom a ním poverenou osobou a existenciu zodpovedného zástupcu, lebo z § 34 zákona o rybárstve takáto povinnosť žalovanému neplynie.

Takáto podmienka nevyplýva ani z § 34 ods. 3 písm. a) zákona o rybárstve. V konečnom dôsledku, ak žiadateľka požiadala o vyradenie ostatnej vodnej plochy a jej pridelenie do užívania, je logické, že pred pridelením ostatnej vodnej plochy ani nemohla na nej realizovať podnikanie v osobitnom režime.

Otázka, či nájomná zmluva je platná, je typickou prejudiciálnou otázkou, o ktorej je správny orgán oprávnený urobiť si úsudok sám, pokiaľ vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Ak by následne príslušný orgán o predbežnej otázke rozhodol inak, ako si urobil úsudok správny orgán, je to dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia aj prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov“.

Správny súd dospel k záveru, že pre tento konkrétny prípad sú závery rozhodnutia neaplikovateľné, lebo skutkový základ toho prípadu spočíva v iných podstatných okolnostiach. Konkrétne vo vyššie uvádzanom rozhodnutí sa vychádzalo z toho, že vecné bremeno je typickým právom k cudzej nehnuteľnej veci, preto ho možno zriadiť len k cudzej nehnuteľnej veci, nie iba k spoluvlastníckemu podielu.

Ustanovenie § 34 ods. 3 písm. d) v spojení s § 4 ods. 8 písm. b) zákona o rybárstve nevyžaduje podľa správneho súdu určenie konkrétneho účelu v nájomnej zmluve. Preto uvedené nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. Z dôvodovej správy k ustanoveniam zákona o rybárstve jasne vyplýva účel podnikania v osobitnom režime na ostatných vodných plochách - komerčný rybolov v rámci agroturistiky.

27. Správny súd pripomenul, že v prejednávanej veci ide o pozemky s množstvom podielových spoluvlastníkov pod ostatnou vodnou plochou, kde práva neznámych vlastníkov k ich podielom spravuje SPF. Úlohou správneho súdu bolo vysporiadať sa s námietkou žalobcov, že nemožno uzavrieť nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Správny súd dal za pravdu žalovanému, že v praxi je bežné, a to bez ohľadu na znenie § 139 Občianskeho zákonníka, osobitné uzatváranie nájomných zmlúv s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľnostiach, lebo je nemožné, aby sa naraz spoločne stretlo viac ako 100 podielových spoluvlastníkov, ako je tomu aj pri posudzovanej parcele, za účelom prijatia rozhodnutia o nakladaní s parcelou. Subjekt, ktorý má záujem využiť parcelu s rozdrobeným vlastníctvom, uzatvára nájomné zmluvy postupne s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vždy vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu toho - ktorého spoluvlastníka. V tomto prípade ide o pozemky pod OR Dolnostredské, ktoré sú vo vlastníctve množstva individuálnych subjektov, známych vlastníkov, resp. evidované na liste vlastníctva pod SPF ako správcu neznámych vlastníkov.

plochou. Ak jeden zo spoluvlastníkov - SPF - prenajal svoj spoluvlastnícky podiel, nenastala automaticky žiadna zmena pri charaktere danej veci, ale len zmena subjektu, ktorý môže vec podielovo užívať. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že prenájom podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorou je pozemok pod ostatnou vodnou plochou, a to bez ohľadu, či ide o pozemok nachádzajúci sa pod celou plochou alebo len jej časťou, je koncepčnou anomáliou vo vzťahu k chápaniu podielového spoluvlastníctva v tomto konkrétnom prípade. Prenájom vyššie uvedeného podielu na nehnuteľnosti správny súd považuje za prípustný v rámci oprávnení daných vlastníkovi nehnuteľnosti, súladný so zákonom a z tohto dôvodu nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy.

Percentuálny podiel 50,24 % možno podľa správneho súdu kvalifikovať ako nadpolovičnú väčšinu, a to aj bez započítania nájomnej zmluvy žiadateľky s SPF (spolu s jej zarátaním je to 78,16%). 29. Na námietky podané žalobcami až po lehote na podanie správnej žaloby správny súd neprihliadal, súc obligatórne viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP.

30. Správny súd sa vysporiadal aj so žiadosťou žalobcov o prelomenie kasačnej záväznosti z dôvodu zmeny právneho stavu, keďže pôvodný zákon č. 139/2002 Z. z. bol nahradený novým zákonom č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový zákon o rybárstve“ alebo „zákon č. 216/2018 Z. z.“), v zmysle ktorého je podmienkou vyradenia z rybárskych revírov, odňatia doterajšiemu užívateľovi a pridelenia podnikateľovi do osobitného režimu podnikania aj finančné vyrovnanie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané za účinnosti zákona o rybárstve, kedy aj bolo posudzované splnenie hmotnoprávnych podmienok pre posúdenie žiadosti žiadateľky podľa tohto právneho predpisu a iný dôvod žalobcovia neuviedli, preto správny súd skonštatoval, že je povinný rešpektovať viazanosť právnymi závermi zrušujúceho rozsudku kasačného súdu.

