8Sžfk/52/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101974668/2018 zo dňa 04.10.2018 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) č. 101222218/2018 z 25.06.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 10600,00 Eur a znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 14337,62 Eur na sumu 3737,62 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 pri ním tvrdenej dodávke služieb, resp. prác podľa faktúry č. 10170603 zo dňa 05.06.2017, vystavenej dodávateľom IMPA STAV s.r.o. s predmetom fakturácie technická a technologická príprava, montáž a technologické spustenie pivovaru - akcia Harestad, Švédsko na sumu 63600 Eur, z toho DPH 10600 Eur. K tejto faktúre pripojil zmluvu o dielo zo dňa 01.01.2017 uzavretú medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou IMPA STAV s.r.o. ako zhotoviteľom.

Protokol o montáži a spustení pivovaru spísaný so spoločnosťou IMPA STAV s.r.o. nemal, lebo uvedená spoločnosť vykonávala iba montáž, nedodávala tovar na diely pivovaru. Mená osôb, ktoré vykonali predmet faktúry nevedel uviesť, neboli to jeho ľudia. Žalobca nevedel predložiť ani objednávku, ani protokol o montáži a spustení pivovaru spísaný so spoločnosťou IMPA STAV s.r.o. 4.

5. Krajský súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu uvedenom v správnej žalobe, že uvádzané údaje žalovaného sú v rozpore so skutkovým stavom. Žalobca neuviedol, ktoré konkrétne údaje žalovaného ním uvádzané v rozhodnutí sú v rozpore so skutkovým stavom, preto sa súd bližšie nemohol uvedenou námietkou zaoberať. Správny súd nepovažoval za dôkaz o dodaní prác žalobcovi splnomocnenie vystavené pre J. X. žalobcom, lebo uvedené plnomocenstvo je tiež všeobecné, je vystavené v roku 2015 na zastupovanie žalobcu pri príprave a vyhotovení protokolu o bezchybnom chode technológie inštalovanej u jednotlivých klientov firmy TECHIMPEX s.r.o.

7. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôraznil, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, napr. vo vzťahu k vykonaniu a prevzatiu prác uvedených na spornej faktúre, ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb (prác) podľa tejto faktúry, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04.06.2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom

8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

9. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v postavení sťažovateľa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 438 SSP z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby zmenil

rozsudok

krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania a trov kasačného konania. 10. Sťažovateľ bol toho názoru, že konanie krajského súdu nevykazuje znaky spravodlivosti. Poukázal na to, že celú kontrolu správca dane nasmeroval tak, že prenášal na sťažovateľa dôkazné bremeno za skutočnosti, ktoré nevedel nijako ovplyvniť a nemohol o nich vedieť, ako napr. to, že spoločnosť IMPA STAV s.r.o. nepreukázala pracovno-právny alebo zmluvný vzťah s T. C., ktorý zabezpečoval technologické spustenie pivovaru vo Švédsku, že táto spoločnosť mala vo svojom účtovníctve zaúčtované faktúry od spoločnosti E-B PLUS STAV s.r.o., že mala v čase dodania služby zrušenú živnosť a zaťažil sťažovateľa dôkaznou núdzou v dôsledku čoho neuznal odpočet DPH zo služieb dodaných spoločnosťou IMPA STAV s.r.o. Rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ vytýkal jednostranné hodnotenie dôkazov a uvedenie len tých, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného. 11. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s právnymi závermi a právnym posúdením veci zo strany správneho súdu v spojitosti so závermi daňových orgánov. Sťažovateľ mal za to, že v priebehu daňovej kontroly prostredníctvom svedeckej výpovede konateľa spoločnosti D. P. preukázal, že práce fakturované spoločnosťou IMPA STAV s.r.o. realizovala táto spoločnosť, faktúry za dodané služby spoločnosť IMPA STAV s.r.o. vystavila, zaúčtovala a zdanila vo svojom daňovom priznaní. Správcovi dane bola dodaná zmluva so sťažovateľom, doklady o technologickej príprave prác, manuály k pivovaru, fotografie o vývoze pivovaru, potvrdenia o dodaní a spustení pivovaru, plnomocenstvá, letenky a pod. Zároveň bola preukázaná úhrada faktúry za dodané služby. 12. Sťažovateľ záverom namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-SždoV 1/00, sp.zn. 7Cdo/155/2014, sp. zn. 3Sžf/1/2011, rozsudok Súdneho dvora EÚ C-324/11. V súvislosti s uvádzanými tvrdeniami sťažovateľ predložil splnomocnenie T. C. na zastupovanie sťažovateľa pri príprave a vyhotovení protokolu o varení piva zo dňa 02.01.2017, jeho letenku do Švédska, splnomocnenie spoločnosti IMPA STAV s.r.o. T. C. na úkony spojené s pivovarníckymi technológiami a činnosťami a fotografie z pracovných postupov a prípravných prác vypracované spoločnosťou IMPA STAV s.r.o. 13. Žalovaný sa ku podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

