8Sžfk/105/2020

1. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej aj „verejný obstarávateľ“) zverejnil vo vestníku verejného obstarávania výzvu na predkladanie ponúk podlimitnej zákazky č. 131/ 2015 zo dňa 06.07.2015, pod zn. 13808 - WYP, na predmet zákazky: „Zhotovenie stavby:

3. Dňa 18.12.2015 vyhotovil verejný obstarávateľ referenciu s výslednou hodnotiacou známkou „0“ (ďalej aj „referencia“). V časti 4. „HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ verejný obstarávateľ uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ nezahájil stavebné práce, a to ani po viacerých opakovaných výzvach verejného obstarávateľa. Poukázal na odstúpenie od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 19.11.2015 dňom jeho doručenia žalobcovi.

dielo neodovzdal. 4. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza list žalobcu zo dňa 29.01.2016, adresovaný verejnému obstarávateľovi, ktorým ho žalobca žiadal o úpravu predmetnej referencie. Súčasťou tohto listu je podací list poštového doručovateľa.

ZoVO. 6. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal nasledovný skutkový stav: - dňa 14.07.2015, t. j. v lehote na predkladanie ponúk, žalobca doručil verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj „pôvodný ZoVO“), ktorou žalobca namietal podmienky spôsobu určenia ceny v ponuke. Žalobca verejného obstarávateľa žiadal o odstránenie ustanovení v súťažných podkladoch, ktoré prenášajú zodpovednosť za súladné súťažné podklady na záujemcov/úspešného uchádzača; - listom zo dňa 17.07.2015 verejný obstarávateľ žalobcovi oznámil výsledok vybavenia jeho žiadosti o nápravu s tým, že k 17.07.2015 zmenil znenie súťažných podkladov; - žalobca predložil svoju ponuku, pričom v elektronickej aukcii sa stal úspešným.

realizácie diela s upozornením na odstúpenie od zmluvy. Žalobcu tiež upovedomil, že jeho pripomienky zo dňa 23.10.2015 k projektovej dokumentácii boli poslané projektantovi stavby a na základe jeho stanoviska verejný obstarávateľ usúdil, že stavebné práce sú realizovateľné podľa projektu bez jeho podstatnej zmeny; - žalobca listom zo dňa 02.11.2015 trval na tom, že projekt je nevykonateľný a pripojil svoje pripomienky k stanovisku projektanta; - následne sa žalobca e-mailovými správami (13.11.2015, 16.11.2015 a 19.11.2015) opakovane dožadoval informácie, ako sa verejný obstarávateľ vysporiadal s prácami naviac a nedostatkami projektovej dokumentácie; - listom zo dňa 18.11.2015 verejný obstarávateľ odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu.

Podľa žalovaného sa žalobca vyjadrením súhlasu s podmienkami predmetnej zákazky a uzatvorením zmluvy o dielo slobodne zaviazal k uskutočneniu stavebných prác podľa zmluvy o dielo, t. j. súhlasil, že zrealizuje predmet zákazky za cenu, ktorá mala obsahovať celkové (všetky) náklady spojené s plnením predmetu zákazky. Podľa žalovaného neodsúhlasenie naviac prác nemožno považovať za neposkytnutie súčinnosti zo strany verejného obstarávateľa; - poukázal na čl. XXI. bod 2. zmluvy o dielo, podľa ktorého sa za podstatné porušenie zmluvy okrem iného považuje aj porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, ak k náprave nedôjde ani po uplynutí dodatočnej primeranej doby poskytnutej na odstránenie tohto porušenia. Žalovaný považoval za nepochybné, že verejný obstarávateľ odstúpil od zmluvy v súlade so zmluvou; - poukázal na znenie § 12 ods. 6 ZoVO, podľa ktorého je výsledná hodnotiaca známka vždy nula, ak dôjde k predčasnému skončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa, k čomu v danom prípade aj došlo. Uviedol, že číslo výslednej hodnotiacej známky

Nakoľko k plneniu podľa zmluvy o dielo vôbec nedošlo, žalovaný mal za to, že nie je možné vyhotoviť referenciu, ktorá by potvrdzovala uskutočnenie stavebných prác; - konštatoval, že žalobca bol povinný podľa § 12 ods. 12 ZoVO k návrhu na úpravu referencie pripojiť dôkazy o uskutočnení prác, prípadne iné dôkazy deklarujúce skutočnosť, že referencia nezodpovedá skutočnému stavu, čo žalobca nepredložil a ani predložiť nemohol, keďže k plneniu podľa zmluvy o dielo vôbec nedošlo.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

