8Sžfk/64/2020

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2012. Vyhotovil protokol o výsledkoch daňovej kontroly č. 103321403/2016 zo dňa 10.06.2016. 2. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 101539216/2018 zo dňa 08.08.2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“), ktorým určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 6522,71 eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie služieb spoločnosťami MEDIA SERVIS, s.r.o. a BOBO-EU s.r.o. a COUNSEL - RK, s.r.o. (ďalej aj len „deklarovaní dodávatelia“), ktorým nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“), v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. 3. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný rozhodnutím č. 102594711/2018 zo dňa 14.12.2018 (ďalej aj len „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr od deklarovaných dodávateľov boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj daňového poriadku.

4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia v spojení s rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci správcovi na ďalšie konanie. 5. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/34/2019 - 72 zo dňa 28.04.2020 žalobu, ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Krajský súd svoj rozsudok zdôvodnil nasledovne: - rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom, keď správne orgány v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistili skutkový stav, ktorý následne aj správne právne posúdili, - poukázal na skutkové zistenia správcu dane a zároveň skonštatoval, že žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz a ani správcovi dane sa aj napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že tovar alebo služby boli dodané práve od fakturovaných dodávateľov. Svedkovia síce dodanie tovarov a služieb potvrdili, ale tieto tvrdenia neboli podložené ostatnými vierohodnými dokladmi, ktoré možno rozumne očakávať ako dôkaz o obchodnom plnení. Zaobstarané svedectvá preto nepostačovali na odstránenie pochybností správcu dane. Taktiež predloženie stavebnej dokumentácie k stavbám nepreukazuje, že zdaniteľné obchody boli realizované tak, ako to bolo deklarované na sporných faktúrach, - správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, a to na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca bol s výsledkami takto vykonaného dokazovania riadne oboznámený, mal možnosť sa k nemu vyjadriť, - dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami a v súlade so skutočnosťou. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu, a na ktoré sa viaže jeho dôkazné bremeno. Správca dane zistil skutočnosti, z ktorých vyvstali kvalifikované pochybnosti ohľadne uskutočnenia zdaniteľných obchodov fakturovanými dodávateľmi, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý ich nevyvrátil, - žalobca nevenoval žiadnu pozornosť prevereniu svojich obchodných partnerov a to ani v rozsahu, ktorý je pri bežnej podnikateľskej činnosti bežný.

6. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: - hmotný podklad obchodu existuje, teda nie je predmetom sporu. Správca dane nespochybnil, že tovar a služby boli daňovému subjektu dodané, ale nebolo preukázané, že boli dodané tak, ako to daňový subjekt predloženými faktúrami deklaroval. Správny súd neposúdil právnu otázku nedostatkov v prostredí dodávateľov, v kontexte neuznania odpočtu DPH, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ, - nie je možné spravodlivo požadovať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov. Odkázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen; C-80/11 Mahageben; C-18/13 Maks Pen a tiež niektoré rozsudky Najvyššieho súdu SR, - podľa judikatúry SDEÚ dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia a faktúrou, potom vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. V prejednávanej veci sťažovateľ disponuje existenciou materiálneho plnenia aj faktúrou. Sťažovateľ upozornil, že na neho nemožno prenášať dôkazné bremeno z prostredia dodávateľa, lebo ide o skutočnosti mimo jeho pôsobnosti, - správny súd nesprávne odkazoval na správne konanie, a absolútne nebral do úvahy žalobu a žalobné body, ktoré mu doručil sťažovateľ. Súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi sťažovateľa a citovanou judikatúrou, - dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je vymedzené ustanoveniami § 24 daňového poriadku, ktoré však v záujme ústavného výkladu, nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval, - poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-277/14 Stehcemp, s tým, že Súdny dvor EÚ nepovažoval rôzne nedostatky na strane dodávateľa za dôvod na odopretie nároku na odpočet DPH. Sťažovateľ očakával, že správny súd podobným spôsobom rozhodne aj prejednávaný prípad, - navrhol, aby kasačný súd prerušil konanie podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred SDEÚ položením relevantnej predbežnej otázky. 8. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a veci mu vráti na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na svoju argumentáciu vo vyjadrení ku správnej žalobe a navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

15. Správny súd postupoval procesne správne a vec správne právne posúdil, keď správnu žalobu zamietol. Z toho dôvodu kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti, v dôsledku čoho kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP zamietol. 16. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 17. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému náhradu nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP). 19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. novembra 2022