8Sžfk/40/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MTM- Zlieváreň s. r. o., IČO: 36635529, so sídlom nám. Lieskovská cesta 4743, 96001 Zvolen, zast.: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. MF/014433/2019-77 zo dňa 03. júla 2019, č- MF/014430/2019-77 zo dňa 03. júla 2019, č- MF/014426/2019-77 zo dňa 03.júla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/197/2019-72 zo dňa 21. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

dňa 29. októbra 2015, č. 20853949/2015 zo dňa 21. septembra 2015 a č. 20854516/2015 zo dňa 21. septembra 2015, ktorými správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2014 v sume 94.134,14 eur, február 2014 v sume 97.415,95 eur a január 2014 v sume 146.501,73 eur).

Voči predmetným rozhodnutiam podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodlo Ministerstvo financií SR (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutiami č. MF/014433/2019-77 zo dňa 03. júla 2019, č. MF/014430/2019-77 zo dňa 03. júla 2019 a č. MF/014426/2019-77 zo dňa 03. júla 2019 tak, že rozhodnutia potvrdilo. 2. Žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach stotožnil s rozhodnutiami orgánu verejnej správy prvého stupňa a s jeho závermi uvedenými v odôvodnení. Uviedol, že podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania alebo ak rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Žalovaný konštatoval, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom,

Zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva, že správca dane je viazaný skutkovými zisteniami uskutočnenými v trestnom konaní alebo je povinný na tieto zistenia prihliadať. Zároveň sa stotožnil aj s odôvodnením, ktorým bolo dodatočné priznanie podané spoločnosťou UMM DATA Kft a teda, že toto nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia.

2019. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd posúdil predmetné veci ako vhodné na vedenie spoločného konania o predmetných správnych žalobách a vzhľadom na okolnosti veci, ktoré sa týkali tých istých účastníkov konania a spolu skutkovo a procesne právne súviseli, rozhodol o spojení veci na spoločné konanie. 4. Žaloby týkajúce sa všetkých troch rozhodnutí boli odôvodnené tým, že vo vzťahu k uplatnenému novému dôkazu, a to skutočností zistených v trestnom konaní, ktoré sú obsahom trestného spisu sú rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj žalovaného v rozpore s § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nezrozumiteľné a podľa § 191 ods. 1 písm. c) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcom uplatnený nový dôkaz je taká skutočnosť o skutkovom, objektívnom stave veci a skutočností, ktoré sú v konkrétnom prípade relevantné tak pre trestné ako aj pre daňové konanie. Tieto skutočnosti sú relevantné pre obe konania a to trestné aj daňové, pretože preukazujú objektívnu skutočnosť, bez ohľadu na to, v akom konaní môže byť táto skutočnosť neskôr využitá, resp. či môže byť takáto skutočnosť

predmetom obnovy konania byť nemajú a svoje rozhodnutie o zamietnutí obnovy neodôvodnil v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona, čím bolo porušené ust. § 65 ods. 5 daňového poriadku. 5. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj postupov žalovaného, vrátane postupov prvostupňového orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia plne korešpondujú s právnou úpravou týkajúcou sa obnovy daňového konania.

Zo žalobnej námietky nevyplývalo, aké nové skutočnosti boli zistené v rámci trestného konania. Predmetná žalobná námietka je špecifikovaná len veľmi všeobecne a správnemu súdu nebolo zrejmé, čo okrem povinnosti správneho orgánu využiť skutočnosti zistené v trestnom konaní malo byť pripojením trestného spisu do daňového konania preukázané.

priznaní. Preto mal správny súd za to, že nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ako celku a samotná existencia s jedného nového faktu na tom nič nemení. 7. Správny súd sa ďalej nestotožnil so skutočnosťou, že by došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 75 ods. 1 daňového poriadku, pretože tak ako prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach správne vysporiadal so skutočnosťou, že len samotné dodatočné daňové priznanie nepreukazuje dodanie tovaru a služby tak ako bolo deklarované a teda jednoznačne neboli splnené podmienky § 75 ods. 1 písm. a), keď tieto skutočnosti vyhodnotil ako nemajúce podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Len samotná skutočnosť, že ich daňový subjekt, resp. žalobca v daňových konania nemohol predložiť, ešte sama o sebe nepreukazuje opodstatnenosť takého tvrdenia z hľadiska výsledku daňového konania, resp. vyrubovacieho konania.

