8Sžfk/77/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): N.G.S., s.r.o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 45267898, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/219/2018-200 zo dňa 5. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/219/ 2018-200 zo dňa 5. februára 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101522519/2018 zo dňa 07.08.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Správca dane rozhodnutím zo dňa 09.05.2017 určil sťažovateľovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.900,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2012. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Následne dňa 12.02.2018 č. 100339722/2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil sťažovateľovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.900,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 a znížil mu nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 39.532,34 eur na sumu 632,34 eur (nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní bol v sume 39.532,34 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 632,34 eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu je 38.900,- eur).

4. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 101522519/2018 zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane potvrdil.

6. Zo zistení maďarskej daňovej správy sa nepotvrdilo dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. tak, ako to je deklarované na faktúrach, dodacích listoch, potvrdeniach a CMR. Platiteľ je povinný preukázať, že k zdaniteľnému obchodu došlo relevantnými dôkazmi a tieto sťažovateľ nepredložil, čo nasvedčuje tomu, že sa jednalo len o fakturáciu a obchod reálne uskutočnený nebol. Spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft. je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ale preverovaním sa preukázalo, že nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť za obdobie od októbra 2012 zo septembra 2013. Maďarská daňová správa skonštatovala, že transakcie v zmysle prijatých faktúr sa neuskutočnili, v dôsledku čoho nadobudnutia tovaru oslobodené od dane neboli preukázané.

Správca dane je viazaný odpoveďou maďarskej daňovej správy a nemôže spochybňovať postup, výkon a zistené závery zahraničného správcu dane. Počas kontroly v spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. maďarské daňové orgány zistili, že táto spoločnosť nevykonávala reálnu obchodnú činnosť v období október 2012 až september 2013. S ohľadom na faktúry vystavené/prijaté od spoločnosti sťažovateľa intrakomunitárne nadobudnutia neboli potvrdené. Faktúry nedokazovali výkon reálnej transakcie. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru - cukru, ale spochybnil dodanie tohto tovaru do spoločnosti v Maďarsku.

9. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sa sťažovateľ domáhal zrušenia preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 10. V správnej žalobe najmä uviedol, že - daňová kontrola bola vykonávaná celkom 1.465 dní, z čoho bola prerušená približne 1.202 dní, čím správca dane výrazne prekročil v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie“), stanovenú maximálnu trojmesačnú lehotu, po ktorej márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená a správca dane mal vo výkone kontroly pokračovať; - protokol z predmetnej daňovej kontroly v dôsledku jej neprimeranej dĺžky nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v nasledujúcom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý ako dôkaz; - neexistuje dôkaz, že by tovar odberateľovi nebol dodaný; - skutočnosti, že tovar cukor bol dodaný odberateľovi nasvedčujú tieto dôkazy: o na adrese 9021 Gyor Bútorgyár ut. sa nachádzali skladové priestory, zamestnanec spoločnosti Sranger & Sranger Kft. uviedol, že spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft. si prenajala v preverovanom období 70 m2 skladu, kde skladovala kryštálový cukor; o konateľ spoločnosti Dani Trans Tetény Kft. (prepravná spoločnosť) Dani Zoltán vraj uviedol, že nevedel, že náležitosti spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. vybavoval B. F.. Z kontroly dane z pridanej hodnoty vykonávanej u sťažovateľa za obdobie október 2012 má sťažovateľ vedomosť, že Dani Zoltán uviedol, že firma Dani Trans Tetény Kft. je (de facto) riadená jeho synovcom B. F.. Aj konateľ spoločnosti Dani Trans Tetény Kft. Dani Zoltán de facto potvrdil, že táto spoločnosť bola v obchodnom kontakte so spoločnosťou CSYBEMAX TRANS Kft.. B. F. uviedol, že mal kontakt s J. Q. v mene spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft.. Uviedol, že jeho spoločnosť (Dani Trans Tetény Kft.) vykonávala prepravy cukru 4 krát v sledovanom období (november 2012) na základe pokynu spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. v meste Györ. B. F. uviedol, že vystavil faktúru týkajúcu sa prepravy v súvislosti so spoločnosťou sťažovateľa v sledovanom období; o obchodný riaditeľ spoločnosti Zolla Trans Bt. G. V. potvrdil, že táto spoločnosť v sledovanom období vykonala prepravu cukru jeden krát na objednávku spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. zo spoločnosti sťažovateľa do skladu odberateľa v meste Gyor. Objednávku prepravy potvrdil aj B. F. konajúci za spoločnosť CSYBEMAX TRANS Kft.; o konateľ prepravnej spoločnosti Interroad Trans Kft. Kalla Imre poznal osobu J. Q. (t. j. sprostredkovateľa predmetných preverovaných obchodov), čím v zásade potvrdil realizáciu preverovaných obchodov. Prepravu mal zabezpečiť odberateľ a nie sťažovateľ. S. H. potvrdil, že odberateľ prepravu uhradil; o odberateľ vykonal úhradu za tovar bankovým prevodom; o sťažovateľ predložil správcovi dane vážne listy, kúpnu zmluvu, faktúry a celý rad ďalších dokladov;

11. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi všeobecnej správnej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa

nedodržanie správca dane nemôže relevantným spôsobom ovplyvniť; - maďarský správca dane v decembri 2014 oznámil, že generálny riaditeľ odberateľa pán P. F. nemal informácie ohľadne podnikateľskej činnosti spoločnosti v sledovanom období, pričom spoločnosť mala v sledovanom období IC nadobudnutia a dodania v značnom množstve (od sťažovateľa a od iných slovenských a českých daňových subjektov) a ďalej dodala nadobudnutý tovar slovenskému platiteľovi za spolupráce slovenských dopravcov; - na adrese Györ, Bútorgyár út. 1 sa nachádza sklad, pričom zamestnanec spoločnosti Sranger & Sranger Kft. uviedol, že odberateľ si prenajal v sledovanom období 70 m2 skladu, kde skladoval kryštálový cukor a kontaktnou osobou bol J. Q.; - konateľ spoločnosti DANI TRANS TETÉNY Kft. uviedol, že nevedel že záležitosti odberateľa vybavuje jeho bratranec B. F., ktorý uviedol, že mal kontakt s J. Q. v mene odberateľa, tiež uviedol, že jeho spoločnosť vykonala prepravu cukru 4 krát v sledovanom období na základe pokynu odberateľa od sťažovateľa do skladu odberateľa v meste Györ; - B. F. uviedol, že vystavil faktúru týkajúcu sa prepravy do spoločnosti sťažovateľa v

preukázané; - konateľ spoločnosti InterRoad-Trans Kft. pán Kalla Imre poznal osoby J. Q., J. D. a P. F.

neakceptoval; - v konečnej odpovedi, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 30.09.2016 maďarský správca dane oznámil, že počas kontroly vykonávanej u odberateľa správca dane preukázal, že spoločnosť nevykonávala skutočnú obchodnú činnosť v období október 2012 až september 2013, čo sa týka faktúr prijatých od sťažovateľa IC nadobudnutia nie sú preukázané; - za relevantný dôkaz nemožno považovať kúpnu zmluvu uzavretú medzi sťažovateľom a odberateľom zo dňa 01.10.2012 (v rovnaký deň, ako bola uzavretá kúpna zmluva medzi spoločnosťou Falton s. r. o. ako predávajúcim a sťažovateľom ako kupujúcim), predmetom

niektorých faktúrach, potvrdeniach podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a na dokladoch CMR, kedy malo dôjsť k dodaniu a neobsahujú údaj o mieste nakládky, vykládky, dodávateľovi, ani odberateľovi;

tieto doklady odporujú; - sťažovateľ predložil medzinárodné nákladné listy (CMR), z ktorých vyplýva, že prepravu tovaru mali vykonať maďarské daňové subjekty DANI TRANS TETÉNY Kft., InterRoad- Trans Kft. a Zolta trans Bt., opatrené pečiatkou odberateľa (okrem medzinárodného nákladného listu č. SK M 0277199), je v nich uvedený dátum prevzatia tovaru (okrem medzinárodného nákladného listu č. SK M 0277191 a č. SK M 0277199) a nečitateľný podpis osoby, ktorá mala tovar prevziať (okrem medzinárodného nákladného listu č. SK6931898, č. SK M 0277191 a č. SK M 0277199, kde nie je uvedený žiadny podpis); - na základe šetrení maďarskej daňovej správy sa preprava tovaru mala vykonať na základe objednávky odberateľa, ale okolnosti prepravy nie sú hodnoverne a dostatočne preukázané a deklarovaní dopravcovia nepredložili žiadané faktúry za vykonanie prepravy;

