8Sžfk/89/2020

I. Priebeh administratívneho konania

obdobie november 2014. 2. Dňa 4. marca 2015 odoslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) č. 9410401/5/425222/2015/KruD orgánom finančnej správy Českej republiky vo veci preverenia obchodov žalobkyne so spoločnosťou ALLIED GROCERS s.r.o., Francouzská 893/21, Brno - Strěd, Zábrdovice, 60200 Brno (ďalej len „ALLIED GROCERS s.r.o.“) za zdaňovacie obdobia august a november 2014, konkrétne o preverenie prepravy tovaru, ak bola zabezpečená českými daňovými subjektmi.

Konkrétne žiadal o „v zmysle CMR č. SK2280000 (faktúra č. Z2014/097) a CMR č. 2585246 (faktúra č. Z2014/0142) bol prepravcom Váš daňový subjekt, prosíme o preverenie tejto prepravy a tiež preverenie či uvedené vozidlo č. U. XKKX je vozidlom Vášho daňového subjektu (v prípade aj kto je majiteľom a či existuje nejaká zmluva resp. iný doklad o nájme tohto vozidla), a či bolo spôsobilé na prepravu takého množstva tovaru. V prípade ak bolo motorové vozidlo (ktorým bol tovar prepravený) nejak špeciálne upravené, prosíme uviesť tieto zmeny a zdokladovať tvrdenia daňového subjektu. Prosíme o zaslanie všetkých dokladov - technický preukaz, doklady potvrdzujúce úpravu do vozidla resp. iné).“

5. Dňa 23. marca 2015 odoslal správca dane žiadosť o MVI č. 9410401/83347/2015/KruD orgánom finančnej správy Chorvátskej republiky vo veci preverenia obchodov žalobkyne so spoločnosťou HR SIMUNEC PROMET d.o.o. za zdaňovacie obdobie november 2014.

7. Dňa 16. apríla 2015 požiadal správca dane o reklamáciu odpovede orgánov finančnej správy Poľskej republiky č. 20428/15/Maz zo dňa 2. apríla 2015, keďže nebola podľa správcu dane dostatočne vybavená a odpovede na žiadané otázky boli „nedostatočne zodpovedané a preverené.“ Odpovede, na ktoré sa orgány finančnej správy Poľskej republiky odvolávali neboli správcovi dane k dispozícii (mali byť vyžiadané iným miestne príslušným správcom dane), sú pre neho neidentifikovateľné a pravdepodobne za iné zdaňovacie obdobia.

2014. 9. Dňa 14. mája 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď orgánov finančnej správy Nemeckej spolkovej republiky č. 21888/15/Maz zo dňa 8. mája 2015 na jeho žiadosť zo dňa 9. marca 2015 (bod 4).

11. Správca dane rozhodnutím č. 20235512/2015 zo dňa 15. mája 2015 prerušil daňovú kontrolu v predmetnej veci od 20. mája 2015 s odkazom na § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) z dôvodu, že „začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.“ Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že dôvodom prerušenia daňovej kontroly malo byť odoslanie žiadostí o MVI č. 9410401/5/425222/2015 zo dňa 26. februára 2015 (bod 2), č. 9410401/5/425251/2015 zo dňa 26. februára 2015 (bod 3), č. 9410401/83347/2015 zo dňa 20. marca 2015 (bod 5) a č. 9410401/289499/2015 zo dňa 16. apríla 2015 (bod 8). Daňová kontrola mala byť prerušená „do obdržania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť.“

Dňa 29. júla 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď orgánov finančnej správy Chorvátskej republiky č. 27556/15/PETP zo dňa 14. júla 2015 na jeho žiadosť zo dňa 23. marca 2015 (bod 5). 14.

15. Dňa 21. júla 2016 bola správcovi dane doručená e-mailová správa žalovaného zo dňa 20. júla 2016, podľa ktorej „PL daňová správa nám oznámila, že nemá žiadne nové informácie k prípadu a zaslanú odpoveď považuje za konečnú.“ Išlo o komunikáciu k žiadosti správcu dane k jeho žiadosti zo dňa 4. marca 2015 (bod 3), v nadväznosti na jeho reklamáciu zo dňa 16. apríla 2015 (bod 7).

18. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101141111/ 2018 zo dňa 11. júna 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobkyni rozdiel v sume 33.733,12 € na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014, nepriznal žalobkyni uplatnený odpočet za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 26.166,10 € a vyrubil žalobkyni daň v sume 7.567,02 € za predmetné

19. K námietke prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) správca dane poukázal na § 61 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa Daňového poriadku neplynú. Správca dane zastával názor, že ak požiadal o MVI a z tohto dôvodu prerušil daňovú kontrolu, nevie reálne odhadnúť, kedy bude v daňovej kontrole pokračovať. Okrem možnosti urgovania nemá k dispozícií žiadne právne prostriedky, ako urýchliť odpoveď dožiadaného orgánu či odstrániť jeho nečinnosť. Keďže počas prerušenia daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynula, nebola prekročená ani maximálna lehota na jej vykonanie. Správca dane poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 20. mája 2015 do 20. júla 2016 (bod 16).

20. K odpovedi na žiadosť č. 9410401/5/425251/2015/KruD správca dane uviedol, že táto bola ako nedostatočne vybavená reklamovaná. Žiadny zákon pritom nezakazuje správcovi dane zaslať reklamáciu na nedostatočnú odpoveď. Odpovede, na ktoré poukázali orgány finančnej správy Poľskej republiky vo svojej nedostatočnej odpovedi zo dňa 2. apríla 2015 (bod 6) sa podľa správcu dane týkajú pravdepodobne iných zdaňovacích období a ide o odpovede, ktoré neboli prijaté miestne príslušným správcom dane, sú teda pre správcu dane

Podľa prepočtu odvolacieho orgánu bola aktívna dĺžka výkonu daňovej kontroly 361 dní, čo je v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 23. K žiadosti o MVI č. 9410401/5/425251/2015/KruD žalovaný uviedol, že aj táto bola dôvodom prerušenia daňovej kontroly, pričom až obdržanie podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť v súvislosti s touto žiadosťou, sa považuje za pominutie dôvodov na prerušenie daňovej kontroly. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že z prekladu pôvodnej odpovede zo dňa 13. apríla 2015 vyplývalo, že kompetentný orgán daňovej správy Poľskej republiky odpoveď poskytne a obsahuje tiež informáciu, že poľskej finančnej správe už boli zaslané aj iné žiadosti, na ktoré poskytla odpoveď. Správca dane preto dôvodne túto odpoveď neakceptoval ako úplnú, dostatočnú a konečnú, keďže neobsahuje odpovede na ním položené otázky a ďalšie poľskou finančnou správou označené odpovede boli pre neho neidentifikovateľné. Doručená odpoveď tiež obsahuje vadu, ktorou je chybný preklad.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

26. Vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly žalobkyňa uviedla, že jej účelom je zabezpečiť neplynutie lehôt v prípade existencie zákonnom uznaných prekážok brániacich pokračovaniu v daňovej kontrole. Poukazovala na skutočnosť, že odpoveď na žiadosť o MVI č. 9410401/ 5/425251/2015/KruD prišla správcovi dane už dňa 13. apríla 2015 (odpoveď zo dňa 2. apríla 2015). Z odpovede je zrejmé, že orgány finančnej správy Poľskej republiky využili svoje oprávnenie podľa čl. 7 v spojení s čl. 54 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie; ďalej len „Nariadenie“) a odmietli správcovi dane poskytnúť vyžiadané informácie. Odkázali pritom na predchádzajúce 4 ďalšie žiadosti o MVI, ktoré sa týkali rovnakého daňovníka a rovnakých transakcií. Žalobkyňa zastávala názor, že správca dane nemá oprávnenie „neakceptovať“ postup orgánov finančnej správy Poľskej republiky, tento postup spochybňovať či reklamovať ich odpoveď. Nesprávnosť postupu správcu dane

K tvrdeniu správcu dane, že nevedel identifikovať odpovede označené orgánmi finančnej správy Poľskej republiky žalobkyňa dodala, že tento záver neobstojí, keďže tieto odpovede mal a mohol identifikovať žalovaný. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že konečná odpoveď orgánov finančnej správy Poľskej republiky akcentovaná správcom dane bola v znení, že jej odpoveď zo dňa 2. apríla 2015 je konečná. V júli 2016 tak správca dane nezískal žiadne informácie, ktoré by mu neboli známe už v apríli 2015.

