8Sžfk/4/2021

1. Úrad pre verejné obstarávanie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 9383-6000/2017-ODI zo dňa 25.07.2017 podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z.z.“) zamietol námietky žalobkyne proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Služby technických, právnych a ekonomických poradcov“ vyhlásenej verejným obstarávateľom

Ministerstvom pôdohospodárska a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. 2. Na odvolanie žalobkyne Rada Úradu pre verejné obstarávanie napadnutým rozhodnutím č. 13831-9000/2017 zo dňa 21.09.2017 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila a odvolanie zamietla.

II. Konanie na krajskom súde

Preto bolo povinnosťou krajského súdu, aby sa zaoberal najprv posúdením, či verejným obstarávateľom zvolený postup je možné subsumovať pod § 28 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z., tzn. či toto ustanovenie umožňuje opätovne spájať rozdelené časti zákazky. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že z § 28 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. vyplýva len možnosť zadať jednému uchádzačovi zákazky, ktoré kombinujú niekoľko častí alebo všetky časti, ak v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie túto možnosť a zároveň uvedie časti alebo skupiny častí, ktoré

Preto krajský súd ďalej posudzoval, či postup verejného obstarávateľa, ktorý si vyhradil právo pri opätovnom otváraní súťaže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou, bol v súlade s § 83 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z.z., ako to uzavrel žalovaný.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa so súťažnými podkladmi a súťažnými podmienkami má za to, že verejný obstarávateľ stanoveným pravidlom, podľa ktorého pri opätovnom otváraní súťaže môže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou, konkrétne priradením časti 10 - právne poradenstvo k častiam 3, 4, 5, 8, 9 a 11 tým uchádzačom, ktorí sa stanú úspešní v týchto častiach za podmienky, ak rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať maximálne 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže, aplikoval zákonnú možnosť, ktorá vyplýva z § 83 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z.z.

6. Vzhľadom na špecifickosť predmetu zákazky v danom prípade bolo potrebné ďalej posúdiť, či v zákone o verejnom obstarávaní je limit pre možnosť opätovného spájania rozdelených častí zákazky. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že zákaz spojenia predtým rozdelených častí zákaziek zo žiadneho ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní výslovne nevyplýva. To znamená, že v zásade nie je vylúčené spojenie už raz rozdelených

rámci opätovného otvárania súťaže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou len v prípade, keď bude objektívne existovať potreba spojenia vybraných častí zákazky, teda potreba úzkej spolupráce, vzájomnej koordinácie a súčinnosti v rámci služieb, ktoré budú predmetom spojených častí predmetu zákazky. V prípade, ak nebudú jednotlivé predmety zákazky takto spolu nevyhnutne súvisieť, takéto spojenie nebude možné.

verejného obstarávateľa. 7. Vychádzajúc z uvedeného, s odkazom na dikciu § 83 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z.z. krajský súd uzavrel, že verejný obstarávateľ, ktorý si vyhradil právo pri opätovnom otváraní súťaže zadať niektoré časti tejto zákazky ich kombináciou, postupoval v danej verejnej súťaži v súlade

35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia súťaže. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že v žiadnom dokumente sa nenachádzajú pravidlá, na základe ktorých by sa hospodárske subjekty mohli dozvedieť, za existencie akých okolností verejný obstarávateľ spojí zákazku s rozdielnymi predmetmi plnenia na rôzne časti, pričom mal za to, že verejný obstarávateľ na otázky dostatočne jasne a jednoznačne neodpovedal, resp. neodpovedal vôbec. Pre posúdenie uvedenej námietky je relevantný bod 16.8.2. súťažných podkladov, v ktorom verejný obstarávateľ konkrétne stanovil, že kombináciou častí zadá iba takú zákazku, ktorej rozsah služieb z oblasti predmetu zákazky tvoriacej časť 10 bude predstavovať max. 35% z celkového rozsahu zadanej zákazky v rámci opätovného otvorenia

služieb. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu celkom zrejme vyplýva, akým spôsobom bude stanovená percentuálna hodnota služieb právneho poradenstva, na základe ktorej verejný obstarávateľ určí, či bude v rámci opätovného otvárania súťaže zadávať zákazku kombináciou vybraných častí s časťou 10 alebo nie. Všetci potenciálni záujemcovia boli zároveň o takejto možnosti zadávania zákazky kombináciou časti vopred informovaní.