32. K výrokom o trovách konania správny súd uviedol, že rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP. Poukázal na to, že žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto nemajú právo na náhradu trov konania. U úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP (výrok II.). Ďalší účastníci konania v 2. rade a 3. rade boli v konaní úspešní, avšak neuplatnili si náhradu trov konania, preto im súd žiadne nepriznal (výrok IV.). Ďalší účastník konania v 1. rade bol v konaní úspešný, na výzvu správneho súdu si splnil povinnosť písomne sa vyjadriť, dostaviť sa na pojednávanie a keďže si uplatnil náhradu trov konania, súd mu priznal právo na ich náhrady v zmysle § 169 SSP (výrok III.), pričom správny súd na zdôvodnenie tohto výroku podporne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. apríla 2015, sp. zn. 4As 251/2014-89, vychádzajúce z rozhodnutia z 19. januára 2010, sp. zn. 2As 15/2009-242.

33. Proti výrokom I., III. a VIII. napadnutého rozsudku podali žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Poukázali tiež na arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Požadovali zmenu napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, eventuálne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

Tieto nie sú podľa sťažovateľov v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 4, čl. 12, čl. 20, čl. 44 a čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky. 35. Sťažovatelia v nadväznosti na nimi požadovanú povinnosť správneho súdu vykonať ústavne konformný výklad skonštatovali, že po podaní správnej žaloby došlo k zmene právnej úpravy, keď zákon o rybárstve bol nahradený zákonom č. 216/2018 Z. z., ktorého ustanovenia už počítajú s tým, že obligatórnou súčasťou procesu je dohoda o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, a to ako výslovná zákonom stanovená podmienka pre možnosť pridelenia ostatnej vodnej plochy do užívania na podnikanie v osobitnom režime.

36. Sťažovatelia ďalej namietali, že preskúmavané rozhodnutia umožnili žiadateľke predávať možnosť lovu rýb ako aj predávať ryby nachádzajúce sa v OR Dolnostredské. Zároveň tým, že OR Dolnostredské sa odoberalo sťažovateľom a vyradilo z kategórie rybárskych revírov, bol sťažovateľom znemožnený výkon rybárskeho práva a teda aj akýkoľvek prístup k rybám v OR Dolnostredské. V súvislosti s tým sťažovatelia uviedli, že (i) v OR Dolnostredské sa nachádzali v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí výlučne len ryby pochádzajúce zo zarybnení vykonaných sťažovateľmi a na ich náklady a sú názoru, že patria do ich vlastníctva; (ii) žalobou napádané rozhodnutia nezohľadnili, že nimi de facto došlo k vyvlastneniu žalobcov, že zamedzovali a zamedzujú žalobcom v prístupe k ich majetku (rybám) bez akejkoľvek náhrady za toto vyvlastnenie.

38. V súvislosti s otázkou finančného vyrovnania sťažovatelia akcentovali nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu, keď podľa ich názoru preskúmavané rozhodnutia nemali byť vydané pred tým, ako by bola vyriešená ochrana vlastníckeho práva sťažovateľov.

Posúdenie otázky nezlučiteľností funkcií osôb podľa § 34 ods. 3 písm. b) a písm. e) zákona o rybárstve sťažovatelia pokladajú za nesprávne, keď správny súd akceptoval „kumuláciu“ - totožnú jednu fyzickú osobu na splnenie dvoch zákonných podmienok. Sťažovatelia navrhli uplatnenie analogiae legis so živnostenským zákonom a funkciou zodpovedného zástupcu, t. j. príslušný odborník ako fyzická osoba musí byť „stotožniteľný so žiadateľom“, čo znamená, že má byť jeho štatutárnym orgánom alebo zamestnancom v riadnom zmluvnom vzťahu, aby boli dodržané aj ostatné právne predpisy Slovenskej republiky a nešlo o výkon nelegálneho zamestnávania, ani neoprávneného podnikania. Sťažovatelia zdôraznili svoj nesúhlas s takým právnym posúdením, že by dve rôzne zákonné podmienky spočívajúce v (i) požiadavke na odbornosť podnikateľa, teda jeho „vnútornú“ odbornosť, a v (ii) požiadavke na štátny dohľad nad jeho odbornosťou zvonka, mohli byť kumulované v jednej a tej istej fyzickej osobe.

40. Vo vzťahu k rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia Galanta z roku 2005 sťažovatelia poukázali na skutočnosť, že s týmto sa mal vysporiadať už žalovaný a nie až správny súd. Preto rozhodnutie žalovaného považujú za arbitrárne a nepreskúmateľné.

