8Svk/9/2025

1. Disciplinárny senát žalovanej (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 13/2013 DS zo dňa 2. októbra 2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu podľa § 3 písm. d) siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov žalovanej za vinného z porušenia § 9 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súkromných veterinárnych lekároch“), a to preto, že ako člen žalovanej pri suke pani M. N. nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, keďže dňa 25. apríla 2013 použil humánne lieky Degan 10 mg/2 ml sol inj. A Paralen supp čípky bez odôvodnenia v zmysle § 106 ods. 1 písm. b) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o liekoch“), dňa 28. apríla 2013 nevyšetril zviera pred anestéziou pre zhodnotenie rizika anestézie, nestabilizoval zviera pred anestéziou, použil humánny liek Thiopental bez odôvodnenia v zmysle § 106 ods. 1 písm. b) zákona o liekoch a nezabezpečil pooperačnú starostlivosť zvieraťa a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, za čo mu prvostupňový orgán uložil disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. b) zákona o súkromných veterinárnych lekároch a § 3 písm. b) prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov žalovanej - pokutu vo výške 995,- €. Vo zvyšku žalobcu prvostupňový orgán oslobodil. 2. Prezídium žalovanej rozhodnutím č. 13/2013 Pr zo dňa 18. decembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“ alebo „žalované rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. 3. O odvolaní prezídium žalovanej rozhodlo na zasadnutí dňa 18. decembra 2013 v zložení V., prezident žalovanej, V., viceprezident žalovanej, V., člen prezídia žalovanej, V., člen prezídia žalovanej a V., náhradník člena prezídia žalovanej.

4. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie. 5. Žalobca okrem iného namietal, že v disciplinárnom konaní rozhodoval a rozhodnutie žalovanej vydal nezákonný orgán, resp. orgán v nezákonnom zložení. O odvolaní žalobcu totiž rozhodovalo prezídium žalovanej, ktoré má podľa § 17 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch najmenej 5 členov, ktorí sú podľa § 16 ods. 4 písm. a) a b) zákona o súkromných veterinárnych lekároch volení snemom žalovanej na tri roky z členov žalovanej. Podrobnosti o organizácii a orgánoch žalovanej upravujú vnútorné predpisy žalovanej podľa § 15 ods. 3 zákona o súkromných veterinárnych lekároch.

7. Podľa názoru žalobcu tak rozhodlo o jeho odvolaní nezákonné zloženie prezídia žalovanej, keď nebol dosiahnutý počet najmenej 5 zvolených členov prezídia. Vo vzťahu k náhradníkovi V. žalobca argumentoval, že zákonná právna úprava nepozná možnosť zvoliť náhradníka za člena orgánov žalovanej, preto takúto právomoc nemôžu priznať ani vnútorné predpisy žalovanej.

Správny súd rozsudkom č. k. 1S/29/2014-268 zo dňa 31. marca 2015 zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil prezídiu žalovanej na ďalšie konanie. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžo/142/2015 zo dňa 25. októbra 2016 zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu

Takýmto vnútorným predpisom je aj volebný poriadok žalovanej. Absencia inštitútu náhradného člena prezídia žalovanej v zákone o súkromných veterinárnych lekároch neodôvodňuje bez ďalšieho nezákonnosť internej úpravy volebného poriadku žalovanej, ktorý inštitút náhradníka člena prezídia žalovanej pozná. Takáto úprava podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevybočovala z rámca vymedzeného zákonom o súkromných veterinárnych lekároch, keďže účelom úpravy náhradného člena prezídia žalovanej vo volebnom poriadku bolo práve zabezpečiť plnenie úloh prezídia žalovanej, kým nedôjde k zvoleniu riadneho člena prezídia žalovanej jej snemom, ako to predpokladá § 16 ods. 4 písm. b) zákona o súkromných veterinárnych lekároch. Najvyšší súd Slovenskej republiky však konštatoval, že náhradný člen prezídia žalovanej musí byť jej snemom riadne zvolený, pričom ak táto skutočnosť nie je v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, nemožno prijať záver o riadnom zložení prezídia žalovanej. 11. Žalovaná dňa 20. februára 2017 doručila správnemu súdu podanie, ktorým v ďalšom

Dňa 27. júna 2017 sa v predmetnej veci uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu a bolo odročené na 11. júl 2017 za účelom verejného vyhlásenia rozsudku. O týchto skutočnostiach bol právny zástupca žalovanej informovaný na základe jeho dopytu prípisom správneho súdu č. k. 1S/29/2014-376 zo dňa 4. júla 2017 (doručený právnemu zástupcovi žalovanej dňa 6. júla 2017).