30. K správnej žalobe sa vyjadril aj žalovaný podaním zo dňa 5. apríla 2019, v ktorom, zotrvávajúc na svojej právnej a skutkovej argumentácii uvedenej v rozhodnutí žalovaného, navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť. 31. Žalobkyňa vo svojej replike v podstatnom zotrvala na argumentoch uvedených už v správnej žalobe.

33. Vyjadrením zo dňa 20. marca 2020 žalovaný zdôraznil, že ak správca dane nedostal dostatočné odpovede na všetky svoje otázky uvedené v žiadosti o MVI, resp. odpoveď nie je jednoznačná a nepotrebuje položiť nové otázky, je oprávnený dožadovať sa dôsledného a jednoznačného vybavenia svojej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií formou reklamácie. Reklamácia mala byť odoslaná e-mailom zo dňa 16. apríla 2015.

žalovaný doložil kópiami dokladov. 34. Správny súd rozsudkom č. k. 11 S 259/2018-183 zo dňa 27. mája 2020 (ďalej len „napádaný rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zamietol žalobu žalobkyne.

Dňa 13. apríla 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď orgánov finančnej správy Poľskej republiky, ktorú následne správca dane reklamoval (žalovaný túto reklamáciu odoslal dňa 16. apríla 2015). Rozhodnutím zo dňa 15. mája 2015 správca dane prerušil od 20. mája 2015 daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a zaslal žiadosti o MVI, ktoré v odôvodnení rozhodnutia identifikoval (išlo o žiadosti o MVI do Českej republiky, Poľskej republiky a Chorvátskej republiky). Správny súd zastáva názor, že išlo o dôvodné prerušenie daňovej kontroly, a to s ohľadom na potrebu preverenia žalobkyňou predložených podkladov.

36. K odpovedi orgánov finančnej správy Poľskej republiky, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 13. apríla 2015, správny súd uviedol, že je nesporný nesprávny preklad tejto odpovede. Rovnako správny súd považoval za dôvodný postup správcu dane, pokiaľ túto odpoveď považoval za nezrozumiteľnú, resp. neposkytujúcu odpoveď na požadované údaje, a preto ju reklamoval dňa 16. apríla 2015. Samotná skutočnosť, že reklamácia nie je upravená Nariadením podľa správneho súdu nesvedčí tomu, že by takýto postup bol nemožný alebo v rozpore so zákonom. Správca dane sa podľa názoru správneho súdu dôvodne domáhal poskytnutia relevantnej odpovede na svoju žiadosť, keďže táto mu nebola poskytnutá a neboli ani jasne vymedzené konkrétne dôvody odmietnutia poskytnutia informácií.

37. Správny súd tiež zastáva názor, že je rozdiel medzi čl. 7 a čl. 54 Nariadenia. Z čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia vyplýva, že žiadaný orgán poskytne žiadajúcemu orgánu v ďalšom členskom štáte informácie za podmienky (okrem iných), že „množstvo a povaha žiadostí o informácie podaných žiadajúcim orgánom v rámci konkrétneho obdobia nespôsobuje žiadanému orgánu neprimerané administratívne zaťaženie.“ Správny súd uviedol, že príslušným orgánom finančnej správy Poľskej republiky bola v marci 2015 zaslaná len jedna žiadosť týkajúca sa zdaňovacieho obdobia august a november 2014. V roku 2014 (teda v inom období) mali byť predmetným orgánom doručené ďalšie 4 žiadosti, ktoré sa týkali toho istého daňovníka, ale iných zdaňovacích období, na ktoré však už boli poskytnuté odpovede.

Vo vzťahu k reklamácií odpovede orgánov finančnej správy Poľskej republiky správny súd uviedol, že žalovaný e-mailom zo dňa 21. júla 2016 oznámil správcovi dane, že orgány finančnej správy Poľskej republiky nemajú žiadne nové informácie a odpoveď doručenú správcovi dane dňa 13. apríla 2015 je potrebné považovať za konečnú.

Správny súd konštatoval, že daňová kontrola u žalobkyne prebiehala od 20. februára 2015 do 19. mája 2015 (t. j. 89 dní), prerušená bola v období od 20. mája 2015 do 21. júla 2016 vrátane (pričom toto obdobie sa podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku nepočíta do lehoty na vykonanie daňovej kontroly) a ďalej pokračovala od 22. júla 2016 do 18. apríla 2017 vrátane (t. j. 271 dní). Výkon daňovej kontroly preto trval 360 dní. Správny súd preto dospel k právnemu názoru, že maximálna ročná lehota pre vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

43. Sťažovateľka považuje za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nesprávne právne posúdenie správneho súdu týkajúce sa jej námietky prekročenia maximálne dĺžky daňovej kontroly a s tým súvisiacej námietky nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly.

44. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ správcovi dane bola dňa 13. apríla 2015 doručená odpoveď orgánov finančnej správy Poľskej republiky zo dňa 2. apríla 2015 vo vzťahu k jeho žiadosti o MVI z marca 2015, neexistuje žiadne zákonné ustanovenie či článok Nariadenia, ktoré by umožňovali správcovi dane doručenú odpoveď reklamovať. Správca dane

45. Sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, že otázky obsiahnuté v spornej žiadosti o MVI už boli orgánmi finančnej správy Poľskej republiky zodpovedané v jej predchádzajúcich odpovediach a týkali sa skutkovo zhodných obchodných transakcií.

46. Sťažovateľka zastáva názor, že orgány finančnej správy Poľskej republiky riadne právne a skutkovo vymedzili dôvod odmietnutia poskytnutia informácií. Z poľského a anglického znenia odpovede je totiž zrejmé, že sa odvolávajú na čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia a dôvodom je už predchádzajúce zaslanie odpovedí na predchádzajúce žiadosti orgánov finančnej správy Slovenskej republiky (vo veci toho istého daňového subjektu, ktoré sa týkajú zhodných obchodných prípadov).

Z dodatočne predloženej komunikácie z júna 2016 vyplýva, že 21. apríla 2015 mal byť žalovaným zaslaný nejaký dopyt, ktorý však nie je súčasťou administratívneho spisu a nie je zrejmé, čo bolo jeho obsahom. Odpoveď orgánov finančnej správy Poľskej republiky z júla 2016 súčasne deklaruje, že orgány finančnej správy Poľskej republiky nemajú žiadne nové informácie, ktoré by mohli poslať. Sťažovateľka poukázala aj na nezrozumiteľnosť časových údajov v odpovediach finančnej správy Poľskej republiky z júna a júla 2016, ktoré boli predložené počas súdneho konania a ktoré správca dane a žalovaný nevysvetlili. Táto komunikácia však už neprebiehala podľa Nariadenia, preto nebola splnená podmienka pre prerušenie daňovej kontroly, a súčasne nebola obsiahnutá v administratívnom spise, preto sa k nej sťažovateľka nemohla riadne vyjadriť.

V danom prípade je podľa sťažovateľky momentom pominutia dôvodov prerušenia okamih, kedy už vo veci neprebieha žiadne získavanie informácií podľa osobitných predpisov. Podľa názoru sťažovateľky v jej prípade k tomuto došlo dňa 4. januára 2016 (doručením odpovede na MVI od orgánov finančnej správy Českej republiky). Celková dĺžka daňovej kontroly vo veci sťažovateľky preto podľa jej názoru presiahla jeden rok.

2. Aký časový rámec je nutné brať do úvahy pre posúdenie „konkrétneho obdobia“ pre skúmanie množstva a povahy žiadostí pri zisťovaní splnenia podmienok podľa čl. 54 ods. 1 písm. a)? 3. Je možné za naplnenie požiadaviek upravených v čl. 54 ods. 6 považovať takú odpoveď žiadaného orgánu, ktorý poukáže na viacero svojich predchádzajúcich odpovedí, ktoré sa týkali identických tovarových transakcií medzi rovnakými dvoma daňovými subjektami v dožiadanom a žiadajúcom štáte v rozhodujúcom období? Má na uvedené posúdenie vplyv skutočnosť, že v jednotlivých žiadostiach sa opakovali prakticky identické otázky s výnimkou konkrétnych faktúr, ktoré sú pochopiteľne za jednotlivé obdobia odlišné?

51. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

IV. Posúdenie kasačného súdu

52. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 53. Sťažovateľka svojou kasačnou sťažnosťou žiadala kasačný súd, aby posúdil (i) či možno prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu podania „reklamácie“ odpovede na žiadosť o MVI správcom dane, (ii) či je správca dane oprávnený „reklamovať“ odpoveď na žiadosť o MVI, s ktorej obsahom nie je stotožnený, (iii) či je vnútroštátny súd oprávnený posudzovať zákonnosť odmietnutia odpovede zahraničných orgánov na žiadosť správcu dane o MVI, (iv) či je ukončenie prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI viazané na získanie takých odpovedí (odpovedí takej kvality), ktoré sú podľa správcu dane dostatočné na to, aby z nich správca dane mohol určiť daňovú povinnosť, a v kontexte odpovedí na už uvedené právne otázky má kasačný súd posúdiť, (v) či v predmetnej veci bola prekročená lehota podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku na uskutočnenie daňovej kontroly. Tiež žiadala o predloženie prejudiciálnych otázok SD EÚ.

Ide najmä o oprávnenie vstupu do sídla spoločnosti, miesta podnikania či prevádzok, vyžadovania a zapožičania dokladov a iných vecí mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu či prístupu k softvérom a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa pri svojej činnosti (§ 45 ods. 2 písm. f), g) a h) Daňového poriadku). Výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý predstavuje jeden z najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach nadväzujúcich na uskutočnenú daňovú kontrolu (§ 47 a nasl. Daňového poriadku).

56. Sledujúc cieľ zabránenia šikanóznemu výkonu daňových kontrol a neúmernému (neprimeranému) zaťažovaniu daňových subjektov nad rámec nevyhnutne potrebného rozsahu pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly dospela judikatúra k záveru, že lehota pre vykonanie daňovej kontroly je lehotou prekluzívnou. Jej prekročenie je tak spojené jednak so zánikom oprávnenia správcu dane vykonávať ďalšie úkony v daňovej kontrole (ďalšie zásahy do sféry základných práv a slobôd daňového subjektu) a môže mať dopad aj na samotnú zákonnosť protokolu vyhotoveného z daňovej kontroly poznačenej neprimeranou dĺžkou (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna 2010).

58. Pokiaľ správca dane zvažuje fakultatívne prerušenie daňovej kontroly je stále viazaný požiadavkou výkonu daňovej kontroly (ako celku) v nevyhnutnom rozsahu (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku) a požiadavkou dbať pri výkone daňovej kontroly na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).

59. Fakultatívne prerušenie daňovej kontroly nemožno vnímať ako faktický prostriedok predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ale je dôsledne potrebné sledovať jeho účel. Správca dane preto musí zvažovať, či je fakultatívne prerušenie daňovej kontroly z hľadiska jej výkonu dôvodné a účelné.

61. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku: „Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.“

63. Ustanovenie § 61 ods. 4 v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku upravuje v nadväznosti na dôvody prerušenia daňovej kontroly moment ukončenia tohto prerušenia. Tým je pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Z ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku je teda zrejmé, že pokračovanie v daňovej kontrole nezávisí od úvahy správcu dane, ale je naviazané na objektívnu skutočnosť - pominutie dôvodu prerušenia konania.

65. Pre rozhodnutie v prejednávanej veci je podstatné že z pohľadu správcu dane je pod poskytnutím konečnej odpovede potrebné rozumieť (i) odpoveď, z ktorej je zrejmé, že podľa dožiadaného orgánu ňou boli s konečnou platnosťou zodpovedané otázky vymedzené správcom dane v žiadosti o MVI a nie je dôvodné už očakávať ďalšie informácie, ale aj (ii) odpoveď, v ktorej orgán zahraničnej daňovej správy výslovne odmietne správcovi dane poskytnúť vyžiadané informácie pričom z obsahu tohto odmietnutia je dôvodné vyvodiť, že nemožno očakávať poskytnutie ďalších informácií.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že skutočným dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola potreba získania informácií podľa Nariadenia (bod 11). V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane poukázal na 4 zaslané žiadosti o MVI, jednou z nich bola aj žiadosť o MVI č. 9410401/5/425251/2015/KruD orgánom finančnej správy Poľskej republiky vo veci preverenia obchodov žalobkyne so spoločnosťou MACIEJ DYDUCH (bod 3 a 11). Konanie o nej malo odôvodniť najdlhšiu časť prerušenia daňovej kontroly. 67.

