8Sžfk/72/2020

1. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 137/2015 z 18.3.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii pre žalobcu na stavbu „Rozšírenie kapacít závodu na výrobu automobilov v Bratislave“, ktorej výstavbu zabezpečuje VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. a vyslovila, že ide o významnú investíciu, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

3. Vláda Slovenskej republiky ďalším uznesením č. 354/2017 z 24.7.2017 schválila návrh na zmenu osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Rozšírenie kapacít závodu na výrobu automobilov v Bratislave“ č. 14260/2015-1000-16178 v lokalite Bratislava, k.ú. S. T. D.. Následne Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo dňa 28.7.2017 osvedčenie č. 07599/2017-4220-33717 na základe žiadosti o zmenu osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Rozšírenie kapacít závodu na výrobu automobilov v Bratislave“ predloženej žalovaným dňa 25.5.2017 v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 137/ 2015 z 18.3.2015 a v zmysle bodu B.1 uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 354/2017 z 24.7.2017. 4.

S. T. D.. 5. Dňa 9.10.2017 Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves ako správca miestneho poplatku za rozvoj rozhodnutím č. 1640002622/2017/5 vyrubila žalobcovi miestny poplatok za rozvoj v sume celkom 11.897,60 eur podľa zákona podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/ 2015 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='447/2015%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'>

6. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 20099/2018 z 12.1.2018 prvostupňové rozhodnutie č. 1640002622/2017/5 z 9.10.2017 potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na závere, že poplatníkovi vznikla poplatková povinnosť v čase, kedy stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, t.j. dňa 22.9.2017, pričom poplatník nepredložil žiadny doklad k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a ani k návrhu na začatie stavebného konania v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“), na základe ktorého bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. Pripomenul, že poplatková povinnosť podľa zákona č. 447/2015 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='447/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pri miestnom poplatku za rozvoj vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, pričom u poplatníka VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. v čase vzniku poplatkovej povinnosti na základe

1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon <aspi://module='ASPI'&link='50/1976%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Z uvedeného dôvodu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný prvostupňové rozhodnutia ako vecne a právne správne potvrdil.

7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 9.3.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20099/2018 z 12.1.2018 s návrhom na jeho zrušenie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 8. Žalobca rozhodnutie správcu poplatku a žalovaného považoval za nezákonné, pretože správca poplatku nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi.

parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX Z. XXXX/XX. Na základe geometrického plánu č. 16/2015 na obnovenie právneho stavu parc. č. KNE XXXX-XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX-XXXX/X, XXXX/ X-X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-XXXX/X, XXXX/X

KNC parc. č. XXXX/XX bola vytvorená z KNE parc. č. XXXX/X, KNC parc. č. XXXX/XX bola vytvorená z KNE parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX XXXX/X, KNC parc.č. XXXX/XX bola vytvorená z KNE parc. č. XXXX/X. Všetky parcely registra „E“ zanikli zápisom geometrického plánu, ktorý bol zapísaný pod Z 5252/16 dňa 21.4.2016, pričom predmetné parcely registra „E“ boli v osvedčení ministerstva hospodárstva uvedené. 10. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného a správcu poplatku vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z údajného rozporu v označení stavby. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na osvedčenie ministerstva, ktoré bolo vydané na stavbu „Rozšírenie kapacít závodu na výrobu automobilov v Bratislave“ a zároveň na stavebné povolenie, ktoré bolo vydané na stavbu „Rozšírenie kapacít obslužných činností pre halu H3a - rozšírený areál VW Slovakia a.s.“. 11. Žalobca argumentoval, že významná investícia sa schvaľuje ako investičný zámer, ktorý v konečnom výsledku môže zahŕňať viacero stavebných objektov. Nie je daná ani zákonná

Geometrický plán bol prvostupňovému orgánu predložený v priebehu stavebného konania, uznesenie vlády a osvedčenie ministerstva hospodárstva boli prvostupňovému orgánu známe, resp. mali byť známe z úradnej povinnosti. Preto tvrdenie žalovaného, že v čase, kedy stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, poplatník nepredložil žiaden doklad o významnej investícii, nemalo oporu v administratívnych spisoch. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom krajskému súdu dňa 18.07.2018, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zhodne s dôvodmi rozhodnutia uviedol, že žalobca si nesplnil povinnosť a včas nepredložil správcovi poplatku osvedčenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 31.3.2015 o významnej investícii na realizáciu stavby „Rozšírenie kapacít závodu na výrobu automobilov v Bratislave“, ktoré bolo vydané podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='175/ 1999%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ale urobil tak až v rámci odvolacieho konania dňa 24.10.2017. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádza, že parcely registra „C“

stavebného konania predložiť k návrhu na začatie stavebného konania. Poplatková povinnosť pri miestnom poplatku za rozvoj vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia a vo vzťahu k tomuto dátumu sa určujú všetky okolnosti rozhodujúce pre vyrubenie poplatku.

