8Sžfk/92/2020
ECLI:SK:NSSSR:2023:1017202154.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/311/2017
- IČS
- 1017202154
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Oberbank Leasing s.r.o., Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 35955015, zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36860107, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102361878/2017 zo dňa 13.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/311/2017-74 zo dňa 28.05.2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom spis. zn. 1S/311/2017 zo dňa 28.05.2020 Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102361878/ 2017 zo dňa 13.11.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím č. 101771271/2017 zo dňa 16.08.2017. Prvostupňovým
rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 194.150 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016, nadmerný odpočet nepriznal žalobcovi v sume 26.538,26 €.
2. Správny súd uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH právo na odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 v celkovej sume 1.240.860 €, z toho 20 % DPH v sume 206.810 € za nákup nehnuteľností a pozemkov na ul. 1. Mája 173/11 v Trenčíne. Predmetná faktúra bola vystavená dodávateľom nehnuteľností a pozemkov spoločnosťou BATA, a.s. na základe Kúpnej zmluvy č. 16362 zo dňa 08.09.2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou BATA, a.s. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim.
Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti špecifikované v článku I zmluvy, a to: pozemky parc. č. 341/1, 341/2 a 341/3 a stavby - súpisné číslo 173 a 6828 nachádzajúce sa v katastrálnom území J., evidované na LV č. XXXX (ďalej len kúpna zmluva). V zmysle článku II ods. 1 kúpnej zmluvy, predávajúci predáva nehnuteľnosť špecifikovanú v článku I tejto zmluvy a kupujúci ju kupuje do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu celkovo vo výške 1.034.050 € bez DPH, pričom takto určená kúpna cena pozostáva zo súčtu kúpnych cien za jednotlivé nehnuteľnosti.
Podľa článku II ods. 2 tejto zmluvy, ku kúpnej cene bude pripočítaná príslušná DPH v zmysle platných právnych predpisov. 3. Predaj predmetu zdaniteľného plnenia bol realizovaný z dôvodu prefinancovania pôvodnej kúpy nehnuteľností. Spoločnosť BATA, a.s. zakúpila v apríli 2016 nehnuteľnosť od pôvodného vlastníka spoločnosti Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. so zámerom budovu následne odpredať financujúcej spoločnosti a stať sa leasingovým nájomcom.
Preto zámerom spoločnosti BATA, a.s. bolo budovu zakúpiť a evidovať ako "Nehnuteľnosť na predaj" a po schválení celého procesu budovu odpredať leasingovej spoločnosti. Predmet kúpy a v tomto prípade aj uvedený na faktúre č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 bol odovzdaný na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu dňa 13.09.2016 a od tohto dňa sa spoločnosť BATA, a.s. stala leasingovým nájomcom. Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor č. V 5632/2016 zo dňa 13.09.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam a uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia v katastrálnom území J., pričom právne účinky vkladu nastávajú dňa 13.09.2016. Týmto dňom vznikla aj daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, t.j. dňom právoplatného rozhodnutia o povolení prevodu vlastníckeho práva k predmetu fakturácie z pôvodného vlastníka na nového vlastníka, t.j. v zdaňovacom období september 2016.
Kúpna cena 1.240.860 €, bola žalobcom ako kupujúcim uhradená dňa 22.09.2016, vrátane 20% DPH v sume 206.810 €. (Faktúra od dodávateľa bola uhradená dňa 21.09.2016 peňažným prevodom vo výške 1.072.583,30 €, suma 168.276,70 € bola predmetom zápočtu 1. zvýšenej splátky nájomcu objektu BATA, a.s.)
4. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal len formálnu kontrolu predložených dokladov, ale sa zameral predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach. Počas výkonu daňovej kontroly vyplynuli dôvodné pochybnosti o tom, či si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z faktúry č. FV2016/143 od dodávateľa BATA, a.s. oprávnene. Z dôvodu preverenia dodržania podmienok ustanovených zákonom o DPH správca dane preveroval, či sa platiteľ BATA a.s., ktorý dodával predmet leasingu, rozhodol dodať nehnuteľnosti oslobodené od dane, alebo sa rozhodol predmetné dodanie v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH zdaniť, a teda, či dodávateľovi BATA, a.s. vznikla daňová povinnosť uvedená na predmetnej faktúre a teda, či bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. l zákona o DPH. Z úkonov správcu dane vykonaných počas daňovej kontroly súd zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a vyvrátenia pochybností, ktoré vznikli počas daňovej kontroly o tom, či sa platiteľ BATA, a.s., ktorý dodával predmet
leasingu, rozhodol dodať stavebný pozemok spolu so stavbou oslobodený od dane, alebo sa rozhodol predmetné dodanie v zmysle ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH zdaniť. 5. Z vyššie uvedenej citácie kúpnej zmluvy - článok II ods. l a 2 jednoznačne vyplýva, že spoločnosť BATA, a.s. prejavila vôľu, že predmetný predaj nehnuteľností a pozemkov nebude oslobodený od dane. Uvedený postup umožňuje ustanovenie § 38 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého sa platiteľ môže rozhodnúť, že dodanie nehnuteľnosti, ktoré je inak v zmysle tohto ustanovenia oslobodené od dane, od dane oslobodené nebude.
Z takto koncipovanej kúpnej zmluvy vyplýva, že dodávateľ BATA, a.s. sa rozhodol nehnuteľnosti a pozemky zdaniť, nakoľko ceny za jednotlivé nehnuteľnosti sú uvedené ako základ dane a ku kúpnej cene bude pripočítaná príslušná DPH. Žalobca namietal, že z ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že právom dodávateľa spoločnosti BATA, a.s. je rozhodnúť sa pre výber medzi režimom zdanenia svojho plnenia alebo jeho oslobodenia od dane, nie však o povinnosti prenesenia tejto povinnosti na žalobcu. V preskúmavanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že spoločnosť BATA, a.s. sa rozhodla, že dodanie nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane, t.j. že dodanie nehnuteľnosti bude zdanené. V tomto prípade je však žalobca ako príjemca plnenia od tohto platiteľa v zmysle ust. § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ, t.j. spoločnosť BATA, a.s. rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH.
To znamená, že v takom prípade sa daňová povinnosť prenáša na prijímateľa plnenia, t.j. kupujúceho - žalobcu, ktorý je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu je preto táto žalobcova námietka nedôvodná a nedôvodná je aj námietka, že požiadavka správcu dane zaplatiť rozdiel DPH narúša princíp neutrality systému DPH, nakoľko uplatňuje voči žalobcovi plnenie daňovej povinnosti, ktorú splnila spoločnosť BATA, a.s., a teda požaduje dvojité zdanenie jedného zdaniteľného plnenia.
6. Princíp daňovej neutrality je upravený v smernici Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH (ďalej len ,,smernica“). Vychádzajúc zo základného princípu spoločného systému DPH a tým je princíp daňovej neutrality, podľa ktorého má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich DPH (princíp neutrality).
Tento princíp ustálil Súdny dvor vo svojej konzistentnej judikatúre [pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora spojené prípady C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa SL a iní proti Agencia Estatal de Administración Tributaria (AEAT) ods. 44]. V zmysle čl. 137 ods. 1 písm. b/ smernice, členské štáty môžu zdaniteľným osobám poskytnúť možnosť voľby v otázke zdanenia dodania budov alebo častí budov a pozemkov, na ktorých stoja.