kombináciou častí. V uvedenom postupe krajský súd nevidel obmedzenie hospodárskej súťaže, či zvýhodnenie poskytovateľov právnych služieb (advokátov) pred inými hospodárskymi subjektmi na trhu. Verejným obstarávateľom stanovené pravidlo platí rovnako pre poskytovateľov právnych služieb, ktorí by sa chceli prihlásiť napríklad do inej časti súťaže. Poskytovatelia ako samostatné subjekty sa môžu prihlásiť iba do takých častí, na ktoré majú oprávnenie poskytovať služby. V prípade, ak by chcel aj poskytovateľ právnych služieb predložiť svoju ponuku na viacero častí, napriek tomu, že pri niektorých častiach nie je oprávnený poskytovať obstarávané služby, napríklad ako je poradenstvo pre inžinierske služby, mohol by tak predložiť ponuku len spolu s iným hospodárskym subjektom ako skupina dodávateľov, čo je v súlade s § 37 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedený postup verejného obstarávateľa teda nijako umelo nezúžil hospodársku súťaž.

III. Konanie na kasačnom súde

9. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym posúdením veci krajským súdom, pretože krajský súd na podporu svojho tvrdenia uviedol len to, že verejný obstarávateľ aplikoval zákonnú možnosť, ktorá vyplýva z § 83 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z.z. pričom ďalej neuviedol relevantné dôvody prečo sa s týmto rozhodnutím stotožnil, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, nedostatočne uviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ani dostatočne neuviedol aké stanoviská zaujal k vyjadreniam zúčastnených strán a tiež právne nevyhodnotil pripojené dôkazy. Krajský súd vôbec nezobral do úvahy pri rozhodovaní zákon o advokácií, a tak nemohol správne vyhodnotiť, či boli porušené princípy transparentnosti verejného obstarávania a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi. Krajský súd nebral do úvahy ani fakt, že súťažné podmienky zo strany verejného obstarávateľa neboli vysvetlené a skutočnosť, že verejná súťaž bola zrušená zo strany verejného obstarávateľa považuje za dôkaz, že do práv sťažovateľky ani nemohlo byť zasiahnuté. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol vecne správne, napadnuté rozhodnutie riadne a podrobne odôvodnil a vec správne právne posúdil, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 12. Ďalší účastník vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd posúdil vec správne, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka

18. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľkou v žalobe. Krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, ale viac menej len prevzal tvrdenia a argumentáciu žalovaného. Odôvodnenie rozsudku spôsobom, keď krajský súd len vyslovuje konečné závery o nedôvodnosti žalobných námietok sťažovateľky bez toho, aby ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý týmto záverom predchádzal, nedáva priestor pre pochopenie, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Vzhľadom na to, že výroku rozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie reflektujúce vo svetle žalobných námietok na konkrétny skutkový a právny stav v prejednávanej veci, kasačný súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku vecne správne.

Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasné odpovede na otázky, ktoré sú predmetom sporu. 20. Krajský súd pre potreby prejednávanej veci nedostatočne vysvetlil svoje právne závery. Aj keď zdanlivo krajský súd na žalobné námietky reagoval, kvalitatívne nemožno vyslovené právne závery považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého procesu. Krajský súd zvolil spôsob argumentácie, keď na zásadné otázky týkajúce sa prejednávanej veci odpovedal odkazom na právnu úpravu alebo reprodukovaním záverov žalovaného, absolútne sa však vyhol priamej reakcii na konkrétne žalobné námietky vznesené pri každej takejto zásadnej otázke. Konkrétnosť žalobných námietok musí nájsť svoje adekvátne premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho rozsudku.

22. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.