14. V replike žalobca zrekapituloval žalobné body a rozporoval tvrdenie žalovaného, že parcely uvedené v stavebnom povolení neboli zahrnuté v osvedčení ministerstva hospodárstva. Za absurdnú žalobca považoval námietku žalovaného, že príslušný stavebný úrad v povoľovacom procese nemal vedomosť o existencii geometrického plánu, resp. že mu zo strany stavebníka nebol predložený. Stavebný úrad mal, resp. mal mať vedomosť o geometrickom pláne a majetkových vzťahoch v rámci predmetného územia z územného rozhodnutia č. 2015/2162/UR/15/PL z 16.10.2015, keďže toto bolo vydané na parcely registra „E“ a naň nadväzujúce stavebné povolenie už na parcely registra „C“.

16. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že: - z § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='175/ 1999%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> jednoznačne vyplýva, že významnou investíciou je stavba, o ktorej vláda uznesením rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Konštitutívne účinky statusu „stavba významnej investície“ teda vznikajú už okamihom prijatia uznesenia vlády o tom, že určitá stavba je významnou investíciou.

1999%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktoré predpokladá vznik predkupného práva štátu k nehnuteľnosti už okamihom prijatia uznesenia vlády, následne osvedčenie o významnej investícii vydané ministerstvom hospodárstva už len deklaruje existujúci právny stav, že ide o významnou investíciu. Inými slovami vydaním osvedčenia sa len potvrdzuje to, čo už reálne existuje, a nekonštituuje sa nový právny stav, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='175/1999%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, - správne orgány oboch stupňov boli povinné v čase rozhodovania o vyrubovaní miestneho poplatku za rozvoj prihliadať na to, že vláda dňa 24.7.2017 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii k stavbe, ktorá je predmetom vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj a mali mať o ňom vedomosť (R 54/2018). Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že žalobca predložil osvedčenie o významnej investícii z 28.7.2017 až v odvolacom konaní a nie už pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Správne konanie v prvom aj druhom stupni pritom tvorí jeden celok a aj v odvolacom konaní sa môže účastník konania brániť predkladaním dôkazov, - vo veci boli vydané dve osvedčenia o významnej investícii: č. 14260/2015-1000-16178 z 31.3.2015 s popisom nehnuteľností a č. 07599/2017-4220-33717 z 28.7.2017, ktorým sa rozšíril okruh nehnuteľností uvedený v predchádzajúcom osvedčení z 31.3.2015. Stavebné povolenie sa pritom týkalo aj pozemkov uvedených už v osvedčení č. 14260/2015-1000-16178 z 31.3.2015.

III. Konanie na kasačnom súde

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

22. Vo vzťahu k stavebnému konaniu zákon č. 175/1999 Z.z. s významnou investíciou spojil osobitný režim zjednodušeného usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb. Stavba sa stáva významnou investíciou na základe prijatého uznesenia Vlády Slovenskej republiky, pričom na zdokladovanie tejto skutočnosti Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydáva osvedčenie o významnej investícií. Toto osvedčenie má už len deklaratórny charakter a slúži predovšetkým ako doklad preukazujúci charakter významnej investície príslušnej stavby v nadväzujúcich právnych vzťahoch. Jedným z takýchto právnych vzťahov je aj skutočnosť, že stavba, ktorá je významnou investíciou, nie je predmetom miestneho poplatku za rozvoj v zmysle § 3 ods. 3 písm. d) bod 10 zákona č. 447/2015 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='447/2015%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v znení účinnom do 29.11.2019.

Túto skutočnosť následne deklarovalo osvedčenie ministerstva hospodárstva z 28.7.2017 24. Jednou zo súčastí tejto stavby bola aj stavba „Rozšírenie kapacít obslužných činností pre halu H3a - rozšírený areál VW Slovakia a.s.“, ktorá bola povolená rozhodnutím - stavebným povolením vydaným Mestskou časťou Bratislava - Devínska Nová Ves pod č. 2017/873/G/38/ Vs z 12.9.2017, právoplatným dňa 22.9.2017. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z porovnania polohy a zákresu príslušných pozemkov parciel registra "E" uvedených v osvedčení o významnej investícií a nim zodpovedajúcim pozemkom parcelám registra "C" uvedeným v stavebnom povolení v zmysle geometrického plánu č. 16/2015.

