8Sžfk/91/2020

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 100078679/2019 z 8. januára 2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) číslo: 101523226/2018 zo 7. augusta 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 7300,- € za zdaňovacie obdobie apríl 2014. 2. Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že správca dane dokazovaním v priebehu daňovej kontroly zistil, že u dodávateľa, ktorý bol uvedený na preverovanej faktúre - TVOJEAUTO, s.r.o. (právny nástupca STAVAP PLUS s.r.o.) faktúra č. 2014/022 z 30. apríla 2014, fakturovaný odpredaj osobného vozidla AUDI A6, suma bez DPH 36500,- €, DPH 7300,- €, spolu 43800,- € nebolo možné preveriť, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený tak, ako je uvedené na faktúre predloženej ku daňovej kontrole, pričom správcovi dane vznikla pochybnosť o uskutočnení zdaniteľného plnenia práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Bola vystavená faktúra, ale na jej základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa TVOJEAUTO, s.r.o. a tým nebolo preukázané právo na odpočítanie dane u odberateľa - žalobcu. Predmetné vozidlo bolo následne predané odberateľskou faktúrou č. 140100001 z 10. júna 2014, suma bez DPH 35000,- €, DPH 7000,- €, spolu 42000,- €. Existencia predmetu zdaniteľného plnenia teda sporná nebola. Správca dane v súvislosti s danou vecou ešte zdôraznil, že v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia bol konateľom žalobcu a rovnako deklarovaného dodávateľa - TVOJEAUTO, s.r.o. Erik Kalmár teda mal vedieť, od akého dodávateľa bol ojazdený automobil nakúpený. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, pričom v odôvodnení sa stotožnil s vyššie uvedenými závermi správcu dane.

4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu domáhajúc sa jeho zrušenia, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodil, že podľa jeho názoru bolo napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia dodajúc, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach.

oboznámení daňového subjektu s pochybnosťami správcu dane a o jeho vyzvaní, aby tieto odstránil. V súvislosti s touto námietkou tiež poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto námietkou vôbec nevysporiadal. Posledným tvrdením procesnej povahy bolo, že došlo k porušeniu ustanovenia § 47 písm. h/ daňového poriadku, pretože protokol neobsahoval vyhodnotenie dôkazov získaných pri výkone daňovej kontroly.

V danom prípade sa pochybnosti týkali výlučne osoby dodávateľa, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že pri neuznaní nároku na odpočítanie DPH je povinnosťou správcu dane preukázať objektívne skutočnosti, z ktorých bude nadovšetkú pochybnosť zrejmé, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane vedel alebo mal vedieť, že sa svojím konaním podieľa na daňovom podvode s DPH s tým, že poukazovanie na porušenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) bez zistenia objektívnych skutočností preukazujúcich vedomosť daňového subjektu o jeho účasti na podvodnom konaní je vo svetle judikatúry SD EÚ právne nepodstatné. 7.

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech právo na náhradu trov konania nepriznal. 8. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd poukázal na to, že spornou otázkou bolo právne posúdenie splnenia formálnych a vecných podmienok konkrétnych zdaniteľných obchodov (konkrétneho zdaniteľného obchodu - poznámka kasačného súdu), t.j. sporným je to, či daňové orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o neuznaní odpočítania dane z vyššie označených faktúr (označenej faktúry - poznámka kasačného súdu) od dodávateľa TVOJEAUTO, s.r.o. a spornou bola tiež otázka tvrdeného nezákonného postupu správcu dane, čo malo vyústiť do vydania nezákonného protokolu z vykonanej daňovej kontroly a jeho nepoužiteľnosti v následnom vyrubovacom konaní.

preto dožadovanie sa vydania takéhoto protokolu, pokiaľ žalobca nepreukázal splnenie týchto podmienok, nie je na mieste. Mal za to, že relevantným je to, či postupom daňových orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach, ktoré mu garantuje daňový poriadok, resp. právny poriadok ako taký vrátane medzinárodných Dohovorov. Preto správny súd dospel k záveru, že vydanie dvoch protokolov neznamená ukrátenie na právach žalobcu. V tejto súvislosti dodal,

11. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu ustanovenia § 47 písm. h/ daňového poriadku, pretože preukázané kontrolné zistenia v protokole uvedené sú. Vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov uviedol, že aj keď daňový poriadok používa tento termín, je potrebné toto interpretovať tak, že je to vyhodnotenie zhromaždených zistení v daňovej kontrole, pretože samotný proces dokazovania sa naplno prejaví až vo vyrubovacom konaní v súčinnosti s daňovým subjektom. Preto, ak protokol obsahoval uvedenie preukázaných kontrolných zistení, nemožno konštatovať, že by protokol nespĺňal zákonom požadovanú obsahovú náležitosť v zmysle § 47 písm. h/ daňového poriadku.

Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že k vzniknutým pochybnostiam nebola zaslaná písomná výzva nie je takou vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť celého protokolu vrátane všetkých zdaňovacích období, v ktorých boli zistené porušenia, pričom ohľadom týchto žalobcovi bola doručená výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, teda sa v rámci daňovej kontroly dozvedel a mal možnosť zaujať k nim stanovisko vrátane odstraňovania pochybností správcu dane.

15. Správny súd dôvodil, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt (žalobcu), od ktorého sa očakáva, že bude preukazovať skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje [§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. a/ daňového poriadku], a okrem iného aj to, že vykonal ekonomickú činnosť najmä vo forme dodania tovaru za protihodnotu rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeným na faktúre [§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH] dodajúc, že k uznaniu odpočítania dane musia byť splnené kumulatívne všetky vecné aj formálne podmienky. 16. Ďalej konštatoval, že v predmetnej veci sa jedná o prípad, keď žalobca splnil formálne podmienky, nakoľko disponuje faktúrou vystavenou od dodávateľa, avšak vecné podmienky neboli splnené v celom rozsahu, pretože bola síce preukázaná existencia osobného motorového vozidla, avšak chýbalo preukázanie jeho dodania určeným deklarovaným dodávateľom, preukázanie dodania na určené miesto - adresu dodania. Správny súd mal preto za to, že

V tejto súvislosti dodal, že správca dane vyzval žalobcu výzvou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, aby vzniknuté pochybnosti odstránil. 17. Čo sa týka rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane správny súd uviedol, že správca dane vykonal riadne dokazovanie podľa § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, nič nezanedbal, pričom žalobca si nesplnil svoju povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 1 daňového poriadku s tým, že nepovažoval za potrebné opakovať známe fakty a relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky o rozložení dôkazného bremena, a tiež o nutnosti materiálneho podkladu vystavených dokladov, z ktorej vyplýva, že faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie, t.j. doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.

dane. Preto súhlasil so záverom žalovaného, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, ak s odkazom na ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/ 2004 Z. z. nepriznal žalobcovi ním uplatnené právo na odpočítanie DPH. 19. Ďalej správny súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne rozoberal konkrétne rozhodnutia SD EÚ (rozsudok C-80/11 a C-142/11 z 21. júna 2012, C-255/02 - Halifax) , Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Krajského súdu v Bratislave.

20. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

Zároveň skonštatoval, že tvrdenie správneho súdu, že z textu ustanovenia § 46 ods. 8 daňového poriadku „je zrejmé aj to, v ktorých prípadoch sa protokol vôbec nevyhotovuje,“ je v rozpore s textom tohto zákonného ustanovenia, keď z každej daňovej kontroly je správca dane povinný vyhotoviť protokol. 22. Ďalej nesúhlasil s tvrdením správneho súdu ohľadom ním namietaného porušenia ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku správcom dane (bližšie bod 12 tohto rozsudku). Toto tvrdenie označil za právne nesprávne, nezakladajúce sa na pravde.

23. Za nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu považoval aj jeho stanovisko k nevyhodnoteniu kontrolného výkazu ako dôkazu v protokole z daňovej kontroly, čím podľa jeho názoru došlo zo strany správcu dane k porušeniu ustanovenia § 47 písm. h/

V tejto súvislosti poukázal na to, že vo svojom vyjadrení zo 6. decembra 2017 k zápisnici z 21. novembra 2017 výslovne požiadal správcu dane, aby s ohľadom na prenos dôkazného bremena v súvislosti s nemožnosťou správcu dane fyzicky preveriť účtovníctvo dodávateľov využil inštitút kontrolného výkazu podľa § 78a zákona o DPH, pričom správca dane do protokolu výslovne uviedol, že preveroval kontrolné výkazy dodávateľov, avšak žiadnym spôsobom svoje zistenia z týchto kontrolných výkazov v predmetnom protokole nevyhodnotil. Preto mu nie je známe, či jeho dodávatelia uviedli predmetné faktúry v kontrolných výkazoch a tým aj vo svojej daňovej evidencii a či daň