Vychádzajúc z § 56 ods. 1 písm. e) v spojení s § 61 ods. 1 a 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) správny súd uzavrel, že notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh predmetného snemu podpisoval aj prezident žalovanej. Pokiaľ v tejto mali absentovať údaje o voľbe náhradníkov za členov prezídia žalovanej, i keď k ich voľbe došlo, mohol túto skutočnosť namietať pri podpise. Vzhľadom na to, že tak neurobil, je podľa názoru správneho súdu nepochybné, že na predmetnom sneme žalovanej k voľbe náhradníkov za členov prezídia žalovanej nedošlo. Tento záver potvrdzuje aj audionahrávka zo snemu žalovanej uskutočneného dňa 19. novembra 2011, predložená žalovanou, na ktorej predsedníčka volebnej komisie žalovanej zúčastneným členom žalovanej oznámila, že sa uskutoční voľba prezidenta, viceprezidenta, členov dozornej a disciplinárnej komisie. O voľbe náhradníkov v tejto nahrávke nie je žiadna zmienka.

15. Z vyššie uvedeného je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že žalovaná nepredložila nespochybniteľný dôkaz o tom, že náhradníci za členov prezídia žalovanej boli skutočne a zákonne dňa 19. novembra 2011 zvolení. Možnosť voľby náhradníkov za členov prezídia žalovanej neznamená, že k takejto voľbe aj došlo.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

18. Sťažovateľka dala do pozornosti, že po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd na základe žiadosti sťažovateľky nariadil pojednávanie, ktorého sa sťažovateľka aj chcela zúčastniť. Správny súd po viacerých úkonoch nariadil pojednávanie na 27. júna 2017, toto následne zrušil (o čom bol právny zástupca sťažovateľky upovedomený 13. júna 2017) a následne opätovne určil termín pojednávania na 27. júna 2017, o čom bol právny zástupca sťažovateľky upovedomený 29. júna 2017. Pojednávanie sa následne 27. júna 2017 uskutočnilo a dňa 11. júla 2017 bol verejne vyhlásený rozsudok, pričom v tejto fáze konania už sťažovateľka nemohla predložiť dôkazy. Sťažovateľka sa počas správneho súdneho konania nevyhýbala nariadeným pojednávaniam, aktívne sa ich zúčastňovala, nespôsobovala prieťahy v konaní a chcela sa zúčastniť aj na pojednávaní dňa 27. júna 2017, čo jej však správny súd znemožnil. Ide o nesprávny procesný postup súdu. 19.

sa preukázať aj odovzdanými volebnými lístkami. 20. Sťažovateľka považuje za nerelevantný argument správneho súdu o spochybňovaní pravosti predložených listín o „výsledkoch volieb“, keďže ide o originály pracovných materiálov, ktoré boli predložené tak, ako boli napísané počas volieb. Rovnako irelevantný je aj odkaz správneho súdu na list právneho zástupcu sťažovateľky zo dňa 10. decembra 2013.

Dozvedel sa to až v roku 2024. Podľa názoru žalobcu sa sťažovateľka snaží otvoriť konanie a je podivné, že sa kasačná sťažnosť objavila až po 7 rokoch od vydania napadnutého rozsudku. O podaní kasačnej sťažnosti nevedelo ani súčasné vedenie sťažovateľky a kasačná sťažnosť sa nenachádzala v súdnych systémoch. Navyše právny zástupca sťažovateľky ani nepodal ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní.

V súvislosti s namietanou procesnou vadou žalobca poukázal na celkovú dĺžku správneho súdneho konania (viac ako 3 roky), pričom tvrdil, že počas tohto obdobia mala sťažovateľka dostatok priestoru na splnenie si dôkaznej povinnosti. Nie je preto zrejmé, aký dôkaz chcela sťažovateľka predložiť na pojednávaní na 27. júna 2017 a ani v kasačnej sťažnosti ho nepredkladá. Navyše v predmetnej veci bolo vykonané pojednávanie aj 31. januára 2015 a všetci účastníci boli k veci vypočutí. Žalobca preto navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietnuť.

IV. 1.

K otázke zákonnosti zloženia prezídia sťažovateľky pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu 28. Podľa § 22 ods. 3 zákona o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014 proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok. 29. Podľa § 22 ods. 4 zákona o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014 o odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný. 30. Podľa § 17 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014 prezídium riadi činnosť komory medzi zasadnutiami snemu. Rozhoduje o všetkých veciach, ak nie sú vyhradené iným orgánom komory. Prezídium má najmenej päť členov. Členstvo v prezídiu je nezlučiteľné s členstvom v dozornej komisii a disciplinárnej komisii. 31. Podľa § 16 ods. 4 psím. b) zákona o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014 snem rozhoduje o základných otázkach komory, najmä a) volí tajnou voľbou na tri roky z členov komory prezidenta, viceprezidenta a ostatných členov prezídia, členov dozornej komisie a disciplinárnej komisie; rovnakým spôsobom ich môže odvolať z funkcie. 32. Podľa § 1 Volebného poriadku sťažovateľky (ďalej len „Volebný poriadok“) snem KVL SR (ďalej len „snem“) volí a odvoláva: prezidenta, viceprezidenta, 3 členov prezídia komory a náhradníkov za členov prezídia komory.... 33. Podľa § 7 Volebného poriadku kandidát je zvolený v prvom kole volieb do orgánov komory vtedy, ak získa nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich členov komory.

