8Sžfk/101/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: Božena Nosková, Mýtna 2104/20, Trnava, podnikajúca pôvodne pod obchodným menom Božena Nosková - BoNo, IČO: 117561 28, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: KADUC & PARTNERS, s.r.o. Trojičné námestie 4, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101278335/2019 a č. 101278602/2019 obe zo dňa 27. mája 2019, konajúc o kasačných sťažnostiach žalobkyne proti rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 20 S 131/2019-141 zo dňa 24. júna 2020 a č. k. 20 S 155/2021-232 zo dňa 2. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačné sťažnosti sa zamietajú. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane rozhodnutím č. 100416983/2019 zo dňa 11. februára 2019 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 5.342,06 € na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 a rozhodnutím č. 100417093/2019 zo dňa 11. februára 2019 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 3.450,21 € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 (ďalej spolu ako „prvostupňové rozhodnutia“). Správca dane neuznal žalobkyni uplatnené oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) z faktúr od odberateľa UNISEC LTD., Ovcha kupel ul. 651, 16 18 Sofia, Bulharsko,

Objednávky posielal pán L. cez sms a upresňoval ich telefonicky. Vyskladnenie, nakládku a vykládku predávaného tovaru vykonával pán E. a X. Z. (zamestnanec žalobkyne). Tovar bol uskladnený v sklade žalobkyne v Šúrovciach až do naloženia do auta odberateľa.

4. K vysvetleniu žalobkyňa doložila fotografie z nakládok v sklade v Šúrovciach, objednávkové listy s poznámkami, dôkazy z cudzineckej polície a sms-komunikáciu pána L. a pána E.. 5. Žiadosťou o MVI č. 130000007400/17 zo dňa 25. júla 2017 správca dane získal vyjadrenie bulharskej finančnej správy, ktorá uviedla, že odberateľ popiera príjem tovaru a obchodné činnosti zo Slovenskou republikou, neboli dostupné žiadne informácie o vykonaných platbách odberateľom, podpisy a pečiatky priložené k odoslaným dokumentom sa líšia od dokumentov konateľa odberateľa, konateľ odberateľa deklaroval, že nikomu neposkytol žiadne povolenie/ plnomocenstvo na akúkoľvek obchodnú činnosť. Pán X. Z. pre finančnú správu potvrdil, že odcestoval na Slovensko a poskytol služby priateľom, ktorých mená však neuviedol.

Na túto žiadosť orgány bulharskej finančnej správy informovali správcu dane, že nemajú zákonné kompetencie vykonať vyžadované úkony, keďže môžu využívať len doklady a písomné vyjadrenia. 8. Žiadosťami o MVI č. 130000013704/18, č. 286483/18 a č. 286382/18 požiadal správca dane o doklady a písomné vyjadrenia osôb - Svetozara Svetozarovova Petrova, Z. S. a X. L..

Slovenska a doklady o tom nemá spoločnosť ani v účtovníctve. Spoločnosť UNISEC tiež v danom období nikomu neudelila plnú moc v súvislosti s obchodnou činnosťou, má pritom len dve rovnaké pečiatky, ktoré má konateľ. Rovnako v danom období žiadny zamestnanec predmetnej spoločnosti necestoval na územie Slovenskej republiky. · písomné vyjadrenie Z. S. S. o tom, že táto v období od 1. septembra 2015 do 31. decembra 2016 cestovala na Slovensko, pretože cestovala do Rakúska navštíviť priateľov a že neuzatvárala transakcie so spoločnosťami z EÚ ani zo Slovenska. · písomné vyjadrenie X. I. L. o tom, že v období od 1. septembra 2015 do 31. decembra 2016 cestoval do Rakúska navštíviť priateľov a cestou na Slovensko niekedy známemu poskytol služby a prevzal tovar. V tomto prípade uskutočnil platby a použil na dodávku požičané vozidlá s EČV: TTaTV rámci jeho činnosti existovala spojitosť so spoločnosťou UNISEC prostredníctvom pána B. D.. Doklady podpisoval v mene spoločnosti UNISEC EOOD, ktoré mu odovzdal pán Kostov, v mene predmetnej spoločnosti uskutočnil platby peniazmi od pána D. a od spoločnosti UNISEC EOOD má aj splnomocnenie. Tovar prepravil pre spoločnosť

V odpovedi orgány bulharskej finančnej správy uviedli, že predmetná osoba zomrela dňa 26. augusta 2017. 11. Z vykonaného dokazovania mal správca dane za preukázané, že konateľ bulahrskej spoločnosti UNISEC EOOD (Svetozar Svetozarov Petrov) poprel akékoľvek obchodné vzťahy so žalobkyňou a aj to, že v období od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 splnomocnil iné osoby konaním v mene predmetnej spoločnosti. Rovnako pani Z. S. S. poprela uzatváranie obchodov so spoločnosťami z EÚ a na Slovensku. Tvrdenia pána X. L. sa podľa správcu dane nepodarilo overiť, keďže ním označená kontaktná osoba (B. M. D.) zomrela.

12. Správca dane nespochybňoval existenciu dodávaného tovaru, avšak dospel k názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že dodala tovar osobe oprávnenej konať v mene odberateľskej spoločnosti a teda, že nadobúdateľom bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Žalobkyňa teda objektívne neprijala všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby sa vyhla prípadným problémom s unesením dôkazného bremena. 13. Žalovaný rozhodnutiami č. 101278335/2019 a č. 101278602/2019 obe zo dňa 27. mája 2019 (ďalej spolu ako „rozhodnutia žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutia. Zdôraznil, že v procese správy daní a v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia oslobodenia dodávok tovaru od DPH, hodnovernými dôkaznými prostriedkami.