Správny súd sa priklonil k stanovisku finančných orgánov, že nepreukázal vznik daňovej povinnosti u svojho dodávateľa. V súvislosti s právnym posúdením veci uviedol, že vo svojom odvolaní, ako aj v správnej žalobe poukazoval na judikatúru SD EDÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžfk/1/2018, sp.zn. 6Sžfk/40/2018. 25. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie podľa § 462 ods.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 15. októbra 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 8Sžfk/91/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

29. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy a to vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu a ktorý zákonnosť nadväzujúcich rozhodnutí podmieňuje. Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

V podanej kasačnej sťažnosti odôvodňoval nesprávne právne posúdenie veci jednak vo vzťahu k vyhodnoteniu dôvodnosti žalobných bodov procesnej povahy, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu merita veci, t.j. či v prípade sťažovateľa boli alebo neboli naplnené zákonné podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

32. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH),

33. Kasačný súd následne pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti sťažnostných bodov, pričom sa v prvom rade venoval dôvodnosti sťažnostných bodov procesnej povahy. Vo vzťahu k argumentom sťažovateľa ohľadom pochybenia správcu dane spočívajúcom vo vyhotovení dvoch protokolov o výsledku daňovej kontroly, kasačný súd s poukazom na ustanovenie § 464 ods. 1 SSP odkazuje na odôvodnenie svojho skoršieho rozsudku sp.zn. 1Sžfk/35/2020 zo 16. februára 2022, konkrétne na odôvodnenie v bodoch 38 až 43, nakoľko právne závery o predostretej otázke sa vzťahujú aj na danú kasačnú sťažnosť, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z tej istej daňovej kontroly a k nej prislúchajúcim protokolom o výsledku daňovej kontroly.

zrušiť. 39. Kasačný súd s týmto záverom sťažovateľa nesúhlasí. Podľa názoru kasačného súdu je totiž súladné so všeobecne záväznou právnou úpravou - a paradoxne aj s právom chránenými záujmami sťažovateľa - keď prvostupňový orgán rozdelí zistenia z daňovej kontroly do dvoch výstupov. Takýto postup sa kasačnému súdu javí nielen ako prejav hospodárnosti a rýchlosti konania, ale prostredníctvom takéhoto postupu sa zabezpečuje čo najskoršie vecné ukončenie kontroly vo vzťahu k tým mesiacom tvoriacim predmet daňovej kontroly, v rámci ktorých príslušný orgán pochybenia a nezrovnalosti neidentifikoval.

Správca dane postupoval podľa názoru kasačného súdu v súlade so zákonom, keď z jednej daňovej kontroly vyhotovil jeden daňový protokol za zdaňovacie obdobia, v ktorých bol zistený rozdiel na dani a za zdaňovacie obdobia, v ktorých rozdiel na zistený nebol, a preto sa vyrubovacie konanie ani nezačalo.“ Obdobný záver vyplýva napr. z rozsudku kasačného súdu vo veci - sp.zn.: 5Sžfk/25/2017 zo dňa 31.01.2019 - „Čo sa týka námietky ohľadom vydania druhého protokolu, kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že uvedeným postupom správcu dane nebol sťažovateľ ukrátený na svojich subjektívnych právach, keď mu bolo umožnené realizovať všetky jeho procesné práva v zmysle daňové poriadku.

42. Naviac kasačný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľ vyhodnotil ako nedôvodnú nielen z dôvodu uvedeného v odseku vyššie, ale aj z dôvodu, že samotná kasačná sťažnosť (ako ani správna žaloba vo veci) neobsahovala takú vecnú argumentáciu, ktorá by čo i len podporne mohla potvrdiť, že vydaním dvoch protokolov vo veci došlo k zásahu do práv sťažovateľa (napr. tým, že mu bola vydaním dvoch protokolov odňatá možnosť účinne sa domáhať ochrany svojich práv).