35. V súvislosti s prejednávanou vecou kasačný súd dáva do pozornosti, že podľa § 22 ods. 3 a 4 zákona o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014 rozhoduje o odvolaní vo veciach disciplinárneho konania prezídium sťažovateľky. Podľa § 17 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014 v spojení s internými predpismi sťažovateľky malo prezídium v rozhodujúcom čase 5 členov.

36. Medzi účastníkmi konania však bolo sporné, či V. mohol nastúpiť ako náhradník člena predsedníctva a či sa z tohto titulu mohol podieľať na rozhodovaní o odvolaní žalobcu v disciplinárnom konaní. 37. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/142/2015 zo dňa 25. októbra 2016 a v súlade s ním konštatuje, že hoci zákon o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014 explicitne nepoznal inštitút náhradníka člena prezídia sťažovateľky, takýto inštitút mohli legitímne a legálne vytvoriť vnútorné predpisy sťažovateľky s odkazom na § 15 ods. 3 zákona o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014. Aj podľa názoru kasačného súdu z § 1 Volebného poriadku vyplýva možnosť sťažovateľky zvoliť náhradníkov za členov prezídia komory. Na druhej strane však kasačný súd konštatuje, že v súlade s § 16 ods. 4 písm. b) zákona o súkromných veterinárnych lekároch v znení účinnom do 31. marca 2014 v

39. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s obsahom predmetnej notárskej zápisnice a zhoduje sa so správnym súdom v tom, že z tejto skutočne nevyplýva zvolenie MVDr. Miroslava Barana za člena či náhradníka člena prezídia sťažovateľky. Kasačný súd dáva do pozornosti, že z predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že na sneme sťažovateľky dňa 19. novembra 2011 sa malo zúčastniť 400 členov sťažovateľky (druhá strana notárskej zápisnice), pričom vo voľbách členov prezídia sťažovateľky bolo odovzdaných 398 platných hlasov, zvolení boli „F., prezident, F. viceprezident, F., F., F. - členovia prezídia“ a predsedníčka volebnej komisie konštatovala, že ostatní kandidáti mali menej hlasov, ako je polovica prítomných hlasujúcich, a preto neboli zvolení. Druhé kolo voľby sa uskutočnilo len vo vzťahu k dozornej a disciplinárnej komisii sťažovateľky (piata strana).

41. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na ňou predložený zvukový záznam zo snemu sťažovateľky zo dňa 19. novembra 2011, kasačný súd (po oboznámení sa s ním) v zhode so správnym súdom konštatuje, že ani tento nepreukazuje zvolenie MVDr. Miroslava Barana za náhradníka člena prezídia sťažovateľky. Bez ohľadu na to, či predsedníčka volebnej komisie sťažovateľky vyhlásila aj voľbu náhradníkov za členov prezídia sťažovateľky, je zo zvukovej nahrávky zrejmé, že po spočítaní hlasov konštatovala zvolenie len piatich členov prezídia sťažovateľky uvedených v notárskej zápisnici a nekonštatovala zvolenie žiadneho náhradníka za člena prezídia sťažovateľky. Naopak, vo vzťahu k ďalším uchádzačom z voľby členov prezídia sťažovateľky a ich náhradníkov konštatovala, že nedosiahli nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich členov sťažovateľky, preto podľa § 7 a § 8 Volebného poriadku nemohli byť zvolení (ani na pozíciu náhradníka). Druhé kolo voľby pritom vo vzťahu k náhradníkom členov prezídia sťažovateľky nebolo vyhlásené.

43. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že aj keby predmetný materiál zohľadnil, nič by to nemenilo na jeho závere o tom, že nepreukazuje zvolenie V. za náhradníka člena prezídia sťažovateľky. Je tomu tak preto, že podľa notárskej zápisnice za členov prezídia a náhradníkov bolo odovzdaných 398 platných hlasov členov sťažovateľky (bod 39 tohto rozsudku), avšak v pracovných materiáloch je V. uvedený ako náhradník 1 s počtom odovzdaných hlasov 128 a náhradník 2 V. s počtom odovzdaných hlasov 91. V oboch prípadov ide o počet odovzdaných hlasov, ktorý je nižší ako polovica hlasov hlasujúcich členov sťažovateľky (menej ako 199 hlasov). Teda uvedené osoby nemohli byť ani podľa predložených materiálov za náhradníkov členov prezídia podľa § 7 a § 8 Volebného poriadku, pre absenciu potrebného počtu hlasov, zvolené. 44.

Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú záver správneho súdu, že žalované rozhodnutie vydal orgán v nezákonnom zložení. 45. Argumentácia a poukazovanie správneho súdu na list právneho zástupcu sťažovateľky zo dňa 10. decembra 2013 či na absenciu listu V. zo dňa 18. decembra 2013 v administratívnom spise sú s ohľadom na vyššie uvedené závery irelevantné a nemali žiadny podstatný vplyv na vydanie napadnutého rozsudku a ani na konštatovanie kasačného súdu o správnosti podstaty záverov v ňom uvedených.

K námietke neupovedomenia právneho zástupcu sťažovateľky o termíne pojednávania 46. Pokiaľ sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti namieta, že jej právny zástupca nebol upovedomený o uskutočnení pojednávania, kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že sťažovateľka po zrušení prvého rozsudku správneho súdu Najvyšším súdom Slovenskej republiky požiadala o nariadenie pojednávania. Správny súd určil termín pojednávania na 27. júna 2017, ktorý dňa 12. júna 2017 zrušil. Upovedomenie o zrušení termínu pojednávania bolo doručené priamo sťažovateľke a jej právnemu zástupcovi dňa 13. júna 2017.

47. Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že právny zástupca sťažovateľky nebol pred uskutočnením pojednávania upovedomený o tom, že sa toto pojednávanie, napriek predchádzajúcemu zrušeniu, uskutoční dňa 27. júna 2017. Kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľkou v tom, že ide o nesprávny procesný postup správneho súdu, keďže z § 73 ods. 1 v spojení s § 108 ods. 2 SSP vyplýva povinnosť predvolať na pojednávanie nielen účastníčku konania, ale aj jej právneho zástupcu.

49. V tomto smere dáva kasačný súd v prvom rade do pozornosti, že upovedomenie o tom, že pojednávanie sa dňa 27. júna 2017 uskutoční, bolo sťažovateľke priamo doručené dňa 13. júna 2017 (č.l. 361 súdneho spisu). Sťažovateľka sa tak dozvedela o tom, že sa predmetné pojednávanie uskutoční, mohla sa ho (v prípade záujmu) zúčastniť a mala dostatok časového priestoru, aby o nariadenom pojednávaní komunikovala so svojím právnym zástupcom a oboznámila ho s doručenou zásielkou. Sťažovateľka tak v predmetnej veci nepostupovala a nariadeného pojednávania sa nezúčastnila.

júna 2017 pritom došlo len k oboznámeniu kasačne záväzného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a k vyjadreniu žalobcu, ktorý, súc viazaný svojimi žalobnými bodmi (§ 183 SSP), len v podstatnom zopakoval svoju žalobnú argumentáciu. Túto argumentáciu pritom nemohol rozšíriť.

Práve a len z týchto dôkazov vychádzal aj kasačný súd v tejto veci (body 39 až 44 tohto rozsudku). 52. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že na pojednávaní dňa 27. júna 2017 chcela predložiť nové dôkazy, kasačný súd túto argumentáciu vníma ako účelovú. Dáva pritom do pozornosti, že sťažovateľka mala priestor tieto nové dôkazy predložiť pri podaní kasačnej sťažnosti kasačnému súdu, čo však neurobila a ani neuviedla, o aké nové zásadné dôkazy má ísť.

Rovnako kasačný súd už opakovane konštatoval, že účelom správneho súdneho konania je prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom nie je prípustné, aby žalovaný orgán verejnej správy v správnom súdnom konaní odstraňoval či už formálne alebo právne vady svojho rozhodnutia, ktoré je predmetom prieskumu (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/36/2021 zo dňa 12. júla 2023, body 53 až 57). V predmetnej veci je pritom sťažovateľka práve v postavení žalovanej. Povaha a limity správneho súdneho prieskumu tak ovplyvňujú význam pojednávania v správnom súdnom konaní z pohľadu dokazovania, rozširovania žalobnej argumentácie či odstraňovania vád žalovaného rozhodnutia.

55. Aj v tejto časti preto vyhodnotil kasačný súd argumentáciu sťažovateľky ako nedôvodnú.

V. Záver

56. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a nezistil ani takú procesnú vadu v postupe správneho súdu, ktorá by mala dopad na právo sťažovateľky na spravodlivý proces. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania voči procesne neúspešnej sťažovateľke/ žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025