8Sžfk/8/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200187.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/35/2019
- IČS
- 7019200187
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Choňkovce v likvidácii, Choňkovce 232, 072 63 Choňkovce, IČO: 3194787, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 102621289/2018 zo dňa 18. decembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/35/2019 -73 zo dňa 18. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) svojim rozhodnutím zo dňa 15. augusta 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 28.518,77 Eur uplatnený z faktúry č.12081404, vystavenej 14. augusta 2012 žalobcovi v celkovej sume 171.298,46 Eur a určil daňovú povinnosť 31,02 Eur, na základe výsledkov daňovej kontroly spísaného protokolu, ktorý prejednal so žalobcom. Napadnutým rozhodnutím rozhodol po vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa a doplnení dokazovania v otázkach, na ktoré poukázal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/66/2015 zo dňa 27. septembra 2017.
2. Žalovaný rozhodnutím č. 102621289/2018 zo dňa 18. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie správcu dane. Správca dane mal za preukázané, že žalobca získal finančné prostriedky na vybudovanie lesnej cesty, za vybudovanie ktorej zaplatil zhotoviteľovi a predložil správcovi dane zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 30. júna 2010 od Poľnohospodárskej platobnej agentúry /PPA/, na základe ktorej na jej výstavbu získal príspevok vo výške 751.554,64 Eur. Zhotoviteľom diela „protipožiarna lesná cesta Choňkovce - prestavba“ bol Eurostav Michalovce. Žalobca tvrdil, že lesná cesta slúži na jeho podnikateľské účely, pričom poukázal na to, že predmetom jeho činnosti v rokoch 2012 a 2013 bolo hospodárenie v lese a najmä ťažba dreva, ktoré prevážal po tejto lesnej ceste v dôsledku ťažby a predaja drevnej hmoty. Predložil účtovný denník, evidenciu DPH za roky 2012 a 2013, doklad k vystavenej faktúre a o jej úhrade.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadal zrušiť obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a namietal podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP nesprávne právne posúdenie pre nesprávnu interpretáciu a aplikovanie § 49 ods. 2 písm. a) a § 49a ods. 1 a 2, § 54 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, § 2 ods. 1 písm. i) daňového poriadku.
Pripomenul cieľ príspevku, ktorý bol žalobcovi poskytnutý ako nenávratný finančný príspevok, odkazuje na správy Ministerstva pôdohospodárstva i Poľnohospodárskej platobnej agentúry, z ktorých vyberá, že ide o cestu, v ktorej sa protipožiarna ochrana ako povinnosť ukladá aj žalobcovi ako vlastníkovi lesa, na ktorej vykonáva ekonomickú činnosť ťažbou a predajom dreva.
Odvolával sa na nesprávne vyhodnotenie zistenia správcu dane o užívaní lesa požiarnikmi, políciou, lesnou strážou Vlastníkmi lesa Horňa, pozemkové spoločenstvo, Poľovníckym združením Holub, Združením vlastníkov BEZEJ, Združením podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce, naopak tvrdil preukázanie využívania lesnej cesty na ekonomickú činnosť, preukázanie dôkazného bremena z jeho strany, pokiaľ ide o benefity pre žalobcu za prenajímanie lesnej cesty a ťažbu drevnej hmoty a nerešpektovanie právneho názoru
Najvyššieho súdu SR. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 8S/35/2019-73 z 18. júna 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 168 a § 169 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 5. Podľa správneho súdu bolo preukázané a nesporné, že cesta bola predmetom financovania z prostriedkov z dotácie Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá nemala podnikateľský zámer a jej cieľom bolo predovšetkým podpora lesa a vlastníka ako takého, ktorý tento les vlastní a hospodári v ňom za účasti všetkých vlastníkov lesa.
Dňa 29. októbra 2009 bolo žalobcovi vydané stavebné povolenie obcou Choňkovce, kde súčasťou konania je i záväzné stanovisko Obvodného lesného úradu v Michalovciach, ktoré konštatuje, že lesná cesta slúži žalobcovi na dopravu dreva a na prístup vozidiel i špeciálnych vozidiel zdravotnej a hasičskej služby, ide o vozovku II. triedy z asfaltového betónu s parametrami ako sa tam uvádza. Kolaudačné rozhodnutie obce Choňkovce je zo 07. decembra 2012.
