8Sžfk/69/2020

1. Napadnutým rozhodnutím č. 102323690/2018 zo dňa 23. novembra 2018 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100445822/2018 zo dňa 26. februára 2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 12974,85 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2013, znížil žalobcovi nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 51937,77 Eur na sumu

2. Hoci správca dane existenciu nadobudnutého tovaru od dodávateľa V M - STAVSPOL, s.r.o. v zmysle faktúry č. 130376, č. 130378, č. 13381 a od dodávateľa AGROSID, a.s. v zmysle faktúry č. 710323 nespochybnil, preverovaním v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola preukázaná skutočnosť deklarovaná žalobcom, že uvedený nadobudnutý tovar bol následne prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania bola spoločnosť R-ANZO Élemiszer Kft., ktorá je uvedená na predmetných faktúrach č. 130485, č. 130488, č. 130491 a č. 130498.

Maďarskej republiky. V priebehu daňovej kontroly nebolo možné vierohodným spôsobom preveriť, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu na účet nadobúdateľa tovaru, preto nebola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Správca dane s poukazom na § 19, § 8 v spojení s § 69 ods. 1 zákona o DPH konštatoval, že žalobcovi ako platiteľovi DPH nevzniklo právo na oslobodenie od dane, a preto je žalobca povinný odviesť do štátneho odpočtu DPH zo základu dane 64874,25 Eur, daň vo výške 12974,85 Eur. Podľa § 22 zákona o DPH základom

Eur. 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Nezákonnosť rozhodnutí oboch stupňov žalobca vzhliadol v nesprávnom právnom posúdení veci v nadväznosti na nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu vo vzťahu k otázke oprávnenosti žalobcom uplatneného oslobodenia od dane za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu za splnenia podmienok podľa § 43 zákona o DPH.

za deklarované intrakomunitárne dodanie predmetného tovaru. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného oslobodenia od dane za dodanie predmetných poľnohospodárskych komodít z tuzemska deklarovanému odberateľovi registrovanému pre daň v Maďarskej republike.

dodávateľom žalobcu, V M - STAVSPOL, s.r.o., od deklarovaných dodávateľov Speed - Line Transport s.r.o. a SARDONIX s.r.o., ktoré podľa dokladov mali zabezpečiť aj prepravu. Hoci v prejednávanom prípade malo na určenie výšky dane podstatný vplyv neuznanie deklarovaného oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH (nie spochybnenie uplatneného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia od spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o.) a hoci žalobca nebol v priamom obchodnom vzťahu s obchodnými spoločnosťami Speed - Line Transport s.r.o. a SARDONIX s.r.o., nemožno vypočutie konateľov týchto spoločností v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pánov Y. I. L. K. A. H., vyhodnotiť ako neúčelné úkony vo vzťahu k preverovaniu základu priznanej dane. Preto nie je možné dodatočne nezapočítať do doby prerušenia daňovej kontroly dobu, počas ktorej prebiehala MVI ohľadom preverenia nadobudnutia tovaru dodávateľom žalobcu, okrem iného aj realizáciu výsluchu uvedených konateľov obchodných spoločností, taktiež stojacich v obchodnom reťazci preverovaných

8. Vo vzťahu k správnosti posúdenia splnenia zákonných podmienok žalobcom na oslobodenie od dane pri dodaní deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu, správny súd poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, kde v bode 1 Súdny dvor EÚ judikoval, že „čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem odoslaný uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom smere, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.“ V nadväznosti na uvedené správny súd dodal, že preukázanie splnenia uvedených podmienok bez akýchkoľvek pochybností je súčasťou dôkazného bremena (§ 24 ods. 1 pís.

opustil tuzemsko a bol prepravený na územie iného členského štátu, čo je jednou zo základných podmienok skutkovej podstaty upravujúcej vznik oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. 10. Poukázal na to, že objektívnymi zisteniami bola spochybnená predovšetkým realizácia deklarovanej prepravy predmetného tovaru z tuzemska na územie iného členského štátu, čo v kontexte ďalších zistení korešponduje aj s opodstatneným záverom, že na deklarovaného odberateľa žalobcu (nadobúdateľa tovaru) reálne neprešlo právo nakladať s tovarom ako

pán A. vo svojom vyhlásení. Nemožnosť overiť dodanie tovaru a jeho prepravu z tuzemska na územie Maďarskej republiky orgánmi daňovej správy z dôvodu nepredloženia daňových a súvisiacich dokladov odberateľom žalobcu a deklarovanými prepravcami tovaru, v spojení s vyššie uvedenými výsledkami preverenia pohybu deklarovaných motorových vozidiel podľa dokladov vykonávajúcich prepravu predmetného tovaru, nedáva možnosť na prijatie iného záveru, ako toho, že sa intrakomunitárne dodanie tovaru neuskutočnilo deklarovaným

Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a), § 44 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom

12. Správny súd žalobné námietky, napádajúce porušenie zásad súčinnosti, legality a materiálnej pravdy nedostatočným a nesprávnym vyhodnotením zisteného skutkového stavu v preskúmavanom administratívnom konaní, ako aj neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, vyhodnotil ako bezdôvodné. Zároveň konštatoval, že dodatočným určením dane žalobcovi z dôvodu neuznania deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru, nedošlo k dvojitému zdaneniu daňou z pridanej hodnoty vo vzťahu k žalobcovi aj k jeho odberateľovi, čím zostal zachovaný zámer sledovaný zavedením inštitútu oslobodenia od dane podľa Smernice Rady o spoločnom systéme DPH a podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.

II. Kasačná sťažnosť a argumentácia účastníkov

15. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ s poukazom na § 142 ods. 3 SSP namieta zmeškanie 30 dňovej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku správnym súdom. V žalovanom prípade bol rozsudok vyhlásený správnym súdom dňa 06. novembra 2019, pričom rozsudok bol do elektronickej schránky právneho zástupcu sťažovateľa doručený dňa 05. februára 2020, čo sú 2 mesiace po uplynutí zákonnej lehoty na vyhotovenie a odoslanie

17. Vo vzťahu ku konštatovaniu správnym súdom, že jeho návrh na vypočutie správcu konkurznej podstaty nadobúdateľa tovaru sa javí ako účelový, sťažovateľ uviedol, že spoločnosť odberateľa vstúpila do konkurzu dňa 25. februára 2014, pričom od tohto dátumu funkciu štatutárneho orgánu vykonával správca konkurznej podstaty, ktorému boli zároveň odovzdané všetky účtovné dokumenty spoločnosti. Podľa názoru sťažovateľa mal správca dane vyžiadať vyjadrenie od správcu konkurznej podstaty. Žalovaný a správca dane mali overiť účtovníctvo odberateľa, čo neurobili, preto daňové konanie trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane podľa jeho názoru účelovo zobral do úvahy iba dôkazy, ktoré sa mu hodili a dôkazy znejúce v prospech sťažovateľa odignoroval a uzavrel ako nehodnoverné. 18.

Z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľ napadnutý rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 250/2011, podľa ktorého má súd dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky sťažovateľa sú neopodstatnené a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

20. Dňa 01. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

22. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci nepriznania sťažovateľom uplatneného oslobodenia od dane za zdaňovacie obdobie november 2013.

25. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná

4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

30. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

31. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

33. V uvedenej veci kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že daňový subjekt si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru (repky olejnej a slnečnice čiernej) do iného členského štátu (ďalej len „IČŠ“) pre odberateľa R-ANZO Élelmiszer Kft. (ďalej len „R- ANZO“) na základe 4 faktúr (č. 130485, 130488, 13049, 130498), (ďalej len „sporné faktúry“). Za účelom preverenia dodania tovaru do IČŠ odberateľovi R-ANZO zaslal správca dane žiadosť o MVI. Z doručenej odpovede vyplýva, že spoločnosť nepredložila žiadne doklady, maďarskej finančnej správe sa nepodarilo skontaktovať sa s predchádzajúcim konateľom, v rámci EÚ neboli uskutočnené bankové transakcie, spoločnosť za preverované obdobie nepodala daňové priznanie, nadobudnutie tovaru nepriznala. V rámci preverovania uskutočnenia prepravy u Národnej diaľničnej spoločnosti bolo zistené, že vozidlá v deklarovaný deň uskutočnenia prepravy sa nenachádzali na miestach, kde mala byť uskutočnená nakládka tovaru, alebo v deklarovaný deň uskutočnenia prepravy ani neopustili územie SR. Prepravu tovaru, ktorú mala vykonať spoločnosť PANNONGRAIN - TRANS

34. Správca dane sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od dane z uvedených dôvodov: - vozidlo sa v deklarovaný deň uskutočnenia prepravy nenachádzalo v obci Blatná na Ostrove, kde mala byť uskutočnená nakládka tovaru, - vozidlo sa v deklarovaný deň nenachádzalo v obci Gabčíkovo, kde mala byť uskutočnená nakládka tovaru, - vozidlo v deklarovaný deň uskutočnenia prepravy neopustilo územie SR, - rozpory v tvrdeniach kto prepravu objednal a kto ju uhradil, - prepravca T. C. potvrdil vykonanie deklarovaných prepráv, avšak nepredložil žiadne doklady CMR, nevedel uviesť názov skladu ani adresu, na ktorú bol tovar prepravený, šoféri nevedeli uviesť kto bol prítomný v mene zasielateľa a v mene príjemcu počas nakladania a vykladania tovaru, konateľa daňového subjektu nepozná a nepozná ani konateľa odberateľa, potvrdil objednanie prepravy od inej spoločnosti, - prepravca PANNONGRAIN - TRANS potvrdil vykonanie deklarovaných prepráv, avšak nepredložil žiadne doklady preukazujúce ich skutočné vykonanie, - odberateľ nepriznal nadobudnutie deklarovaného tovaru. - V danom prípade správca dane nemal za preukázanú rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie

Zo sťažovateľom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru odberateľovi registrovanému pre DPH v Maďarskej republike (R-ANZO Élelmiszer Kft.) vyplýva, že následne po nadobudnutí predmetných poľnohospodárskych komodít sťažovateľom, tieto boli na základe prepravy zabezpečenej (objednanej a platenej) maďarským odberateľom v rovnakých skladoch odberateľov žalobcu (v Blatnej na Ostrove a v Gabčíkove) vyskladnené a naložené na nákladné motorové vozidlá maďarských prepravcov za účelom ich prevozu na územie iného členského štátu (do Maďarskej republiky). Je nesporné, že v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií maďarská finančná správa konštatovala, že deklarovaný odberateľ R-ANZO

36. V daňovom konaní sa okrem zásady zákonnosti uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. V rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí.

rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane podrobne preveril pohyb deklarovaných motorových vozidiel na základe záznamov z mýtneho systému poskytnutého NDS, a.s. za celé obdobie kontrolované zdaňovacie obdobie od 01. novembra 2013 do 30. novembra 2013, z ktorých s prihliadnutím na deklarované intrakomunitárne dodávky predmetného tovaru bez pochýb pre každé deklarované plnenie zvlášť zistil a vyhodnotil, že predmetné motorové vozidlá v deklarovaný deň buď neopustili územie Slovenskej republiky alebo sa nenachádzali v mieste nakladania tovaru.

38. Oslobodené od dane môže byť len také dodanie tovaru osobe identifikovanej pre DPH v IČŠ, ktorý je odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do iného členského štátu. Samotné faktúry, resp. iné doklady so všetkými zákonnými náležitosťami a doklady o och úhrade sú formálnou podmienkou preukazujúcou určité plnenie, nie sú však podmienkou postačujúcou pre priznanie práva na oslobodenie od dane, pokiaľ nie sú odrazom reálneho

39. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný prenos dôkazného bremena, kasačný súd uvádza, že sťažovateľ by vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť predložením daňových dokladov za predpokladu, že reálny základ predkladaných listinných dôkazov by nebol spochybnený zisteniami správcu dane získanými v rámci ich preverovania a to v podstatných okolnostiach tvoriacich hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane. Zákon o DPH stanovuje prísne podmienky pre oslobodenie od dane za účelom zabránenia dvojitého zdanenia v priestore Spoločenstva, preto je povinnosťou sťažovateľa pri uplatnení oslobodenia od dane podať verný obraz o uskutočnení zdaniteľných obchodov. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.

41. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.

43. Aj podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ bez pochybností nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane, keď nevedel preukázať, že sa dostal do dispozície ním označeného odberateľa. S poukazom na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že sťažovateľ dostatočne nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný deklarovanému odberateľovi v Maďarskej republike.

Uvedené znamená, že sťažovateľ ako daňový subjekt, ktorý podľa predložených dokladov deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto doklad v predmetnej veci i s poukazom na zistenia maďarskej daňovej správy nemožno považovať iba zmluvy, faktúry a prepravné doklady CMR s preukázateľnými nezrovnalosťami. Zo sťažovateľom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu. Sťažovateľ neodstránil oprávnené pochybnosti správcu dane vyplývajúce nielen zo zistení MVI, ale aj z jednotlivých ním predložených dokladov. Neodstránil nezrovnalosti vyplývajúce z údajov elektronického mýtneho systému Slovenskej republiky.

Túto skutočnosť je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, obrane sťažovateľa nemožno prisvedčiť. V danom prípade je spochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do Maďarskej republiky deklarovanému odberateľovi a s tým súvisiace nadobudnutie vlastníckeho práva maďarského odberateľa k dodávanému tovaru, ako podstatného atribútu intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH.

47. Kasačný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľa ohľadom zmeškania 30 dňovej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku správnym súdom uvádza, že lehota na vyhotovenie písomnej podoby rozsudku je procesnou lehotou, ktorá nespôsobuje nezákonnosť samotného rozsudku. Účastníci konania vrátane sťažovateľa boli riadne informovaní o výsledku súdneho konania a dôvodoch rozhodnutia, ako aj o možnosti podať opravný prostriedok, čo sťažovateľ využil.