Sťažovatelia sú presvedčení, že žalovaný mal postupovať podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, a sám využiť svoju kompetenciu rozhodnúť v pochybnostiach o tom, či vodná plocha je ostatná vodná plocha, resp. vyčkať na výsledok nového konania o tejto otázke pred Okresným úradom Galanta. 41.

relevantný. Podnikanie žiadateľky v rybolove predstavuje užívanie predmetu nájmu v rozpore s vôľou prenajímateľa, v rozpore s nájomnou zmluvou a teda aj nezákonne, lebo právny titul (zmluva) na takéto užívanie medzi ňou a SPF uzavretá nebola. V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali na civilné súdy (Okresný súd Galanta a odvolací súd Krajský súd v Trnave, sp. zn. 31Cob/27/2019), ktoré zamietli žalobu sťažovateľov o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy medzi žiadateľkou a SPF z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem.

43. Nesprávne právne posúdenie vidia sťažovatelia aj v názore správneho súdu, že je možné právny režim ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. analogicky aplikovať aj na prejednávanú vec - na získavanie nájomných práv k pozemkom pod ostatnou vodnou plochou na podnikanie v osobitnom režime. Podľa sťažovateľov predmetom nájmu môže byť iba hnuteľná alebo nehnuteľná vec (napr. pozemok), nie spoluvlastnícky podiel na veci.

zákonom. 44. Ohľadom namietaného výroku III. správneho súdu o povinnosti náhrady trov konania sťažovateľmi v prospech ďalšieho účastníka konania v 1. rade sťažovatelia uviedli, že jeho procesné úkony neboli potrebné na rozhodnutie súdu vo veci a neprispeli nijako k rozhodnutiu správneho súdu. Svojím obsahom len kopírovali podania a vyjadrenia žalovaného, resp. mali rovnaký obsah ako podania a právne úkony žalovaného.

Je teda zrejmé, že žiadateľka nemá finančné prostriedky na finančné vyrovnanie sa so sťažovateľmi. 46. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žiadateľka. Nestotožnila sa so sťažnostnou argumentáciou. Uviedla, že disponuje už súhlasom 92,53 % vlastníkov spornej parcely č. 2018, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy medzi ňou a SPF. Kasačnú sťažnosť ako aj návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti navrhla zamietnuť.

48. Sťažovatelia doručili 13. mája 2025 kasačnému súdu podanie - doplnenie dôkazov ku kasačnej sťažnosti a k návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Sťažovatelia predložili: i) rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/2/2021 z 27. júna 2024, ktoré sa vecne týka nového správneho konania o určenie, či OR Dolnostredské je vodným tokom; ii) Rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie číslo spisu OU-TT-OOP3-2024/000720-011 z 3. septembra 2024; iii) poverenie od obce Dolná Streda pre Občianske združenie „Dolnostredan“; iv) Stanovy Občianskeho združenia „Dolnostredan“. V podaní uviedli, že predložený rozsudok potvrdzuje nepoužiteľnosť rozhodnutia Obvodného úradu Galanta z 20. apríla 2005, keďže jeho výrok je nejasný, neurčitý až nulitný. Zároveň 16. apríla 2025 sa sťažovatelia dozvedeli, že žiadateľka poverila obhospodarovaním OR Dolnostredské občianske združenie Dolnostredan a ďalšími činnosťami s tým súvisiacimi. Uvedené združenie nie je žiadnou

49. K predmetnému doplneniu dôkazov sťažovateľmi sa vyjadrila žiadateľka , ktorá popísala chronológiu rozhodovania o tom, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, definovala dôkazy, z ktorých vyplýva, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, oponovala sťažovateľom s ich argumentáciou k rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/ 2/2021 z 27. júna 2024 a k identifikácii parciel pod OR Dolnostredské, k čomu priložila aj odpoveď Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru k identifikácii parciel pod OR Dolnostredské.

50. Podľa § 2 ods. 1 zákona o rybárstve rybárstvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.

Vodný tok je aj slepé rameno, mŕtve rameno a odstavené rameno, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodný tok sú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

53. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o rybárstve (1) Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. (2) Rybárske právo patrí

55. Podľa § 4 ods. 8 a 9 zákona o rybárstve (8) Ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách na základe písomnej žiadosti a) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha, b) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže nájomnou zmluvou právo užívania k pozemkom podľa písmena a) počas platnosti tejto zmluvy. (9) Žiadosť podľa odseku 8 musí obsahovať a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba, b) identifikačné údaje o vodnej ploche, c) výpis z listu vlastníctva podľa odseku 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa odseku 8 písm. b), d) informáciu, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území alebo či do neho nezasahuje, e) dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom.