Z potvrdenia Obvodného lesného úradu Michalovce z 21. mája 2013 vyplýva, že táto lesná cesta bola vybudovaná v rámci územia pozemkového spoločenstva, slúži na odvoz dreva, výchovu a ochranu lesa. Z rozhodnutia Obvodného lesného úradu Michalovce zo dňa 21. októbra 2009 vyplýva, že trvale vyňalo tam označené lesné pozemky z plnenia funkcie lesov na využitie pre stavbu protipožiarnej lesnej cesty. Povoľuje sa tzv. odlesnenie plôch vo výmere 2650 m2 a v množstve 23 m3.
Služobno-technická správa projektu pre realizáciu stavby charakterizuje ako lesnú prístupovú cestu, ktorá sleduje rekonštrukciu a skvalitnenie dopravnej manipulácie lesnej aj požiarnej techniky v lese a na zabezpečenie i prístupu požiarnych a lesných strojov.
6. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že po vrátení veci správca dane vyzval žalobcu na predloženie evidencie DPH za roky 2012 a 2013 v mesiaci február, dokladov preukazujúcich vlastníctvo požiarnej cesty Pozemkovým spoločenstvom Choňkovce v likvidácii, doklad o úhrade výpisom z banky spornej faktúry.
Súčasne oznámil, že nebude môcť splniť lehotu na vydanie rozhodnutia v zákonom stanovenom termíne, oznámil to teda žalobcovi. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že na mieste samotnej cesty, na jej začiatku sa nachádzala rampa, v ďalšej časti cesty, asi v strede sa nachádza druhá rampa, ktorá bola tiež uzamknutá, čo znamenalo, že žalobca ako vlastník nakladá so svojim vlastníctvom odplatne, resp. má kontrolu kto užíva túto cestu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu bolo konštatované stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, vlastníctvo pozemkového spoločenstva, rozhodnutie OÚ, odbor pozemkový a lesný, doklady o vyťaženom dreve v roku 2012 a v roku 2013, 2014, z ktorých vyplýva ťažba v roku 2012 - 200, v roku 2013 - 280 a v roku 2014 - 250 m3 drevnej hmoty. Vlastníctvo žalobca definoval listami, na ktorých nie je vyznačená nehnuteľnosť - lesná cesta. Z poznámky vyplýva, že ide o parcely registra C, evidované v katastrálnej mapy č. 846/13, 842/3, 843/2. Zo zápisnice z 12.03.2018 vyplýva, že Združenie vlastníctva BEZEJ k overeniu obchodných vzťahov s urbárskou spoločnosťou
a ním, predložil samotnú dohodu z 22. júla 2014 o užívaní lesnej cesty, a to 15 centov za m3 prepravovaného dreva. Zo zápisnice o úkone Poľovnícke združenie Holub Sobrance v zastúpení predložilo správcovi dane doklady demonštrujúce obchodné vzťahy s urbárskou spoločnosťou, najmä nájomnú zmluvu z 19. septembra 2005 a štyri účtovné doklady z roku
2013, 2014, 2015 a 2016. Nájomná zmluva medzi týmito spoločnosťami upravuje nájomné za poľovné pozemky 3444, - Sk ročne, pričom bola podpísaná 19. septembra 2005 na 10 rokov. Z rozhodnutia zo dňa 24. augusta 2015 vyplýva vznik Poľovného revíru 12 Holub Sobrance, ako aj platba 114,32 Eur asi za využívanie lesnej cesty, alebo zrejme za využívanie lesnej cesty, ako to vyplýva z textu rozhodnutia. Takisto realizoval platbu 262,90 Eur v druhom mesiaci roku 2016 v prospech žalobcu od Poľovného združenia Holub Sobrance. Zápisnica o vykonaní úkonu za účasti vlastníkov lesa Horňa, pozemkové spoločenstvo preukazuje obchodné vzťahy so žalobcom, dohoda o užívaní lesnej cesty bola uzavretá so žalobcom a uvedeným subjektom z 24. júna 2013, dodávateľská faktúra, príkazy na úhradu, zmluva o užívaní ciest pri zvažovaní a zvoze drevnej hmoty združením podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce.
Dohoda o užívaní vlastnej cesty z 24. júna 2013 stanovila cenu 200 Eur, ktorá bola uhrádzaná za kalendárny rok, a to za rok 2013 a 2014. Zmluva o užívaní lesných ciest medzi žalobcom a pozemkovým spoločníkom vlastníkov lesa Horňa z 18. júna 2016 stanovila cenu užívania na sumu 100 Eur ročne.
