8Sžfk/37/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): PROVYM, spol. s r. o., so sídlom Priemyselná 5, Michalovce, IČO: 36179574, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100282004/2020 zo dňa 27. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.31S/27/2020-94 zo dňa 13. januára 2021,

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.”) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100282004/2020 zo dňa 27. januára 2020. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.

3. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že správca dane vykonal v dňoch 16. februára 2019 až 15. júla 2019 určenie dane podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 u daňového subjektu (právneho predchodcu žalobcu) IZO 4, s.r.o., o čom vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 15. júla 2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 26. júna 2019. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok a výzvy na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok začalo podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie. Podľa výzvy zo dňa 26. júna 2019 mal daňový subjekt v súlade s § 49 ods. 2 Daňového poriadku možnosť písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, teda do 5. augusta 2019.

4. Daňové orgány vychádzali z toho, že daňový subjekt IZO 4, s.r.o. neumožnil vykonať daňovú kontrolu v rozsahu oznámenia o daňovej kontrole č. 100680024/2018 s predmetom daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015, a preto správca dane skonštatoval naplnenie skutočnosti ustanovenej v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku t. j. skutočnosti neumožnenia výkonu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu IZO 4, s.r.o.

V súlade s obsahom predmetného oznámenia sa dňa 16. februára 2019 začal proces určovania dane podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 u daňového subjektu. 5. Dňa 22. marca 2019 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k oznámeniu, v ktorom daňový subjekt uvádzal, že nakoľko neexistuje jasný prehľad o tom, aké účtovné doklady spoločnosti a aké údaje z PC týkajúce sa účtovníctva spoločnosti boli daňovému subjektu odňaté zásahom KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy) a ani o tom, kto a aké zásahy v týchto dokladoch a údajoch vykonal, keďže spoločnosť nad nimi stratila kontrolu, daňový subjekt žiadal, aby sa z týchto dokladov a údajov, za ktorých pravosť a úplnosť nemôže niesť zodpovednosť, nevychádzalo. Žiadal, aby sa pri určovaní dane podľa pomôcok vychádzalo z objektívnych podkladov, a to: z kontrolných výkazov DPH, riadne a pravidelne podávaných spoločnosťou, ktoré obsahujú všetky zdaniteľné obchody spoločnosti v danom účtovnom období, vrátane označenia obchodných partnerov, u ktorých v prípade pochybností možno

6. Pre účely určenia dane podľa pomôcok boli v súlade s § 48 ods. 3 Daňového poriadku použité nasledované pomôcky: · daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 podané dňa 31. marca 2016,

· hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti za obdobie roka 2015 podané dňa 19. septembra 2016. 7. Rovnako boli pre účely určenia dane podľa pomôcok ako pomôcky použité listiny a výpisy z verejných zoznamov, a to konkrétne výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice II, oddiel: Sro, vložka číslo 9917/V. Správca dane zisťoval základ dane na základe pomôcok, ktoré sú uvedené v súpise pomôcok t. j. pri zisťovaní základu dane správca dane vychádzal z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 a z účtovnej závierky podnikateľov o podvojnom účtovníctve zostavenej k 31.12.2015. Pokiaľ ide o výnosy správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne výnosy v ich štruktúre tak, ako vyplývajú z výkazu ziskov a strát.

osoby za rok 2015. Na základe uvedeného správca dane vylúčil sumu vo výške 2038555,49 eur z vplyvu na základ dane, a to v súlade s úpravou § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. 8. Pokiaľ ide o okolnosti z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku tým, že u žalobcu došlo k určovaniu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 podľa pomôcok, bolo potrebné zo strany správcu dane prihliadať na okolnosti, z ktorých by mohli vyplývať výhody pre daňový subjekt. Správca dane pri ich zisťovaní vychádzal zo spisového materiálu žalobcu, ktorý sa nachádza u správcu dane.

Ide o príjmy celkovo 36 zamestnancov spoločnosti. Podľa daňového priznania dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2015 podaného daňovým subjektom dňa 29. januára 2016 žalobca priznal daň z motorových vozidiel. Uvedené mzdové náklady a náklady na daň z motorových vozidiel možno charakterizovať ako výhody pre daňový subjekt, na ktoré správa dane prihliada v procese určovania dane podľa pomôcok. V závere odôvodnenia rozhodnutie správcu dane sumarizuje určenie výšky dane. 9. Žalovaný ako odvolací orgán zistil, že sa v podanom odvolaní zo strany žalobcu namietali skutočnosti, ktoré nesúvisia s nezákonnosťou postupu správcu dane pri určení dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 podľa pomôcok. Žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka oprávňujúca správcu dane pristúpiť v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku k procesu určenia dane podľa pomôcok, pretože žalobca neumožnil vykonanie daňovej kontroly tým, že nepredložil požadované doklady (dôkazy), na ktoré bol správcom dane vyzvaný.