68. Kasačný súd po vyhodnotení obsahu tejto odpovede konštatuje, že ide o odpoveď jasnú a zrozumiteľnú, pričom je z nej zrejmé, že ide aj o odpoveď konečnú. Z otázky správcu dane obsiahnutej v žiadosti o MVI vyplýva, že vo vzťahu k obchodom sťažovateľky s daňovým subjektom MACIEJ DYDUCH sa správca dane dopytoval najmä na motorové vozidlo U. XKKX, osobitne či ide o vozidlo poľského daňového subjektu, či bolo spôsobilé na prepravu takého množstva tovaru, prípadne žiadal uviesť jeho úpravy pre potreby prepravy tovaru a zaslať kópie dokladov k vozidlu.

Pokiaľ ho preto orgány finančnej správy Poľskej republiky odkázali na svoje predchádzajúce odpovede a odmietli znova poskytnúť odpoveď na už zodpovedané otázky správcu dane, bolo jeho úlohou tieto odpovede pre potreby daňovej kontroly zabezpečiť a vyhodnotiť ich vzťah k prebiehajúcej daňovej kontrole.

71. Na už uvedených skutočnostiach v zásade nič nemení reálne zistená vada slovenského prekladu odpovede orgánov finančnej správy Poľskej republiky. Sťažovateľka nemôže niesť zodpovednosť za vady prekladu zabezpečeného žalovaným, pokiaľ je originálna odpoveď (v poľskom aj anglickom jazyku) dostatočne jasná a určitá. 72. Čo sa týka označeného dôvodu odmietnutia poskytnutia vyžiadaných informácií (čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia) kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľkou v tom, že z Nariadenia a ani z iných právnych predpisov nevyplýva vnútroštátnym orgánom Slovenskej republiky kompetencia a právomoc posudzovať správnosť a zákonnosť takéhoto odmietnutia orgánmi finančnej správy Poľskej republiky. Pokiaľ preto správny súd konštatoval nezákonnosť postupu orgánov finančnej správy Poľskej republiky, resp. jej rozpor s čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia, prekročil svoju právomoc.

74. Pokiaľ dôjde k odmietnutiu poskytnutia informácií zo strany zahraničných orgánov daňovej správy, podľa kasačného súdu ani Nariadenie a ani zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní nepoznajú proces „reklamácie“ takéhoto vybavenia žiadosti o MVI či formu iného opravného prostriedku. Pokiaľ takýto opravný

75. V kontexte uvedeného „reklamácia“ odpovede zahraničnej daňovej správy na MVI, ktorá nie je právom upraveným konaním o inej skutočnosti a nie je ani právom upraveným procesom získavania informácií podľa Nariadenia (ani jeho súčasťou), nepredstavuje podľa kasačného súdu dôvod prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

Daňová kontrola bola prerušená len po dobu získania odpovedí na zostávajúce 3 žiadosti o MVI vymedzené správcom dane (bod 11). Posledná odpoveď na tieto žiadosti o MVI prišla dňa 11. januára 2016 (bod 14). Týmto dňom pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a aj dôvody prerušenia plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

78. V nadväznosti na návrh sťažovateľky na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bod 49) kasačný súd konštatuje, že absenciu kreovania procesu „reklamácie“ odpovede na MVI a absenciu právomoci vnútroštátnych orgánov posudzovať zákonnosť odmietnutia odpovede na žiadosť o MVI zo strany orgánov zahraničnej finančnej správy považoval za skutočnosti, ktoré z Nariadenia (a najmä z absencie akejkoľvek relevantnej úpravy, nepopieranej ani správcom dane a žalovaným) jednoznačne vyplývajú (acte claire), čo vylučuje dôvodnosť a účelnosť žalobkyňou požadovaného postupu. Vo zvyšnej časti už rozhodnutie kasačného súdu vychádza výlučne z aplikácie vnútroštátneho práva týkajúceho sa prerušenia daňovej kontroly (§ 61 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 4 a 5 v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku), preto otázky formulované sťažovateľkou (týkajúce sa podmienok pre odmietnutie poskytnutia informácií podľa čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia) vyhodnotil kasačný súd ako irelevantné pre rozhodnutie vo veci.

V. Záver

79. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd rozhodujúci na základe kasačných námietok vymedzených sťažovateľkou zistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Preto postupom podľa § 462 ods. 1 napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 80. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, v nadväznosti na závery kasačného súdu o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, posúdiť dopady tejto vady na záver o zákonnosti protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu vo vyrubovacom konaní a vplyv tejto skutočnosti na zákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. 81. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 82. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. júla 2022