8Sžfk/26/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Triunfo, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 46652019, právne zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101640379/2019 zo dňa 4. júla 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.14S/90/2019-97 zo dňa 17. septembra 2020,

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Rozhodnutím č. 101640379/2019 zo dňa 4. júla 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Trnava č. 102638288/2018 zo dňa 19. decembra 2018, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 1498, 96 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2017, keď mu nepriznal nadmerný odpočet v sume 660,16 eur a vyrubil daň v sume 838, 80 eur.

2018. 4. Správca dane oznámením zo dňa 21. augusta 2018 oznámil žalobcovi postupom podľa § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, že v priebehu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov v predložených daňových dokladoch, konkrétne týkajúcich sa faktúry č. 1702400144 zo dňa 28. decembra 2017, dátum dodania tovaru dňa 28. decembra 2017, evidovanej u odberateľa pod interným č. DF 30217060 v celkovej sume 8993,78 eur, z toho základ dane 7494,82 eur a 20 % DPH 1498,96 eur od dodávateľa Kawell, s.r.o., predmetom ktorej malo byť dodanie rôzneho tovaru podľa rozpisu, pričom k faktúre bol daňovým subjektom predložený dodací list č. 1702400144 zo dňa 28. decembra

2017, nemohol byť predaný ďalej faktúrami č. 044/2017 a č. 045/2017 dňa 13. decembra 2017. 5. Správca dane na základe svojich zistení, oboznámil daňový subjekt o tom, že daňový subjekt Kawell, s.r.o. mal nakúpiť predmetný tovar od spoločnosti Stav-out, s.r.o. a preto uskutočnenie zdaniteľného obchodu preveroval u tohto subjektu, avšak tento subjekt so správcom dane nespolupracuje, na výzvy nereaguje, v priebehu roka 2017 podával nulové daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty okrem zdaňovacieho obdobia december 2017 (v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť), pričom od tohto dátumu žiadne priznania

6. Krajský súd mal za to, že v danom prípade bolo potrebné pre právne posúdenie veci a následné vyhodnotenie zisteného skutkového stavu zdôrazniť zásadnú skutočnosť a to, že správca dane, ako aj žalovaný nespochybnili, že by k dodaniu deklarovaného tovaru uvedeného na spornej faktúre nedošlo, ale spochybnili, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na spornej faktúre, t.j. spoločnosť Kawell, s.r.o. Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že k dodaniu deklarovaného tovaru došlo, avšak spornou zostala otázka, či tovar bol žalobcovi dodaný práve dodávateľom, ktorý žalobcovi vystavil spornú faktúru, teda spoločnosťou Kawell, s.r.o. a teda či práve tejto spoločnosti vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť, ktorá je základným predpokladom na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

dodané. 7. Správny súd ďalej uviedol, že na základe predložených dokladov správca dane preveroval zdaniteľný obchod u deklarovaného dodávateľa, teda spoločnosti Kawell, s.r.o. Dňa 29. júna 2018 zamestnanci správcu dane nazreli do spisu daňového subjektu Kawell, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2017, konkrétne nazreli do evidencií DPH, pričom do administratívneho spisu zabezpečili kópiu dokladov týkajúcich sa daného zdaňovacieho

Na základe tejto skutočnosti správca dane za účelom preverenia tohto zdaniteľného plnenia predvolal na výsluch konateľa spoločnosti Stav-out, s.r.o. pána T. U. (predvolanie na výsluch svedka zo dňa 3. júla 2018), ktorý predvolanie prevzal, avšak na výsluch svedka sa nedostavil.

Z pohľadu správneho súdu práve uvedeným oznámením došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý na to, aby mu bol priznaný nárok na odpočet DPH z predloženej spornej faktúry musel pochybnosti správcu dane náležitým spôsobom odstrániť. Následne žalobca predložil správcovi dane svoje vyjadrenie, v ktorom časový nesúlad odôvodňoval tým, že nemá skladové priestory a preto tovar, ktorý na svoje plnenie nepoužije vráti svojmu odberateľovi, ktorý mu následne vystaví faktúru. Vo vzťahu k nekontaktnosti spoločnosti Stav-out, s.r.o. dôvodil, že konanie tejto spoločnosti ako prvotného dodávateľa mu nemožno pripísať na jeho ťarchu, nakoľko nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť splnenie si alebo nesplnenie si zákonných daňových povinností voči

9. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, okrem skutočnosti, že žalobca nemal náležite zdokumentované zdaniteľné plnenie (okrem faktúry, dodacieho listu, preukázania platby nedisponoval žiadnymi inými dôkazmi), na základe ktorého si uplatnil nárok na odpočet DPH a časového nesúladu medzi dodávateľskou faktúrou a odberateľskými faktúrami bola pre správny súd tiež relevantná výpoveď konateľa priameho dodávateľa žalobcu spoločnosti Kawell, s.r.o. pána Š. E., ktorý síce potvrdil dodanie tovaru žalobcovi dňa 23. decembra 2017 v areáli spoločnosti I.D_C_ Holding, s.r.o. v prítomnosti konateľa žalobcu, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Uviedol, že so žalobcom komunikoval mailom, avšak tieto už nemá, tiež uviedol, že zmluvu so žalobcom neuzavrel, ďalej, že „si nepotrpí na formality“, keď obhajoval skutočnosť, že mu šofér, ktorého meno nevedel, pri preberaní tovaru od spoločnosti Stav-out, s.r.o. neodovzdal žiadne doklady, ako prepravný list, doklad o odovzdaní tovaru, pričom podľa jeho výpovede bol konateľ žalobcu pán K. prítomný

10. Správny súd zdôraznil, že v danom prípade bol spochybnený vznik daňovej povinnosti u priameho dodávateľa žalobcu, spoločnosti Kawell, s.r.o., ktorého si za svojho dodávateľa vybral práve žalobca a teda nesporne bolo v možnostiach žalobcu si jednak svojho dodávateľa overiť a daný obchod aj náležite zdokumentovať. Je ustálené judikatúrou správnych súdov, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale že doklady musia mať povahu faktu, nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/136/2013).

uviedol na pojednávaní. Už samotná skutočnosť, že konateľ žalobcu prítomný na pojednávaní časový nesúlad odôvodnil požiadavkou svojich odberateľov o skoršie vystavenie faktúr a teda už nie skutočnosťou, že časť nespotrebovaného tovaru vrátil odberateľovi vzbudzuje u správneho súdu pochybnosť o pravdivosti žalobcových tvrdení. Naviac správny súd dodal, že žalobca mal možnosť sa svedka Š. E. na jeho výsluchu dopytovať práve na skutočnosť, ktorú tvrdil a to, že mu časť tovaru vrátil, avšak túto možnosť nevyužil, pričom bolo v jeho záujme sa práve na túto relevantnú skutočnosť opýtať. Rovnako žalobca sám nepreukázal a neozrejmil správcovi dane, akým spôsobom malo k vráteniu nespotrebovaného tovaru prísť.

Rovnako na odstránenie pochybností správcu dane, nie je bez ďalšieho relevantné preukázanie, že žalobca za predmetný tovar zaplatil. 13. Správny súd zopakoval, že v danom prípade bolo spochybnené, že to bola práve spoločnosť Kawell, s.r.o., ktorá žalobcovi tovar dodala, pričom k spochybneniu tejto skutočnosti prispelo najmä to, že tak samotný konateľ spoločnosti Kawell, s.r.o. pán Š. E.y, ako aj žalobca nepreukázali túto skutočnosť relevantnými dokladmi, ako napríklad zmluvou, listinami ohľadom dodania tovaru, jeho dopravy a rovnako žalobca dôveryhodne nevysvetlil časový nesúlad medzi dodávateľskou faktúrou a odberateľskými faktúrami.

14. Správny súd taktiež uviedol, že v prípade existencie pochybností ohľadom deklarovaného zdaniteľného plnenia, čo je daný prípad, keď pochybnosti boli založené na časovom nesúlade predložených faktúr, je správca dane za účelom preverenia materiálnej stránky plnenia oprávnený šetriť celý obchodný reťazec, t.j. aj subdodávateľa žalobcu.

Nakoniec to bol ale sám žalobca, ktorý si spoločnosť Kawell, s.r.o. vybral za svojho obchodného partnera, pričom bolo nepochybne v jeho možnostiach, keďže išlo o priameho dodávateľa, overiť si podrobnosti obchodu, aby tento za účelom uplatnenia nároku na odpočet DPH mohol dôveryhodne preukázať.

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní. Rovnako podľa názoru správneho súdu žalobca nevynaložil a neprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, pričom mu v uvedenom práve z dôvodu priameho kontaktu s deklarovaným dodávateľom nič

Naviac obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane mal k dispozícii doklady spoločnosti Kawell, s.r.o. týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2017. 17. Čo sa týka námietky žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný rozhodli v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, správny súd poukázal na rozhodnutie C-80/11

poriadku. 18. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny súd uviedol, že táto neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho

rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, v zmysle ktorej sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/ 2003)].

21. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p. kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ judikatúru, na ktorú sa odvolával krajský súd považoval za neaplikovateľnú na daný prípad, keď daňové orgány nevykonali v potrebnom rozsahu dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu.

p. E. vzhľadom k tomu, že títo nedisponujú skladovými priestormi, osobne odviezli tovar priamo do priestorov odberateľa sťažovateľa. Odberatelia sťažovateľa o tejto skutočnosti mali, resp. museli disponovať informáciami nielen vo vzťahu k tovaru, ale aj vo vzťahu k subjektu Kawell, s.r.o., ktorý zabezpečoval tovar pre sťažovateľa a zabezpečil jeho privezenie a vyloženie spolu so sťažovateľom. Do areálu spoločnosti odberateľa sťažovateľa nebolo možné doviesť tovar potrebný pre realizáciu diela bez vedomia a potrebných informácií odberateľov sťažovateľa Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne s tým, že nedisponuje žiadnymi donucovacími prostriedkami, na rozdiel od daňových orgánov, ktorými by mohol zabezpečiť potrebnú spoluprácu, výpovede, predloženie dokladov vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu a k jednotlivým subjektom v obchodom reťazci zo strany subjektov, s ktorými bol v priamom obchodnom vzťahu a už vôbec vo vzťahu k subjektom, s ktorými v obchodnom vzťahu nebol. Sťažovateľ dal do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa vyjadril k skutkovo a právne obdobným

pristúpiť k opakovanému predvolaniu svedka, resp. využiť inštitút predvedenia vo vzťahu ku konateľovi Stav - out, s.r.o. . Taktiež mal predvolať konateľov odberateľov. Nevykonanie týchto dôkazov nemôže byť pričítané na ťarchu sťažovateľa ako neunesenie jeho dôkazného bremena. Sťažovateľ taktiež namietal záver krajského súdu, že pre právne posúdenie veci nie je relevantné, že vlastnícke právo k tovaru prešlo na sťažovateľa skôr a jeho montážou, ako ani to, že sťažovateľ svojmu dodávateľovi za dodanie tovaru zaplatil. Mal za to, že dostatočne ozrejmil aj časový nesúlad pri fakturácii, keď jednak chcel vyjsť v ústrety svojim odberateľom a zároveň jeho postup vyplýval z toho, že nedisponuje skladovými priestormi. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nevie odhadnúť reálne potrebné množstvo tovaru na realizáciu jeho plnení a preto mu je následne zo strany dodávateľa vystavená faktúra za skutočne spotrebované množstvo tovaru. Okrem uvedeného sťažovateľ vytýkal krajskému súdu, že prisvedčil daňovým orgánom vo vzťahu k údajnej neobozretnosti sťažovateľa avšak už

zamietnuť. 23. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102638288/2018 zo dňa 19. decembra 2018, ktorým sťažovateľovi určil rozdiel dane v sume 1498, 96 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, keď mu nepriznal nadmerný odpočet v sume 660,16 eur a vyrubil daň v sume 838, 80 eur.

27. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

28. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

. .Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. 31. Kasačný súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na

32. Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp.zn.3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017.

28. decembra 2017. 34. Správca dane v rámci preverovania reálnosti dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre primárne preveroval existenciu dodávateľsko - odberateľských vzťahov medzi sťažovateľom a ním deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Kawell, s.r.o.

Z výpovede tohto svedka, resp. nepredložením žiadnych ďalších dokladov, ktoré by preukazovali samotný pôvod tovaru, resp. jeho prepravu k dodávateľovi sťažovateľa a napokon jeho dodanie sťažovateľovi tak ani podľa názoru kasačného súdu ešte nebolo možné vyvodiť záver o tom, že údaje uvedené v sťažovateľom predloženej faktúre majú povahu faktu.

35. Z obsahu spisového materiálu taktiež vyplýva, že správca dane preveroval celý obchodný reťazec viažuci sa k dodávke/pohybu tovaru, ktorý bol predmetom faktúry č. 1702400144 zo dňa 28. decembra 2017, t.j. v procese dokazovania nezisťoval len okolnosti týkajúce sa uskutočnenia zdaniteľného plnenia medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom - Kawell, s.r.o., ale preveroval aj reálnosť dodania tovaru dodávateľovi Kawell, s.r.o. spoločnosťou Stav - out, s.r.o. (v zmysle faktúry zo dňa 23. decembra 2017), ktorá však zo správcom dane nespolupracovala, resp. nepredložila žiadne doklady a nepodarilo sa ani zabezpečiť prítomnosť konateľa tejto spoločnosti na účely podania svedeckej výpovede.

