8Sžk/16/2021

1. Mesto Piešťany ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) dňa 27. októbra 2017 vydalo podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) v spojení s § 10 vyhlášky

F.. B. W. s manželkou W.. W. W., na druh stavby: zmena dokončenej stavby, účel stavby: bývanie (1 bytová jednotka), garážovanie motorového vozidla, prípojky inžinierskych sietí - rozvod energií. Z výroku stavebného povolenia vyplýva, že stavebný úrad zamietol námietky žalobcu, pričom dôvody ich zamietnutia uviedol v odôvodnení stavebného povolenia.

Poukázal na to, že projekt pre stavebné povolenie je spracovaný s drobnými odchýlkami oproti projektu pre územné rozhodnutie. Stavebníci pôvodný múr zo strany pozemku p. M. ponechali do výšky 2,5 m, pričom rozhodnutie, či ponechať určitú stavebnú konštrukciu ako súčasť novej stavby, v tomto prípade časť obvodového muriva do výšky 2,5 m, bolo na zodpovedajúcom projektantovi s tým, že ponechaná časť obvodového múru bude zo strany pozemku R..

M.. Stavebný úrad poukázal na to, že za technické riešenie spôsobu realizácie predmetnej stavby bude zodpovedať dodávateľ stavby, avšak stavebníci sú povinní dodržiavať ustanovenie § 135 ods. 2 stavebného zákona a na strane druhej sú vlastníci susedných nehnuteľností podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona povinní, aby v nevyhnutnej miere strpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb (podmienka č. 13 výroku stavebného povolenia). K streche garáže stavebný úrad poukázal na to, že táto bola v projekte pre územné konanie navrhnutá ako plytká pultová, pričom v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie je riešená ako plochá, avšak touto zmenou sa výška garáže znížila o 10 cm, čo je v prospech R.. M.. Ďalej uviedol, že strecha garáže, ako aj strecha nad miestnosťou - pracovňa sú riešené ako nepochôdzne, so štrkovým zásypom hrúbky 80 mm. K veľkosti okna z miestnosti kúpeľňa s WC, ktoré je orientované k plochej streche uviedol, že toto bolo v dokumentácii pre územné konanie o veľkosti 2050x500 mm a v projekte pre stavebné povolenie je o veľkosti 1500x500 mm, s výškou parapetu 650

3. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na to, že predložený projekt pre stavebné povolenie je v rozpore s dokumentáciou pre územné rozhodnutie a že posudzovaním navrhovaného projektu ako „zmeny dokončenej stavby“ sa obchádzajú ustanovenia stavebného zákona stavebný úrad uviedol, že sa jedná o drobné odchýlky, ktoré sú zakreslené v dokumentácii pre stavebné povolenie, pričom sú takého rozsahu, že si nevyžadovali zmenu územného

4. Vo vzťahu k námietke ohľadom riešenia protipožiarnej ochrany stavebný úrad uviedol, že projekt bol vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany R.. W. K., registračné číslo 21/ 2015, je súčasťou projektovej dokumentácie a preto nemá dôvod pochybovať o jeho odbornej spôsobilosti, ako aj o tom, či bolo posúdené okno z miestnosti kúpeľňa s WC na 2.

OU-TT-OVBP2-2018/009749/Ve z 22. novembra 2018 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie mesta Piešťany č. k. 4148/48/2/2017-Bo zo dňa 27. októbra

celej dĺžke. Na pravej hranici pozemku je dĺžka samotného rodinného domu (obytná časť) 12,340 m s výškou pultovej strechy na hranici pozemku + 7,200 m od ± 0,00, čo je úroveň 1.NP, úroveň rastlého terénu (na strane pozemku vo vlastníctve odvolateľa) je na kóte - 0,300

Na zadnej hranici pozemku je časť rodinného domu navrhnutá ako dvojpodlažná, zastrešená pultovou strechou (práva časť stavby) a jedna časť pracovňa je navrhnutá ako jednopodlažná (ľavá časť stavby) s plochou strechou s výškou 3,200 m od ±0,00, od rastlého terénu bude výška strechy (jej atiky) 3500 mm. V stavebnom konaní bola povolená stavba : „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“, ako nepodpivničená, dvojpodlažná stavba rodinného domu s garážou v tvare L, ktorá je umiestnená na pravej majetkovoprávnej hranici pozemku (susediacej s nehnuteľnosťou vo vlastníctve odvolateľa), po jej celej dĺžke a zadnej majetkoprávnej hranici pozemku, po jej

m. Z uvedeného vyplýva, že výška umiestňovanej stavby zo strany odvolateľa je navrhnutá 7100 mm (od terénu po koniec štítu), výška komína je na kóte + 7,600 m, dĺžka garáže je 5,360 m s výškou pultovej strechy na hranici pozemku + 3,400 m od ±0,00, od terénu je výška garáže 3700 mm.