7. K námietke týkajúcej sa neprítomnosti žalobcu pri prezentácii jednotlivých užívateľov lesnej cesty vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú uvedené v rozhodnutí oboch finančných správnych orgánov, správny súd konštatoval, že ich podiel na komerčnosti a podnikaní žalobcu je nepatrný a v konečnom dôsledku podstatným pre vyjadrenie sa k otázke či cesta slúži na podnikateľské účely, je odpoveď o nesplnení povinnosti žalobcom podľa ust. § 81 ods. 6 zákona o DPH. Podľa správneho súdu žalobca ako investor vybudoval lesnú cestu, je vlastník lesnej cesty, v lese hospodári, dohodol používanie lesnej cesty inými subjektmi, cesta je v jeho vlastníctve, preto touto disponuje na používanie lesa. Toto všetko je nesporné, ale nenapĺňa zákonné predpoklady uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúry zaplatenej žalobcom za rekonštrukciu lesnej cesty.
8. Správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie spĺňalo požiadavku na riadne zistený skutkový stav v zmysle § 63 Daňového poriadku, preto sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v daňovom konaní. Nie je sporné, že žalobca bol platiteľom dane a že predmetnú prestavbu lesnej cesty vykonal dodávateľ s prideleným DIČ, ktorý aj v zmysle zákona o DPH vystavil faktúru. Podľa správneho súdu nebolo preukázané, že by lesná cesta mala stratiť prestavbou doterajší charakter komunikácie, bez ohľadu na názov protipožiarna, slúži na účely protipožiarne, ale aj na účely všeobecného užívania samotným vlastníkom cesty a žalobcom v jednej osobe. Protipožiarnosť cesty finančné orgány nespochybnili, je nepochybné, že cesta slúži na posilnenie biodiverzity ekologickej stability lesov a verejnoprospešných funkcií, znižovaním rizika pôdnej erózie, zvyšovaním absorpčného potenciálu pôdy v lesoch a posilnenie vodohospodárskej funkcie lesa a požiarnou ochranou, preto má cesta charakter plnenia úloh verejného záujmu. Verejný význam protipožiarnej cesty nemení charakter cesty a je naďalej založený vlastníckym právom členov urbariátneho
spoločenstva, ktorí vykonávajú činnosť, ktorá je spojená s produkciou potenciálu lesa, teda ťažbou dreva. Podľa správneho súdu verejne prospešné funkcie cesty a lesa nevylučujú jej využívanie na hospodárske činnosti. Uzavrel, že protipožiarna cesta užívaná aj na iné účely, má vplyv na závery v tomto konaní, ak ju využíval žalobca na podnikanie. Žalobca nepreukázal zvýšené zdaniteľné príjmy v rokoch 2013 - 2014 v dôsledku užívania lesnej protipožiarnej
cesty. Správca dane mal po prvotnom vykonanom dokazovaní, ktoré uzavrel do skutkových a právnych záverov, oddeliť mieru využívania cesty žalobcom na ťažbu, čo je jeho hospodárska činnosť a mal zvážiť podiel ako participujú ostatné orgány určené na ochranu lesa, napr. požiarnici, policajti atď. a akým iným spôsobom sa táto cesta užíva. Každé prenajímanie cesty poľovníckym združeniam a iným spolkom, je vlastne využívaním práva vlastníka - žalobcu, ktoré ak je komerčné možno ho nazvať ako nakladanie s majetkom v záujme vytvárania určitej ekonomickej hodnoty. Preto posudzovanie miery ekonomickej činnosti žalobcu na tejto ceste v porovnaní s mierou iných efektov, ktoré táto cesta spôsobuje, tzv. verejnoprospešných, je irelevantné, a bolo jasne preukázané, že prostriedky získané za túto cestu, žalobca využil na financovanie svojho majetku, lebo cesta je vo vlastníctve žalobcu a odpočítať ju ako DPH môže ak ide o výdavok spojený s jeho podnikaním. Správcovi dane boli predložené doklady o evidencii DPH a vystavovaných faktúrach Urbárskej spoločnosti Pozemkové spoločenstvo Choňkovce a o obchodný vzťah so žalobcom išlo, ak predložil potvrdenie Policajného zboru
o používaní lesnej cesty, potvrdenie o užívaní cesty Združenia vlastníkov BEZEJ, vlastníkmi lesa Horňa, Poľovníckym združením Holub Sobrance, Združením podielových vlastníkov Choňkovce, Poľnohospodárske družstvo Vinohrady Choňkovce potvrdilo užívanie cesty vo vlastníctve Urbariátu Choňkovce. Poľnohospodárske družstvo Vinohrady Choňkovce predložilo listiny, dotýkajúce sa nájmu nájomnou zmluvou z 19. januára 2015, faktúry, doklady o zaplatení, zápisnicu o ústnom pojednávaní s Urbárskou spoločnosťou Choňkovce z 25.
