8Sžfk/103/2020

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 2S/ 41/2018-60 zo dňa 11. septembra 2019 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a § 191 ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 19831/2018 zo dňa 12. januára 2018 ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves č. 1640002622/ 2017/2 zo dňa 7. augusta 2017 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie

dňom doručenia späťvzatia odvolania Slovenského pozemkového fondu proti stavebnému povoleniu. Stavebný úrad po zistení chyby vyznačil právoplatnosť dňom 3. mája 2017, t.j. uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Vychádzal pritom zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého je stavebné povolenie právoplatné dňom, keď uplynula lehota na odvolanie účastníkom konania, pričom sa neprihliada na úkon účastníka konania - odvolanie, ktoré vzal účastník konania späť. Svoje závery okrem iného odôvodnil najmä tým, že s poukazom na § 4 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatková povinnosť vzniká právoplatnosťou stavebného povolenia, t.j. dňom 3. mája 2017, ku ktorému sa určujú všetky okolnosti rozhodujúce pre vyrubenie poplatku. Žalobca však až v odvolacom konaní predložil osvedčenie o významnej investícii č. 07599/2017-4220-33717 zo dňa 28. júla 2017. Žalobca mal toto osvedčenie predložiť k návrhu na začatie stavebného konania podľa § 58 ods. 1

Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle bodu B.1 uznesenia vlády SR č. 354 zo dňa 24. júla 2017 vydalo dňa 28. júla 2017 osvedčenie, podľa ktorého je stavba „Rozšírenie kapacít závodu na výrobu automobilov v Bratislave“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

4. Krajský súd mal za to, že medzi účastníkmi konania bola spornou otázka nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, od ktorej sa odvíja vznik poplatkovej povinnosti. V súvislosti s právoplatnosťou stavebného povolenia považoval za potrebné posúdiť aj charakter osvedčenia o významnej investícii a jeho účinky v porovnaní s uznesením vlády o schválení významnej investície a jeho účinkami. Uviedol, že poplatková povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. vzniká právoplatnosťou stavebného povolenia, stavebné povolenie bolo v predmetnej veci vydané dňa 27. marca 2017 a Slovenský pozemkový fond proti nemu podal odvolanie, ktoré neskôr vzal späť. Nemožnosť podania odvolania vznikla Slovenskému pozemkovému fondu až späťvzatím odvolania dňa 27. júla 2017 podľa § 54 ods. 4 druhá veta Správneho poriadku (teda po späťvzatí odvolania zo strany Slovenského pozemkového fondu a nie po márnom uplynutí lehoty na jeho podanie), a preto aj týmto dňom mohlo stavebné povolenie prvýkrát nadobudnúť právoplatnosť podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku. Predmetné ustanovenie viaže nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia práve na okamih, keď

republiky. 5. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že stavebné povolenie č. 2017-16/2973/G/10/PL zo dňa 27. marca 2017 nadobudlo právoplatnosť dňom, kedy Slovenský pozemkový fond vzal späť odvolanie proti stavebnému povoleniu, t.j. dňom 27. júla 2017.

6. Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 175/1999 Z.z. jednoznačne určuje, že významnou investíciou je stavba, o ktorej vláda SR rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Konštitutívne účinky statusu „stavba významnej investície“ teda vznikajú už okamihom prijatia uznesenia vlády SR o tom, že určitá stavba je významnou investíciou.

Vydaním osvedčenia sa len potvrdzuje to, čo už reálne existuje, a nekonštituuje sa nový právny stav. Z dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z.z. vyplýva, že účelom osvedčenia o významnej investícii je len zrýchliť priebeh územného konania, stavebného konania alebo vyvlastňovacieho konania, tak aby správny orgán nemusel v každej veci osobitne dokazovať, že ide o významnú investíciu.

12. januára 2018. Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov boli povinné v čase rozhodovania o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj prihliadať na to, že vláda SR dňa 24. júla 2017 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii k stavbe, ktorá je predmetom vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj (R 54/2018) a mali o ňom vedomosť. V tejto procesnej situácii bolo povinnosťou správnych orgánov postupovať podľa § 3 ods. 3 písm. d/ bod 10 zákona č. 447/2015 Z.z. a miestny poplatok za rozvoj nevyrubiť, keďže ide o stavbu významnej investície podľa zákona č. 175/1999 Z.z.