Spochybnená bola aj samotná preprava tovaru, keďže Národná diaľničná spoločnosť nepotvrdila vykonanie prepravy na trase Zvolen - štátna hranica SR/H. Aj tieto skutočnosti, ktoré už boli súdom preskúmavané potvrdzujú, že samotný novo objavený dôkaz, a to dodatočné podanie daňového priznania zo strany odberateľa bez ďalších skutočností preukazujúcich pohyb tovaru, resp. samotnú prepravu tovaru nie je takým faktom, ktorý by mal podstatný vplyv na výrok

II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

11. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ opätovne poukázal na dôvody obnovy konania, pričom uviedol, že tak ako v súdnych konaniach, aj v daňovom konaní je plne použiteľný dôkaz získaný v inom konaní, napr. v trestnom konaní. Je nesprávny záver správneho súdu, ktorý prevzal z rozhodnutí daňových orgánov, že trestné konanie má „samostatný“ charakter, pre ktorý by dôkazy z trestného konania nemali byť „priamo použiteľné“ v daňovom konaní, pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžfk/14/2020 zo dňa 30. septembra 2019 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/1617/2012 zo dňa 09. januára 2013.

ich záverov. Takéto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu považuje sťažovateľ za nepreskúmateľné a neodôvodnené, na základe čoho je podľa neho daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

14. Vo vzťahu k dodatočnému daňovému priznaniu maďarskej spoločnosti, ktorá mala byť jeho odberateľom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžfk/14/2020 zo dňa 30. septembra 2019, podľa ktorého to, či by daňový orgán v obnovenom konaní rozhodol rovnako na základe ďalších skutočností a ako by posúdil preukázanosť dodania tovaru do Maďarska na základe dodatočného priznania v súvislosti s ďalšími dôkazmi, nie je legálnym predmetom prieskumu v konaní o obnovení konania.

V tejto fáze mala podľa jeho názoru úvaha súdu a daňových orgánov smerovať len k „možnosti“ dôkazov priniesť zmenu rozhodnutia, nie však k „nevyhnutnosti“ priniesť zmenu rozhodnutia, v čom tkvie predčasnosť hodnotenia dôkazov zo strany orgánov.

III. Posúdenie kasačného súdu

17. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a §

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 75 ods. 1 daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol

Právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo ukončené konanie, musí v právnom štáte poskytovať právnu istotu. Z tohto dôvodu leží dôkazné bremeno preukázania dôvodov na povolenie obnovy konania, a teda ich podstatného vplyvu na výrok pôvodného rozhodnutia na daňovom subjekte.

25. V predmetnej veci ide o prvé štádium obnovy konania, teda o rozhodovanie, či existujú alebo neexistujú dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 daňového poriadku. 26. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že v podaných návrhoch na obnovu konania zo dňa 03. januára 2017 právny titul obnovy konania tvorili nasledovné dôkazy: 1.

2. Dodatočné daňové priznanie spoločnosti UMM DATA Kft., v ktorom UMM DATA Kft. priznala nadobudnutie tovaru od spoločnosti sťažovateľa v maďarskom jazyku spolu s prekladom do slovenského jazyka. 27. Vo vzťahu k prvému dôkazu odôvodňujúcemu podanie návrhu na povolenie obnovy konania kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom správneho súdu. Správca dane je v daňovom konaní oprávnený a zároveň aj povinný vykonať vlastné dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku. Kasačný súd zároveň uvádza, že vzťah daňového konania a trestného konania môže byť úzko prepojený, najmä ak sú daňovou kontrolou odhalené také protizákonné konania, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v Trestnom zákone a nález je minimálne v rozsahu uvedenom v Trestnom zákone, takéto skutky je daňový úrad povinný ohlásiť ako podozrenia zo spáchania trestných činov orgánom činným v trestnom

28. Uvedený dôkaz tak, ako je formulovaný v návrhu na povolenie obnovy konania, aj podľa kasačného súdu, nespĺňa podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 75 ods. 1 SSP. Samotné pripojenie trestného spisu, prípadne zisťovanie daňového orgánu formou dožiadania skutočnosti relevantnej pre konkrétne daňové konanie, bez ďalšieho nie je možné posúdiť ako novú skutočnosť, alebo nový dôkaz, ktorý môže mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Kasačný súd opätovne uvádza, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania leží dôkazné bremeno preukázania dôvodov na povolenie obnovy konania, a teda ich podstatného vplyvu na výrok pôvodného rozhodnutia, na daňovom subjekte. Daňový subjekt bremeno zisťovania nových a podstatných skutočností nemôže prenášať na daňové orgány.

30. Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnený druhý dôkaz a teda dodatočné daňové priznanie podané spoločnosťou UMM DATA Kft., kasačný súd uvádza, že nepriznanie nároku na oslobodenie od dane správcom dane v pôvodnom konaní nebolo postavené iba na skutočnosti, že odberatelia daňového subjektu nepotvrdili obchody s daňovým subjektom.

31. Ak by kasačný súd prijal záver sťažovateľa o tom, že v tomto štádiu obnovovania neexistuje zákonná možnosť posúdiť dôkaznú silu predloženého dôkazu v súvislosti s inými dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní, išiel by proti samotnému zmyslu ustanovenia § 75 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého sa obnova konania povolí ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia.

Vo vzťahu ku kasačnej námietke sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, v rámci ktorej poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Sžfk/3/2020 a 8 Sžfk/14/2020, kasačný súd uvádza, že ide o rozhodnutia, v ktorých sa nejednalo o povolenie obnovy konania, ale ide o rozhodnutia, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správneho súdu, ktorý zrušil rozhodnutia daňového orgánu z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. Kasačný súd teda konštatuje nenaplnenie aj kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.