34. Napriek tomu, že vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu vyhodnocoval aj dôvodnosť ďalšieho procesného sťažnostného bodu, ktorým sťažovateľ namietal porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, nebolo v tomto kasačnom konaní namieste odkazovať na toto odôvodnenie, pretože v zdaňovacom období apríl 2014, teda v posudzovanom prípade, bola skutková situácia iná.

36. Pokiaľ ide o právne posúdenie splnenia zákonných podmienok na priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 správca dane a následne žalovaný svoje rozhodnutie založili na tom závere, že nebolo možné preveriť, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený tak, ako je uvedené na faktúre predloženej k daňovej kontrole, keďže správcovi dane vznikla pochybnosť o uskutočnení zdaniteľného plnenia práve dodávateľom uvedeným na spornej faktúre, teda dodávateľom TVOJEAUTO, s.r.o., nakoľko jeho právny nástupca - spoločnosť STAVAP PLUS s.r.o. je nekontaktná, čoho následkom bolo, že správca dane nemal k dispozícii účtovné doklady deklarovaného dodávateľa.

nerealizovala v 2. štvrťroku 2014 žiadne nadobudnutie tovaru z členských štátov EÚ. 39. A napokon konajúce daňové orgány podložili svoj záver tým, že konateľ sťažovateľa a deklarovaného dodávateľa TVOJEAUTO, s.r.o. bol v rozhodnom období totožný, išlo o osobu Erika Kalmára, ktorý mal preto disponovať aj informáciami týkajúcich sa spoločnosti TVOJEAUTO, s.r.o., vrátane deklarovaného obchodu realizovaného medzi spoločnosťami TVOJEAUTO, s.r.o. a GOLD CARS s.r.o.

41. Za daného skutkového stavu preto bolo, podľa názoru kasačnému súdu, účelné vyhodnotiť aj zistenia správcu dane, ktoré vyplynuli z kontrolných výkazov (práve vo vzťahu k dodávateľovi TVOJEAUTO, s.r.o), ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, avšak sa neodrazili v argumentácii daňových orgánov. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd dodáva, že tieto zistenia môžu byť relevantné pri právnom posúdení veci a to v závislosti od toho, či daná faktúra bola alebo nebola zaúčtovaná dodávateľom, konkrétne, vo vzťahu k nepriznaniu nároku z dôvodu absencie niektorej z hmotnoprávnych podmienok tohto nároku (v danom prípade prichádza do úvahy nepreukázanie, že predmet plnenia dodala sťažovateľovi iná zdaniteľná osoba), respektíve pri splnení hmotnoprávnych podmienok, avšak za súčasného úniku dane prichádza do úvahy aj podvodné konanie, pri ktorom však dôkazné bremeno znáša správca dane. Ktorým smerom sa však bude uberať právne posúdenie veci bude možné ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere.

Samé o sebe však nie sú spôsobilé bezpochyby potvrdiť uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Za danej situácie, kedy správca dane spochybňuje skutočné dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, sa však javí ako nedostatočné vyhodnotenie kontrolného výkazu dodávateľa správcom dane uvedeným spôsobom, pretože pokiaľ by dodávateľ v kontrolnom výkaze sporné faktúry uviedol tak táto skutočnosť by tiež zrejme skôr preukazovala naplnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH spočívajúcej v dodaní tovaru zdaniteľnou osobou.

44. Súdny dvor EÚ vo vyššie citovanom rozsudku potvrdil, že preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok a podvodu na DPH sú rozdielne otázky. Inak povedané, v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok nie je zo strany správcu dane potrebné skúmať podvodné konanie resp. vedomosť toho, kto si uplatňuje nárok na odpočet DPH o podvodnom

V. Záver

45. Pre vyššie uvedené sa kasačný súd stotožnil s argumentami sťažovateľa týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH daňovými orgánmi, keď tento záver za daného zisteného skutkového stavu považuje nateraz za predčasný. V dôsledku toho zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a to s poukazom na ustanovenie § 462 ods. 2 SSP. V ďalšom konaní budú konajúce daňové orgány viazané právnym názorom kasačného súdu vysloveným v bodoch 40 až 44 tohto rozsudku (§ 469 SSP). 46. O trovách kasačného konania ako aj konania pred krajským súdom rozhodol Najvyšší správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 2 SSP tak, že úspešnému žalobcovi (sťažovateľovi) priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj konania pred krajským súdom. O výške náhrady rozhodne krajský súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. novembra 2022