15. Pokiaľ žalobkyňa odkazuje na splnomocnenie zo dňa 1. októbra 2015 žalovaný dal do pozornosti, že toto neobsahuje úradne overený podpis konateľa spoločnosti UNISEC. Splnomocnenie je pritom adresované na zastupovanie spoločnosti UNISEK OOD s pečiatkou s rovnakým názvom. Ide však o názov neexistujúcej spoločnosti, keďže z výpisu z bulharského obchodného registra je názov spoločnosti UNISEK EOOD. Je pritom podľa názoru žalovaného podozrivé, že vy konateľ spoločnosti používal pečiatku s nesprávnym názvom a tento uvádzal na listinných dokumentoch. Na listinách predložených konateľom spoločnosti Svetozarom Petrovom, ktoré boli získané počas MVI, je názov spoločnosti správny.

menili. V deklarácii zo dňa 31. mája 2017 sa o spoločnosti UNISEC a žalobkyni nezmienil, len vo všeobecnosti uviedol, že cestoval do Rakúska na návštevu a na exkurziu na Slovensko, pričom niekedy urobil aj službu známemu a doviezol tovar od zmluvného partnera, keďže to mal po ceste. V písomnom vyjadrení zo dňa 6. augusta 2017 už uvádza svoj vzťah so spoločnosťou UNISEC, ktorý mal realizovať prostredníctvom osoby pána D., nie je však zrejmé, prečo mal vzťah so spoločnosťou UNISEC realizovať prostredníctvom tejto osoby. Osobitne vtedy, keď pán Petrov, konateľ spoločnosti UNISEC, poprel splnomocnenie pre akúkoľvek inú osobu, aby konala v mene spoločnosti UNISEC.

18. Podľa názoru žalovaného bolo na daňovom subjekte, akým spôsobom si overí dôveryhodnosť osôb, s ktorými vstupuje do obchodných vzťahov. Žalobkyňa mala vedomosť, že konateľom spoločnosti UNISEC je pán Svetozar Petrov, preto nemožno považovať za obozretný prístup žalobkyne, keď sa uspokojila iba s úradne neovereným splnomocnením a toto si neoverila u konateľa spoločnosti UNISEC. Keďže sa dodanie sporného tovaru spoločnosti UNISEC nepreukázalo, nemožno konštatovať, že žalobkyňou predložené dôkazy pravdivo odrážajú skutočnosť. Žalobkyňa relevantným spôsobom nevyvrátila pochybnosti, či sporný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie predmetného dodania z tuzemska do iného členského štátu od DPH podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH.

LTD. Konkrétne predložila dodávateľskú zmluvu s predmetnou spoločnosťou, písomné splnomocnenie na zastupovanie predmetnej spoločnosti pánom X. L. a pani Z. S., originál opečiatkovaného výpisu z obchodného registra, originál osvedčenia o registrácii pre DPH spoločnosti UNISEC zo dňa 16. novembra 2015, fotografiu dvoch osôb (pána L. a pani S.) pri nakladaní tovaru, fotografiu nakladania tovaru do áut s bulharskými EČV, podpísané faktúry, výdajky zo skladu, opis sms-komunikácie pri dodávaní tovaru, CMR s EČV bulharských áut, protokoly o prevzatí tovaru, potvrdenie z cudzineckej polície o tom, že uvedené osoby sa nachádzali na území Slovenskej republiky, návrh na vypočutie vrátnika skladu žalobkyne pána O. S., písomné potvrdenie od pána X. L., svedeckú výpoveď pána L..

Tento však zomrel v roku 2017, dlhšie obdobie po realizácii obchodov so žalobkyňou. Napriek tomu správca dane pričítal úmrtie pána D. na ťarchu žalobkyne. Zdôraznila, že pána D. žalobkyňa nepoznala a obchod s ním nerealizovala. Vzťah medzi spoločnosťou UNISEC a pánom D. je vnútorný vzťah spoločnosti, ktorý žalobkyňa nemohla ovplyvniť.

23. Rozdiel v pečiatkach a v názvoch spoločnosti na pečiatkach bol podľa žalobkyne odôvodnený tým, že išlo o prepis názvu v azbuke. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že podľa vyjadrení konateľa spoločnosti UNISEC boli údaje tejto spoločnosti v minulosti zneužité, toto zneužitie sa netýkalo obchodov žalobkyne so spoločnosťou UNISEC, tieto zneužitia sa stali v roku 2011 (4 roky pred uskutočnením obchodov so žalobkyňou) a týkali sa Veľkej Británie a deklarovaných obchodov so spoločnosťou SNAP - ON BUSINESS SOLUTIONS LTD. O týchto skutočnostiach pritom žalobkyňa nemohla mať vedomosť.

25. K odbornej starostlivosti žalobkyňa uviedla, že pred obchodnou spoluprácou jej bolo predložené písomné a podpísané splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti UNISEC, splnomocnené osoby mali k dispozícii doklady, ktoré by tretie osoby nemali ako získať.