januára 2018. Napriek tomu správny súd ustálil, že nejde o výdavok spojený s podnikaním výlučne a nárok žalobcu na odpočet by sa mal upravovať podľa § 49a zákona o DPH. 9. Správny súd uviedol, že žalobca je vlastníkom investičného majetku, ktorý si zadovážil za dotáciu, ktorú použil na financovanie protipožiarnej cesty, ktorú používajú na tento účel iné subjekty, ale súčasne aj žalobca, na podnikanie. Ide o právny subjekt, ktorý nezaplatil daň z príjmov z nadobudnutého majetku a nemôže uplatniť odpočet dane vo výške sadzby DPH v celom, hoci je vlastníkom cesty, hoci realizuje podnikateľskú činnosť, a pre uplatnenie § 49a ods. 1 platí, že daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c), treba uplatniť v rozsahu majetku platiteľa, v ktorom ju používa na podnikanie.
Podľa § 49a ods.
2 zákona o DPH, pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.
Za významné správny súd pokladal kritérium nezvýšenia ťažby v roku 2012 a efektívnosť cesty na podnikateľské činnosti žalobcu. Samotná cesta má ako už bolo zmienené protipožiarny význam a obrovský význam pre plnenie povinností vo vzťahu funkcie lesa a ochrany životného prostredia, čo je vždy i úlohou vlastníka. 10.
Správny súd poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 97/2013 Zb. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého sa ukladá povinnosť aj vlastníkovi lesa vykonávať preventívne opatrenia v lese proti požiarom a hospodáriť v zmysle udržiavania nielen lesa ale aj lesných
ciest. Z obsahu dokazovania vyplynulo, že prestavbou lesná cesta nestratila charakter cestnej komunikácie. Správny súd sa stotožnil so záverom, že realizáciou projektu protipožiarnej lesnej cesty sa sledovala obnova produkčného potenciálu v lesoch poškodených prírodnými pohromami a požiarmi a zavádzanie preventívnych opatrení a naplnenie ochrany životného prostredia a obnovy produkčného potenciálu lesov, posilňovaním biodiverzity a ekologickej stability lesov a zlepšovania jeho verejnoprospešných funkcii, znižovaním rizika pôdnej erózie, zvyšovaním absorpčného potenciálu pôdy v lesoch a posilnením vodohospodárskej funkcie lesov, a v neposlednom rade, zvyšovaním ochrany lesov pred požiarmi.
Ide o viacfunkčnú lesnú komunikáciu, slúžiacu nielen na protipožiarnu ochranu lesa, ale aj na jej užívanie štátnymi orgánmi, či subjektmi súkromného práva, nie je možné vyhodnotiť ako porušenie procesných práv žalobcu a nevylučuje možnosť žalobcu lesnú cestu využívať na hospodársku
činnosť. K právnej argumentácii poukázal na vybrané ustanovenia zák. č. 97/2013 Z. z. ako aj zákona č. 326/2005 Z. z. a vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa.
Ako bolo vyššie povedané, žalobca viedol vo svojom majetku uvedenú cestu, avšak neodviedol z nej daň v zmysle, ako konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH. 11. Správny súd na záver konštatoval, že pri rešpektovaní právneho názoru najvyššieho súdu, uvedené potvrdzuje, že lesná cesta bola získaná z takých prostriedkov, ktoré boli určené aj na zabezpečenie verejných funkcií lesa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, a ktoré umožňujú uplatniť odpočet za náklady pri podnikaní len z prostriedkov, za zákonom stanovených
podmienok. Uplatnenie odpočtu DPH za zhodnotenie vlastníctva žalobcu z verejných prostriedkov, pri vynaložení potrebnej miery podnikania na tejto ceste žalobcom bolo možné v zmysle § 49a zákona o dani z pridanej hodnoty. Tento argument vychádza z porovnávania daňovej povinnosti žalobcu z majetku, ktorý mal zdaniť v zmysle predpisov a podľa zostatkovej ceny k decembru 2013, ktorú však žalobca neodviedol.