neobsahujú ani zákonom stanovené náležitosti, a to adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ; - doklady CMR sú opatrené pečiatkou odberateľa a niektoré i podpisom odberateľa, ktorý je už na prvý pohľad odlišný od podpisu odberateľa na potvrdeniach o prevzatí tovaru; - dôkazom o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi nemôže byť zistenie, že na udanej adrese sa nachádza sklad, resp. priestory, že spoločnosť mala na udanej adrese prenajaté priestory, že niekto bol s niekým v kontakte, resp. že sa niekto s niekým poznal, že bola vykonaná preprava zo Slovenskej republiky do Maďarska, že boli vykonané úhrady bankovým prevodom; - treba pričítať na ťarchu sťažovateľa, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky kryštálového cukru v mesiaci november 2012, neoveroval si jeho pôvod, miesto nakládky, prepravu, motorové vozidlá, vodičov, napriek tomu, že sa jednalo o dodávku v celkovej hodnote 233.400,- eur za mesiac.

13. Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ S.s.p.). 14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že - daňová kontrola bola prerušená viac ako 3 roky, čím správca dane výrazne prekročil v Nariadení stanovenú maximálnu trojmesačnú lehotu, po ktorej márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená a správca dane mal vo výkone kontroly pokračovať; - správca dane nebol povinný čakať na konečnú odpoveď na MVI; - výklad, v zmysle ktorého je lehota na poskytnutie odpovede procesnou je nesprávny, nakoľko poskytuje priestor na to, aby poskytnutie odpovede nebolo vôbec ohraničené; - vo vzťahu k problematike prerušenia daňovej kontroly poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/46/2018 zo dňa 19.06.2019 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/165/2016 zo dňa 30.05.2019; - slovenský správca dane nemôže nekriticky prijímať informácie od zahraničného správcu dane, ale tieto musí podrobiť vlastnému kritickému vyhodnoteniu v súvislosti s ostatnými dôkazmi, čo však v prejednávanej právnej veci absentuje; - žalovaný a správny súd pochybili, keď so zisteniami z MVI nakladajú ako s nespochybniteľnou pravdou; - v súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/72/ 2018 zo dňa 26.06.2019; - poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 101196780/2017 zo dňa 02.06.2017 vydané vo veci žalobcu (kontrola DPH za zdaňovacie obdobie október 2012), ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane v skutkovo i právne zhodnom prípade (dodanie cukru tomu rovnakému odberateľovi) konštatujúc vo vzťahu k rovnakej odpovedi na žiadosť o MVI, že z tejto nie je zrejmé, či ide o preverované skutočnosti alebo ide o nemenný záver zahraničného správcu dane; - došlo k porušeniu princípu právnej istoty, nakoľko ten istý dôkaz bol u sťažovateľa v rámci zdaňovacieho obdobia október 2012 posúdený ako nedostatočný s potrebou následného dodatočného preverenia a v rámci bezprostredne nasledujúceho obdobia november 2012 bol posúdený ako dostatočný dôkaz s fatálnymi dôsledkami na konečné meritórne rozhodnutie; - v predmetnom prípade nie je zrejmé, či záver maďarského správcu dane o tom, že IC nadobudnutia nie sú preukázané a že za faktúry prijaté od sťažovateľa nebol „uskutočnený žiadny výkon“ je podložený skutočne relevantnými dôkazmi a ak áno, tak akými, a či je tento záver správny; - odpoveďami na MVI bolo zistené, že odberateľ si na mieste dodania skutočne prenajímal sklad (70 m2);

IV. Právne názory kasačného súdu

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 17. Na prvom mieste kasačný súd považoval za potrebné vyhodnotiť opakovane predkladanú argumentáciu sťažovateľa, v zmysle ktorej namietal dĺžku daňovej kontroly a z tohto dôvodu vyvodzoval nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly č. 100244625/2017 zo dňa 09.02.2017. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že daňová kontrola je procesným nástrojom správcu dane, prostredníctvom ktorého preveruje alebo zisťuje základ dane alebo daňovú povinnosť daňového subjektu a finálnym výstupom v podobe protokolu o výsledku daňovej kontroly je podklad pre vydanie rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní.

Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žiadosť o MVI zo dňa 04.03.2013 bola urgovaná urgenciami zo dňa 03.09.2013, 09.01.2014, 06.05.2014 a 28.10.2014. 19. V decembri 2014 maďarský správca dane zaslal čiastočnú odpoveď, v ktorej oznámil, že ako dožiadaný orgán nebude schopný poskytnúť odpoveď v rámci stanovenej trojmesačnej lehoty a predpokladaný dátum odoslania odpovede je február 2015. Zo zaslanej čiastočnej odpovede vyplýva, že začali vyšetrovanie v spoločnosti CSYBEMAX TRANS Kft. za obdobie október až december 2012. Ďalšia čiastočná odpoveď bola správcovi dane doručená v máji 2015 a vyplýva z nej, že predpokladaný termín odoslania odpovede je august 2015, pričom kontrola u maďarského daňového subjektu stále prebieha. Z čiastočnej odpovede, ktorá bola odoslaná a správcovi dane doručená vo februári 2016 vyplýva, že predpokladaný termín odoslania odpovede je marec 2016 a že kontrola u maďarského daňového subjektu stále prebieha.

daňovej kontrole. Dňa 09.02.2017 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.02.2017 a tento deň sa považuje za ukončenie daňovej kontroly. 20. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom, že dĺžku vybavenia MVI v zahraničí nemôže správny orgán ovplyvniť a pokiaľ zahraničný orgán „mešká“ so zaslaním žiadaných skutočností účinným prostriedkom vybavenia MVI v primeranej dobe, vo vzťahu k zahraničnému orgánu, je urgencia vybavenia a zaslania žiadaných informácií, čo aj v prejednávanej veci správne orgány dostatočne, podľa názoru kasačného súdu, realizovali.

22. Kasačný súd je názoru, že prerušenie daňovej kontroly bolo dôvodné. Správca dane dodatočne urgoval vybavenie MVI, pričom nemohol ovplyvniť dobu poskytnutia žiadaných informácií prostredníctvom MVI, ani ich charakter, rozsah a v konečnom dôsledku ich relevanciu pre meritórne rozhodnutie. Nie je možné konštatovať nečinnosť správneho orgánu, vzhľadom na urgencie žiadosti, pričom skutočnosť, či odpoveď na žiadosť poskytla dostatočné informácie pre závery správnych orgánov a meritórne rozhodnutie, nemajú vplyv na posudzovanie dĺžky a zákonnosti daňovej kontroly. Je na strane medzinárodnej organizácie, ktorá vykonáva dokazovanie a má kompetenciu zisťovať a preverovať skutočnosti na území svojho štátu, vo vzťahu k subjektom, ktoré majú sídlo na území tohto cudzieho štátu a pokiaľ správny orgán vybavenie žiadosti urguje, čo v konaní bolo preukázané, nie je možné konštatovať nečinnosť orgánu štátnej správy, aj vo vzťahu k vybavovaniu žiadosti o MVI a nie je potom ani možné konštatovať, že neprimeraná dĺžka vybavenia takejto žiadosti spôsobuje, pri vyhodnotení týchto konkrétnych skutkových a právnych okolností prejednávanej veci, nezákonnosť daňovej kontroly.

23. Kasačný súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sžf/46/2015 z 27.07.2016) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2016 pod č. 60, v zmysle ktorého: „prerušenie výkonu daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií nemožno chápať tak, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva, ani nepožaduje od neho plnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa Nariadenia“ (nariadenia Rady č. 904/2010 - pozn. kasačného súdu). 24.

25. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská kasačný súd zdôrazňuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.