26. Podľa názoru žalobkyne správca dane tiež nedostatočne zistil skutkový stav veci. Neobjasnil a nezisťoval vzťah medzi pánom B. D. a spoločnosťou UNISEC (či bol jej zamestnancom), nevyužil MVI ani na zistenie ekonomickej činnosti spoločnosti UNISEC (či bol predávaný tovar žalobkyne spoločnosťou UNISEC ďalším odberateľom), neskúmal účtovníctvo spoločnosti UNISEC, nezisťoval a ani relevantnými skutočnosťami nespochybňoval prepravu dodávaného tovaru spoločnosti UNISEC do Bulharska. Žalobkyňa tiež navrhla výsluch svedka pána O. S., vrátnika skladu žalobkyne, ktorý cez vrátnicu vpúšťal bulharské autá do skladu a výsluch svedka pána X. Z., zamestnanca žalobkyne, ktorý bol prítomný pri nakládke tovaru, ktoré však správca dane odmietol vykonať. 27. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k správnej žalobe v podstatnom zotrval na argumentácii uvedenej v žalovaných rozhodnutiach. K fotografiám z nakládky uviedol, že z týchto nie je zrejmý identifikátor, podľa ktorého by žena a muž na tejto fotografii mali byť pán L. a pani S.. Rovnako možné potvrdenie prítomnosti vozidiel s bulharskými EČV v sklade žalobkyne a

pritom skratka - endolično družestvo s organičena otgovornost (jednoosobová spoločnosť s určením obmedzeným). 28. Žalobkyňa vo svojich replikách v podstatnom zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Rovnako tak žalovaný zotrval v podstatnom na svojej argumentácií v nasledujúcich duplikách.

30. V predmetnej veci podľa názoru správneho súdu bolo dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu, dôkazy boli hodnotené správne a žalobkyňa nepreukázala realizáciu obchodných prípadov, z ktorých si uplatňuje oslobodenie od dane, spôsobom, ktorý deklarovala v listinných dôkazoch. Dôvodné pochybnosti správcu dane a žalovaného majú v prípade žalobkyne pôvod v skutočnostiach zistených v rámci MVI, a teda že tvrdený odberateľ prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu realizáciu akýchkoľvek obchodov so žalobkyňou v rozhodnom období, splnomocnenie tretích osôb na konanie v jeho mene či vycestovanie jeho zamestnancov na Slovensko na účely obchodnej činnosti poprel.

31. Podľa názoru správneho súdu o uzavretí obchodu medzi žalobkyňou a spoločnosťou UNISEC nesvedčia ani iné okolnosti prípadu, keďže zmluva nebola dojednaná s osobou poverenou pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou ani nebola uzatvorená v prevádzkarni tvrdeného odberateľa. Ani predložené fotografie, hoci zachytávajú vozidlá s identifikovateľnými evidenčnými číslami totožnými s číslami vozidiel, ktoré podľa CMR mali odviezť tovar, neposkytujú súvislosť s realizáciou obchodov tvrdeným odberateľom a v konkrétnych termínoch. Tieto skutočnosti aj odôvodňujú nevykonanie žalobkyňou navrhovaných dôkazov. 32.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6 Sžfk 68/2020 zo dňa 18. novembra 2021 zrušil rozsudok správneho súdu č. k. 20 S 132/2019-142 zo dňa 6. mája 2020, a to v podstatnom z dôvodu nesprávnej citácie právnej normy, ktorá mala byť aplikovaná na predmetný prípad (bod 32 tohto rozsudku).

35. Správny súd vo svojom rozsudku v podstatnom zopakoval dôvody, ktoré uviedol aj v predchádzajúcom rozhodnutí a sú obsiahnuté aj v rozsudku č. k. 20 S 131/2019-141 zo dňa 24. júna 2020. K vyjadreniu konateľa odberateľskej spoločnosti opätovne uviedol, že toto nie je čestným vyhlásením, ale zistením správneho orgánu dožiadaného štátu realizovaným podľa vnútroštátnych predpisov a zo spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by pravdivosť tohto stanoviska spochybňovali. Poukazujúc na závery zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky správny súd doplnil, že prednosť v dôkaznej sile vyjadrenia konateľa odberateľskej spoločnosti v porovnaní s čestným vyhlásením pána X. L. zo dňa 23. apríla 2018 spočíva aj v tom, že vyjadrenie odberateľskej spoločnosti bolo získané bulharskými orgánmi finančnej správy, a to na základe zákonného postupu. Vyhlásenia pána X. L. má len súkromnoprávnu povahu bez verejno-mocenských atribútov.

37. S ohľadom na viazanosť správneho súdu žalobnými dôvodmi a nemožnosť uplatniť nové žalobné body po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, správny súd neprihliadal na námietku žalobkyne týkajúcu sa prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá bola uplatnená vo vyjadrení zo dňa 6. novembra 2019. 38. Správny súd tiež dodal, že nesprávne formulácie a citácie uvedené v jeho predošlom rozhodnutí mali povahu zjavných chýb v písaní, ktorých sa správny súd dopustil nie pri vlastnom hodnotení okolností majúcich vplyv na jeho záver o (ne)dôvodnosti správnej žaloby. 39. Rozsudky správneho súdu č. k. 20 S 131/2019-141 zo dňa 24. júna 2020 a č. k. 20 S 155/ 2021-232 zo dňa 2. marca 2022 ďalej spoločne kasačný súd označuje vo svojom rozsudku ako napadnuté rozsudky správneho súdu alebo rozsudky správneho súdu.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

