8Sžk/13/2021

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 1S/179/2020-48 zo dňa 11. januára 2021 postupom podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) uložil žalovanému povinnosť doručiť rozhodnutie č. SOÚ - 15744/2020-1118-BPi zo dňa 23. júna 2020 žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu Petra Dobrovodského & spol., s.r.o., Česká 7, Bratislava, IČO: 45235929 v lehote 30 dní od doručenia tohto

skladba: SO1 - Hlavný objekt pre stavebníka (ďalej aj „zmena stavby pred dokončením“). 3. Krajský súd ďalej konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že predmetom zmeny stavby bola zmena názvu stavby, a tiež dispozičná zmena objektu z dôvodu zrušenia wellnescentra a rozšírenia priestoru pre pobyt seniorov.

Vychádzajúc z ustanovenia § 179 SSP dospel k záveru, že žalovaný bezdôvodne so žalobcom ako účastníkom konania v administratívnom konaní nekonal, hoci s ním konať mal. Skutočnosti zakladajúce a preukazujúce jeho postavenie ako účastníka konania žalovaný opomenul a napadnuté rozhodnutie v predmetnej veci mu do dnešného dňa riadne nedoručil.

Z toho plynie aj pozitívna aplikácia ustanovenia čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky na postup žalovaného, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému je žalobca oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv na súde, ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach.

7 . Vo vzťahu k námietke žalobcu, že by mal súd žalobu odmietnuť z procesných dôvodov, nakoľko je podaná subjektom, ktorý nie je ani účastníkom konania, ani opomenutým účastníkom konania, správny súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/31/2013 zo dňa 19. marca 2014, v zmysle ktorého: „Právna úprava ustanovená v § 250b ods. 2 O.s.p. umožňuje i opomenutému účastníkovi správneho konania, teda tomu s kým sa v správnom konaní ako s účastníkom malo konať, avšak sa nekonalo a nebolo mu doručené rozhodnutie správneho orgánu, podať žalobu proti takému rozhodnutiu, a preto z dôvodu zabezpečenia zákonnosti priebehu správneho konania súd skúma dôvodnosť takéhoto tvrdenia opomenutého účastníka (žalobcu) a v prípade preukázania pravdivosti tohto tvrdenia, uloží správnemu orgánu povinnosť rozhodnutie doručiť opomenutému účastníkovi správneho konania -žalobcovi. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že uvedená právna úprava prelamuje dôsledky právnej úpravy ustanovenej v § 247 ods. 2 a ust. § 250 ods.

predpokladá.“ 8. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutie nebolo žalobcovi ako opomenutému účastníkovi doručené v súlade so zákonom, pretože mu patrilo postavenie účastníka administratívneho konania v zmysle § 59 stavebného zákona a zároveň bola splnená aj zákonná podmienka neuplynutia lehoty troch rokov od jeho vydania v zmysle § 179 ods. 1 SSP.

9. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 11. Žalovaný poukazujúc na § 59 ods. 1, a § 68 stavebného zákona, namietal, že z cit. ustanovení stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že tie osoby, ktorým bolo priznané účastníctvo v stavebnom konaní, nie sú automaticky aj účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením, ktorým sa pôvodné povolenie v určitom rozsahu mení.

12. Taktiež dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/ 35/2012 zo dňa 17. decembra 2012, ktorým vyslovil, že „účastníkom konania o zmene stavby pred dokončením sú pritom len tí účastníci pôvodného stavebného konania, ktorých vlastnícke alebo iné právo k susedným nehnuteľnostiam by mohlo byť navrhovanou zmenou stavby dotknuté.“

Podľa žalovaného týmto súhlasil, že stavba bude slúžiť ako dom sociálnych služieb, zariadenie pre seniorov a rekreačné zariadenie pre seniorov, teda budúcou prevádzkou uvedeného zariadenia sa necítil byť dotknutý ani obmedzený na svojich právach.

Vzhľadom na uvedené dospel žalovaný ako stavebný úrad pri vymedzení okruhu účastníkov k záveru, že charakter zmeny stavby, ani s tým spojený rozsah stavebných prác, ako ani následné užívanie zmenenej stavby nebudú mať na svoje okolie väčší vplyv ako doteraz povolené stavebné práce, ktoré boli prerokované s okolitými vlastníkmi v pôvodnom stavebnom konaní. Zdôraznil, že žalobca neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý by povolená zmena mala priamy vplyv na jeho práva k nehnuteľnostiam. Dodal, že zvýšením počtu obsadenosti nevzniká žalobcom tvrdené ohrozenie hygienicko-epidemiologickej situácie, čo potvrdilo aj stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hl. mesto č. HZZ/6136/2020 zo dňa 20. apríla 2020. Navyše podmienky daného stanoviska boli zahrnuté do povolenia zmeny stavby a samotné uvedenie stavby do prevádzky bude podliehať samostatnému povoľovaniu zo strany zástupcov regionálneho hygienika. Napokon uviedol, že zvýšením priestoru pre ďalšie lôžka nedôjde ani k zvýšeniu zaťaženia dopravy, nakoľko v danom prípade nejde o zariadenie nemocnice, pričom ubytovaní klienti budú dlhodobými obyvateľmi objektu bez potreby častého transportu z a do zariadenia.

priamo dotknuté. Zdôraznil, že v pôvodnom stavebnom konaní, kde bola samotná stavba, ako aj jej budúca funkcia prerokovaná, nevzniesol žalobca ani ostatní účastníci konania žiadne námietky. Mal za to, že žalobca, hoci bol účastníkom pôvodného stavebného konania, nie je bez ďalšieho automaticky účastníkom aj akéhokoľvek ďalšieho konania týkajúceho sa povolenej stavby, a teda aj konania o zmenu stavby pred dokončením. Tvrdil, že pre vznik účastníctva v konaní o zmene stavby pred dokončením musia byť naplnené požiadavky § 68 ods. 2 a § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, pričom okruh účastníkov tohto konania môže byť odchýlny od okruhu pôvodného stavebného konania. Mal za to, že záver krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie a interpretácie § 59 ods. 1 písm. b/ a § 68 ods. 2 stavebného zákona na prejednávaný prípad a zistený skutkový stav. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/35/2012 zo dňa 17. decembra 2012 taktiež namietal, že krajský súd sa svojím záverom odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu.

16. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov kasačného konania.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná. 22. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi administratívneho konania rozhodnutie č. SOÚ - 15744/2020-1118-BPi zo dňa 23. júna 2020, ktorým žalovaný povolil stavebníkovi - H. T. L. J. E., I.. A.., so sídlom Y. X, M., K.: XX XXX XXX, zmenu stavby pred dokončením „J. E. Q. - 1. Etapa“, miesto stavby: pozemok reg. C, parc. č. XXXX, k. ú. Y., druh stavby: podľa § 43c ods.1, písm. a/ stavebného zákona, účel stavby: pobyt seniorov, objektová skladba: SO1 - Hlavný objekt pre stavebníka. 23. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca je vlastníkom susediacich pozemkov so stavbou „E. Q., T. C. L. - X X.“, na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX v k.ú.: Y., obec: Y., okres: T., vedených na LV č. XXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X a stavba súp. č. XXXX na parc. č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., a že bol účastníkom správneho konania vo veci vydania stavebného povolenia pôvodnému stavebníkovi Harmony Invest s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 14, Bratislava rozhodnutím žalovaného č.: SOÚ/19449/2013-2398-MMa zo dňa 25. apríla 2014. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalovaný vydal dňa 23. júna 2020 rozhodnutie č. SOÚ - 15744/ 2020-1118-BPi, ktorým povolil stavebníkovi - H. T. L. J. E., I.. A.., Y. X, M., K.: XX XXX XXX, zmenu stavby pred dokončením „J. E. Q. - X. X.“, miesto stavby: pozemok reg. C, parc. č. XXXX, k. ú. Y., druh stavby: podľa ustanovenia § 43c ods.1 písm. a/ stavebného zákona, účel stavby: pobyt seniorov, objektová skladba: SO1 - Hlavný objekt pre stavebníka. V konaní o zmene stavby pred dokončením však žalovaný so žalobcom ako účastníkom administratívneho konania nekonal. 24. Spornou otázkou v prejednávanej veci je to, či správny súd správne posúdil účastníctvo žalobcu v konaní o vydanie povolenia na zmenu stavby pred dokončením, a či bol preto daný dôvod na uloženie povinnosti žalovanému doručiť rozhodnutie v tejto veci žalobcovi podľa ustanovenia § 179 ods. 1 SSP.

25. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 26. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 30. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

32. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

34. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 35. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Pre úspešnosť žaloby musia byť obe vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotené správnym súdom za preukázané. Inak povedané obe tieto skutočnosti predstavujú kumulatívne podmienky, len za splnenia ktorých môže správny súd správnej žalobe opomenutého účastníka vyhovieť.

správnom konaní (správny poriadok). Okruh účastníkov je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania.

Pri skúmaní správnosti postupu krajského súdu je ďalej nevyhnutné túto otázku vyhodnotiť s prihliadnutím na kasačnú námietku žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že z dikcie ustanovení § 59 ods. 1, a § 68 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že tie osoby, ktorým bolo priznané účastníctvo v stavebnom konaní, nie sú automaticky aj účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením, ktorým sa pôvodné povolenie v určitom rozsahu mení, teda že stavebný úrad aj v konaní o zmene stavby pred dokončením vždy samostatne vymedzuje okruh účastníkov konania, a to práve vo väzbe na § 68 stavebného zákona.

je možné vyvodiť vyššie uvedený záver, navyše však žalovaný ani text vydaného rozhodnutia nerešpektoval v jeho publikovanej podobe. V predmetnom rozhodnutí totiž Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „V zmysle citovaného zákonného ustanovenia (pozn. vzťahuje sa k § 68 ods. 2 stavebného zákona) účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením sú tí účastníci stavebného konania, ktorých vlastnícke alebo aj iné práva k susedným nehnuteľnostiam (§ 139 ods. 2 stavebného zákona) by mohli byť navrhovanou zmenou stavby dotknuté. Účastníkmi tohto konania by mohli byť aj tí susedia, ktorí neboli účastníkmi stavebného konania, pretože pôvodne povolená stavba nemala na ich nehnuteľnosti stavebným zákonom uvažované účinky, ale ak by sa takéto účinky prejavili až v dôsledku uskutočnenia navrhovanej zmeny (zväčšenie stavby, zväčšenie zastavanej plochy, posunutie stavby a pod.). Primeranosť ustanovení stavebného zákona znamená, že sa plne uplatnia právne prostriedky zabezpečujúce ochranu práv účastníkov konania i verejných záujmov, hoci konanie sa vedie a podklady pre rozhodnutie sa zaobstarávajú len v nevyhnutnom rozsahu (vyznačenie

44. Kasačný súd preto dospel k záveru, že krajský súd vyhodnotil správne, že vo veci sú naplnené zákonné predpoklady pre postup v zmysle § 179 ods. 1 SSP, a síce, že od vydania napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky (rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 23. júna 2020), a rovnako tak, že žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 26. januára 2022