V tejto odpovedi je zároveň uvedené, že na základe priznania k DPH a ďalších informácií bolo zistené, že spoločnosť mala v sledovanom období IC nadobudnutia a dodania v značnom množstve (od sťažovateľa cukor a slnečnicový olej). Túto skutočnosť správca dane vo svojom rozhodnutí, aj napriek citovaniu predmetnej odpovede opomenul uviesť (rovnako tak aj žalovaný). Z odpovede zo dňa 30.09.2016 následne vyplýva protichodný záver o tom, že odberateľ v sledovanom období nevykonával obchodnú činnosť a IC nadobudnutia na základe faktúr vystavených sťažovateľom nie sú preukázané. S vyššie uvedenou nezrovnalosťou sa následne daňové orgány (pochopiteľne) nevysporiadali.

29. Pokiaľ ide o subjekty, ktoré mali vykonať prepravu tovaru odberateľovi, z odpovede na MVI zo dňa 08.12.2014 vyplynuli nasledujúce skutočnosti. 30. Vo vzťahu k subjektu DANI TRANS TETÉNY Kft: - konateľ pán Dani Zoltán povedal, že nevedel, že záležitosti týkajúce sa odberateľa vybavuje jeho bratranec B. F.; - pán B. F. uviedol, že mal kontakt s J. Q. v mene odberateľa, tiež uviedol, že jeho spoločnosť vykonala prepravu cukru 4 krát v sledovanom období na základe pokynu odberateľa od sťažovateľa do skladu odberateľa v meste Györ; - B. F. uviedol, že vystavil faktúru týkajúcu sa prepravy do spoločnosti sťažovateľa v

31. Vzhľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd nestotožnil s vyčítanou absenciou vypočutia pána B. F., ktoré na strane maďarského správcu dane celkom zjavne prebehlo. Ako dôvodný však vyhodnotil argument sťažovateľa, v zmysle ktorého sa konateľ prepravcu logicky nevedel vyjadriť k okolnostiam prepravy sporného tovaru, odvolávajúc sa na svojho príbuzného, pána B. F., ktorý mal tieto záležitosti na starosti, a ktorý napokon vykonanie prepravy tovaru potvrdil.

33. Za predpokladu, že prepravca potvrdil vykonanie prepravy tovaru, samotná skutočnosť, že tento nevedel uviesť mená osôb, ktoré telefonicky (v mene odberateľa) zadali objednávku a ktoré tovar prevzali, nespochybňuje vykonanie prepravy. Z odpovede navyše nevyplýva či objednávku prijala a fyzicky vykonala vypočúvaná osoba.

35. Odpoveď zahraničného správcu dane, vo vzťahu k vyššie uvedenému prepravcovi nijakým spôsobom nerozporuje deklarované dodanie tovaru sťažovateľom, ale naopak, túto skutočnosť potvrdzuje. Následná informácia o nevystavení faktúry sťažovateľovi za súčasného konštatovania daňových orgánov o tom, že prepravu tovaru si u týchto subjektov objednal odberateľ nemožno bez ďalšieho hodnotiť inak ako irelevantnú.

3. septembra 2019, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „. . .Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné“. O výklade daňových noriem daňovými orgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. I. ÚS 241/07 ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaním a rešpektovaním práv ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.“

38. Pokiaľ však sťažovateľ poukazoval na iné rozhodnutie žalovaného (týkajúce sa daňovej kontroly u sťažovateľa za obdobie október 2012) a tam zmieňenú odpoveď na MVI (ktorú mal žalovaný posúdiť ako nedostatočnú), z predložených tvrdení kasačný súd nevedel posúdiť jej obsah, ani či sa jednalo o rovnakú odpoveď zahraničného správcu dane.

07). Vychádza z toho, že „úlohou všeobecných súdov nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno- právne a procesno-právne predpisy a základné práva. Pritom treba vziať do úvahy, že správny súd (súd konajúci o žalobe proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu) nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje v zásade iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy“ (PL. ÚS 310/2011). Na rozhodovanie v správnom súdnictve sa inak vzťahuje štandardná judikatúra ústavného súdu (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07, IV. ÚS 396/08). 40. Úlohou správneho súdu je posúdiť, teda zásadne základne právne otázky zákonnosti a postupu pri vydaní rozhodnutia, ako aj samotného rozhodnutia v konkrétnej veci.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

41. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd porušil zákon, keď správnu žalobu zamietol. Kasačná sťažnosť je teda dôvodná a preto kasačný súd v súlade s ust. § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. marca 2022