Podľa odseku 2 uvedeného článku členské štáty stanovia pravidlá pre využitie uvedenej možnosti a môžu obmedziť rozsah pôsobnosti tejto možnosti. Smernica bola transponovaná do zákona o DPH, konkrétne do § 38 ods. 1. Pri výklade uvedenej smernice je potrebné vychádzať z eurokonformného výkladu slovenských daňových predpisov v súlade s európskou legislatívou, ktorý je potvrdený judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
7. Správny súd zhodne so zistením správcu dane konštatuje, že žalobcovi v tomto prípade vznikla povinnosť odviesť DPH z dodaných tovarov a služieb podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH a zároveň má nárok na odpočet DPH z dodaných tovarov a služieb avšak až po splnení podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH. Podľa názoru súdu si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 podľa § 49 ods. l zákona o DPH neoprávnene, pretože dodávateľ nebol osobou povinnou platiť daň a iba ju nesprávne uviedol na faktúre, vyčíslil základ dane a 20% sadzbu dane. Tak, ako aj žalovaný uviedol, žalobca i jeho dodávateľ mohli riešiť spôsob fakturácie predmetných nehnuteľností z hľadiska uplatnenia DPH už v rámci podmienok uzavretej kúpnej zmluvy. Žalobca mal taktiež možnosť kontroly správnosti fakturácie kontrolou prijatej faktúry. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že vzhľadom k tomu, že faktúru vystavila spoločnosť BATA, a. s., nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a náležitosti. Napokon aj sám žalobca v žalobe uvádzal, že požiadal
spoločnosť BATA, a.s., aby faktúru opravila a zároveň ju vyzval k vráteniu neoprávnene vyúčtovanej a prijatej sumy DPH vo výške 194.150 €. Sám teda uznal, že jeho dodávateľ vystavil chybnú faktúru a že neoprávnene vyúčtoval a prijal od neho DPH. 8. Žalobca však v zmysle ust. § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň mal povinnosť platiť daň, pričom daň neodviedol, čím porušil § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH tým, že bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH ako príjemca plnenia od iného platiteľa z faktúry č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 vyhotovenej dodávateľom BATA, a.s. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dodávateľovi BATA, a.s. pri nehnuteľnostiach a pozemkoch spojených s nehnuteľnosťami uvedenými na faktúre č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 nevznikla. Daň uvedená na predmetnej faktúre vyhotovenej dodávateľom BATA, a.s. nie je splatná v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale jej platenie dane vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH, nakoľko osobou povinnou
platiť daň je odberateľ v zmysle § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH a dodávateľ na faktúre uviedol DPH, táto daň je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie je u kupujúceho odpočítateľnou daňou. 9.
Správca dane daňovú kontrolu vykonával u žalobcu, preto závery z nej prijaté mohli byť vyvodené len voči žalobcovi. Podľa vyjadrenia žalovaného dodávateľ spoločnosť BATA, a.s. bol správcom dane upozornený na dodržiavanie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH v nadväznosti na § 74 zákona o DPH. Povinnosť opravy dokladu vyplýva daňovému subjektu, ktorá ho nesprávne vystavila, a to v zmysle ust. § 10 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje. Správca dane nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 uznal na základe uvedenia dane v záznamoch v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Žalobca však nepriznal daňovú povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH. Zosúladenie žalobcovej daňovej povinnosti so zákonom o DPH je možné podaním dodatočného daňového priznania na DPH za zdaňovacie
obdobie september 2016, v zmysle ktorého si môže uplatniť vrátenie nesprávne odvedenej dane. Usporiadanie si vzájomných vzťahov je však len v kompetencii žalobcu a spoločnosti BATA, a.s. 10. Práve postup žalobcu, keď zaplatil predmetnú daň vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti dodávateľovi, ako aj postup jeho dodávateľa tým, že odviedol túto daň daňovému úradu je v rozpore s ust. § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, okrem zaplatenia dane vzťahujúcu sa na dodanie pozemku - parc. č. 341/1 - pri ktorom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dodávateľovi BATA a nedošlo k jej prenosu na daňový subjekt.
Nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 správca dane uznal na základe uvedenia dane v záznamoch v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Žalobca však nepriznal daňovú povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH.