14. Prejednávaná vec bola dňa 24.06.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 8S - sp. zn.: 8Sžfk/52/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

17. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal za preukázané, že dňa 18.01.2018 bol za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutý svedok D. P., bývalý konateľ spoločnosti IMPA STAV s.r.o., ktorý mal byť dodávateľom služieb žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom

Niektorí zamestnanci vykonávali prácu technického charakteru a niektorí stavebné práce. Podľa vyjadrenia svedka, oprávnenie na vykonanie druhu činnosti, ako je uvedené na faktúre pre žalobcu, spoločnosť IMPA STAV s.r.o. má a ide o činnosť - uskutočňovanie stavieb a ich zmien, ktorá zahŕňa i technologickú prípravu, montáž a technologické spustenie pivovaru. Uviedol ďalej, že faktúry vystavuje on a potvrdil aj vystavenie faktúry pre žalobcu zo dňa 05.06.2017. Na žiadosť správcu dane popísal predmet fakturácie a uviedol, že keď sú hotové výkresy a plány, odovzdá ich konateľovi objednávateľa a ten dá vyrobiť pivovarnícke zariadenie. Keď je vyrobené celé zariadenie, podstatné časti pivovarníckeho zariadenia, ako sú riadiace jednotky, systém chladenia, sú privezené na adresu sídla objednávateľa, kde ich poskladá a skontroluje elektrotechnické veci, preverí funkčnosť riadiacich jednotiek a u systému chladenia vykoná tlakové skúšky. Potvrdil, že faktúra zahŕňa aj montáž pivovarníckeho zariadenia vo Švédsku, ktorá je zabezpečená subdodávateľským spôsobom T. C., bytom v V.. On sám zabezpečuje montáž s montážnikmi, ktorých si zabezpečí.

18. Svedok dodatočne predložil preberací protokol, vyhotovený v Komárne dňa 25.02.2017 medzi spoločnosťou IMPA STAV s.r.o. ako zákazníkom a T. C., vykonávateľom - dodávateľom, predmetom ktorého je odovzdanie pivovaru v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa - nevyplnené, miesto inštalácie Švédsko, Harestad. Správny súd uviedol, že uvedený protokol nie je vierohodným dokladom o prevzatí diela vo Švédsku, nakoľko bol vyhotovený v Komárne (o prevzatí diela inštalovaného vo Švédsku), s odkazom na zmluvu o spolupráci, ktorá nie je vyplnená. Nebolo teda zrejmé, k akému dielu sa viaže tento protokol a akým spôsobom má preukazovať dodanie inštalácie predmetu fakturácie zo dňa 05.06.2017 žalobcovi zo strany spoločnosti IMPA STAV s.r.o. ak bol vyhotovený dňa 25.02.2017, teda niekoľko mesiacov pred deklarovaným dodaním prác zo strany spoločnosti IMPA STAV s.r.o. žalobcovi, ktoré, podľa výpovede svedka D. P. mali predchádzať inštalácii pivovaru vo Švédsku subdodávateľom T..

. Okrem toho, veriteľom nie je deklarovaný dodávateľ žalobcu, spoločnosť IMPA STAV s.r.o., ale fyzická osoba D. P., a preto súd nevidel žiadny dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom ďalej zaoberal ne/platnosťou tejto zmluvy.

