8Sžfk/55/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobkyne: B. P., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom: B. K., G. č. XX/XX, XXX XX J. J., právne zastúpená: AKSK, s. r. o., so sídlom: Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.: 30S/146/2020-50, ECLI:SK:KSZA:2021:5019200042.2, zo dňa 23. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/ 146/2020-50, zo dňa 23. februára 2021 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102369134/ 2018, zo dňa 27. novembra 2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina, č.: 101714034/2018, zo dňa 04. septembra 2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018. Daňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím, č. 101714034/2018, zo dňa 04. septembra 2018, podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 17,80 eura za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01. októbra 2015 do 31. decembra 2015 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške (ďalej len „úrok z omeškania“). Žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobkyne napadnutým rozhodnutím, č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018, rozhodnutie správcu dane potvrdil. Ďalším výrokom rozsudku správny súd účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario, § 168 SSP).

preskúmanie. Kasačný súd sa nestotožnil so závermi správneho súdu o nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane, pretože bol názoru, že výrok rozhodnutia správcu dane v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne identifikovateľný a

vyhlásený konkurz. Okresný súd zároveň rozhodol o oddlžení žalobkyne tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zaujal názor že uplatnenie špeciálnej úpravy inštitútu oddlženia v rozsahu vymedzenia pohľadávok, vylúčených z uspokojovania podľa § 166b, v časti relevantnej pre prejednávanú vec podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „zákon o konkurze“), prichádza do úvahy za predpokladu naplnenia podmienky, že ide o existujúcu pohľadávku z titulu nezaplatenia preddavkov na dani z motorových vozidiel.

Vo vzťahu k pohľadávke z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel, pokiaľ táto, ako konštatuje správny súd v ďalšej časti odôvodnenia pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze), neexistovala - nevznikla, sa špeciálna právna úprava podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze neuplatní.

Nemohla byť preto uplatnená prihláškou, nespĺňajúc predpoklad v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze. Pohľadávka totiž nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (t. j. do 31. decembra 2017).

4. Stotožnil sa so závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), sp. zn. 2Sžf/77/2015, zo dňa 31. januára 2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5015200543.1, v zmysle ktorého: „Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku sa daňový nedoplatok považuje za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie, avšak na to, aby bolo možné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť musí byť preukázaná existencia takejto pohľadávky. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až po jeho vyrubení, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť“. Rozhodnutie bolo vyhlásené za účinnosti úpravy inštitútu oddlženia, argumentáciu najvyššieho súdu preto považoval za aplikovateľnú i v pomeroch oddlženia.

6. Správny súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania i napriek tomu, že podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze nastala právna fikcia, že sa na žalobkyňu hľadí akoby sa vo vzťahu k jej záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania. Zákonodarcom stanoveným základným predpokladom zbavenia dlžníka dlhov totiž je, že tieto dlhy: a) môžu byť uspokojené v konkurze resp. splátkovým kalendárom (§ 166a zákona o konkurze) a tieto dlhy súčasne, b) neboli uspokojené vôbec, resp. neboli uspokojené v celom

Pohľadávka nevzniká priamo vznikom právnej skutočnosti - omeškaním s platením konkrétnej dane. (sp. zn. 2Sžf/78/2015, zo dňa 23. mája 2018, sp. zn. 5Sžf/146/2013, zo dňa 29. apríla 2015).

8. Žalobkyňa (ďalej len „kasačná sťažovateľka“) podala proti rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníčke konania, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd nerešpektoval ustanovenia zákona o konkurze ako lex specialis vo vzťahu k daňovému poriadku v prípade oddlženia fyzickej osoby. Zdôraznila obsah právnej úpravy oddlženia podľa § 166a ods. 1, § 166b ods. 1, § 166e ods. 2, ods. 4 zákona o konkurze s tým, že § 166a ods. 1 zákona o konkurze, ktorý vymedzuje pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo

dňom. Na prejednávanú vec dopadá práve § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, ktorý pre uplatnenie vyžaduje, aby pred rozhodujúcim dňom bola porušená povinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu.

Podmienka vzniku pohľadávky pred rozhodujúcim dňom je kladená len na pohľadávky uspokojované v konkurze a splátkovým kalendárom, nie na pohľadávky vylúčené z uspokojenia v zmysle § 166b zákona o konkurze.