Podľa názoru súdu skutkový stav, tak ako ho zistil správca dane, žalobca žiadnym spôsobom a ani dôkazom predloženým správcovi dane a ani v odvolacom konaní nespochybnil a pochybnosti správcu dane nevyvrátil.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
a) kasačná sťažnosť 11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zmenil rozhodnutie krajského súd tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 102361878/2017 zo dňa 13.11.2017 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101771271/2017 zo dňa 16.08.2017 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. 12. Sťažovateľ poukázal na ustanovenia § 22 a §§ 28 - 48 zákona o DPH, ktoré obsahujú pravidlá pre identifikáciu a určenie základu dane jednotlivých druhov zdaniteľných plnení. V súlade s ustanovením § 38 ods. 1 zákona o DPH platí, že „oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.” Z citovaného ustanovenia vyplýva, že je právom dodávateľa - spoločnosti BATA rozhodnúť sa pre výber medzi režimom zdanenia svojho plnenia alebo jeho oslobodenia od dane - nie však o povinnosti prenesenia tejto povinnosti na svojho zmluvného partnera - žalobcu. Spoločnosť BATA sa rozhodla, že dodanie nehnuteľností nebude oslobodené od dane.
13. Sťažovateľ konal podľa dokumentácie (faktúry) vystavenej spoločnosťou BATA, na základe ktorej zaplatil dojednanú kúpnu cenu vo výške 1.240.860,00 € vrátane 20 % DPH vo výške 206.810 €, a teda daňová povinnosť mu nevznikla - suma dane, ktorú sťažovateľ uplatnil na zníženie svojej daňovej povinnosti bola riadne zaplatená spoločnosti BATA ako súčasť ceny poskytnutého zdaniteľného plnenia, pričom spoločnosť BATA si túto povinnosť vo svojej daňovej evidencii vykázala ako povinnosť voči správcovi dane.
Takýmto postupom je naplnený jeden zo základných princípov fungovania systému DPH a to princíp neutrality - spoločnosť BATA DPH na výstupe priznala a následne odviedla a sťažovateľ spoločnosti BATA DPH riadne zaplatil a uplatnil si odpočet. Nedošlo teda ani k duplicitnému uplatneniu odpočtu DPH, ani inému negatívnemu dôsledku narúšajúceho režim DPH.
Sťažovateľ dával do pozornosti, že v súlade s ustanovením § 72 ods. 5 zákona o DPH platí povinnosť, že „za správnosť údajov vo faktúre a za v časnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.” Správca dane teda nemôže sťažovateľovi ako subjektu konajúcemu v súlade s dokumentáciu vystavenou spoločnosťou BATA ukladať sankcie za dôsledky, ktoré spôsobila sama spoločnosť BATA vystavením nesprávneho daňového dokladu, a preto nie je správny záver súdu, podľa ktorého postup sťažovateľa, keď zaplatil predmetnú daň vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti, ako aj postup jeho dodávateľa tým, že odviedol túto daň daňovému úraduje v rozpore s ust. § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH.
14. Zároveň podľa sťažovateľa bolo nesprávne tvrdenie súdu: „Nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 správca dane uznal na základe uvedenia dane v záznamoch v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.“, nakoľko správca dane práve naopak nepriznal sťažovateľovi nárok na odpočet DPH pre nesplnenie podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.
V prípade, ak by platil právny názor súdu o uznaní nároku na odpočítanie dane z faktúry správcom dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, tak by nemohol správca dane v prvostupňovom rozhodnutí určiť rozdiel v sume 194.150,00 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016, nepriznať nadmerný odpočet v sume - 26.538,26 € a vyrubiť daň v sume 167.611,74 € ale musel by sťažovateľovi ako daňovému subjektu priznať nadmerný odpočet v sume -26.538,26 €.