Správne konanie v prvom aj druhom stupni tvorí jeden celok, pretože až právoplatnosťou rozhodnutia možno reálne zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania. Aj v odvolacom konaní sa môže účastník konania brániť predkladaním dôkazov na svoji obranu, ktorých potreba podľa jeho názoru vyplýva z dôvodov prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa však žiadnym spôsobom materiálne nevysporiadal s argumentom žalobcu, že disponuje osvedčením o významnej investícii. Napokon dal do pozornosti aj to, že vo veci boli vydané dve osvedčenia o významnej investícii: č. 14260/2015-1000-16178 zo dňa 31. marca 2015 s popisom nehnuteľností a č. 07599/2017-4220-33717 zo dňa 28. júla 2017, ktorým sa rozšíril okruh nehnuteľností uvedený v predchádzajúcom osvedčení zo dňa 31. marca 2015. Stavebné povolenie sa týka aj pozemku parcela registra E č. 2806, ktorá bola uvedená už v osvedčení č. 14260/2015-1000-16178 zo dňa 31. marca 2015, a teda časti stavby na nej postavenej by sa miestny poplatok za rozvoj nemal týkať, no správne orgány sa s touto skutočnosťou vo svojich rozhodnutiach vôbec nevysporiadali.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sa primárne vyjadril k argumentácii krajského súdu týkajúcej sa ustálenia okamihu právoplatnosti stavebného povolenia a to s ohľadom na spätvzatie odvolania účastníkom stavebného konania.

S poukazom na § 4 zákona č. 447/2015 Z.z. vznikla žalobcovi poplatková povinnosť dňom 3. mája 2017. Správca poplatku pritom neskúma právoplatnosť stavebného povolenia a nie je ani kompetentný vyjadrovať sa k stavebnému povoleniu, pod ktoré spadá vydávanie rozhodnutí o stavebnom povolení na základe príslušných právnych predpisov.

11. Ďalej zdôraznil, že osvedčenie o významnej investícii vydané po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia nie je možné akceptovať ani v prípade, ak stavebník predloží toto osvedčenie dodatočne pri preskúmavaní rozhodnutia o vyrubení poplatku v rámci

Záverom dodal, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane poplatníka, t.j. bolo jeho povinnosťou preukázať, že disponoval osvedčením o významnej investícii v čase začatia stavebného konania. 12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že táto bola podpísaná Ing. Lenkou Wittenbergerovou prezidentkou finančnej správy (ktorá nespĺňa podmienku v zmysle § 449 S.s.p.) v zastúpení JUDr. Jarmila Šimoničová, pričom vo vzťahu k tejto osobe sťažovateľ nepredložil poverenie a doklad o vzdelaní v predpísanej forme. K záveru o uvedených nedostatkoch kasačnej sťažnosti dospel aj správny súd, keď uznesením zo dňa 7. novembra 2019 vyzval sťažovateľa na ich odstránenie.

13. K vecnej stránke súdneho prieskumu, resp. k námietkam sťažovateľa uvedeným v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmito námietkami riadne vysporiadal. Stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu, ktorá vyvracia tvrdenia sťažovateľa o údajnej právoplatnosti stavebného povolenia uplynutím lehoty na odvolanie z dôvodu späťvzatia odvolania účastníkom konania. Rovnako sa stotožnil i s argumentmi krajského súdu, ktorá jednoznačne a logicky vyvracia tvrdenia sťažovateľa vo vzťahu k statusu stavby významnej investície. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o tom, že nemal povinnosť oboznamovať sa s dotknutým uznesením vlády SR o schválení stavby významnej investície dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. mája 2018. Stotožnil sa aj s právnym názorom krajského súdu týkajúcim sa námietky sťažovateľa o následkoch predloženia osvedčenia o významnej investícii až po jeho vydaní, resp. o údajnej nezáväznosti schválenia uznesenia o významnej investícii vládou.

V súvislosti s otázkou ustálenia okamihu právoplatnosti stavebného povolenia po späťvzatí odvolania účastníkom konania predostrel ďalšie argumenty vychádzajúce z odbornej literatúry, ale i právnej úpravy obsiahnutej v iných procesných predpisoch, ktoré mali potvrdzovať správnosť úvah vyslovených v rozsudku krajského súdu.

Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

predpisov v nadväznosti na Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves č. 1/2017 a stavebné povolenie č. 2017-16/2973/G/10/PL zo dňa 27. marca 2017, vyrubený poplatok v sume 2523920,- €.

18. Kasačný súd z obsahu podanej kasačnej sťažnosti zistil, že táto bola podpísaná B.. M. X. - prezidentkou finančnej správy (ktorá nespĺňa podmienku v zmysle § 449 S.s.p.) avšak v zastúpení C.. C. Š.. Uvedené tak nepochybne nasvedčuje tomu, že kasačná sťažnosť bola vyhotovená/spísaná osobou s požadovaným právnickým vzdelaním, t.j. zjavne nejde o prípad podania kasačnej sťažnosti štatutárnym zástupcom sťažovateľa, ktorý by nemal vysokoškolské právnické vzdelanie, a ktorá skutočnosť (už s ohľadom na požiadavku spísania kasačnej sťažnosti osobou s právnickým vzdelaním) by predstavovala nedostatok konania nutne vedúci k uplatneniu postupu v zmysle § 459 písm. d/ S.s.p.

súdu. V závislosti od aktivity, resp. pasivity sťažovateľa bude v takomto prípade do úvahy prichádzať odmietnutie kasačnej sťažnosti podľa § 459 <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2dkoi> písm. d/