10. Krajský súd uzavrel, že žalovaný rozhodol správne, keď nevidel dôvody na odstránenie chýb v referencii alebo úpravu referencie vyhotovenej verejným obstarávateľom. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nasledovné právne úvahy: - referenciou sa podľa pôvodného ZoVO i platného ZoVO rozumie elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby na základe zmluvy uzatvorenej medzi objednávateľom (verejný obstarávateľ) a zhotoviteľom (úspešný uchádzač). Vyhotovenie referencie v zákonom stanovenej lehote považoval krajský súd za zákonnú povinnosť verejného obstarávateľa, ktorú si v uvedenom prípade aj splnil; - podstata sporu medzi žalobcom a verejným obstarávateľom podľa krajského súdu spočívala v tom, že žalobca trval na tom, že k ukončeniu zmluvy nedošlo v dôsledku porušenia jeho povinností, ale z dôvodov na strane žalovaného. Považoval pritom príslušnú projektovú dokumentáciu za nesprávne vypracovanú v kontexte prác požadovaných verejným obstarávateľom a skutkového stavu na stavenisku. V zásade išlo o spor o údajné nutné práce

so zákonom. Ak by žalobca takýto spor inicioval, toto konanie by muselo byť považované za konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka majúca podstatný vplyv na rozhodnutie orgánu verejnej správy. Pokiaľ by teda počas konania o návrhu na úpravu referencie bolo vedené, alebo začaté civilné sporové konanie vo veci platnosti odstúpenia od zmluvy, žalovaný by mal

Rovnako tak uvedenú otázku nemôže skúmať ani správny súd v konaní o preskúmaní napadnutého rozhodnutia (úprava referencie); - krajský súd skonštatoval, že keďže dôvodom zániku zmluvy bolo odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcom ako zhotoviteľom, došlo k naplneniu hypotézy právnej normy § 9a ods. 6 veta druhá pôvodného ZoVO účinného v čase vyhotovenia referencie, a preto nemal verejný obstarávateľ inú možnosť, ako vyhotoviť referenciu s výslednou hodnotiacou známkou „0“. Toto ustanovenie zákona upravuje prípad, kedy dôjde k predčasnému skončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa. Podstatným porušením povinností dodávateľa bezpochyby môže byť aj nezačatie vykonávania zmluvne dohodnutých prác; - záverom krajský súd podotkol, že zákon o verejnom obstarávaní obsahuje inštitúty, ktoré môže uchádzač využiť v prípade nejasnej ponuky a má tiež právo sa slobodne rozhodnúť, či sa súťaže zúčastní alebo nie. Aj v prípade ako je tento (sporné odstúpenie od zmluvy zo

III. Konanie na kasačnom súde

Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Žiadal, aby kasačný súd (používajúc nesprávny termín „odvolací súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému

- poukázal na § 34 pôvodného ZoVO a § 42 ZoVO, podľa ktorých za obsah súťažných podkladov, tzn. aj za súlad výkazu výmer s projektovou dokumentáciou zodpovedá verejný obstarávateľ. 14. V doplnení kasačnej sťažnosti poukázal najmä na nasledovné skutočnosti: - po rokovaní zmluvných strán dňa 06.10.2015 dal žalobca dobromyseľne vypracovať alternatívny projekt, zakúpil potrebný materiál a zaviedol stavebný denník, v dôsledku čoho k plneniu zmluvy o dielo došlo, a vyzýval verejného obstarávateľa k vyjadreniu; - dôsledkom vyhotovenia referencie s výslednou známkou 0 má byť nielen poškodenie dobrého mena sťažovateľa, ale aj začatie správneho konania pre správny delikt podľa § 149 ods. 3 písm. c) bod 3 pôvodného ZoVO, ktoré malo byť začaté ex offo na základe zverejnenia referencie v evidencii referencií dňa 18.12.2015. Správne konanie má byť prerušené do právoplatného ukončenia správneho súdneho konania. Sťažovateľovi môže byť uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov z dôvodu, že došlo k odstúpeniu od zmluvy zo

Podľa sťažovateľa ide primárne o posúdenie súladu postupu verejného obstarávateľa a súťažných podkladov so zákonom o verejnom obstarávaní, teda predpisom verejného práva, čo posudzujú správne súdy. Otázka neplatnosti zmluvy je podľa sťažovateľa marginálnou a mohol si ju posúdiť krajský súd ako predbežnú otázku; - podľa sťažovateľa krajský súd tiež nesprávne právne posúdil otázku vyhotovenia referencie, kedy sa stotožnil so žalovaným v tom, že v prípade predčasného skončenia zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinnosti žalobcom je výsledná hodnotiaca známka generovaná automaticky a nie je možné ju zmeniť.