15. Sťažovateľ konal podľa dokumentácie (faktúry) vystavenej spoločnosťou BATA, na základe ktorej zaplatil dojednanú kúpnu cenu vo výške 1.240.860,00 € vrátane 20 % DPH vo výške 206.810,00 €, a teda daňová povinnosť mu nevznikla - suma dane, ktorú sťažovateľ uplatnil na zníženie svojej daňovej povinnosti bola riadne zaplatená spoločnosti BATA ako súčasť ceny poskytnutého zdaniteľného plnenia, pričom spoločnosť BATA si túto povinnosť vo svojej daňovej evidencii vykázala ako povinnosť voči správcovi dane.
Takýmto postupom je naplnený jeden zo základných princípov fungovania systému DPH a to princíp neutrality - spoločnosť BATA DPH na výstupe priznala a následne odviedla a sťažovateľ spoločnosti BATA DPH riadne zaplatil a uplatnil si odpočet. Nedošlo teda ani k duplicitnému uplatneniu odpočtu DPH, ani inému negatívnemu dôsledku narúšajúceho režim DPH.
Zároveň sťažovateľ zdôrazňuje, že požiadavka správcu dane, ktorá bola potvrdená rozhodnutím žalovaného aj rozsudkom, zaplatiť rozdiel DPH narúša princíp neutrality systému DPH, nakoľko uplatňuje voči sťažovateľovi plnenie daňovej povinnosti, ktorú v súlade ustanovením § 38 ods. 1 zákona o DPH splnila spoločnosť BATA, a teda požaduje dvojité zdanenie jedného zdaniteľného
plnenia. 16. Podľa právneho názoru sťažovateľa, ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti a dodávateľ uplatní vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, táto daň je splatná z dôvodu jej uvedenia vo faktúre, a to podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH, ktoré je transpozíciou článku 203 smernice 2006/112/ES, podľa ktorého DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň
na faktúre. Povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty na výstupe na základe článku 203 smernice 2006/112/ES predpokladá, že bola vystavená taká faktúra, ktorá spĺňa formálne náležitosti faktúry. Tým, že článok 203 smernice 2006/112/ES stanovuje povinnosť zaplatiť DPH uvedenú vo faktúre, má za cieľ zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môže vzniknúť uplatnením odpočítania dane. Nebezpečenstvo straty daňových príjmov v zásade nie je úplne vylúčené, pokiaľ príjemca faktúry - sťažovateľ, na ktorej je nedôvodne vyfakturovaná DPH (nakoľko podľa názoru súdu malo ísť o postup v zmysle ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH), túto faktúru ešte môže použiť na účely uplatnenia odpočtu.
Okrem toho Súdny dvor EÚ konštatoval, že dodržiavanie zásady daňovej neutrality je zabezpečené možnosťou členských štátov stanoviť, že nedôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-454/98 Schmeink a Strobel, C-138/12 Rusedespred OOD).
V predmetnom prípade teda neplatí vyššie uvedený predpoklad, keďže spoločnosť BATA do dňa podania kasačnej sťažnosti faktúry dodatočne neopravil a ani tak nespraví a sťažovateľ teda nemá inú možnosť, ako v zmysle článku 203 smernice 2006/112/ES použiť faktúru na účely uplatnenia odpočtu DPH. Podľa právneho názoru sťažovateľa je v rozpore s princípom neutrality DPH (t. j. ide o negatívne narušenie princípu neutrality DPH), ak by ostal existujúci právny stav (t. j. spoločnosť BATA odviedla DPH z faktúry a sťažovateľ túto daň zaplatil spoločnosti BATA ale nemá nárok na jej odpočet) nezmenený, navyše by došlo k duplicitnej úhrade DPH z faktúry, nakoľko sťažovateľ by v konečnom dôsledku zaplatil za nehnuteľnosti kúpnu cenu + DPH 20% + rozdiel dane v sume 194.150,00 EUR, ktorý by bol bezdôvodným príjmom rozpočtu SR.
b) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne vyjadril s tým, že sa stotožnil s právnym posúdením veci v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/311/2017-74 zo dňa 28.05.2020 a námietky žalobcu v kasačnej sťažnosti považoval za neopodstatnené.