. 19. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za potrebné zaujať právny názor k otázke, či krajský súd nezaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s vyhodnotením postupu orgánov verejnej správy, keď dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla poplatková povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. a to s poukazom na skutočnosť, že Vláda SR uznesením č. 354 dňa 24. júla 2017 schválila návrh na zmenu osvedčenia o významnej investícii na stavbu realizovanú žalobcom (v režime zákona č. 175/1999 Z.z.), ktorá skutočnosť mala zakladať právnu prekážku pre uloženie poplatkovej povinnosti v zmysle § 3 ods. 3 písm. d/ bod 10 zákona č. 447/2015 Z.z.

záväzným nariadením. 21. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“), (písm. a/), ktorá je ohlásená stavebnému úradu (písm. b/), na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením (písm. c/) alebo ktorá je dodatočne povolená (písm. d/).

stavebnému úradu. 24. Podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 175/1999 Z.z. významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

26. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

osvedčovania stavby upraveným osobitným predpisom - zákonom č. 175/1999 Z.z. . Ust. § 1 ods. 2 písm. c/ tohto zákona pritom viaže účinky nadobudnutia statusu stavby významnej investície na rozhodnutie Vlády SR o tom, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

. Inými slovami ak bol stavbe ku dňu právoplatnosti stavebného povolenia (ako okamihu rozhodnom pre vznik poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.) už uznesením Vlády SR priznaný status významnej investície, ide o uplatnenie výnimky v zmysle § 3 ods. 3 písm. d/ bod 10 zákona č. 447/2015 Z.z. Za tohto právneho stavu preto stavbu nie je možné považovať za predmet poplatku podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., a teda nemožno ani pristúpiť k uloženiu poplatkovej povinnosti.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nejasnosti týkajúce sa určenia okamihu právoplatnosti predmetného stavebného povolenia (vzhľadom na odlišný prístup účastníkov konania k výkladu príslušných ustanovení Správneho poriadku týkajúcich sa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v prípade späťvzatia odvolania) boli v konaní pred krajským súdom zrozumiteľným spôsobom odstránené, keď krajský súd prezentujúc svoje vlastné úvahy, podporiac ich názormi právnej vedy, resp. akademickej obce dospel k záveru, že stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. júla 2017. Sťažovateľ síce v konaní pred krajským súdom predostrel vlastné argumenty, ktoré mali viesť k ustáleniu odlišného dátumu právoplatnosti stavebného povolenia, avšak v kasačnej sťažnosti (konkrétne bod III.) vyslovil názor, že bez ohľadu na správnosť pri vyznačovaní právoplatnosti je vo vzťahu k vzniku poplatkovej povinnosti podstatným vyhodnotenie správneho orgánu, či stavba je v čase rozhodnutia (?) predmetom poplatku. Taktiež na jednej strane tvrdil, že nie je oprávnený skúmať právoplatnosť stavebného povolenia ani vyjadrovať sa k stavebnému konaniu, no na

v rámci vyrubovacieho konania zohľadniť všetky právne relevantné skutočnosti viažuce sa k tomto konaniu, t.j. najmä preveriť existenciu právoplatného stavebného povolenia a zistiť, či nejde o žiaden z prípadov, na ktoré sa vzťahuje ust. § 3 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z.z. (v danom prípade § 3 ods. 3 písm. d/ bod 10 tohto zákona).

Je potrebné zdôrazniť, že právnym základom pre kvalifikáciu dotknutej stavby ako stavby významnej investície (na účely konania podľa zákona č. 447/2015 Z. z.) nebolo rozhodnutie stavebného úradu o vydaní stavebného povolenia, ale rozhodnutie Vlády SR na podklade, ktorého bolo následne vydané osvedčenie o významnej investícii. Argumentácia sťažovateľa smerujúca k tomu, že pre nesplnenie povinnosti žalobcu (v stavebnom konaní) stavebné povolenie nebolo vydané na stavbu významnej investície, ale iba na „bežnú stavbu“, ktorú na účely vyrubovacieho konania bolo potrebné podriadiť pod ust. § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. preto nebola dôvodná. Sťažovateľ napriek tomu v kasačnej sťažnosti opakovane nesprávne pripisoval právny význam skutočnosti, že žalobca nepredložil predmetné osvedčenie, resp. právne účinky vyplývajúce z uznesenia Vlády SR č. 354 zo dňa 24. júla 2017 spájal až s vydaním osvedčenia.

Námietky sťažovateľa, ktorými poukazoval na to, že bolo povinnosťou žalobcu túto skutočnosť preukázať (ako súčasť jeho dôkazného bremena), resp. že sťažovateľ nemohol, či nebol povinný dohľadávať a oboznamovať sa s príslušným uznesením Vlády SR preto s tohto hľadiska nemohli obstáť. Kasačný súd tak musel prisvedčiť správnosti záverov krajského súdu, že sťažovateľ ako i príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa v predmetnej veci nezohľadnili existenciu stavby významnej investície ako zákonnej prekážky brániacej vzniku, resp. uloženiu poplatkovej povinnosti žalobcovi, čím svoje rozhodnutia zaťažili vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.

30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi. 31. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. apríla 2022