15. Pribratý účastník (verejný obstarávateľ) vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s napadnutým rozsudkom a kasačnú sťažnosť žiadal zamietnuť. Poukázal na nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia sťažovateľa v súvislosti s vyhotovením referencie. Uviedol, že žiadosť o úpravu referencie mu nikdy nebola doručená, pričom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby si túto skutočnosť u neho preveril.

K žiadosti o nápravu sťažovateľa zo dňa 9.7.2015 uviedol, že vykonal úpravu niektorých ustanovení v súťažných podkladoch i zmluve o dielo. 17. Verejný obstarávateľ vo vyjadrení rozporoval aj tvrdenie sťažovateľa, že k plneniu zmluvy o dielo došlo. O nákupe materiálu sa mal dozvedieť až na základe doručenia platobného rozkazu dňa 02.05.2019, proti ktorému podal odpor (konanie vedené pred Okresným úradom Bratislava II v samostatnom konaní 22Cb/95/2019) a stavebný denník mu nemal byť sprístupnený. 18.

19. Stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu o obchodnoprávnom charaktere sporu. Pokiaľ ide o následnú realizáciu zákazky iným zhotoviteľom, poukázal na havarijný stav rozvodov a nutnosť konať urýchlene. Pripustil, že uchádzačom poskytol projektovú dokumentáciu a výkaz výmer s upravenými položkami, ale údajne nie presne tými, ktoré požadoval sťažovateľ, nakoľko už išlo o iné obstarávanie. C. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti 20. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom. Uviedol, že sťažovateľ nebol povinný zúčastniť sa verejného obstarávania a nemal sa spoliehať, že verejný obstarávateľ potvrdí po uzavretí zmluvy jeho pochybnosť o projektovej dokumentácii. Uviedol, že súťažné podklady predstavujú ponuku na plnenie zmluvy a uchádzač predložením ponuky túto akceptuje, analogicky ako pri uzavieraní kúpnej zmluvy. Sťažovateľ sa slobodne zaviazal k realizácii predmetu zákazky za cenu, ktorá mala obsahovať všetky náklady.

22. Zdôraznil, že predmetom posúdenia vystavenej referencie z jeho strany nebola správnosť či nesprávnosť súťažných podkladov v predmetom verejnom obstarávaní, ale tá skutočnosť, či boli naplnené podmienky na odstránenie chýb v referencii alebo na úpravu referencie. Referencia reflektuje výlučne spôsob zmluvného plnenia zo strany dodávateľa, t. j. či dodávateľ plnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas. Podľa žalovaného bolo v tomto prípade nepochybne preukázané, že žalobca si neplnil svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho sa dopustil podstatného porušenia zmluvných povinností, čo viedlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany verejného obstarávateľa a k vystaveniu referencie s výslednou hodnotiacou známkou „0“.

IV. Právny názor kasačného súdu

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 8Sžfk/105/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý

rozsudok

krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 26. Kasačný súd vychádzal z kasačnej sťažnosti zo dňa 29.12.2019 doručenej krajskému súdu dňa 30.12.2019. Na doplnenie kasačnej sťažnosti zo dňa 22.04.2020 doručenej krajskému súdu toho istého dňa neprihliadol z dôvodu, že sťažovateľom citované ustanovenie § 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa na podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevzťahuje, pretože lehota na podanie kasačnej sťažnosti neuplynula po 12.03.2020, ale už dňa 30.12.2019. Titulom aplikácie tohto ustanovenia preto nemohlo dôjsť k predĺženiu lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

28. Podľa § 9a ods. 2 pôvodného ZoVO: „Referenciou je na účely tohto zákona elektronický dokument, obsahujúci potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby na základe zmluvy alebo rámcovej dohody, uzatvorenej podľa tohto zákona. Referencia obsahuje .