III. A Kasačná sťažnosť proti rozsudku správneho súdu č. k. 20 S 131/2019-141 zo dňa 24. júna 2020

44. Správny súd sa nevysporiadal náležite ani so skutočnosťou, že sťažovateľka disponovala originálom osvedčenia IČ DPH, ktoré bolo predložené na žiadosť žalobkyne a vyhotovené počas realizácie obchodov dňa 16. novembra 2015. Osoby splnomocnené konateľom spoločnosti UNISEC tak museli nevyhnutne s touto spoločnosťou komunikovať, aby získali predmetné osvedčenie. Rovnako správny súd neprihliadal ani na skutočnosť, že vo vyjadreniach konateľa spoločnosti UNISEC tento odmieta spoluprácu so spoločnosťou z Veľkej Británie a hovorí teda o úplnej inej spoločnosti odlišnej od žalobkyne. 45. V čase realizácie obchodov nemohla mať sťažovateľka žiadne pochybnosti o platnosti splnomocnenia pre pána L. a pani S.. Títo totiž nielenže disponovali písomným splnomocnením, ale aj internými dokumentami spoločnosti UNISEC, ktoré na žiadosť žalobkyne dopĺňali. Za tovar zaplatili, naložili ho vozidiel s bulharskými EČV, na Slovensku boli legálne. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že v jej neprospech existovalo v zásade len vyhlásenie konateľa spoločnosti UNISEC a formálne nedostatky niektorých listín. Neboli však brané do úvahy dôkazy a jej návrhy dôkazov, ktoré svedčili v jej prospech. Nespochybňuje skutočnosť, že v daňovom konaní je primárne dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ale správca dane musí konať tak, aby daňovému subjektu umožnil dôkazné bremeno uniesť. To sa však v tejto veci nestalo. 46. Nesprávne právne posúdenie v predmetnej veci podľa názoru sťažovateľky spočívalo v tom, že správny súd na jej prípad aplikoval nesprávnu právnu normu, konkrétne § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom od 1. novembra 2020 (bod 32 napadnutého rozsudku), pritom mal na vec správne aplikovať § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase uskutočnenia obchodov. Za nesprávne právne posúdenie tiež považuje sťažovateľka to, že predlžila všetky potrebné podklady a dôkazy na to, aby preukázala splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a napriek tomu jej nebol nárok na oslobodenie od dane zo sporných dodaní uznaný. 47. Sťažovateľka tiež namieta odklon napadnutého rozsudku od ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie k dôkaznému bremenu - rozhodnutia Federation od Technological Industries a i., C-384/04, bod 32, Netto Supermarkt, C-271/06, bod 23, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, tak ako ju vykladá sťažovateľka, nemožno potrestať platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu verejných financií. Sťažovateľka poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011. 48. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v podstatnom zopakoval svoje argumenty z konania pred správnym súdom ako aj argumenty obsiahnuté v jeho rozhodnutí. Akcentoval zákonnosť napadnutého rozsudku ako aj svojho postupu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

49. Proti rozsudku správneho súdu č. k. 20 S 155/2021-232 zo dňa 2. marca 2022 podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a i) SSP. Žiadala, aby kasačný súd napádaný rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby tento zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil na ďalšie konanie.

Táto preferencia pritom bola arbitrárna, keďže hoci ide v oboch prípadoch o jednostranné vyhlásenia, správny súd preferoval vyhlásenie odberateľa z dôvodu, že bolo zabezpečené na základe medzinárodnej výmeny informácií a vyhlásenie pána L. bolo zabezpečené na základe požiadavky sťažovateľky. Podľa názoru sťažovateľky sú obe sporné vyhlásenia rovnocenné a správny súd mal buď obe odmietnuť alebo obsah oboch vyhodnotiť v rámci vyhodnotenia samotného dokazovania.

52. Pokiaľ správny súd a orgány finančnej správy poukazovali na zmeny vo vyhláseniach pána L., s týmto prístupom sa sťažovateľka nestotožňuje. Ide o vytrhávanie výrokov z kontextu. Pán L. vo svojom prvom vyhlásení reagoval všeobecne na všeobecné otázky správcu

Správny súd sa nevysporiadal riadne s nevykonaním sťažovateľkou navrhnutých svedkov (pána S. a Z.) a ani so skutočnosťou, že sťažovateľka disponuje kópiu kartičky IČ DPH odberateľa, ktorá jej bola (na základe jej žiadosti) doručená pánom L.. Správca dane pritom neskúmal pravosť tohto potvrdenia. V tomto smere vidí sťažovateľka aj nerešpektovanie kasačne záväzného názoru kasačného súdu.

56. Proti dôkazom predkladaným sťažovateľkou v dokazovaní stálo len vyhlásenie konateľa odberateľskej spoločnosti, ktoré považuje sťažovateľka za pochybné a účelové, uskutočnené v záujme získania neoprávnenej daňovej výhody odberateľom sťažovateľky (na jej úkor).

58. Sťažovateľka zdôrazňuje, že nemala prečo nadobudnúť podozrenie o nekorektnosti uskutočnených obchodov, keďže (i) splnomocnené osoby disponovali splnomocnením a internými dokumentami spoločnosti, ktoré iné osoby nemohli mať (napr. originál kartičky IČ DPH), (ii) za tovar bolo riadne zaplatené, (iii) splnomocnené osoby boli na území Slovenskej republiky legálne), (iv) tovar odvážali na autách s bulharskými EČV a pod.

59. Odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti sťažovateľka identifikuje rovnako ako bol uvedený v bode 47 tohto rozsudku. 60. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v podstatnom zopakoval svoje zásadné argumenty uvedené vo svojom rozhodnutí a vo vyjadrení k správnej žalobe, kasačnú sťažnosť navrhoval zamietnuť. Zdôraznil, že sťažovateľka nenavrhovala vypočuť pána Z..

koncovky OOD a EOOD uviedol, že spoločnosť UNISEC bola registrované ako OOD do 12. júla 2012 a od tohto dátumu bol názov spoločnosti UNISEC EOOD, keďže od tohto dátumu mala jediného spoločníka. Preto i pečiatka na oficiálnych dokumentoch spoločnosti UNISEC za obdobie roku 2011 s názvom UNISEC OOD bola dôvodná.

61. Po predložení veci kasačnému súdu dňa 23. novembra 2020 bola konaniu o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku správneho súdu č. k. 20 S 131/2019-141 zo dňa 24. júna 2020 pridelená sp. zn. 8 Sžfk 101/2020. 62. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD., pričom Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. 63. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 (ďalej len „rozvrh práce“) v znení opatrenia č. 5. Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení zo sudkýň JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a sudcu JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. 64. Podpredseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uznesením KPp 38/23 zo dňa 26. júna 2023, na základe oznámenia sudkyne JUDr. Anity Filovej, túto podľa § 88 ods. 1 a 2 v spojení s § 87 ods. 2 SSP a v spojení s poverením predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. KPr 216/2022 zo dňa 27. júla 2022 vylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Ďalším (zastupujúcim) členom senátu sa tak podľa § 18 ods. B v súlade s prílohou č. 1 rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 stala sudkyňa JUDr. Petra Príbelská, PhD. 65. Kasačná sťažnosť proti rozsudku správneho súdu č. k. 20 S 155/2021- 232 zo dňa 2. marca 2022 bola kasačnému súdu predložená dňa 21. decembra 2022 (teda neskôr) a bola jej pridelená sp. zn. 4 Sfk 142/2022. 66. Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 101/2020 zo dňa 27. júla 2023 boli konania vedené pod sp. zn. 8 Sžfk 101/2020 a sp. zn. 4 Sfk 142/2022 spojené na spoločné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 8 Sžfk 101/2020. Vo veci preto rozhodol senát 8 S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

IV. A

„14. Kasačná sťažnosť v podstate stojí na argumentácii sťažovateľky, že jednak hodnovernými dôkazmi preukázala všetky podmienky na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnej dodávke, a zároveň že sa stala obeťou podvodu, do ktorého sa nevedomky zapojila. Dôvodí, že konala s náležitou odbornou starostlivosťou, aká sa vo všeobecnosti predpokladá pri dojednávaní obchodných vzťahov a následnej realizácii obchodov, pričom krajským súdom vytýkané jednanie výlučne s osobou splnomocnenou odberateľom tovaru, a nie priamo s konateľom bulharskej spoločnosti, nepovažuje za postup vymykajúci sa štandardným obchodným

daňovým subjektom. Ak zistenia, ktoré vyplynú z dokazovania, vedú k objektívnym, skutkovo podloženým pochybnostiam o tvrdeniach a dokladoch daňového subjektu, musí byť umožnené daňovému subjektu tieto pochybnosti vyvrátiť, chýbajúce údaje alebo dôkazy doplniť a nejasnosti vysvetliť (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku).

Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele Smernice o?DPH a?tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z?judikatúry Súdneho dvora EÚ. Podľa ustanovenia § 43 ods. 4 zákona o DPH a nasl. je dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane v?štáte odoslania a?zdanené v?štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná na daň v?tomto členskom

17. Z?judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-409/04 Teleos plc a?iní), ako aj z?ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/27/2016 zo?dňa?28. 03. 2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26. 01. 2017) vyplýva, že na to, aby dodanie tovaru identifikovanej osobe pre daň v?inom členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť z?jedného členského štátu do druhého členského štátu (to znamená, že musí fyzicky opustiť územie Slovenskej republiky) a?taktiež tento tovar musí byť dodaný osobe identifikovanej pre daň v?inom členskom štáte. Pojem osoba identifikovaná pre daň v?inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu určenia (spotreby) tovaru, pričom osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH.

obchodných podmienkach. Z?judikatúry Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť, že zodpovednosť za konanie obchodného partnera (odberateľa) nemožno pričítať na ťarchu dobromyseľného dodávateľa, avšak pod podmienkou, že tento prijal všetky rozumné opatrenia v záujme zabránenia svojej participácii na nedovolenom daňovom úniku u odberateľa.

18. Spôsob preukazovania realizácie intrakomunitárnej dodávky (v?zmysle uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu) závisí podľa citovaných ustanovení zákona o?DPH od toho, či prepravu vykonal dodávateľ, odberateľ alebo na účet niektorého z?nich iná osoba (prepravca). V?prejednávanej veci malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sťažovateľkou a spoločnosťou UNISEK so sídlom v Bulharsku, pričom podľa rámcovej dodávateľskej zmluvy mal vykonanie prepravy zabezpečovať sám odberateľ prostredníctvom požičaných osobných áut s bulharskými EČV. Sťažovateľka v?priebehu daňovej kontroly preukazovala realizáciu obchodu, prepravu a?dodanie tovaru spoločnosti UNISEK faktúrami, dodacími listami - výdajkami k?dodanému tovaru, fotodokumentáciou nakladania tovaru do vozidiel s bulharskými EČV a ?medzinárodným prepravným dokladom (CMR), s?údajom o?mieste

