8Sžfk/6/2018

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, IČO: 18048595, právne zastúpený JUDr. Agátou Džačovskou, advokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Ul. Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov č. 9500450/5/2525888/2012 zo dňa 12.09.2012 vyhotoveným žalovaným, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu ako sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/106/2013 zo dňa 20.09.2017, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/106/2013 zo dňa 20.09.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

3. Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 22.08.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého výkazu nedoplatkov a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania a odkladu vykonateľnosti rozhodnutia až do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 12C 138/2012, v ktorom požadoval výklad zákona o hazardných hrách. 4. Žalobca v žalobe uviedol, že od 01.01.2012 je prevádzkovateľom výherných prístrojov podľa zákona o hazardných hrách. Za každý výherný prístroj, na ktorý požiadal o vydanie individuálnej licencie do 31.08.2011 a správne konanie sa začalo resp. bolo ukončené v tomto termíne, vykonal odvod do štátneho rozpočtu osobitne á 750 Eur a za výherný prístroj, na ktorý požiadal o vydanie individuálnej licencie po 31.08.2011, vykonal odvod á 950 Eur. Žalobca sa obrátil na Okresný súd Bratislava I s návrhom na výklad § 58g ods. 2 zákona o hazardných hrách (podľa ktorého konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie, ktoré sa začali a právoplatne neskončili pred 01.09.2011, sa dokončia podľa predpisov účinných

5. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. 21S/106/2013-13 zo dňa 25.09.2013 (ďalej aj „prvé uznesenie KS o zastavení konania“) zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 244 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) z dôvodu, že napadnutý výkaz nedoplatkov nie jej rozhodnutím, ktoré by zakladalo práva a povinnosti žalobcu, čím je vylúčený zo súdneho prieskumu podľa II. hlavy, V. časti OSP. 6.

7. Krajský súd sa vecou opätovne zaoberal a dospel k rovnakému záveru ako v prvom uznesení KS o zastavení konania, a to že výkaz nedoplatkov nie je rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 OSP, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa II. hlavy, V. časti OSP. Preto uznesením č. k. 21S/106/2013-25 zo dňa 04.03.2015 konanie zastavil (ďalej aj „druhé uznesenie KS o zastavení konania“).

9. Krajský súd sa po vrátení veci Najvyšším súdom SR vecou opätovne (už meritórne) zaoberal a dňa 20.09.2017 vydal rozsudok č. k. 21S/106/2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Krajský súd po preskúmaní napadnutého výkazu nedoplatkov a analýze príslušných ustanovení zákona o hazardných hrách a ďalších predpisov skonštatoval, že žalovaný vydaným výkazom nedoplatkov konal v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, t. j. konal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon o hazardných hrách, a žalobu zamietol.

Podľa § 37 ods. 5 zákona o hazardných hrách prevádzkovateľ výherných prístrojov uhrádza do štátneho rozpočtu odvod po častiach, a to tak, že polovicu odvodu uhradí najneskôr do 1. mája kalendárneho roka a polovicu odvodu najneskôr do 1. septembra kalendárneho roka.

12. Krajský súd preskúmal aj rozhodnutie obce Smižany, ktorým obec udelila individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier žalobcovi, a ktorým žalobca preukazoval zaplatenie odvodu v správnej výške. Krajský súd však poukázal na to, že predmetné rozhodnutie výšku odvodu neurčuje, ale len poukazuje na skutočnosť, že prevádzkovateľ je povinný odvod uhrádzať do štátneho rozpočtu vo výške podľa § 37 ods. 1 písm. j) zákona o hazardných hrách v lehotách stanovených v § 37 ods. 7 zákona o hazardných hrách (správne má byť v § 37 ods. 5).