III. Konanie pred kasačným súdom
18. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom technickým prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu č. 3 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 19. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ za zdaňovacie obdobie september 2016 podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty dňa 25.10.2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 26.538,26 €. V kontrolovanom období si žalobca uplatnil v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH právo na odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry č. FV2016/143 zo dňa 1.240.860 €, z toho 20% DPH v sume 206.810 € za nákup nehnuteľností a pozemkov na ulici 1. Mája 173/11 v Trenčíne. Predmetné nehnuteľnosti nakúpil z dôvodu finančného leasingu pre platiteľa BATA, a.s., z plnení uvedených na faktúre č. FV2016/143. Predaj predmetu zdaniteľného plnenia bol realizovaný z dôvodu prefinancovania pôvodnej kúpy nehnuteľnosti. Spoločnosť BATA, a.s. zakúpila v mesiaci apríl 2016 nehnuteľnosť od pôvodného vlastníka spoločnosti Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. so zámerom budovu následne odpredať financujúcej spoločnosti a stať sa leasingovým nájomcom. Podľa správcu dane dodávateľ, spoločnosť BATA, a.s., sa rozhodla v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH nehnuteľnosti a pozemky zdaniť, a preto dodávateľ nebol osobou povinnou platiť daň a na faktúre ju uviedol nesprávne. Žalobca si preto uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH neoprávnene a bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH ako príjemca plnenia od iného platiteľa z faktúry č. FV2016/143 zo dňa 13.09.2016 vyhotovenej dodávateľom BATA, a.s., pričom daň z predmetnej faktúry neodviedol a neuviedol ju na riadku 10 daňového priznania, ani v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
20. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.
Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 22. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
23. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
24. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 26. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
27. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
28. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 30. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 32. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu
predaja bankoviek a mincí. 33. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
34. Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.
35. Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1. 36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
38. Podľa § 69 ods. 1 zák. o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1.
40. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku.
Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 41. Kasačný súd nemohol akceptovať námietku sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom a dodáva, že účelom právnej úpravy účinnej od októbra 2012 bolo zvýšenie kontroly proti daňovým podvodom aj rozšírením tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu (iného platiteľa dane) v rámci možností daných článkom 199 smernice Rady č. 2006/112/ES. Konkrétne pri dodaní nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaňovať podľa § 38 ods. 1 zákona, pri dodaní nehnuteľnosti (jej časti) v konaní o nútenom predaji, pri dodaní tovaru, ktorý je predmetom záruky (zabezpečenej pohľadávky) a pri zabezpečovacom prevode práva. Zároveň v zmysle ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ dane uplatní oslobodenie od dane na dodanie stavby alebo jej časti a pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od kolaudácie, alebo jej prvého užívania.
To isté ustanovenie poskytuje platiteľovi dane (dodávateľovi) právo voľby, aby namiesto oslobodenia od dane bolo dodanie nehnuteľnosti dodávanej po 5 rokoch od prvej kolaudácie zdanené. Platiteľ sa teda môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od
dane. Z Kúpnej zmluvy č. 16362 zo dňa 08.09.2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou BATA, a.s. ako predávajúcim a sťažovateľom ako kupujúcim, kde predmetom kúpy boli nehnuteľnosti špecifikované v článku I zmluvy, a to: pozemky parc. č. 341/1, 341/2 a 341/3 a stavby - súpisné číslo 173 a 6828 nachádzajúce sa v katastrálnom území J., evidované na LV č. XXXX vyplýva, že spoločnosť BATA, a.s. prejavila vôľu, že predmetný predaj nehnuteľností a pozemkov nebude oslobodený od dane (článok II. ods. 1 a 2 Kúpnej zmluvy). Tento postup bol súladný s ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH. Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, ak sa dodávateľ rozhodne zdaniť nehnuteľnosť, ktorá má byť oslobodená od DPH, je osobou povinnou platiť DPH kupujúci (nadobúdateľ), pokiaľ má postavenie platiteľa dane. Z dôvodu, aby platiteľ dane, ktorý je nadobúdateľom nehnuteľnosti, s istotou vedel, že je osobou povinnou platiť DPH na základe prenesenia daňovej povinnosti, dodávateľ je povinný písomne informovať nadobúdateľa o tom, že sa rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť a túto povinnosť musí
splniť v lehote na vyhotovenie faktúry. Kasačný súd dodáva, že sťažovateľ evidentne konal protiprávne, ak ako príjemca plnenia od spoločnosti BATA, a.s., ktorá sa rozhodla plnenie zdaniť podľa § 38. ods. 1 zákona o DPH nezaplatil daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 69 ods. 12 písm. c ) zákona o
DPH. 42. Krajský súd správne konštatoval, že v takom prípade sa daňová povinnosť prenáša na prijímateľa plnenia, t.j. kupujúceho - žalobcu/sťažovateľa, ktorý je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu kasačný súd nemohol akceptovať námietku sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom.