Krajský súd poukázal na to, že už v oznámení o daňovej kontrole správca dane poučil žalobcu, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo zákonných povinností, v dôsledku čoho nebude možné daň správne zistiť, bude základ dane a daň určená podľa pomôcok v súlade s úpravou § 48 a § 49 Daňového poriadku.

V tomto oznámení žalobca uviedol, že doposiaľ neustálené a neidentifikované daňové doklady boli žalobcovi odňaté colníkom číslo 00008253 z KÚFS-u a dosiaľ neboli vrátené. Tieto doklady sa žalobca pokúsi získať späť a začleniť späť medzi ostatné účtovné doklady do dňa začatia daňovej kontroly.

11. Okrem iného dal krajský súd do pozornosti, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu je zápisnica zo dňa 7. júna 2018 č. 101119141/2018 spísaná správcom dane o vykonaní úkonu vymedzeného v časti „Hlavný predmet úkonu“ ako Prevzatie dokladov v zmysle žiadosti o doklady č. 101047315/2018 zo dňa 28. mája 2018, ktoré boli dňa 30. januára 2018 Kriminálnym úradom finančnej správy Bratislava zaistené v sídle žalobcu a boli umiestnené v priestoroch Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka STRED, Obchodná 15, Žilina, pričom vykonania úkonu sa za Kriminálny úrad finančnej správy zúčastnili kpt.

J. P., K.. Q.. X. S., H.. X. W. U. H.. U. Z.. Z Odovzdávacieho protokolu Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka Kriminálneho úradu finančnej správy, STRED Žilina č. p. 322472/ 2018 zo dňa 7. júna 2018 vyplýva identifikácia formy, vecné označenie a rozsah dokladov, ktorých sa tento odovzdávací protokol týka, pričom za subjekt odovzdávajúci je tento protokol podpísaný S.. Q.. P. a za subjekt preberajúci H.. X. W. U. H.. U. Z..

12. Krajský súd mal za to, že správca dane sa odôvodnene po neposkytnutí potrebnej súčinnosti zo strany daňového subjektu - žalobcu zameral na zdaňovacie obdobie roku 2015 a preveroval doklady odňaté daňovému subjektu subjektom KÚFS dňa 30. januára 2018, avšak existencia potrebných dokladov, ktoré i následne opakovane od daňového subjektu žiadal,

k dispozícii. Správca dane teda po skonštatovaní naplnenia niektorého z dôvodov pre určenie dane podľa pomôcok vychádza podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku z pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu. Správca dane nemá v tomto procese určenia dane povinnosť sa obracať na tretie subjekty a vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu ako to žiadal daňový subjekt vo vyjadrení k oznámeniu o určení dane podľa pomôcok (preveriť obchody u obchodných partnerov žalobcu, zisťovať mzdy a odvody u Sociálnej poisťovne vyžadovať od obchodných partnerov žalobcu účtovné doklady). Skutočnosť, že určenie dane podľa pomôcok je aj v zmysle judikatúry považované za krajný spôsob určenia dane je potrebné vnímať v tom zmysle, že k určeniu dane podľa pomôcok správca dane pristúpi ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, a teda sa daň nepodarí určiť za naplnenia zásady súčinnosti daňového subjektu podľa 3 ods. 2 Daňového poriadku. V nadväznosti na to ako nedôvodnú vyhodnotil

V nadväznosti na to za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, v zmysle ktorej žalobca za mylné považoval konštatovanie správcu dane a žalovaného, podľa ktorého žalobca neumožnil správcovi dane daňovú kontrolu vykonať. Správny súd poukázal na to, že postup určenia dane podľa pomôcok z dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku predpokladá nesplnenie zákonnej povinnosti daňového subjektu, teda jeho povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, konkrétne v danom prípade z úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje predmet tejto zákonnej povinnosti žalobcu, teda vymedzuje skutočnosti, ktoré je povinný preukázať daňový subjekt a dôsledkom nesplnenia ktorej povinnosti je nemožnosť správneho určenia

13. Osobitne vo vzťahu k replike podanej žalobcom správny súd uviedol, že táto v jej obsahu, ktorý nie je rozvinutím alebo doplnením žalobných bodov uvedených vo včas podanej správnej žalobe, nemohla byť správnym súdom zohľadnená a vecne vyhodnocovaná s poukazom na koncentračnú zásadu vyplývajúcu z úpravy podľa § 183 S.s.p. Správny súd však podotkol, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu je Potvrdenie o zaistení veci, tovaru alebo písomností, vystavené Kriminálnym úradom finančnej správy pre žalobcu dňa 30. januára