7. S poukazom na uvedené preto žalovaný uzavrel, že povoľovaná stavba sa oproti územnému rozhodnutiu nezväčšila ani nezmenšila a je zachovaný počet podlaží dodajúc, že zmeny výšok strešnej konštrukcie v stavebnom povolení sú nepatrné a nie sú dôvodom na zmenu napadnutého stavebného povolenia, ani právoplatného územného rozhodnutia.

8. K existujúcej stavbe prístrešku vo vlastníctve žalobcu, umiestnenej na hranici s pozemkom stavebníkov žalovaný uviedol, že táto nemôže byť dôvodom na nepovolenie navrhovanej stavby dodajúc, že povoľovaná stavba je riešená v súlade s touto stavbou prístrešku, nakoľko z dôvodu jej existencie je navrhované zateplenie povoľovanej stavby na 1.NP z vnútornej strany a že navrhovaná stavba žiadnou svojou konštrukciou nezasahuje do nehnuteľnosti odvolateľa, ani do stavby prístrešku. V súvislosti s prístreškom tiež poukázal na to, že v stavebnom konaní stavebník nie je povinný predložiť technologický postup realizácie stavby, pričom o technickom riešení stavba rozhodne dodávateľ stavby. K zmene pultovej strechy na stavbe garáže na plochu strechu uviedol, že táto zmena žiadnym spôsobom neovplyvní nehnuteľnosť žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že plochá strecha by mohla byť v budúcnosti využívaná ako terasa alebo by mohlo byť vybudované na nej ďalšie podlažie skonštatoval, že napadnutým stavebným povolením bola povolená garáž s plochou strechou a stavebníci môžu stavbu využívať len v súlade so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím.

žalobcu. K nadmorskej výške zadefinovanej pre stavebné povolenie (204,65 mm) s poukazom na nadmorskú výšku mesta B. (cca 162 mnm Bpv) uviedol, že nadmorská výška uvedená v projekte pre stavebné povolenie bola nesprávna a bola nesprávnej zadefinovaná ±0,00, ako výška 1.NP. Z uvedeného dôvodu boli stavebníci vyzvaní, aby predložili výškopisné zameranie navrhovanej stavby, z ktorého bude jednoznačne určená nadmorská výška 1.NP, ktorá je zadefinovaná ako ±0,00 a zosúladenú projektovú dokumentáciu s výškopisným zameraním stavby, pričom predložené výškopisné zameranie autorizovaným geodetom a kartografom R.. F. W. preukázalo, že nadmorská výška rastlého terénu vo dvore stavebníkov je 160,82 m n.m., ±0,00 čo je výška podlahy 1.NP v nadmorskej výške 161,10 m n.m., výška pôvodnej kôlne je v nadmorskej výške 167,900 m n.m. a výška navrhovanej stavby bude v nadmorskej výške 167,900 m n. m; s výškopisným zameraním stavby bola zosúladená aj projektová dokumentácia pre stavebné povolenie s tým, že ostatné rozmery (vodorovné a zvislé kóty)

10. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa umiestnenia garáže na hranici pozemku, žalovaný uviedol, že táto je v stavebnom konaní neakceptovateľná. Dôvodil, že na celú stavbu existuje právoplatné územné rozhodnutie zo dňa 05. decembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. mája 2017, a preto akékoľvek námietky k umiestneniu stavby sú v stavebnom konaní bezpredmetné.

11. Rovnako námietka, ktorou žalobca žiadal neumožniť realizáciu 2.NP, je v stavebnom konaní neakceptovateľná, nakoľko o realizácii druhého nadzemného podlažia bolo už rozhodnuté v právoplatnom územnom rozhodnutí. V tejto súvislosti dodal, že stavebný úrad nemal žiaden dôvod nepovoliť stavbu druhého nadzemného podlažia, ktorá je v súlade s územným plánom mesta Piešťany a naviac na hranici pozemku so žalobcom bola umiestnená aj pôvodná stavba kôlne, ktorá nebola nižšia ako povoľovaná stavba.

uličnom fronte, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého stavebného povolenia. Navrhovaná stavba je umiestnená na pravej a zadnej hranici pozemku, pričom aj pôvodná stavba kôlne bola umiestnená na pravej a zadnej hranici pozemku. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že žalobca má na svojom pozemku už rodinný dom umiestnený, taktiež ako povoľovaný dom na pravej hranici pozemku, ktorý je tesne spojený s rodinným domom na pozemku parc. č. 5378, katastrálne územie:

II. Konanie pred krajským súdom

drevená kôlňa na hranici pozemku nie je nižšia ako navrhovaná stena garáže, nakoľko výška steny garáže po úprave strechy je neuveriteľných 3,7 m a výška pôvodnej drevenej kôlne je 2,8 m s dĺžkou na hranici s jeho pozemkom 4 m. Taktiež nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že výška garáže neovplyvní jeho nehnuteľnosť.