Na osobitný režim sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30. (3) Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba, b) preukázanie odborného vzdelania žiadateľa so zameraním na chov rýb alebo ním poverenej osoby, c) identifikačné údaje o vodnej ploche, d) výpis z listu vlastníctva podľa § 4 ods. 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa § 4 ods. 8 písm. b), e) potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu, f) prevádzkový poriadok. (4) Ak sa ostatná vodná plocha nachádza v chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme, musí žiadateľ k žiadosti doložiť súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie, alebo iba ako rybársky revír. (5) Ministerstvo vedie evidenciu ostatných vodných plôch užívaných na účely podnikania.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

60. Dôvodnosť kasačnej sťažnosti zakladajú sťažovatelia najmä na nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom a arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, je v podstate to, či boli splnené podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve v znení účinnom od 1. novembra 2015 do 31. augusta 2018 na vydanie prvostupňového rozhodnutia a jeho následné potvrdenie rozhodnutím žalovaného, ktorých zákonnosť bola odobrená napadnutým rozsudkom správneho súdu.

62. Preto v nadväznosti na sťažovateľmi zvolenú argumentačnú metodológiu považuje kasačný súd za vhodné pripomenúť Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovený názor, že „miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného bodu v správnom súdnictve determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede správneho súdu na taký žalobný bod“ (III. ÚS 469/2014 z 12. mája 2015). K požiadavke, aby konkrétnosť žalobných námietok našla svoje adekvátne premietnutie v konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho rozsudku, sa kasačný súd prihlásil napr. v rozsudku sp. zn. 5Svk/12/2022 zo dňa 25.09.2024, ako aj uznesení sp. zn. 8Svk/48/2025 zo dňa 29.01.2026. a) K namietanému opomenutiu správneho súdu vykonať ústavne konformný výklad

Vytýkaný nedostatok podľa nich zvýrazňuje skutočnosť, že k 1. januáru 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 216/2018 Z. z., ktorý v § 33 stanovuje podmienku predloženia dohody o finančnom vyrovnaní ako súčasť žiadosti o pridelenie vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime a súčasne spresňuje, čo má takáto dohoda obsahovať.

V prerokúvanej veci bol však správne aplikovaný § 34 zákona o rybárstve, upravujúci inštitút podnikania v osobitnom režime na ostatných vodných plochách, v ktorom takáto dohoda o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom ako jedna z podmienok, ktoré by bolo potrebné splniť pri podaní žiadosti, pre žiadateľa zakotvená nie je.

Základným rozdielom medzi oboma právnymi režimami je ten, že pri pridelení výkonu rybárskeho práva (§ 4 ods. 9 zákona o rybárstve) sa nemení samotný právny režim vodnej plochy, ale ide tu pri zotrvaní výkonu rybárskeho práva viazaného k vodnej ploche iba o postúpenie jeho využívania medzi predchádzajúcim a budúcim užívateľom, čiže aj vyčíslenie medzi takýmito subjektmi je menej náročné. Ide zväčša o vybudované zariadenia a osádku rýb je možné vyčísliť pomerne jednoducho s ohľadom na povinnosť podrobnej evidencie zarybnenia (§ 6 ods. 1 zákona o rybárstve) ako aj ulovených rýb [§ 6 ods. 2 písm. c) zákona o rybárstve]. Keďže tieto zákonné povinnosti evidencie sa viažu na trvanie jedného kalendárneho roka, za ktorý sa tieto údaje zhromažďujú, logicky tomu zodpovedá aj možnosť pridelenia (zmeny v osobe realizujúcej výkon rybárskeho práva) na konkrétnej ostatnej vodnej ploche len k 1. januáru kalendárneho roka, po skončení hospodárskej činnosti doterajšieho užívateľa (§ 4 ods. 10 zákona o rybárstve). Kasačný súd pripomína, že rybárske právo patrí štátu a pri

Táto zodpovednosť je zároveň právom, ktorého nositeľom je štát a ako taký má možnosť s týmto právom disponovať.“ 66. Oproti tomu inštitút, ktorý je predmetom konania aj v prerokúvanej veci (§ 34 zákona o rybárstve), vychádza z toho, že ide o podnikateľskú činnosť (súkromné právo) a nie o výkon rybárskeho práva (verejné právo), priorizuje sa súkromnoprávny aspekt právnej regulácie vlastníckeho práva, resp. iného dispozičného - nájomného práva k pozemkom, na ktorých sa nachádza ostatná vodná plocha. Uvedené vystihuje aj dôvodová správa k tomuto inštitútu: „zákon reaguje na nové aspekty rybárstva v podmienkach trhového hospodárstva.

Nepôjde o výkon rybárskeho práva, ale o typickú podnikateľskú činnosť upravenú obchodným zákonníkom, živnostenským zákonom a pod. Vzhľadom na charakter podnikania sa priamo zákonom umožňuje takémuto podnikateľovi podnikať v osobitnom režime, ktorý spočíva v tom, že ustanovenia tohto zákona týkajúce sa výkonu rybárskeho práva sa na neho nevzťahujú.

67. Sumarizujúc úvahy uvedené v predchádzajúcich bodoch možno uzavrieť, že ak zákon nestanovoval podmienku priloženia dohody o finančnom vyrovnaní k žiadosti podľa § 34 zákona o rybárstve, žiadateľka ju nemala dôvod prikladať a plniť povinnosť, ktorú jej vtedy platný zákon o rybárstve nestanovoval.