Za nedôvodnú považoval kasačný súd aj námietku sťažovateľa o narušení princípu neutrality. Kasačný súd v danej súvislosti uvádza, že ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (citoval už krajský súd), právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie.
Ako Súdny dvor EÚ opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112/ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia prijaté na vstupe. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-267/15 Gemeente Woerden). Platiteľ dane môže uplatniť odpočítanie dane v rozsahu, v akom je príjemcom plnení pre svoj
podnik a tieto plnenia sú použité alebo budú použité na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení. Prípravné činnosti je potrebné považovať za hospodárske činnosti a zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa už prvé investičné náklady vynaložené na potreby a ciele podniku považovali za hospodárske činnosti (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/94 INZO, C-268/83 Rompelman2 , C-527/11 Ablessio SIA). Platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou v zákone o DPH vymedzených prípadov, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň. Sťažovateľovi v tomto prípade vznikla povinnosť odviesť DPH z dodaných tovarov a služieb podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH a zároveň má nárok na odpočet DPH z dodaných tovarov a služieb avšak až po splnení podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH.
43. Rovnako neobstojí ani námietka sťažovateľa, že nemal inú možnosť, ako v zmysle článku 203 smernice 2006/112/ES použiť faktúru na účely uplatnenia odpočtu DPH, pretože ako už uviedol krajský súd, „daň uvedená na predmetnej faktúre vyhotovenej dodávateľom BATA, a.s. nie je splatná v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale jej platenie dane vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH, nakoľko osobou povinnou platiť daň je odberateľ v zmysle § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH a dodávateľ na faktúre uviedol DPH, táto daň je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie je u kupujúceho odpočítateľnou daňou. Správca dane daňovú kontrolu vykonával u žalobcu, preto závery z nej prijaté mohli byť vyvodené len voči žalobcovi. Podľa vyjadrenia žalovaného dodávateľ spoločnosť BATA, a.s. bol správcom dane upozornený na dodržiavanie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH v nadväznosti na § 74 zákona o DPH. Povinnosť opravy dokladu vyplýva daňovému subjektu, ktorá ho nesprávne vystavila, a to v zmysle ust. § 10 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve,
podľa ktorého účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje“. Zároveň sám sťažovateľ upozornil spoločnosť BATA, a.s., aby faktúru opravil a vyzval ju k vráteniu neoprávnene vyúčtovanej a prijatej sumy DPH vo výške 194.150 €. Ako poznamenal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe - situáciu je potrebné riešiť podaním dodatočného daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016 a uplatnenie vrátenia nesprávne odvedenej dane.
V. Záver
44. Kasačnú súd sa na základe uvedených skutočností stotožnil so záverom správneho súdu, ktorý konštatoval porušenie § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH zo strany sťažovateľa. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 45. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v tomto konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2023