Toto je základ rozhodnutia správcu dane, ktoré žalovaný prevzal, čo do skutkových a právnych podľa § 49a ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty v spojení s § 54 ods. 2 a § 81 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Záver správneho súdu je, že žalobca nebol oprávnený v zmysle tohto ustanovenia na odpočet dane z pridanej hodnoty, ako to urobil z predloženej faktúry, z dôvodov uvedených nižšie. Správny súd poukazujúc na § 3, § 16 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 181/1995 Zb. a § 19 ods.2 toho istého zákona, ako aj § 30 tohto zákona a zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (§ 22) konštatoval, že skutkové a právne závery oboch finančných správnych orgánov sú založené na riadne vykonanom dokazovaní za dodržania všetkých procesných predpisov upravených v Daňovom poriadku, ktoré žalovaný a správca dane odprezentoval aj komparatisticky tým, že majetok získaný z verejných zdrojov s hodnotením jeho vlastníctva v podobe lesnej cesty bol zadovážený z prostriedkov Európskej únie, ktoré boli určené na nepodnikateľskú podporu hodnoty lesného hospodárstva a lesov. Správny súd ďalej konštatoval, že pri porovnaní hospodárenia žalobcu, poskytnutá nenávratná pomoc a hodnoty, ktorú lesy poskytujú v
takzvanom verejnom záujme, vrátane zadržiavania vody, udržiavania biodiverzity ochrany lesných a vodných zdrojov, sú hodnotami, ktoré boli sledované udelenou finančnou podporou žalobcovi. Žalobca vytvoril vlastnú hodnotu v majetku, ktorý v podobe dane podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH, bol povinný odpočítať na majetok, ktorý nadobudol a daň z majetku sa vypočítava zo zostatkovej ceny.
12. Správny súd na záver uviedol, že orgány verejnej správy správne zhodnotili argumentáciu správcu dane s odkazom na povinnosti žalobcu podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH. Správny súd poukazujúc i na príručku pre žiadateľa o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR rok 2007 - 2013 zo samotného obsahu zmluvy a odpovede Poľnohospodárskej platobnej agentúry mal za to, že príspevok, ktorým bolo zveľadené vlastníctvo žalobcu, mu neumožňuje inak ako podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH v podobe zdaňovaných odpisov poskytnúť odpočet dane.
III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
13. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. i) SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok
zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie. 14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto sťažnostné body: - k nesprávnemu posúdeniu § 49a ods. 1, § 49a ods. 2 a § 54a zákona o DPH sťažovateľ uviedol, že Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Choňkovce, v likvidácii (ďalej len „Urbárska spoločnosť“) bola založená podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, kde jednou z jej základných a hlavných úloh je hospodáriť na spoločnej lesnej nehnuteľnosti, resp. zabezpečovať starostlivosť a ochranu spoločného lesa, a tiež v súlade s lesnými plánmi vykonávať výrub lesa, vyťaženú drevnú hmotu predávať tretím osobám a utržený zisk z predaja následne rozdeliť jednotlivým vlastníkom spoločnej lesnej nehnuteľnosti, ktorí sú zároveň členmi Urbárskej spoločnosti. Toto je hlavnou ekonomickou funkciou Urbárskej spoločnosti- hospodárenie s lesom za účelom dosiahnutia zisku pre svojich členov. Sťažovateľ niekoľkokrát argumentoval tým, že ide o účelne vynaložený náklad súvisiaci s podnikaním na dosiahnutie zisku tak, ako to predpokladá zákon o DPH a zákon o dani z príjmov a že nárok na celý odpočet DPH sťažovateľovi patrí aj keby sťažovateľ protipožiarnu lesnú cestu iba napr. uzamkol a otvoril ju iba vtedy, ak by došlo v spravovanom lese k požiaru a to bez ohľadu na ďalší multifunkčný charakter protipožiarnej cesty; - K nesprávnemu posúdeniu § 81 ods. 6 zákona o DPH sťažovateľ uviedol, že túto právnu otázku žalovaný ani krajský súd neriešili a nehodnotili v konaní do zrušujúceho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžf/66/2015 a žalovaný a správca dane začali po zrušujúcom uznesení NS SR riešiť v daňovom konaní skutkové a právne veci, absolútne nesúvisiace s prvotným rozhodnutím a vôbec s nárokom na odpočet DPH za výstavbu protipožiarnej lesnej cesty; - Krajský súd podľa názoru sťažovateľa nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti sp. zn. 6Sžf/66/2015 (aj keď išlo o konanie podľa predchádzajúcich právnych predpisov a najvyšší súd nerozhodoval ako kasačný súd o kasačnej sťažnosti, ale ako odvolací súd o odvolaní); - Vzhľadom k uvedenému navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV. Posúdenie kasačného súdu
16. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP za rozhodujúce, že odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. 20. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú
inak. 21. Podľa § 3 daňového poriadku 1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
22. Podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku, ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
23. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 24. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 181/1995 Z. z. v znení platných predpisov o pozemkových spoločenstvách cieľom spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, hospodáriť v lesoch a na vodných plochách.