III. Kasačná sťažnosť

14. Žalobca podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť doručenú dňa 03.11.2017 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože krajský súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal rozporom § 89 ods. 3 druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) s Ústavou SR vytýkaným Najvyšším súdom SR. Poukázal na to, že

Najvyšší súd SR v druhom zrušujúcom uznesení NS SR vrátil vec krajskému súdu s tým, že ustanovenie § 89 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorého „daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti“, sa javí ako rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Najvyšší súd SR krajskému súdu uložil povinnosť vyrovnať sa s touto okolnosťou v ďalšom konaní prípadným postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP (postúpenie návrhu Ústavnému súdu SR). Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa s uvedeným rozporom nijako nevysporiadal. 15. Sťažovateľ namietal aj to, že Najvyšší súd SR dospel k záveru, že žalobca bol v roku 2012 povinný uhrádzať odvod v sume 1.500,- Eur za kalendárny rok a výherný prístroj, avšak poplatky sú v rozhodnutiach úradov stanovené na nižšiu sumu. 16. Sťažovateľ ďalej priložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/22/2016 zo dňa 16.08.2017, ktorým sa rozhodlo o prerušení konania z dôvodu predloženia návrhu Ústavnému súdu SR na vyslovenie nesúladu § 89 ods. 3 Daňového poriadku s Ústavou SR. 17. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Konanie pred Najvyšším súdom SR a Ústavným súdom SR

zákona o hazardných hrách a v čase a spôsobom stanoveným v § 37 ods. 5 zákona o hazardných hrách. V predmetnej veci daňová povinnosť (povinnosť zaplatiť odvod) žalobcovi vznikla a daň (odvod) sa stala splatnou priamo na základe zákona, a to splnením podmienok v ňom stanovených. Predpokladom vzniku daňovej (odvodovej) povinnosti žalobkyne ani splatnosti odvodu teda podľa zákona o hazardných hrách nebolo vydanie rozhodnutia správcom dane. 23. K námietke Najvyššieho súdu SR o nesúlade § 89 ods. 3 druhej vety Daňového poriadku s právom na súdnu ochranu z dôvodu, že daňový subjekt nemusí mať vedomosť o svojom daňovom nedoplatku, jeho dôvode a výške, poukázal Ústavný súd SR na právnu domnienku ignorantia iuris non excusat vyjadrenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v čase vydania žalobou napádaného výkazu nedoplatkov vyjadrenú v § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). 24. Ústavný súd SR ďalej uviedol, že ak by bol daňový nedoplatok v daňovej evidencii evidovaný v nesprávnej výške, čo by malo za následok obsahovú nesprávnosť výkazu nedoplatkov, má daňový subjekt možnosť využiť svoje právo podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku podať u správcu dane odvolanie voči daňovej exekučnej výzve. V nadväznosti na prostriedky právnej ochrany daňového dlžníka v daňovom exekučnom konaní (odvolanie voči daňovej exekučnej výzve, návrh na zastavenie daňového exekučného konania) Ústavný súd SR zdôraznil požiadavku ústavne konformného výkladu a uplatňovania ustanovení Daňového poriadku, ktoré ich zakotvujú. Predmetná požiadavka vystupuje do popredia pri vykonateľných výkazoch daňových nedoplatkov, ktoré nevznikli v dôsledku právoplatných a vykonateľných rozhodnutí ukladajúcich daňovú povinnosť. V takýchto prípadoch je procesné prostriedky, ktorými sa daňový dlžník domáha právnej ochrany, potrebné posúdiť a uplatniť tak, aby popri sledovaní účelu daňovej exekúcie dôsledne rešpektovali základné právo daňového dlžníka na právnu ochranu. Nemožno tak za každých okolností vychádzať z výkladu, podľa ktorého v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve či v návrhu na zastavenie daňového exekučného konania možno argumentovať iba okolnosťami, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 4Sžf/85/2014 zo 6. októbra 2015).

25. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 8Sžfk/6/2018. Od 01.08.2021

Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP preskúmal napadnutý rozsudok, pričom zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP). Vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu absencie jeho právomoci preskúmavať napadnutý výkaz nedoplatkov v správnom súdnictve.