69. Skutočnosť, že pri inštitúte podnikania v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche podľa § 34 zákona o rybárstve zákonodarca ponechal predchádzajúcemu užívateľovi a podnikateľovi „voľnú ruku“ v časti finančného vyrovnania, odzrkadľuje práve podstatu tohto režimu, ktorú tvorí prevažne súkromný prvok (podnikanie) a preferovaný princíp autonómie

rozhodne nemožno podľa kasačného súdu interpretovať ako absenciu alebo nedostatok vôle žiadateľky majetkovo sa vysporiadať s predchádzajúcim užívateľom OR Dolnostredské. V inak košatej argumentácii sťažovateľov pritom kasačný súd nenašiel žiadnu reakciu na vyššie opísané pokusy žiadateľky o dohodu o finančnom vysporiadaní nárokov sťažovateľov. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že sťažovatelia opakovane venujú pozornosť otázke finančného krytia nimi požadovanej náhrady v rozpočte obce (žiadateľky), pričom však vo vzťahu k ich právu o finančné vyrovnanie je tento údaj irelevantný.

ryby v konkrétnej kvalite a kvantite, vznikol na strane žalovaného nárast v majetkovej sfére z dôvodu ich výlovu žalovaným, resp. subjektom realizujúcim výlov v prospech žalovaného a na jeho účet a prípadným následným speňažením rýb, čo žalobca v konaní podľa súdov oboch inštancií nepreukázal.“ Kasačný súd konštatuje, že absencia verejnoprávnej regulácie formou stanovenia podmienky o predložení dohody o finančnom vyrovnaní bez ďalšieho nespôsobuje absenciu právnej ochrany ako takej. Práve naopak, vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preukazuje existenciu reálneho účinného právneho prostriedku, ktorého úspešné využitie je samozrejme determinované splnením dôkazných štandardov civilného práva, čo by pre sťažovateľov nemalo predstavovať problém, ak si dlhodobo riadne viedli príslušné evidencie vyžadované právnymi predpismi regulujúcimi oblasť rybárstva.

Podmienky stanovené zákonom o rybárstve však podľa kasačného súdu, ako už vysvetlil vyššie, nepredstavujú legislatívnu medzeru, či neurčitosť právnej úpravy. Zároveň netreba opomenúť aj skutočnosť, ktorú prezentuje prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, kde uvádza, že funkcionári žalobcu v 1. rade boli súčasťou expertnej skupiny vymenovanej ministrom životného prostredia pripravujúcou nový zákon o rybárstve, t. j. ten, z ktorého aktuálneho znenia vychádzajú námietky žalobcov. Skutočnosť, že text predchádzajúceho zákona neobsahoval určité podmienky, resp. ich špecifikáciu v takom rozsahu a kvalite, ako je uvedené v námietkach žalobcov, nemôže - pri jasnom texte zákona o rybárstve a neexistencii pochybností o jeho ústavnosti zo strany aplikujúceho orgánu, resp. súdu - predstavovať legislatívne opomenutie. Absencia pochybnosti o ústavnosti daného právneho inštitútu (pridelenie ostatnej vodnej plochy za účelom podnikania v osobitnom režime) vychádza aj z toho, že otázka „odškodnenia“ za predchádzajúce hospodárenie na vodnej ploche je riešiteľná prostriedkami civilného práva. Táto možnosť domáhania sa ochrany práv sťažovateľov je

rybárstve. Preto výrok VIII., ktorým správny súd zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, považuje kasačný súd za vecne správny a argumenty sťažovateľov proti nemu brojace za nedôvodné. Vzhľadom na aktuálny právny stav považuje kasačný súd za potrebné doplniť, že prerušenie správneho súdneho konania za účelom vyvolania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je možné len pri stále účinných právnych predpisoch, ktorá procesná podmienka pri zákone o rybárstve, ktorý bol celý nahradený zákonom č. 216/2018 Z. z. účinným od 1. januára 2019, byť splnená už

Z uvedeného vyplýva, že k otázke prípadnej nepreskúmateľnosti rozsudku pristupuje kasačný súd nie z pozície subjektívnej predstavy sťažovateľa o tom, do akej miery by mal byť napadnutý rozsudok odôvodnený, ale z hľadiska testovania existencie relevantnej prekážky, objektívne brániacej preskúmaniu úvah, na ktorých súd založil odôvodnenie