Spoločnosť, ktorá mala dodať uvedené práce dodávateľovi žalobcu E - B PLUS STAV s.r.o. zanikla zlúčením ku dňu 30.01.2018 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť ERIAN s. r. o. od 31.01.2018. Doklady, ktoré správca dane žiadal predložiť od právneho nástupcu spoločnosti, ktoré mali preukazovať opodstatnenosť predložených faktúr, mu právny nástupca nepredložil, nakoľko zásielky si v mieste adresy sídla spoločnosti opakovane neprevzal. Z uvedeného vyplýva, že správca dane opodstatnene získal pochybnosti o tom, kto skutočne dodal služby pre žalobcu, popísané na faktúre zo dňa 05.06.2017. Uvedené služby neboli vykonané zamestnancami spoločnosti IMPA STAV s.r.o., uvedená spoločnosť síce predložila faktúru vystavenú deklarovaným subdodávateľom E - B PLUS STAV s.r.o., ktorý však žiadne doklady na žiadosť správcu dane nepredložil. Právny nástupca spoločnosti IMPA STAV s.r.o. - spoločnosť ERIAN s. r. o. bola pre správcu dane nekontaktná a na jeho žiadosť nepredložila žiadne účtovné doklady, ktorými by sa dalo preukázať, či faktúra predložená bývalým konateľom spoločnosti IMPA STAV s.r.o.

21. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác pre žalobcu (odberateľ) spoločnosťou IMPA STAV s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období jún 2017 správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako i to, že správca dane nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch svedka T. C.. K uvedenej námietke správny súd uviedol, že z administratívneho spisu žalovaného i správcu dane, ale ani z výpovede konateľa žalobcu nevyplýva, že by bol v rámci svojej činnosti akokoľvek spolupracoval s uvedenou osobou (T. C.). Konateľ žalobcu uviedol, že práce mu dodala spoločnosť IMPA STAV s.r.o., nie svedok T. C., s ktorým mala spolupracovať spoločnosť IMPA STAV s.r.o. Z listinných dôkazov, ktoré predložil konateľ spoločnosti IMPA STAV s.r.o. však nevyplýva žiadna obchodná spolupráca s uvedenou osobou - T. C.. Ako už bolo popísané, zmluva o pôžičke uzavretá medzi T. C. a D. P. nemá žiadnu právnu relevanciu na preskúmavanú spoluprácu. Spoločnosť IMPA STAV s.r.o. nepredložila žiadnu

22. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101034308/2018 z 24.05.2018, ktorý bol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňovému subjektu dňa 30.05.2018 (dátum ukončenia daňovej kontroly). Nasledujúci deň začal správca dane vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe týchto dôkazov vydal prvostupňové rozhodnutie č. 101222218/2018 z 25.06.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 10600,00 Eur a znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 14337,62 Eur na sumu 3737,62 Eur.

24. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

26. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

dane. 28. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa§ 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

37. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

39. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

42. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

45. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

49. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 50.

52. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 53. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.

55. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

V tejto súvislosti najvyšší správny súd ďalej poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „.

. .“. 57. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „. . .Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53). 59. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

61. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

63. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

65. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba, či tovar, dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.

Vo všeobecnosti samotné faktúry, CMR, evidencie DPH a iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane v danom prípade nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle Daňového poriadku smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovanom zdaniteľnom

67. V súvislosti s námietkou jednostranného hodnotenia dôkazov v prospech žalovaného kasačný súd konštatuje, že správca dane zistil skutkový stav dostatočne, vychádzal nielen z dokladov, ktoré predložil sťažovateľ, konateľ spoločnosti IMPA STAV s.r.o., ale najmä zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s vyššie citovanými hmotno-právnymi a procesno-právnymi ustanoveniami.

69. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetný rozsudok boli totožné s námietkami, ktoré už namietal v konaní pred správnym súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánov a s ktorými sa tak krajský súd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského

71. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 72. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 9. decembra 2021