28. Primárnou úlohou kasačného súdu je posúdiť, či napadnutý výkaz nedoplatkov predstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu, a teda či správny súd má právomoc ho meritórne preskúmavať, a to vo svetle záverov vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR ohľadne právnych účinkov výkazu daňových nedoplatkov.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP: „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

32. V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie „správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.“

dotknuté.“ 34. Podľa právnej vedy musí ísť o také „rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ (Baricová, Fečík, Števček, Filová: Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2017).

36. Tvrdenie žalobcu, že výkazom nedoplatkov došlo k porušeniu jeho práv, preto nezodpovedá skutočnosti. K ujme na jeho právach by mohlo dôjsť až v následnom exekučnom konaní, pričom Najvyšší správny súd SR poukazuje na vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého v prípade formálnych vád výkazu nedoplatkov má daňový subjekt možnosť podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve či návrh na zastavenie daňového exekučného konania. Z administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalobca sa v daňovom exekučnom konaní aj bránil dostupnými právnymi prostriedkami, ktoré však spadajú mimo rámca tohto súdneho konania, ktorého predmetom je samotný napadnutý výkaz nedoplatkov. 37.

38. Nakoľko krajský súd napadnutým rozsudkom podrobil výkaz nedoplatkov meritórnemu súdnemu prieskumu, kedy žalobu zamietol so záverom, že žalovaný pri vydaní napadnutého výkazu nedoplatkov postupoval v súlade so zákonom, na čo nemal právomoc, je s poukazom na vyššie uvedené závery potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie postupom podľa § 462 ods. 1 SSP. Krajský súd nevyužil postup navrhovaný Najvyšším súdom SR v druhom zrušujúcom uznesení NS SR na podanie návrhu o súlade právnych predpisov, ale priamo podrobil napadnutý výkaz nedoplatkov meritórnemu prieskumu, čím porušil procesné ustanovenia o vlastnej právomoci a napadnutý rozsudok zaťažil vadou zmätočnosti, pre ktorý právne neobstojí.

40. Kasačný súd pre úplnosť uvádza, že kasačná sťažnosť bola podaná dňa 03.11.2017, t. j. za účinnosti Správneho súdneho poriadku, avšak samotná správna žaloba proti napadnutému výkazu nedoplatkov bola podaná ešte dňa 22.08.2013, t. j. za účinnosti pôvodného procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

42. Ak by právna úprava OSP garantovala žalobcovi právo na súdny prieskum napadnutého výkazu nedoplatkov (hypoteticky na rozdiel od SSP), správny súd by pri prieskume rozsudku krajského súdu na úpravu OSP prihliadol v záujme zachovať právne účinky podanej správnej žaloby a nedopustiť sa odmietnutia spravodlivosti. Občiansky súdny poriadok vymedzoval právomoc súdu v správnom súdnictve v ustanoveniach § 244 a § 247 ods. 1 až 3.

Najvyšší správny súd SR uzavrel, že „predmetom konania bol návrh na preskúmanie správneho aktu, ktorý nespĺňal kritériá pre uznanie za rozhodnutie alebo postup správneho orgánu podliehajúci súdnemu prieskumu postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku“, a to s poukazom na nález ÚS SR a absenciu ukrátenia na subjektívnych právach žalobcu. Pre úplnosť teda kasačný súd uzatvára, že ani pri aplikácii ustanovení OSP by nebola daná právomoc správneho súdu konať o napadnutom výkaze nedoplatkov.

Kasačný súd pri vydávaní tohto rozsudku vychádzal zo záverov rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8Sžfk/61/2017 zo dňa 14.04.2022 vydaného medzi rovnakými účastníkmi konania v obdobnej skutkovo-právnej veci.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR v pomere hlasov 3:0 [§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.