73. Súčasťou kasačných námietok bolo aj konštatovanie sťažovateľov, že právnym dôsledkom preskúmavaných rozhodnutí je de facto vyvlastnenie sťažovateľov bez náhrady. Ani s touto námietkou sa kasačný súd nestotožňuje. Sťažovateľ v 1. rade nedisponuje vlastníckymi ani inými majetkovými právami vo vzťahu k výkonu rybárskeho práva, t. j. v danej veci nemohol legitímne očakávať ďalší neobmedzený výkon rybárskeho práva v dlhšom trvaní (nie je garantovaná žiadna konkréta dĺžka trvania pridelenia výkonu rybárskeho práva), keďže možnosť odobratia výkonu rybárskeho práva žalovaným (štátom) je legitímnym nástrojom pre splnenie účelu, ktorý predmetným rozhodnutím napĺňa, t. j. rozvoj trhovej ekonomiky, napr. agroturistiky. Rozhodovanie o odobratí výkonu rybárskeho práva je teda zákonom predvídaný spôsob rozhodovania štátu o rybárskom práve, ktorého výlučným nositeľom je štát. Prideľovanie alebo odnímanie výkonu rybárskeho práva na určitej vodnej ploche nie je možné stotožňovať s nadobúdaním, resp. odnímaním vlastníckeho práva.

75. Vyhodnotenie otázky nezlučiteľnosti funkcií osôb podľa § 34 ods. 3 písm. b) a písm. e) zákona o rybárstve sťažovatelia pokladajú za nesprávne právne posúdenie správnym súdom, keď v napadnutom rozsudku akceptoval „kumuláciu“ - totožnú jednu fyzickú osobu na splnenie dvoch zákonných podmienok podľa vyššie uvedených ustanovení.

Inak povedané, zo samotného pojmu „dohľad“ ako činnosti uvedenej § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve síce vyplýva, že sa jedná o porovnávanie skutočného a požadovaného stavu, avšak rešpektujúc osobitnú povahu veterinárneho dohľadu možno akceptovať kumuláciu s výkonom odborných činností za žiadateľa v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b).“ K záverom uvedeným v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/30/2020 z 19. júla 2022 sa kasačný súd hlási. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na znenie dôvodovej správy k § 34 zákona o rybárstve: „Kvalifikovanými predpokladmi takéhoto podnikania budú zákonom predpísaná žiadosť a osoba hospodára so vzdelaním na chov rýb. Takým môže byť samotný podnikateľ, alebo ním poverená osoba. Vyššia úroveň požadovaného vzdelania takejto osoby od vzdelania rybárskeho hospodára je daná tým, že podnikateľ nemusí mať žiadne odborné vzdelanie, ani potrebné skúsenosti s chovom a lovom rýb, v dôsledku čoho by mohli na rybách i vode vzniknúť závažné škody. Súčasťou žiadosti musia byť aj identifikačné údaje o vodnej ploche, doklady podnikateľa,

námietku sťažovateľa, že tento sa dostatočne zaoberal skutočnosťou, či OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou a vec správne právne posúdil. Sťažovateľ riešil uvedenú právnu otázku podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, keď vychádzal z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005, ktoré bolo vydané práve na základe uvedeného ustanovenia. Zo znenia § 2 zákona o rybárstve, ako aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že ostatnými vodnými plochami sú všetky vodné plochy, ktoré nie sú vodným tokom, rybníkom, rybnochovným zariadením ani vodárenskou nádržou. Inak povedané, vodné plochy nespĺňajúce kritériá definované § 2 ods. 2 písm. c/ - g/ zákona o rybárstve, predstavujú na účely tohto zákona tzv. ostatné vodné plochy (§ 2 ods. 2 písm. h/) so širokým záberom ich využitia. Práve ostatné vodné plochy je v zmysle zákona o rybárstve možné využívať na podnikateľské účely, najmä na potreby agroturistiky a komerčného lovu rýb. Sťažovateľ sa v napadnutom

77. Sťažovatelia namietali nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok na pridelenie OR Dolnostredské žiadateľke aj z toho dôvodu, že ju nepovažujú za podnikateľku v zmysle zákona o rybárstve. Kasačný súd sa stotožnil s posúdením tejto otázky správnym súdom (bod 23. tohto rozsudku), pričom nad rámec argumentov správneho súdu poukazuje na to, že podnikanie v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche je natoľko špecifické, že pre jeho faktický výkon je potrebné najskôr rozhodnutie správneho orgánu (preskúmavané v prejednávanej veci).

činnosť. g) K nájomnej zmluve žiadateľky so Slovenským pozemkovým fondom 78. Sťažovatelia v súvislosti s nájomnou zmluvou uzavretou medzi žiadateľkou a SPF namietali nesprávne právne posúdenie v tom, že 1) správny súd v rozpore so skutočnosťou nesprávne uviedol, že ku dňu vydania žalobou napádaných rozhodnutí mala žiadateľka nájomné alebo vlastnícke práva k 50,24% pozemkov, na ktorých sa nachádza vodná plocha, bez započítania nájomnej zmluvy s SPF, že 2) predmet nájomnej zmluvy s SPF s účelom nájmu označeným ako „oddychová zóna obce“ je možné stotožniť s účelom nájmu „podnikanie v osobitnom režime na ostatej vodnej ploche“, že 3) je možné právny režim vyplývajúci z § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. (zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely) aplikovať aj na prejednávanú vec, t. j. na získavanie nájomných práv k pozemkom pod ostatnou vodnou plochou na podnikanie v osobitnom režime. Sťažovatelia vo všeobecnosti spochybnili možnosť nájmu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že ide o nájom majetkového práva, nie o nájom veci.