26. V predmetnej veci sa jedná o vzájomné prelínanie sa troch administratívnych konaní a to konania o žiadosti o vydanie osvedčenia o významnej investícií, stavebného konania a daňového (poplatkového) konania, keďže v procesnej rovine sa na správu miestneho poplatku za rozvoj subsidiárne vzťahuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z.z.).

investíciou. Správca poplatku sa preto nemôže v rámci vyrubovacieho konania výlučne sústrediť len na to, či v rámci stavebného konania stavebník v súlade s § 3 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. doložil osvedčenie o významnej investícií. V závislosti od osobitostí konkrétnej stavby totiž stavebník preukazovanie tejto skutočnosti v stavebnom konaní nemusel považovať

Uznesenie

vlády teda pre orgány verejnej správy predstavuje všeobecne známu skutočnosť a to v podstate od momentu prijatia. Všeobecne známe skutočnosti pritom nie sú predmetom samotného dokazovania (§ 24 ods. 3 druhá veta daňového poriadku), ale ich existencia sa bez ďalšieho berie pri rozhodovaní do úvahy. To znamená, že ak je správcom miestneho poplatku za rozvoj obec, resp. v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila (§ 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z.), musí z úradnej povinnosti prihliadať na skutočnosť, že určitá stavba má povahu významnej investície. Obci, resp. mestskej časti sú pritom miestne reálie známe, súčasne vykonáva funkciu stavebného úradu a zároveň uznesenia vlády sú verejne prístupné. Obdobný záver nakoniec vyplýva, ako správne podotkol krajský súd, aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 54/2018), v zmysle ktorej majú katastrálne orgány zohľadňovať zákonné predkupné právo štátu vznikajúce ex lege schválením významnej investície uznesením vlády (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.).

skutočnosťou, že spoplatnená stavba je významnou investíciou, až v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. 31. Tým, že žalovaný takúto argumentáciu v odvolacom konaní neuznal, jednoznačne pochybil a to niekoľkonásobne. Jednak z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany správcu poplatku mala byť existencia významnej investície vo vzťahu k dotknutej stavbe posudzovaná ako všeobecne známa skutočnosť a v pochybnostiach malo byť v tomto smere vykonané dokazovanie s možnosťou stavebníka vyjadriť sa k veci. Zároveň žalovaný úplne odignoroval procesnú notorietu, v zmysle ktorej prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Daňový poriadok totiž neustanovuje žiadnu koncentračnú zásadu, ktorá by obmedzovala vykonávanie dokazovania len pred prvostupňovým orgánom, pričom takýto záver nevyplýva ani zo zákona č. 447/2015 Z.z. Kasačný súd v tejto súvislosti naopak poukazuje na znenie § 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku, z ktorého potreba dokazovania pri nastúpení nových skutkových a právnych okolností v rámci odvolacieho konania nesporne vyplýva.

33. Z vyššie uvedeného súčasne vyplýva, že kasačný súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou, že spoplatnená stavba nezodpovedala stavbe majúcej povahu významnej investície. Z povahy veci je zrejmé, že stavba majúca povahu významnej investície môže byť v stavebnotechnickej rovine realizovaná viacerými stavbami, ktoré môžu mať iné označenie, než „celková“ stavba. Pre identifikáciu, či sa jedná o takúto stavbu, slúži predovšetkým porovnanie stavebných pozemkov. V tomto smere však nemožno opomenúť, že osvedčenie o významnej investícií sa vydáva v dobe pred realizáciou stavby a môže zohľadňovať vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností vedený na pozemkoch parcelách registra „E“, zatiaľ čo stavebné povolenie už môže zohľadňovať medzičasom vyhotovený, resp. zapísaný geometrický plán, transformujúci vlastnícky zápis na pozemky parcely registra „C“. Tieto skutočnosti sú pritom v zásade zistiteľné z katastra nehnuteľností, pričom v prípade pochybností je správca poplatku oprávnený vykonať v tomto smere príslušné dokazovanie.

35. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523461'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ako nedôvodnú zamietol. 36.

37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.