Prevzatie dokladov v zmysle žiadosti o doklady zo dňa 28. mája 2018, ktoré boli dňa 30. januára 2018 Kriminálnym úradom finančnej správy Bratislava zaistené v sídle žalobcu a boli umiestnené v priestoroch Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka STRED, Obchodná 15, Žilina, ktorá zápisnica obsahuje presnú a konkrétnu identifikáciu dokladov a písomností pri úkone prevzatých tak, ako vyplýva z jej textu. Správca dane teda o obsahu uvedených dokladov aj v rámci daňového konania týkajúceho sa dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 a v procese určenia tejto dane podľa pomôcok konkrétnu vedomosť mal a v nadväznosti na túto vedomosť postupoval v daňovej kontrole dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 a žalobcu následne vyzýval na predloženie konkrétnych dokladov.

podľa pomôcok prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt aj keď ním neboli uplatnené. Uvedená zákonná povinnosť správcu dane nemôže byť však vnímaná ako povinnosť správcu dane skutočnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre daňový subjekt dokazovať. Správca dane v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku má povinnosť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt prihliadnuť. Zo skutočnosti, že žalobca je podnikateľský subjekt vyplýva, že pokiaľ mal príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti, mal by mať i výdavky a uvedené správca dane nespochybňoval ani nevylučoval. Ak však mal správca dane konkrétne výdavky zohľadniť, bolo potrebné ich zohľadniť v konkrétnej výške a druhu preukázanom žalobcom. Žalobcovi v rámci daňovej kontroly nič nebránilo konkrétne výdavky čo do druhu a výšky (napríklad i z titulu materiálov a energií) preukázať a umožniť tak správcovi dane tieto zohľadniť v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku.

Sťažovateľ poukázal na to, že nie je štátnym orgánom, nedisponuje žiadnou kompetenciou na základe ktorej by mohol od subjektov, s ktorými je v právnom vzťahu vyžiadať akékoľvek listiny, na rozdiel od správcu dane. Zdôraznil, že požadované listiny mu boli odňaté KUFS, pričom na túto skutočnosť upozorňoval správcu dane od počiatku. Rovnako sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu o tom, že skutočnosti ním uvádzané v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe nebolo možné zohľadniť a to s poukazom na § 183 S.s.p., keď sťažovateľovi nie je zrejmé, ktoré jeho tvrdenie v replike malo byť nad rámec žalobných dôvodov. Sťažovateľ zdôraznil, že vo svojej žalobe poukázal na to, že všetky chýbajúce dokumenty, ktoré v rámci daňovej kontroly správca dane vyžadoval od daňového subjektu sa už v danej dobe nachádzali u KUFS, o ktorej skutočnosti bol správca dane včas informovaný, s tým, že túto skutočnosť nemožno pričítať na zodpovednosť sťažovateľovi. Uvedeným tak namietal postup správcu dane, ktorý ukončil daňovú kontrolu doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 2 Daňového poriadku.

Tento záver správny súd oprel o tvrdenie, že sťažovateľ nepredložil správcovi žiadne doklady, ktoré by mohol správca dane podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku využiť pri určení dane podľa pomôcok ako pomôcky. V danej veci je na KÚFS, aby preukázal, aké doklady sťažovateľovi odňal, t.j. túto skutočnosť nemožno pričítať sťažovateľovi.

17. Sťažovateľ k vyjadreniu žalovaného (popísaného v bode 16. tohto rozsudku) uviedol, že so správcom dane spolupracoval, k odňatiu dokladov došlo zo strany KÚFS a je výlučne na tomto štátne orgáne, aby preukázal ktoré doklady sťažovateľovi odňal. Žiadal preto, aby kasačný súd rozhodol spôsobom, ktorý navrhol v kasačnej sťažnosti.

Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako nedôvodnú zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100282004/2020 zo dňa 27. januára 2020, ktorým podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102219290/2019 zo dňa 23. septembra 2019, ktorým bol sťažovateľovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 421277, 10 eur.

Taktiež je potrebné uviesť, že určenie dane podľa pomôcok má subsidiárny charakter. Svojou podstatou tak ide o núdzový právny režim zisťovania základu dane, pričom o jeho použití rozhodne správca dane. Znakom, ktorý charakterizuje postup správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku).

Správca dane tak pomôcky obstaráva bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané tiež na úvahe správcu dane. Ide o striktnejší právny režim, keďže v zmysle ust. § 49 ods. 2 Daňového poriadku sú práva daňového subjektu obmedzené tak, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadriť len k dodržovaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane.