10. Povinnosť zaplatiť riadne a včas preddavky na daň z motorových vozidiel bola porušená 01. februára 2016, konkurz na žalobkyňu bol vyhlásený v januári 2018. Úprava § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze sa tak vzťahuje na všetky porušenia povinností, ktoré nastali do 31. decembra 2017 a úrok z omeškania je podľa § 156 daňového poriadku verejnoprávnou peňažnou sankciou za porušenie povinnosti zaplatiť daň riadne a včas.

11. Nesprávnym právnym posúdením sa sťažovateľke javil tiež záver súdu o okamihu vzniku pohľadávky vyrubením úroku z omeškania a neakcesorickej povahe úroku z omeškania podľa daňového poriadku. Z ust. § 156 ods. 1 daňového poriadku je zrejmé, že správca dane je povinný úrok z omeškania vyrubiť, ak zo strany daňového subjektu nedôjde k riadnemu a včasnému zaplateniu dane. Úrok z omeškania nie je samostatnou pohľadávkou, existujúcou oddelene od samotnej dane, ale s nezaplatenou daňou priamo súvisí v zmysle mechanizmu zakotveného v § 156 ods. 2 daňového poriadku. Z formulácie § 2 písm. b) daňového poriadku je zrejmé, že úrok z omeškania je chápaný ako príslušenstvo dane podľa osobitného predpisu, jej súčasť, ktorá zdieľa jej právny osud. Totožný právny záver plynie z uvádzaného rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžf/2/2016, ktorý rovnako popiera charakter úroku z omeškania ako daňového nedoplatku v zmysle § 2 písm. f) daňového poriadku.

o vyrubení úroku z omeškania konštitutívny účinok, vznik nároku nemôže predbiehať vydaniu samotného rozhodnutia. Obsahom slova „vyrubí“ podľa názoru sťažovateľky nie je „vznikne“, ale len „vyčísli“. Nárok na úrok z omeškania tak vzniká v prvý deň omeškania, má stúpajúcu tendenciu a samotná výška sa ustáli vydaním rozhodnutia správcu dane. (vid. NR SR, sp. zn. 1Sžf/2/2016, zo dňa 23. mája 2017).

Právna úprava oddlženia podľa zákona o konkurzoch predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom špeciálnu právnu úpravu a vo vzťahu k daňovému poriadku ide o právnu úpravu neskoršiu, derogujúcu skorší právny predpis. Toto platí ako v otázke definície pojmu pohľadávka a jej kategórii a) pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a zákona o konkurze), b) pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b zákona o konkurze) a c) nedotknuté pohľadávky (§ 166c zákona o konkurze). Oddlženie je teda samostatným inštitútom, použiteľným len pre fyzické osoby. Napokon sťažovateľka považovala za neprípustnú skutočnosť, aby bolo žalovanému vo vzťahu k riešeným pohľadávkam, ktoré do konkurzu nemožno prihlásiť z dôvodu podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, priznané výhodnejšie postavenie. Záverom kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.

2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/7/20210301>), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Právomoc a príslušnosť súdu pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.

dôvodná. 17. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 18. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu krajského súdu, ktorý v zmysle § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, potvrdeného rozhodnutím žalovaného. Správny súd totiž ustálil vznik

19. Správny súd v napadnutom rozsudku v súvislosti s pohľadávkou správcu dane na zaplatenie úroku z omeškania dospel k záveru, že ide o pohľadávku, vzniknutú po rozhodujúcom dni v zmysle § 166a ods. 1 zákona o konkurze.

Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Ďalej konštatoval, že úrok z omeškania podľa daňového poriadku nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože ide o daňový nedoplatok a nie o príslušenstvo k pohľadávke v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku.

Veritelia si tieto pohľadávky môžu vymáhať v civilnom sporovom konaní či v exekučnom konaní. Pohľadávky podliehajúce oddlženiu sa v konkurze prihlasujú a sú následne čiastočne uspokojované, v závislosti od rozsahu majetku dlžníka (§ 166a). V rozsahu, v akom neboli uspokojené na základe rozvrhu sa stanú ex lege nevymáhateľnými.