Vo vzťahu k týmto zisteniam ho pochopiteľne nezaťažovalo ani dôkazné bremeno, nakoľko tieto sa týkajú právneho vzťahu, na ktorý nemal žiaden dosah. Uvedené zistenia tak neboli pripísané na ťarchu sťažovateľa, tak ako to naznačoval (aj s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3Sžf/1/2011, či sp.zn.8Sžf/51/2015) v kasačnej sťažnosti. Pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia, t.j. tak, ako to bolo deklarované predloženou faktúrou, resp. neunesenie dôkazného bremena s tým spojeným sa týkalo vzťahu medzi sťažovateľom a jeho priamym dodávateľom - Kawell, s.r.o., na ktorý mal sťažovateľ nepochybne dosah, a na ktorý sa viaže i požiadavka obozretnosti sťažovateľa ako podnikateľského subjektu, u ktorého sa pri výbere obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá zvýšená miera obozretnosti a s tým spojená i vedomosť o rizikách z toho plynúcich v daňovom konaní (stav dôkaznej núdze). Bolo na sťažovateľovi, aby v tomto zmysle zaobstaral dostatočné a relevantné doklady, resp. i v daňovom konaní vyvinul procesnú

36. S poukazom na vyššie uvedené sa kasačný súd nemohol stotožniť s argumentáciou sťažovateľa, že v daňovom konaní neboli vôbec vykonané dôkazy vo vzťahu k priebehu dodania tovaru, ktorý sťažovateľ nakúpil od dodávateľa Kawell, s.r.o.

. Správca dane sa pritom vykonaniu tohto dôkazu nevyhýbal, keď (napriek predvolaniu) sa prítomnosť tohto svedka nepodarilo zabezpečiť. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že už z výpovede konateľa Kawell, s.r.o. . ako priameho dodávateľa sťažovateľa vyplynuli zásadné pochybnosti týkajúce sa preukázania okolností (aj času) dodávky, resp. prepravy tovaru k sťažovateľovi. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že v predmetnej veci nebola spochybnená materiálna existencia zdaniteľného plnenia, ako jedna zo základných podmienok na odpočítanie dane, ale to, či došlo k dodaniu tovaru daňovým subjektom uvedeným na faktúre, resp. či mu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, tak ako to deklaroval predloženými dokladmi. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správca dane napriek záväznému príkazu vyslovenému v skôr vydanom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného nevykonal dokazovanie výsluchom konateľov odberateľa sťažovateľa, kasačný súd uvádza, že správca dane (ale i krajský súd) nevykonanie tohto dôkazu zrozumiteľným spôsobom

stave. 37. Jednou zo zásadných skutočnosti, ktorá viedla tak daňové orgány, ako i správny súd k pochybnostiam o tom, že sťažovateľ preukázal v procesne dokazovania uskutočnenie dodania tovaru, tak ako to deklaroval predloženými dokladmi bol zistený, resp. sťažovateľom náležité a vierohodne neobjasnený časový nesúlad medzi dodávateľskou faktúrou a odberateľskými faktúrami. Sťažovateľ deklaroval faktúrou nadobudnutie tovaru od dodávateľa dňa 28. decembra 2017, pričom k jeho dodaniu odberateľom sťažovateľa malo dôjsť dňa 13. decembra 2017, t.j. sťažovateľ mal nadobudnúť tovar až po tom, čo ho dodal svojim odberateľom.

Sťažovateľ však v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ním uvádzanú či už požiadavku odberateľov, alebo vrátenie nespotrebovaného tovaru preukázali. Za tohto stavu preto i kasačný súd považoval uvedenú argumentáciu sťažovateľa za neuspokojivú, resp. ničím nepodloženú. Uvedené zistenia/nezrovnalosti boli preto daňovými orgánmi, ale aj správnym súdom dôvodne vyhodnotené ako zásadné pochybnosti, ktorými bolo spochybnené samotné dodanie tovaru sťažovateľovi spoločnosťou Kawell, s.r.o., tak ako to bolo deklarované predloženou faktúrou.

. Kasačný súd pritom poukazuje na to, že ani potvrdenie konateľa dodávateľa o vyhotovení faktúry a dodaní tovaru, či realizácia úhrady nie je dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu, ak tieto skutočnosti neboli podporené ďalšími dôkazmi, resp. boli zisteniami správcu dane spochybnené.

39. S poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia citoval relevantné právne normy, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v kasačnom konaní vyústiť do zmeny či zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p.

41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

V Bratislave dňa 29. septembra 2022