Pochybnosti správcu dane o naplnení podmienky reálneho dodania tovaru deklarovanému odberateľovi v Bulharsku vyvstali predovšetkým zo skutočnosti, že konateľ odberateľa poprel akúkoľvek vedomosť o obchodnom vzťahu so sťažovateľkou a pred dožiadaným bulharským správcom dane tvrdil, že nesplnomocnil X. L. ani inú osobu na realizáciu obchodu so sťažovateľkou a nepotvrdil nakladanie s tovarom ani zaplatenie faktúr sťažovateľky. Zo skutkových zistení správcu dane je zrejmé, že spoločnosť UNISEK nepriznala a teda ani nezdanila u bulharského správcu dane nadobudnutie predmetného tovaru od sťažovateľky, ktorá si tu uplatnila oslobodenie od dane z titulu intrakomunitárnej dodávky. Spoločnosť UNISEK naopak po začatí preverovania dodávky na základe medzinárodného dožiadania signalizovala bulharským orgánom činným v trestnom konaní zneužitie svojho obchodného mena pri tejto transakcii, ktorú v celom rozsahu poprela.

20. Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľky v kasačnej sťažnosti, že v daňovom konaní preukázala uskutočnenie intrakomunitárnej dodávky a prepravu tovaru do iného členského štátu (Bulharska) odberateľovi registrovanému pre DPH v tomto štáte, stotožnil sa kasačný súd so závermi krajského súdu, že na podklade skutkových zistení správcu dane takýto záver nie je možné konštatovať. Kasačný súd musí poukázať na to, že sťažovateľka pri uzatváraní kúpnej zmluvy konala s?osobou X. L., o ktorej vedela, že nie je štatutárnym zástupcom odberateľa a ktorej oprávnenie konať v mene spoločnosti, doložené písomným splnomocnením bez úradného overenia podpisu splnomocniteľa, si nepreverila priamo u deklarovaného odberateľa.

Nebolo preukázané, že by sa sťažovateľka pred uzavretím zmluvy alebo v priebehu jej napĺňania až po odovzdanie tovaru na prepravu spojila (napr. prostredníctvom oficiálnej e-mailovej, osobne alebo aspoň telefonickej komunikácie) s osobou oprávnenou podľa údajov z obchodného registra konať za spoločnosť odberateľa (Svetozar Petrov), aby sa presvedčila, či vôbec uzatvára kontrakt s tým, kto je uvedený na dokladoch. Takéto konanie je nielen mimoriadne neobozretné z hľadiska rizika zapojenia sa do podvodnej daňovej schémy, ale robí úplne opodstatnenou zásadnú pochybnosť správcu dane o tom, či dodávka tovaru a jeho preprava bola uskutočnená k deklarovanému odberateľovi s registráciou pre daň v?inom členskom štáte (Bulharsku), na ktorého by prešla povinnosť odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku v štáte spotreby tovaru. Z režimu DPH totiž logicky plynie, že ak v okolnostiach prípadu daňovú povinnosť nemá mať sťažovateľka z titulu vývozu tovaru platiteľovi dane v Bulharsku, potom musí preukázať uzavretie obchodu s registrovaným platiteľom dane v Bulharsku a súčasne odoslanie tovaru na prepravu tomuto odberateľovi (a tým zároveň prenos daňovej povinnosti

obchodu i udelenie splnomocnenia, nemožno vyhodnotiť ako preukazujúce, že X. L. pri jednaní so sťažovateľkou zastupoval spoločnosť UNISEK, bol oprávnený v jej mene a na jej účet uzavrieť zmluvu o dodávkach tovaru a dojednať jeho prepravu do Bulharska.

22. Podľa názoru kasačného súdu je veľmi pravdepodobné, že sťažovateľka bola predloženou plnou mocou bez overenia podpisu splnomocniteľa uvedená X. L. do omylu, že menovaný je zástupcom spoločnosti UNISEK oprávneným vystupovať v jej mene.

Vzťah zomrelého B. D. k spoločnosti UNISEK, ktorý údajne mohol byť jej zamestnancom, nebol objasnený, pričom o preukázaní jeho oprávnenia záväzne konať za túto spoločnosť, prípadne splnomocňovať v mene spoločnosti iné osoby (napr. X. L.), sa nedá uvažovať ani len v náznakoch. Toto všetko samozrejme bolo predmetom dôkaznej povinnosti sťažovateľky, a preto správca dane nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom (§ 24 ods. 1), keď iniciatívne neskúmal, kto ešte bol oprávnený konať za spoločnosť UNISEK.

23. K sťažnostným bodom týkajúcim sa porušenie princípu rovnosti zbraní a práva na spravodlivý proces v postupe krajského súdu, ktorý podľa sťažovateľky akceptoval čestné vyhlásenie konateľa UNISEK v jej neprospech a odmietol čestné vyhlásenia X. L., ktoré bolo v jej prospech, kasačný súd uvádza, že krajský súd vyhodnotenie týchto dôkazov zrozumiteľne zdôvodnil, a to najmä tým, že v prípade konateľa UNISEK nešlo o čestné vyhlásenie, ale o vyjadrenie pred dožiadaným správcom dane v Bulharsku. Kasačný súd je podobne ako krajský súd toho názoru, že písomné vyhlásenie X. L. je bez ďalších dôkazov len jeho osobným stanoviskom a z hľadiska dôkaznej hodnoty ho nemožno porovnávať s oficiálnym vyjadrením štatutárneho zástupcu Svetozara Petrova, ktorý vyjadruje vôľu spoločnosti.