30. Podľa § 9a ods. 6 pôvodného ZoVO: „Výsledná hodnotiaca známka je celé číslo od nula do sto, ktoré je automaticky pridelené v rámci funkcionality vzoru referencie. Výsledná hodnotiaca známka je vždy nula, ak dôjde k predčasnému skončeniu z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa; v iných prípadoch je vypočítaná spôsobom váženia jednotlivých hodnotiacich kritérií a posudzovania ich poradia dôležitosti v zostupnom poradí od kritéria podľa odseku 4 písm. a/ po kritérium podľa odseku 4 písm. b/.“

32. Podľa § 12 ods. 10 ZoVO (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia): „Dodávateľ je oprávnený požiadať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa o odstránenie chýb v referencii, ako aj o úpravu referencie, ak nezodpovedá skutočnému stavu, a to do troch mesiacov odo dňa zápisu referencie do údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov; na odstránenie chýb v referencii a úpravu referencie sa použijú ustanovenia odsekov 4 až 8 primerane a verejný obstarávateľ a obstarávateľ ich vykonajú do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú oprávnení postupovať podľa prvej vety aj z vlastnej iniciatívy.“ 33.

34. Kasačný súd pre lepšie pochopenie problematiky úvodom poukazuje na samotný zmysel a následky (negatívnych) referencií v oblasti verejného obstarávania: „Evidencia referencií a následky spojené s referenciami, ktoré vyjadrujú neuspokojivé plnenie uzavretých zmlúv, predstavujú odraz negatívnej historickej skúsenosti s dodávateľmi vo vzťahu k budúcim možnostiam takýchto dodávateľov uchádzať sa o verejné zákazky.

. . Drakonické následky negatívnych hodnotení dodávateľov v praxi viedli a zrejme stále budú viesť k obozretnosti verejných obstarávateľov a obstarávateľov pri vyhotovovaní negatívnych referencií.“ (Azud, J., Plaváková, L., Bartoš, P. Zákon o verejnom obstarávaní.

36. S uvedeným právnym posúdením krajského súdu sa kasačný súd nestotožňuje. Je pravdou, že v zmysle § 9a ods. 6 druhá veta pôvodného ZoVO je výsledná hodnotiaca známka vždy nula, ak dôjde k predčasnému skončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa.

Tak tomu bolo aj v prejedávanej veci, kedy referencia vystavená verejným obstarávateľom obsahovala závery, že (i) sťažovateľ podstatne porušil svoje povinnosti zo zmluvy o dielo, (ii) akým (ne)konaním k tomuto porušeniu dospel, (iii) že toto porušenie viedlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo verejným obstarávateľom a (iv) že sťažovateľovi sa udeľuje výsledná hodnotiaca známka 0. Následne, ak záver o porušení povinností zo strany dodávateľa, ku ktorému dospel verejný obstarávateľ, dodávateľ namietne v návrhu na úpravu referencie, žalovaný si v rámci výkonu jeho revíznej právomoci v konaní o úpravu referencie uvedenú otázku musí zodpovedať tiež. Žalovaný v konaní o úpravu referencie koná v postavení správneho orgánu, kedy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb,

Ak námietka dodávateľa obsahuje tvrdenie o porušení povinností alebo ustanovení ZoVO zo strany verejného obstarávateľa, ktoré by vylučovalo porušenie zmluvy dodávateľom, mal by sa žalovaný vysporiadať aj s touto námietkou (viď bod 41 odôvodnenia tohto rozsudku).

Podobné prípady nájdeme aj v tzv. regulovaných odvetviach, či v rôznych ochranných odvetviach, napríklad v práve na ochranu spotrebiteľa.“ (Csach, K: Nesúdna ingerencia do zmlúv a možnosti jej súdnej korekcie, In: Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv, JA SR, 2014, s. 52 - 66 ). Obdobne aj Úrad pre verejné obstarávanie SR má právomoc posudzovať otázku odstúpenia od zmluvy verejným obstarávateľom pre podstatné porušenie povinností dodávateľom, pričom tak robí napríklad v rámci prejedávania správnych deliktov na úseku verejného obstarávania. Pre ilustráciu: „Druhostupňový správny orgán teda nemá pochybnosti o tom, že predmetné odstúpenie od Rámcovej dohody bolo plne v súlade s Rámcovou dohodou a k naplneniu znaku správneho deliktu, teda ku konaniu spočívajúcom v odstúpení od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných povinností zo strany účastníka konania ako dodávateľa jednoznačne došlo (rozhodnutie predsedníčky ÚVO z 22. mája 2017, číslo spisu: 10509-P/2017, bod 36).

si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť; o prípad § 131 SSP pritom nejde). Teda krajský súd si mohol posúdiť, či došlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie povinností dodávateľom na účely preskúmania rozhodnutia o úprave referencie, keďže táto otázka sa do obsahu a výsledku referencie priamo premieta, avšak odstúpenie od zmluvy vyhlásiť za neplatné nemôže, pretože toto má v právomoci civilný súd.

Podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo dodávateľom treba preto v tomto prípade vnímať ako právo, nie ako nevyhnutnú podmienku pre výkon právomoci správnym súdom. Tzn. ak takáto žaloba nebola podaná, správny súd si nielen mohol ale aj mal túto otázku posúdiť sám, nakoľko ide o otázku podstatnú a majúcu vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom správneho súdneho

41. Kasačný súd ďalej považuje za príliš formalistickú argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdí, že nie je možné vyhotoviť referenciu, ktorá by potvrdzovala uskutočnenie stavebných prác, ale zároveň ako správnu potvrdzuje vystavenú referenciu so známkou 0.

42. V prípade, že omeškanie dodávateľa je spôsobené porušením povinností zo strany verejného obstarávateľa, nemôže byť na mieste vystaviť dodávateľovi referenciu s výslednou známku 0. O referencii s výslednou známkou 0 totiž nemožno povedať, žeby mala nulovú (žiadnu) výpovednú hodnotu. Naopak takáto referencia má výrazne negatívnu (dokonca najhoršiu možnú) výpovednú hodnotu, keďže výsledná známka sa pohybuje v rozmedzí od

43. Kasačný súd si je vedomý istej automatizácie v procese vystavovania referencií, avšak táto automatizácia nemôže byť na ujmu dodávateľa. Tvrdosti tohto spôsobu určovania si bol vedomý aj zákonodarca, pričom „aj preto zaznamenal tento inštitút od 1. januára 2019 významné zmeny, ktoré spočívali predovšetkým v eliminácii matematického hodnotenia plnenia formou výslednej hodnotiacej známky a v zjednodušení povinností verejných obstarávateľov a obstarávateľov súvisiacich s vyhotovovaním referencií.“ (Azud, J., Plaváková, L., Bartoš, P. Zákon o verejnom obstarávaní. Komentár.

44. Kasačný súd uvádza, že závery prezentované v tomto rozsudku v žiadnom prípade neznamenajú, že sťažovateľovi má byť vyhovené v merite veci. Kasačný súd nekonštatuje, že sťažovateľ sa podstatného porušenia zmluvy nedopustil, a preto mal žalovaný jeho návrhu na úpravu referencie vyhovieť. Kasačný súd uvedené ani posúdiť nemohol, pretože nemôže suplovať právomoc krajského súdu, ktorého úvahy v tomto smere absentovali. Konštatuje však existenciu právomoci žalovaného a správneho súdu posúdiť a zodpovedať si otázku, či sťažovateľ v predmetnom prípade podstatne porušil svoje povinnosti a či verejný obstarávateľ odstúpil z tohto dôvodu oprávnene, pričom toto posúdenie by malo obsahovať aj vysporiadanie sa s námietkami neposkytnutia súčinnosti zo strany verejného obstarávateľa, nejednoznačnosti súťažných podkladov a možného vplyvu tejto nejednoznačnosti na výsledok (ne)plnenia zmluvy sťažovateľom. Rozhodnutie žalovaného v tomto smere obsahovalo isté právne úvahy (žalovaný nevyhodnotil konanie verejného obstarávateľa ako neposkytnutie súčinnosti z dôvodu, že účasť sťažovateľa bola dobrovoľná, keďže súhlasil, že dielo zrealizuje za cenu, ktorá mala obsahovať všetky náklady spojené so splnením predmetu zmluvy, čím implicitne potvrdil súlad so súťažnými podkladmi, ktoré obsahovali takúto požiadavku na určenie ceny diela). Bude teda úlohou krajského súdu, aby sa s uvedenými skutočnosťami vysporiadal a aby následne buď žalobu sťažovateľa zamietol alebo rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti alebo z iných dôvodov. Prihliadne však tiež na rozhodnutie vo veci vedenej Okresným úradom Bratislava II sp. zn. 22Cb/95/2019, ak bude obsahovať posúdenie otázok relevantných vo veci. 45. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie 46. Nakoľko kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.