Rozsah, ktorým žiadateľka preukázateľne disponovala, však spĺňal zákonnú podmienku dispozície väčšinovým podielom k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha, a to buď z titulu vlastníctva týchto pozemkov, alebo z titulu platne uzatvorených nájomných zmlúv (§ 34 ods. 3 písm. d) v spojení s § 4 ods. 8 a 9 zákona o rybárstve).

. .môže ministerstvo na základe žiadosti. . .prideliť. . .“. Preto aj v prípade splnenia všetkých podmienok je to ministerstvo, ktoré v konečnom dôsledku rozhoduje, či ostatnú vodnú plochu na účel podnikania v osobitnom režime podnikateľovi pridelí alebo nie. S námietkou, že žiadateľka nepredložila dodatok k nájomnej zmluve s SPF, ktorej predmetom je „nepoľnohospodárske využitie na oddychovú zónu“, čím sa mal obsah nájomnej zmluvy zosúladiť s požiadavkami zákona o rybárstve (podnikanie v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche), sa podľa názoru kasačného súdu riadne vysporiadal už žalovaný, keď v rámci vlastnej správnej úvahy uviedol, že tento účel považuje za adekvátny k plánovanému využitiu OR Dolnostredské žiadateľkou.

81. Ad 3) SPF pri uzatváraní nájomnej zmluvy so žiadateľkou konal vo vzťahu k pozemku KN-E parc. č. XXXX, v k.ú. S. G., zapísanému na LV č. XXXX, ako väčšinový správca v podiele 33789563/55540800, čo sa rovná 60,86 % podielu na pozemku, pričom predmetom nájomnej zmluvy je tento spoluvlastnícky podiel. Kasačný súd dáva do pozornosti, že ustanovenie § 4 ods. 8 písm. a) a b) zákona o rybárstve vyžaduje vlastníctvo väčšinového podielu k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha, pričom uvedenú podmienku je možné alternovať tým, že žiadateľ preukáže nájomnou zmluvou právo užívania k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha. Z uvedeného vyplýva, že zákon o rybárstve priamo týmto spôsobom definuje splnenie zákonnej podmienky získaním väčšinovej účasti na vlastníckom/nájomnom práve k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha.

Niet rozumného dôvodu vylúčiť takúto aplikáciu právnej normy aj v situáciách, kedy sa vodná plocha nachádza na viacerých pozemkoch. Preto ak žiadateľka získala väčšinový podiel k pozemku reg. KN-E parc. č. XXXX, k. ú. S. G. uzatvorením nájomnej zmluvy s SPF výlučne iba na podiely v správe SPF, materiálne splnila vo vzťahu k pozemku reg. KN-E parc. č. XXXX podmienku vyžadovanú zákonom o rybárstve, t. j. ius disponendi k väčšinovému podielu k uvedenému pozemku, keďže sám zákon o rybárstve pracuje s termínom „väčšinový podiel na pozemkoch“.

Rovnako by nesúhlas minoritných spoluvlastníkov bol neúčinný za situácie, ak by medzi účastníkmi bola dojednaná nájomná zmluva k celému pozemku a nie iba väčšinovému podielu na ňom. Čo sa týka argumentácie správneho súdu poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 504/ 2003 Z. z., túto kasačný súd vníma iba ako podpornú, z ktorej pre účely prejednávanej veci možno vyabstrahovať najmä to, že slovenskému právnemu poriadku nie je cudzí právny inštitút prenájmu „iba“ podielu na pozemku. h) K dodatočnej argumentácii sťažovateľov v kasačnom konaní

rozsudku. V súvislosti s týmto podaním dáva kasačný súd do pozornosti ustanovenie § 454 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav (skutkový a právny) v čase vyhlásenia alebo vydania napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

84. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/2/2021 z 27. júna 2024 kasačný súd uvádza, že ním boli zamietnuté kasačné sťažnosti Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov a obce Dolná Streda proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/206/2019-114 z 27. januára 2021, ktorým ako nepreskúmateľné bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Trnava č. OU-TT-00P3-2019/037709 z 13. novembra 2019, potvrdzujúce rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA- OSZP-2019/000198/OV/SV, OU-GA-OSZP-2018/000741/OV/SV, OU-GA-OSZP-2017/ 011797 z 13. augusta 2019 o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku s odkazom na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta z roku 2005 (záver: vodná plocha na parcelách č. 562/2, 719 a 1765/1 v k. ú. Dolná Streda, nachádzajúca sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, nie je vodným tokom) z dôvodu, že skutkový stav sa od roku 2005 nezmenil. Z uvedeného vyplýva, že ani výsledok konania

85. Sťažovatelia požadovali priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok s odôvodnením, že im hrozí ujma, konkrétne nezvratný zásah do vlastníckeho práva, keďže dôjde k možnosti predaja lovu rýb ako aj predaju rýb, ktoré patria sťažovateľom (vyčíslené znaleckým posudkom č. 6/2023 od V.. U. Y., C.. sumou 174394,97 Eur), ako aj z dôvodu, že obecným zastupiteľstvom žiadateľky bola na finančné vyrovnanie so sťažovateľmi vyčlenená len suma 20000,- eur, z čoho vyplýva, že žiadateľka nemá prostriedky na finančné vyrovnanie.