Preto pokiaľ podpis splnomocniteľa za UNISEK na písomnej plnej moci nie je úradne overený, konateľ spoločnosti v oficiálnom administratívnom postupe pred správnym orgánom jej udelenie popiera a zároveň niet iných dôkazov, ktoré by potvrdzovali existujúce oprávnenie fyzickej osoby (X. L.) konať za spoločnosť, nie je možné pripísať konaniu takejto fyzickej osoby právne účinky pre spoločnosť. Vyhodnotenie predmetných dôkazov v tomto zmysle zo strany krajského súdu bolo podľa kasačného súdu správne a prakticky jediné možné. Pokiaľ sťažovateľka v kasačnej sťažnosti tvrdí, že „z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva aj spochybnenie tvrdení konateľa UNISEK ako aj poukázanie na jasný motív poskytnúť nepravdivé stanovisko“, musí kasačný súd konštatovať, že hoci motivácia nečestného odberateľa nepriznať a nezdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu sa prirodzene vynára, niet v spise presvedčivého dôkazu, ktorý by uskutočnenie takejto motivácie u spoločnosti UNISEK potvrdzoval. Skutkové zistenia plynúce z vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že ak bola sťažovateľka obeťou protiprávneho konania, tak to bolo konanie X. L. a spol. a nie spoločnosti UNISEK. 24.

osvedčenie nevyhodnotil krajský súd z dôkazného hľadiska spôsobom zodpovedajúcim predstavám sťažovateľky, nie je nezákonným procesným postupom porušujúcim právo na spravodlivý proces, nanajvýš by mohlo ísť o nesprávne právne posúdenie. Kasačný súd je toho názoru, že správca dane mal pravosť tohto osvedčenia overiť u bulharskej daňovej

odberateľa. Chybné označenie právnej formy spoločnosti UNISEK v pečiatke na splnomocnení predloženom X. L. ako aj na osvedčení naznačuje, že oba doklady majú rovnaký pôvod. Kasačný súd pripomína, že spoločnosť UNISEK po vykonaní dožiadania bulharským správcom dane oznámila orgánom prokuratúry zneužitie identity spoločnosti a poprela obchodovanie so sťažovateľkou, pričom jej konateľ predložil dožiadaným orgánom obe používané pečiatky spoločnosti, ktoré sa odlišovali od pečiatky použitej na sťažovateľkou

spoločnosťou UNISEK. 25. Pokiaľ ide o namietané porušenie rovnosti zbraní a práva na spravodlivý proces v súvislosti s nevykonaním navrhovaných dôkazov, s ktorým sa krajský súd stotožnil, tu musí kasačný súd upozorniť na skutočnosť, že sťažovateľka neoznačila v kasačnej sťažnosti dôkazy, ktoré mali byť vykonané a prečo je záver o ich nadbytočnosti nesprávny.

To však v daňovom konaní ani v konaní pred krajským súdom nebolo spochybnené a bola o tom nakoniec predložená i fotodokumentácia. Zabezpečenie naloženia tovaru a potvrdenie jeho prevzatia X. L. však z vyššie opísaných dôvodov nepreukazuje vývoz tovaru do iného členského štátu EÚ odberateľovi s registráciou pre DPH v tomto štáte, čo je podmienkou pre oslobodenie od dane.

Nebolo pochýb o tom, že sťažovateľka dojednala dodávky tovaru s osobami, ktoré sa prezentovali ako zástupcovia bulharskej spoločnosti UNISEK, ani že tovar odovzdala týmto osobám na prepravu vozidlami s bulharskými evidenčnými číslami.

V skutočnosti stojí na jednej strane viacero úkonov tej istej osoby, ktorá sa sťažovateľke prezentuje ako zástupca spoločnosti a predkladá o tom splnomocnenie bez overenia podpisu osoby oprávnenej plnú moc udeliť, a na druhej vyjadrenie konateľa, že táto osoba nemá so spoločnosťou nič spoločné.

Zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že X. L. a osoby konajúce na jeho pokyn uviedli sťažovateľku do omylu, že jednajú v mene a na účet spoločnosti UNISEK bez toto, aby k tomu boli oprávnení. Preto považoval kasačný súd za opodstatnený záver krajského súdu, že dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi s registráciou pre DPH v zmysle § 43 ods. 5 DPH z predložených dokladov reálne nevyplýva a pochybnosti správcu dane vo vzťahu k splneniu tejto hmotnoprávnej podmienky oslobodenia od dane neboli

že dôvodom nepriznania oslobodenia od dane v prejednávanom prípade nebola účasť sťažovateľky na nedovolenom daňovom úniku (podvode na DPH) u deklarovaného odberateľa, ale nepreukázanie uskutočnenia dodávky tomuto odberateľovi, resp. inému platiteľovi dane

71. Väčšina členov rozhodujúceho senátu kasačného súdu sa s vyššie uvedenými právnymi názormi vyjadrenými v rozhodnutí sp. zn. 10 Sžfk 17/2021 zo dňa 29. mája 2023 stotožňuje a na tieto v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje.

K nesprávnej citácii aplikovateľnej právnej normy v rozsudku správneho súdu č. k. 20 S 131/ 2019-141 zo dňa 24. júna 2020 73. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou sťažovateľky, ktorá smerovala proti rozsudku správneho súdu č. k. 20 S 131/2019-141 zo dňa 24. júna 2020, že nezákonnosť predmetného rozsudku mala zakladať nesprávna citácia § 43 ods. 1 zákona o DPH v bode 32 preskúmavaného rozsudku. Správny súd totiž citoval § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2020, hoci na predmetnú vec bolo aplikovateľné ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2019.