Totožné závery konštatuje tiež rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/29/2020, zo dňa 18. novembra 2020, ECLI:SK:KSTN:2020:3020200148.3, v ktorom sa uvádza, že „Úrok z omeškania je sankciou za porušenie právnej povinnosti uloženou správcom dane. Povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, nakoľko žalobca neuhradil v stanovenej lehote a v stanovenej výške daň pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz.“ Účelom ustanovenia o vylúčení niektorých nárokov z uspokojenia je totiž najmä snaha o to, aby v prípadoch nedostatku majetku na úplné uspokojenie všetkých nárokov, bola uspokojená prioritne istina pohľadávok t. j. kauzálne nároky, nie nároky, ktoré sú právnym poriadkom konštruované ako čisto právne (t. j. nejde o kauzálne nároky).

Pri riešení rozkolu dospel k nasledovnému záveru: „na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada.

daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku na dani z motorových vozidiel za dotknuté zdaňovacie obdobie je v časti odo dňa splatnosti dane až do dňa povolenia reštrukturalizácie pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom.

Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát skonštatoval, že právoplatným rozhodnutím, o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku). Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená.

konaní. Možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie, by popieralo účel reštrukturalizácie a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi.

26. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP predmetné odlišnosti pohľadávok uplatniteľných v oddlžení konkurzom bližšie odôvodňuje poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžfk/29/2021, zo dňa 24. novembra 2021, v obdobnej právnej veci, ktorého prevzatú časť ďalej uvádza, nasledovne: „21.

22. Kasačný súd pri riešení predložených otázok vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane rozhodovania veľkého senátu. Hoci odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (bod 19), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutí veľkého senátu).

24. Odpoveď na sťažovateľom nastolenú otázku (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania spojeného s porušením daňovej povinnosti v období pred oddlžením fyzickej osoby a vyhlásením konkurzu na jej majetok, jasne obsahuje ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d)

25. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení

26. Keďže úrok z omeškania nie je pohľadávkou nedotknuteľnou oddlžením podľa § 166c zákona o konkurze, vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti je potrebné skúmať, či povinnosť, ktorá zakladá právo vyrubiť (uplatniť, resp. uložiť) tento úrok, bola porušená pred rozhodujúcim dňom podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze (t. j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Táto konštrukcia „zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 17/2020 zo dňa 25. mája 2021, ods. 28).

Uvedená legislatívna zmena žiadnym spôsobom neovplyvnila jasné znenie a význam § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, a preto ani nespochybňuje podstatu právneho názoru správneho súdu a ani kasačného súdu vymedzenú vyššie“.

Sťažovateľke je pritom vyrubovaný úrok z omeškania v sume 17,80 eura za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01. októbra do 31. decembra 2015, na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015. Keďže povinnosť zakladajúca sťažovateľke resp. prvostupňovému orgánu právo vyrubiť úrok z omeškania celkom zjavne nastala pred rozhodujúcim dňom (t. j. pred 02. januárom 2018 v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze), dotknutá pohľadávka na úroku z omeškania je v súlade s § 166b ods. 1 písm. d) nevymáhateľná.

konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom.

d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia. 30. Kasačný súd preto ani v tejto časti nezistil správne právne posúdenie veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Nesprávny procesný postup správneho súdu vzhliadol kasačný súd v skutočnosti, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal v rozporoch v judikatúre, aplikovateľnej na prejednávanú vec. Priklonenie sa k použitej judikatúre odôvodnil v podstate len skutočnosťou, že rozhodnutie bolo prijaté súdmi neskôr, ako rozhodnutia, na ktoré sťažovateľka poukazovala v správnej žalobe ako aj v rámci argumentácie v kasačnej sťažnosti, a ktoré podľa kasačného súdu správne zodpovedajú nastolené otázky vymožiteľnosti pohľadávok v prípade konkurzu fyzickej osoby oddlžením podľa § 166 a nasl. zákona o konkurze. 31. Konštatované dôvody viedli kasačný súd k záveru, že krajský súd porušil zákon v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Kasačná sťažnosť teda je dôvodná a preto kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil v súlade s ust. § 462 ods. 2 SSP. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V. Náhrada trov kasačného konania

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1SSP. tak, že úspešnej sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.