. . k použitiu pomôcok je ďalej vhodné uviesť, že sa jedná o nástroje slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú nástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný odhad relevantných skutočností.“

25. V predmetnej veci správca dane už v oznámení o daňovej kontrole zo dňa 6. apríla 2018 poučil sťažovateľa, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní v súvislosti s preukazovaním ním uvádzaných skutočností niektorú zo zákonom stanovených povinností, v dôsledku čoho nebude možné daň správne zistiť, bude základ dane a výška daňovej povinnosti určená postupom podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku.

roku 2015. Je preto nesporné, že správca dane vytvoril sťažovateľovi priestor na predloženie dokladov viažucich sa k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2015. Postupoval tak v úzkej súčinnosti so sťažovateľom, ktorému umožnil predkladať dôkazy za účelom správneho zistenia základu a výšky dane už v režime daňovej kontroly.

Správca dane preto za účelom preverenia sťažovateľom uvádzanej prekážky brániacej mu preložiť požadované doklady (splniť svoju povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku) zisťoval, či došlo k odňatiu dokladov potrebných na účely výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015.

roku 2015. Sťažovateľovi bolo pritom správcom dane v zmysle výzvy zo dňa 27. júla 2017 oznámené, že nahliadnutím do dokladov bolo zistené, že zväzok č. 1, 2, 3, 4 obsahoval doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia roku 2016 a zväzok č. 5 obsahoval doklady viažuce sa k zdaňovaciemu obdobiu roku 2014. Z obsahu spisového materiálu tak ani podľa názoru kasačného súdu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že doklady požadované správcom dane boli predložené sťažovateľom správcovi dane a zároveň sa nepotvrdilo ani ich prevzatie KÚFS. Argumentácia sťažovateľa viažuca sa k objektívnej nemožnosti splniť si svoju zákonnú povinnosť s poukazom na to, že mu boli požadované doklady odňaté preto nemohla obstáť.

skutočností. Bolo teda na sťažovateľovi, aby v tomto smere produkoval dôkazy, čím by sa ,,vyhol“ určeniu dane podľa pomôcok. Napokon odovzdanie požadovaných dokladov (za zdaňovacie obdobie 2015) KÚFS nebolo preukázané a preto nebolo možné stotožniť sa s námietkou sťažovateľa o tom, že by od neho bolo požadované opätovné zabezpečenie dokladov od tretích subjektov (po tom, čo malo dôjsť k ich odovzdaniu KÚFS).

ani kasačný súd nemal pochybnosti o správnosti záveru daňových orgánov (ktorý si osvojil i krajský súd), že neumožnením vykonania daňovej kontroly v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, spočívajúcim v nepredložení dokladov bol založený zákonný dôvod na prechod do režimu určenia základu a výšky dane podľa pomôcok (popísaných už v bode 6. a 7. tohto rozsudku). Správca dane preto pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok až po zistení objektívnej nemožnosti zistiť daň dokazovaním, v dôsledku nepredloženia daňových dokladov. Týmto svojim postupom daňové orgány chránili fiškálne záujmy štátu, pretože ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

V tejto súvislosti je potrebné opätovne uviesť, že v procese určovania dane podľa pomôcok sa neuplatňuje riadne dokazovanie vykonávané spôsobom typickým pre štádium pred určovaním dane podľa pomôcok. V súvislosti s ust. § 48 ods. 5 Daňového poriadku kasačný súd poukazuje na to, že predmetné zákonné ustanovenie ukladá správcovi dane v procese určovania dane podľa pomôcok prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Uvedenú zákonnú požiadavku je potrebné interpretovať tak, že správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok nad rámec vlastných zistení (výhody v zmysle ust. § 48 ods. 5 Daňového poriadku), nevykonáva dokazovanie vo vzťahu k okolnostiam tvrdeným daňovým subjektom, majúcim predstavovať takúto výhodu.

30. Kasačný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa, ktorou krajskému súdu vytýkal nedostatočné vysporiadanie sa s argumentmi sťažovateľa uvedenými v jeho replike k vyjadreniu žalovaného poukazuje na to, že sťažovateľ v tomto podaní - replike nesúhlasiac s argumentáciou žalovaného v zásade len zopakoval svoje námietky už uplatnené v správnej

31. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nielen nesprávne právne poúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., ale i odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p. v súvislosti s ktorým však nekonkretizoval žiadne právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti kasačného súdu, ktoré by dôvodnosť tejto námietky umožňovali posúdiť.

zamietol. 33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevzhliadol dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nieje prípustný opravný prostriedok.