75. Podľa § 43 ods. 1 zákona o?DPH v?znení účinnom od 1. januára 2020 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 716 -?717). Nesprávna citácia právneho predpisu, resp. normatívnej právnej vety v?rozsudku správneho súdu preto nepochybne je vadou tohto rozsudku. Pri posúdení vady rozsudku spočívajúcej v?nesprávnej citácii právneho predpisu je však potrebné dôsledne rozlišovať, či ide o?čisto procesnú vadu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP alebo ide o?vadu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

konania. Ide o?také vady odôvodnenia, ktoré znemožňujú účastníkovi konania poznať podstatné/kľúčové dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie správneho súdu prijaté a?odpovede na zásadné argumenty ním v?konaní vznesené (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 117/2020 zo dňa 25. mája 2022 a?iné).

Pôjde teda o?nesprávnosti takej intenzity, v?dôsledku ktorých sa rozsudok správneho súdu stáva nezrozumiteľný a?nepreskúmateľný. 78. Pokiaľ nesprávna citácia právneho predpisu či normatívnej právnej vety v?rozsudku správneho súdu nedosahuje vyššie uvedenú intenzitu, má v?zásade charakter „len“ inej zrejmej nesprávnosti. Ide teda o?vadu, ktorú je kedykoľvek možné odstrániť opravným uznesením podľa § 143 SSP, a?to bez spochybnenia zákonnosti samotného rozsudku správneho súdu.

individuálnych právnych aktov, ktoré všeobecne formulované príkazy, zákazy a?dovolenia transformujú na príkazy, zákazy a?dovolenia adresované konkrétnym osobám“ (PROCHÁZKA, R.; Káčer, M.: Teória práva. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, str. 249). 80.

81. Je preto potrebné rozlišovať medzi nesprávnym právnym posúdením veci (aplikáciou nesprávnej právnej normy) a?zrejmou nesprávnosťou v?odôvodnení pri citácii právneho predpisu. Deliacou líniou medzi tým, či citácia nesprávneho právneho predpisu v?rozsudku správneho súdu predstavuje dôkaz o?jeho nesprávnom právom posúdení veci (aplikácii nesprávnej, neúčinnej normy) alebo len zrejmú nesprávnosť bez dopadu na zákonnosť rozhodnutia, by malo byť celkové znenie rozsudku, chápajúc jeho výrok a?odôvodnenie ako

82. Kasačný súd preto, s ohľadom na vyššie uvedené, zastáva názor, že nesprávna citácia právneho predpisu, resp. normatívnej právnej vety je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu len vtedy, ak (i) je jednou z?okolností zakladajúcich celkovú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku správneho súdu v?miere zasahujúcej do práva účastníka konania na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) alebo v?situácii, (ii) ak z?celého odôvodnenia a?výroku rozsudku správneho súdu je zrejmé, že správny súd nepochybil len pri citácií právnych predpisov, ale vec aj rozhodol podľa právnej normy (na vec aplikoval), ktorá sa na prípad nevzťahovala (napr. z?dôvodu neúčinnosti).

V?predmetnej veci je zrejmé, že napriek nesprávnej citácii právneho predpisu (§ 43 ods. 1 zákona o?DPH v?znení účinnom od 1. januára 2020) je dotknutý rozsudok správneho súdu zrozumiteľný a?preskúmateľný, keď vyjadruje jeho názor, že sťažovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno viažuce sa k?preukázaniu podmienky oslobodenia od dane -?podmienka dodania tovaru deklarovanému odberateľovi/nadobúdateľovi registrovanému pre daň do zahraničia, a?preto jej toto oslobodenie nebolo priznané. Sporná teda bola najmä otázka, či bol tovar skutočne dodaný do zahraničia deklarovanému odberateľovi (identita skutočného odberateľa), nie však postavenie deklarovaného odberateľa ako osoby registrovanej na daň v zahraničí. Rovnako túto podmienku, resp. jej splnenie spochybňoval aj žalovaný v?rámci preskúmavaných rozhodnutí, kde bola správne uvedená aj citácia právnych predpisov. Žalovaným rozporovaná podmienka oslobodenia od dane (resp. nepreukázaná podmienka) je pritom tak za právneho stavu účinného do 31. decembra 2019 ako aj od 1. januára 2020 v podstatnom rovnaká, novela sa jej zásadne nedotkla.

86. Kasačný súd v súvislosti s nesprávnou citáciou normy neidentifikoval žiadny zásah do právnej istoty sťažovateľky. Táto tak počas celého administratívneho konania, ako aj konania pred správnym súdom ako aj v?kasačnom konaní rozporovala a?poukazovala na to, že v?rámci svojho dôkazného bremena preukázala splnenie podmienky - dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi - spoločnosti UNISEC LTD. Nebolo však sporné, že spoločnosť UNISEC LTD. by mala postavenie subjektu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2019.

88. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd väčšinovo uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudky správneho súdu považuje za vo výroku vecne správne, dostatočne odôvodnené, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a súladné s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Preto kasačné sťažnosti sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodné zamietol. 89. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP 90. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2:1 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). K rozsudku sa pripája odlišné stanovisko sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej k výroku ako aj k odôvodneniu tohto rozsudku (§ 465 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023