25. Podľa § 19 ods. 1 písm. b), zákona č. 97/2013 Z. z. v platnom znení o pozemkových spoločenstvách účinný od 01.05.2013, spoločenstvo vzniká na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim hospodári v lesoch a na vodných plochách.
26. Podľa § 19 ods. 2 tohto zákona spoločenstvo vykonáva činnosti podľa odseku 1 v súlade s osobitnými predpismi, s odvolávkou o.i. na zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov /ďalej zákon o lesoch/, ktorý stanovuje povinnosti obhospodarovateľovi lesa vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, ale aj hospodárenie v lese, prečistky a prebierky, udržiavanie lesných ciest atď.
27. Podľa § 30 tohto zákona k využívaní lesa verejnosťou, . .každý má právo vstupovať na lesné pozemky, verejnosť je povinná chrániť les, rešpektovať záujmy jeho vlastníka. 28. Podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v § 22 účelové komunikácie slúžia na spojenie výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže obec vyhlásiť za neverejnú so súhlasom jej vlastníka. Vyhláška k predmetnému zákonu špecifikuje, že účelovou komunikáciou sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám atď.
29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
30. Podľa § 49a ods. 1 zákona o DPH, daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorý' je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.
31. Podľa § 49a ods. 2 zákona o DPH, pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na
podnikanie. 32. Podľa § 51 ods. písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
33. Podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH, investičným majetkom na účely tohto zákona sú b) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3319,39 eura a viac, a ktorých doba používateľnosti je dlhšia ako jeden rok, c) budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, d) nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.
34. Podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH, platiteľovi v poslednom zdaňovacom období vzniká daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1), a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitného predpisu ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia, z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu, ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.
35. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť zákonnosť postupu krajského súdu, ktorý ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní nároku na odpočet DPH. Krajský súd, stotožňujúc sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci orgánmi finančnej správy, v predmetnej veci za aplikácie vnútroštátnej právnej úpravy dospel k záveru o neuznaní odpočítania dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Sťažovateľ sa so závermi správneho súdu uvedenými v napadnutom rozsudku nestotožnil. Predovšetkým namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.
36. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia podmienok na odpočítanie dane. Právny základ je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica 2006/112“).
V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou
zdaniteľnou osobou: - musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a - tovar alebo služba musí byť dodaná zdaniteľnou osobou a súčasne tovar alebo služba, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodaná alebo poskytnutá inou zdaniteľnou osobou a zdaniteľná osoba musí tieto tovary alebo služby následne použiť na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (materiálne podmienky).
37. V zmysle smernice 2006/112 právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Prejavuje sa tu jedna zo základných zásad systému dane z pridanej hodnoty, a to zásada neutrálneho dopadu dane.
Na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené (C-189/ 18 Glencore Agriculture Hungary). Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (C-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
jeho hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (C-285/11 Bonik). Každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden). Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: - dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník; pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby (§ 19 ods. 1 zákona o DPH); pri službe daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), - daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom
dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), - zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar alebo služba dodaná (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
38. Splnenie vyššie uvedených podmienok však platiteľ dane musí byť schopný preukázať spôsobom, aký predpokladá procesný predpis, teda v prípade uplatnenia odpočtu DPH Daňový poriadok, korigovaný právom Európskej únie. Rozsah a spôsob dokazovania je ustanovený v § 24 Daňového poriadku.
39. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je
konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. 40.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného
súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53). 41. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
42. Kasačný súd má za preukázané, že cesta, ktorej vlastníkom je sťažovateľ, bola predmetom financovania z prostriedkov z dotácie Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá nemala podnikateľský zámer a jej cieľom bola predovšetkým podpora lesa a vlastníka lesa ako takého, ktorý v ňom hospodári za účasti všetkých vlastníkov lesa.
43. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 49a zákona o DPH kasačný súd uvádza, že sťažovateľ by mal právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH v prípade, že by ako platiteľ dane použil uplatnenú daň z faktúr za stavbu lesnej cesty v plnej miere na zdaniteľné plnenia pri uskutočňovaní svojich dodávok tovarov a služieb. Je pri tom podstatné, aby vybudovanú cestu mal platiteľ dane v majetku a bola využívaná na ekonomické účely. Ak je vybudovaná cesta využívaná aj na iné účely ako podnikateľské, uplatnenie dane sa riadi podľa § 49a zákona o DPH a sťažovateľ má právo uplatniť si odpočítanie dane v rozsahu, v akom je cesta používaná na ekonomickú činnosť.
44. Platiteľ dane pri nadobudnutí nehnuteľného investičného majetku, ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa dane a ktorý bude používať na podnikanie a zároveň a aj na iné účely ako na podnikanie, nemá právo na odpočítanie celej dane na vstupe, ale môže si uplatniť odpočítanie dane len vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu použitia nadobudnutého majetku na podnikanie. Platiteľ dane pri obstaraní nehnuteľného investičného majetku, ktorý použije na podnikanie, ako aj na iné účely ako na podnikanie, musí rozdeliť vstupnú daň na časť, ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia časti majetku na iný účel ako na podnikanie, a na časť, ktorú môže odpočítať, pretože majetok čiastočne použije na podnikanie.
45. Zákon o DPH v § 49a ustanovuje určenie pomeru použitia nehnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Tento pomer platiteľ DPH určuje podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa doby používania nehnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, ktoré objektívne odráža rozsah použitia tohto majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.
46. Správca dane vo vyrubovacom konaní preveroval používanie lesnej cesty za odplatu organizáciami, od ktorých potvrdenia urbariát predložil až v súdnom konaní na najvyšší súd a konštatoval, že: - Poľnohospodárske družstvo Vinohrady má uzatvorenú zmluvu o prenájme poľnohospodárskych pozemkov s urbariátom, nie o využívaní lesnej cesty; - Vlastníkom lesa Horňa pozemkové spoločenstvo boli za používanie lesnej cesty v roku 2013 vystavené 2 faktúry, každá vo výške 200 Eur; - Poľovnícke združenie Holub podľa dokladov uhradilo urbariátu v zmysle nájomnej zmluvy bezhotovostne dňa 28. februára 2011 sumu 114,32 Eur, dňa 06. februára 2012 sumu 114,32 Eur a dňa 19. februára 2013 sumu 114,32 Eur. Z predložených účtovných evidencií správca dane zistil, že urbariát k predmetným platbám nevystavil faktúry s DPH a neuviedol a neodviedol DPH za príslušné obdobia I.Q/2011, 2/2012 2/2013; - Združenie vlastníkov Bezej podľa vyjadrenia a predložených dokladov lesnú cestu v roku 2012 a 2013 nepoužívalo; - Združenie podielových vlastníkov pozemkov Choňkovce podľa vyjadrenia a dokladov lesnú
cestu v roku 2012 a 2013 nepoužívalo, pretože vzniklo podľa vyjadrenia jeho zástupcu v júli 2014. 47. Z uvedených skutočností vyplýva, že lesná cesta bola minimálne používaná inými organizáciami v období, keď bol sťažovateľ platiteľom dane, pričom predloženie potvrdení od týchto organizácií až v odvolacom konaní pred najvyšším súdom a nie vo vyrubovacom konaní môže evokovať účelovosť konania sťažovateľa.
48. Pokiaľ ide o využívanie cesty požiarnikmi, zdravotníkmi, lesnou strážou, políciou a ostatnými zložkami, ktorým to vyplýva zo zákona, bolo uvedené, že ide odhadom o 0,1 % z celkového využitia lesnej cesty, ale žiadne dôkazy toto tvrdenie nepodporili.
Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku navyše uviedlo, že ak je cesta používaná bezplatne na verejné účely, teda aj na účely iné ako podnikateľské, uplatnenie dane sa riadi podľa §49a zákona o DPH. 49. Kasačný súd uvádza, že bolo povinnosťou sťažovateľa predložiť dôkazy o svojom tvrdení v akej miere, resp. v akom pomere cestu využíval predovšetkým na podnikateľskú činnosť, užívanie štátnymi orgánmi a iné užívanie. Sťažovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno v súvislosti s využívaním lesnej cesty na jeho zdaniteľné plnenia, keď si z jej nadobudnutia uplatňoval právo na odpočítanie dane, pričom toto dôkazné bremeno neuniesol vzhľadom na prihliadnutie jej nepreukázaného využívania v plnej miere iba na podnikateľské účely.
Pri uplatnení dane z dokladov za stavbu lesnej cesty bol sťažovateľ povinný preukázať akú a v akej miere vykonával ekonomickú činnosť v súvislosti s uplatneným právom na odpočítanie dane. Pokiaľ by ako platiteľ dane použil uplatnenú daň z faktúr za stavbu lesnej cesty v plnej miere na zdaniteľné plnenia pri uskutočňovaní svojich dodávok tovarov a služieb, mal by právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Podľa názoru kasačného súdu si svoju povinnosť nesplnil. Uplatnil si celú výšku DPH za august 2012, ale nepreukázal použitie lesnej cesty v plnej výške na svoju ekonomickú činnosť, ani nepreukázal žiadny pomer jej použitia na zdaniteľné obchody v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Potvrdenia o používaní lesnej cesty inými organizáciami predložené sťažovateľom nepotvrdili skutočnosti tak, ako ich deklaroval sťažovateľ. 50.
Vo vzťahu k uplatneniu § 81 ods. 6 zákona o DPH kasačný súd uvádza, že na základe žiadosti sťažovateľa o zrušenie registrácie platiteľa DPH z dôvodu nedosahovania zákonom stanoveného obratu, bola podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH zrušená registrácia dobrovoľného platiteľa DPH a určené posledné zdaňovacie obdobie december 2013. Sťažovateľ bol ako platiteľ DPH povinný podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH odviesť daň z majetku, pri ktorého nadobudnutí si daň úplne alebo čiastočne odpočítal. Daň sa vypočítava zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Podľa údajov z informačného systému finančnej správy, v poslednom podanom daňovom priznaní DPH za december 2013 sťažovateľ ako platiteľ dane neuviedol daňovú povinnosť pri zrušení registrácie podľa §81, teda nepriznal daňovú povinnosť z odvodu majetku, z ktorého si uplatnil právo na odpočítanie dane.
Pokiaľ si sťažovateľ uplatnil DPH z celej vstupnej ceny zaradeného majetku ako základu dane, potom bol povinný odviesť DPH v určenom poslednom zdaňovacom období december 2013 v podanom daňovom priznaní DPH, pričom základom dane bola zostatková cena majetku k 31. decembru 2013 vo výške 715.718,96 Eur a z toho vypočítaná 20% DPH vo výške 143.143,792
Eur. Sťažovateľ túto daň neodviedol a nepodal ani dodatočné daňové priznanie. 51. K neodvedeniu dane sa sťažovateľ nevyjadril, iba v kasačnej sťažnosti namietal, že uvedené nesúvisí s vecou, pričom má vedomosť, že uplatnenú DPH na žiadnu ekonomickú činnosť nemôže použiť, čo zákon o DPH striktne požaduje. Každý daňový subjekt si musí byť vedomý nielen svojich práv pri uplatnení DPH, ale aj povinností pri ukončení registrácie za platiteľa DPH. 52.
Vo vzťahu k námietke nerešpektovania právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v rozsudku sp. zn. 6Sžf/66/2015 kasačný súd uvádza, že táto je zavádzajúca. Najvyšší súd zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nespĺňalo požiadavku zákonodarcu na riadne zistený skutkový stav podľa § 63 daňového poriadku, teda nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, ku ktorému absentoval logicky vyhodnotený a riadne posúdený právny stav. V tomto konaní preskúmavané napadnuté rozhodnutie tieto požiadavky spĺňa a kasačný súd konštatuje, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa.
V. Záver
53. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 54. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2023