86. Sťažovatelia namietali výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým im správny súd uložil povinnosť úplnej náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade, a to najmä z dôvodu ich neúčelnosti, keďže podania ďalšieho účastníka v 1. rade podľa sťažovateľov z hľadiska ich obsahu nemali ako prispieť k rozhodnutiu správneho súdu, pretože len kopírovali obsah podaní žalovaného. V tejto súvislosti sa kasačný súd zameral na prieskum záverov správneho súdu, ktorý ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade priznal právo na náhradu trov konania dôvodiac, že bol v konaní úspešný a že na výzvu správneho súdu si splnil povinnosť písomne sa vyjadriť, dostaviť sa na pojednávanie a náhradu trov konania si uplatnil.

súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 88. K vyššie citovanému ustanoveniu § 169 SSP je už k dispozícii judikatúra kasačného

Uvedené by tak mohol urobiť napríklad vhodným koncipovaním výzvy na vyjadrenie k správnej žalobe podľa §?105?ods.?2?SSP, v?ktorej by zreteľne odlíšil či subjektu žalobu doručuje vzhľadom na dodržanie zásady kontradiktórnosti a umožňuje mu, aby sa k nej vyjadril, ak to uzná za vhodné, pričom?následkom pasívneho prístupu k takejto výzve je len pokračovanie v konaní alebo?skutočne považuje takéto vyjadrenie k žalobe za nutné pre konanie, s čím by následne bol spojený aj nárok na náhradu vzniknutých trov konania. .

V druhom prípade musí súd počítať s tým, že s rešpektovaním takejto výzvy musí byť následne spojený aj nárok na náhradu vzniknutých trov konania (por. aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/1/2021 z 28.03.2022).“

. . . . .Kasačný súd zdôrazňuje, že aj v posudzovanej veci bolo pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania potrebné vychádzať nielen z toho, čo krajský súd výzvou na vyjadrenie sám zamýšľal, ale aj z toho, čo z takto naformulovanej výzvy pre účastníkov konania pri bežnom vnímaní textu vyplynulo.“

následkom by bolo buď uloženie poriadkovej pokuty alebo napríklad nemožnosť pokračovať v konaní. Obdobne to platí aj pri inštitúte predvolania na pojednávanie. Z ustanovenia § 114 SSP vyplýva, že ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

Prípisom zo dňa 23.11.2018 bolo ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade doručované podanie žalobcov na vedomie. Prípisom zo dňa 27.02.2019 - neobsahujúcim žiadnu výzvu - boli ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade doručené viaceré písomnosti. V predvolaniach na pojednávanie konané dňa 06.12.2018, dňa 07.03.2019 a dňa 07.12.2023 boli účastníci konania poučení, že ich účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a že keď sa nedostavia, môže sa pojednávať v ich neprítomnosti. Prípisom zo dňa 03.06.2019 bola ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade doručená kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/

94. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť meritórnych kasačných námietok sťažovateľov. Napadnutý rozsudok v tejto časti (výroky I. a VIII.) považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd však identifikoval dôvodnosť námietky sťažovateľov vo vzťahu k ich povinnosti náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade, keďže v tejto časti je napadnutý rozsudok zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto v zmysle § 462 ods. 1 SSP kasačný súd zrušil výrok III. napadnutého rozsudku a vec vrátil správnemu súdu v tejto časti na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania ďalšieho účastníka konania v 1. rade, pričom bude rešpektovať záväzný právny názor kasačného súdu (najmä bod 93. tohto rozsudku) týkajúci sa nenaplnenia podmienok hypotézy právnej normy § 169 SSP k otázke možnosti priznania náhrady trov konania vzniknutých ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade, teda trovám, ktoré mu vznikli v súvislosti s podávanými vyjadreniami v konaní a v súvislosti s účasťou na pojednávaní krajského súdu, správneho súdu a tiež v rámci predchádzajúceho kasačného konania. Správny súd zároveň rozhodne aj o?nároku na náhradu trov tohto kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP), pričom pri rozhodovaní o náhrade trov ďalších účastníkov konania sa bude spravovať právnymi závermi vyjadrenými v bodoch 88. až 91. a 93. tohto rozsudku. 95. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.