17. Je podľa názoru žalobcu neprípustné, že iba on musí akceptovať obmedzenia, pričom stavebník nemusí akceptovať žiadne obmedzenia v tejto oblasti a ani stavebné úrady. Poukázal na to, že hlavným obmedzením je nemožnosť umiestnenia rovnocennej hypotetickej stavby, lebo stavebník zaberá na svoju stavbu celú južnú hranicu pozemku. Tiež mal za to, že stavebný úrad nesprávne skonštatoval, že povolením stavby sa nemenia podmienky na jeho pozemku poukazujúc súčasne na podmienky, ktoré sa zmenia v dôsledku výstavby a to zánik zeleninovej záhradky a potešenia z nej, vznik zatienenej okrasnej záhradky s nákladmi na jej zriadenie a udržiavanie, vznik zatieneného dvoru s nákladmi na jeho zriadenie a udržiavanie, umŕtvenie investícií (na južnej hranici zbúral vlastnú murovanú samostatnú garáž, aby presvetlil pozemok), znemožnenie hypotetickej stavby s oknami na západnú a južnú stranu, výrazné zníženie trhovej hodnoty pozemku z dôvodu neprimerane vysokého múru po celej južnej strane pozemku, celoživotná trauma zo vzhľadu navrhovanej stavby zo severného pohľadu, t.j.

B. s tým, že povoľovaný dom neobmedzí výstavbu na pozemku žalobcu inak, ako pôvodná stavba kôlne. Poukázal na územné rozhodnutie zo dňa 05. decembra 2016, ktoré bolo preskúmané v odvolacom konaní, pričom toto rozhodnutie bolo rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2017/

19. K žalobe sa vyjadrila aj manželka žalobcu, pričom uviedla, že k územnému rozhodnutiu navrhli 3 pre nich akceptovateľné riešenia, avšak nebolo prijaté žiadne. Stavebníci vždy trvali na svojom jedinom riešení, optimálnom, ale iba pre nich, pričom takéto riešenie nie je použité pri žiadnej stavbe na ulici, keď všetky domy sú postavené na stavebnej čiare, čím sú vytvorené rovnocenné podmienky tak, ako to určuje nariadenie vlády. Ďalej uviedla, že stavba zabráni jednému z ich detí, ktoré je ŤZP realizovať stavbu svojho domu v súlade s ostatnými domami na ich ulici, čo považuje za neudržateľnú nespravodlivosť, a preto sa dovolávajú spravodlivosti

„Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“ na pozemkoch reg. „C“ par. č. 5368 a č. 5388 v k. ú. B. v meste B., pre stavebníkov W.. F.. B. W. F. W. W., obaja (toho času) bytom Š. XX, XXXXX Y..

OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15. mája 2017 podľa § 39, § 39a stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Následne bolo rozhodnutie žalovaného predmetom súdneho prieskumu na krajskom súde, ktorý správnu žalobu zamietol rozsudkom č. k. 20S/63/2017-128 zo dňa 23. mája 2018.

V súčasnosti sa vpravo od objektu murovanej kôlne nachádza kôlňa drevená, pričom v tejto časti bude vybudovaná jednopodlažná stavba garáže, zastrešená plytkou pultovou strechou, rovnako ako pôvodná. Stavebný úrad v odôvodnení skonštatoval, že navrhovaná stavba výrazne nezhorší už jestvujúce podmienky v území, ani využitie susedného pozemku, pričom k osadeniu objektu na spoločnú hranicu, tak ako je aj v súčasnosti, uviedol, že je to vzhľadom na parametre pozemku, ktoré možno charakterizovať ako stiesnené územné podmienky, akceptovateľné. Stavebný úrad tiež poukázal na to, že v Územnom pláne mesta Piešťany nie je pre danú lokalitu stanovený koeficient zastavanosti ani index zelene, preto sa každá žiadosť o stavebné povolenie posudzuje osobitne dodajúc, že zastavanosť pozemku posudzujú ako stavbu v stiesnených podmienkach a na pôvodom mieste.

zamietnuté. 23. Krajský súd na uvedené rozhodnutie poukazoval z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní sa na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní neprihliada a preto tak stavebný úrad, ako aj žalovaný nemali povinnosť vyhodnocovať námietky týkajúce sa samotného umiestnenia garáže a jednak preto, že je preukázané, že stavebný úrad vyhodnotil dané územné podmienky ako stiesnené, čo znamená, že sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností stavieb uvedených v § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Krajský súd však v tejto súvislosti uviedol, že výmera pozemku, na ktorom bude umiestnená a povolená predmetná stavba, respektíve, na ktorom je v súčasnosti umiestnená kôlňa je 231 m2, šírka pozemku je podľa projektovej dokumentácie 13,300 m z ulice K., pričom pozemok sa následne zužuje a dĺžka pozemku od hranice žalobcu je 17,700 m a ďalej, že súčasné umiestnenie kôlne a drevenej kôlne sa rovnako nachádza na hranici pozemku, ktorý žalobca vlastní spolu so svojou manželkou. Z projektovej dokumentácie mal správny súd

24. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že sa nejednalo o zmenu dokončenej stavby, ale o novostavbu, zopakoval, že predmetná stavba už bola umiestnená na základe rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť a preto je v danom štádiu konania, keď sa už nerozhodovalo o umiestnení stavby irelevantné, či sa skutočne jednalo o zmenu dokončenej stavby podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona alebo novostavbu.

25. Podľa názoru krajského súdu je dôvodné uzavrieť, že z pôvodnej stavby bude skutočne zachované iba minimum, relevantné v danom prípade však je, že zmenou hospodárskej budovy - kôlne, ktorá bola postavená už v roku 1931 na rodinný dom, bude vo veľkom rozsahu zachované pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby a skutočne nedôjde, v porovnaní s existujúcim stavom, k žiadnej podstatnej zmene, pokiaľ ide o orientáciu stavby, jej výšku, ako aj dĺžku (vo vzťahu k dĺžke je potrebné uviesť, že táto sa zvýši na západnej hranici pozemku, čo však nie je pre žalobcu relevantné), ktorá by vo väčšom rozsahu zmenila existujúce pomery v neprospech susediacich nehnuteľností vrátane žalobcu. Rovnako zmena dokončenej stavby môže byť v danom prípade podložená aj prístavbou (garáže, pracovne), ako aj nadstavbou

Naviac stavebný úrad sa v rozhodnutí o umiestnení stavby vysporiadal aj s touto skutočnosťou a uzavrel, že sa jedná o stiesnené podmienky. 26. K námietke žalobcu, že pri búraní a výstavbe hrozia veľké škody na jeho majetku správny súd uviedol, že ustanovenie § 135 stavebného zákona, ukladá vlastníkom susedných pozemkov a stavieb strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov alebo stavieb a následne zakladá vlastníkom susedným pozemkov nárok na náhradu škody. To konkrétne znamená, že ustanovenie § 135 ods. 1 stavebného zákona sa bude aplikovať v prípade, ak vlastník susedného pozemku alebo stavby neumožní stavebníkovi, ktorý ho o to či už ústne alebo písomne požiada, vykonanie stavebných prác, ktoré sú povolené na základe právoplatného stavebného povolenia tým spôsobom, že stavebný úrad vydá rozhodnutie, ktorým vlastníkovi pozemku uloží povinnosť strpieť vykonanie týchto prác. Pokiaľ ustanovenie § 66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona hovorí o podrobnostiach pre opatrenia, môže ísť napríklad o stanovenie obdobia, počas ktorého sa budú stavebné práce vykonávať. Teda nejde o podrobnosti týkajúce

škoda. V takomto prípade má vlastník pozemku zachovaný nárok na náhradu škody za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Otázka náhrady škody sa však rieši až následne, teda potom ak škoda v príčinnej súvislosti so stavebnými prácami skutočne vznikla.

na zmenu právoplatného územného rozhodnutia. Správny súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil dodajúc, že zmeny sú v podstate v prospech žalobcu, nakoľko sa v porovnaní s územným rozhodnutím znížila výška tak rodinného domu, ako aj garáže. Žalobca taktiež namietal výšku garáže, keď pôvodná drevená kôlňa bola vo výške 2,8 m a navrhovaná garáž má po úprave strechy výšku 3,7 m. Podľa názoru správneho súdu, táto zmena nemohla negatívne ovplyvniť nehnuteľnosť, konkrétne rodinný dom žalobcu, ktorý je od hranice pozemku vzdialený 14 m, pričom, ako už žalovaný správne uviedol, vo vzťahu k tieneniu sa nezohľadňuje tienenie záhrad. Správny súd v tejto súvislosti dodal, že v súčasnosti žalobca využíva časť pozemku parc. č. 5376, ktorý susedí s parc. č. 5368, na ktorom sa garáž nachádza, ako príjazdovú cestu k prístrešku s tým, že v budúcnosti nie je navrhnutým riešením vylúčená ani stavba rodinného domu rovnako na hranici pozemku.

Z projektovej dokumentácie navyše vyplýva, že plochá strecha nad pracovňou a garážou je nepochôdzna. 29. K námietke žalobcu ohľadom neriešenia väzby búrania kôlne na drevený prístrešok nachádzajúci sa na jeho pozemku správny súd uviedol, že existencia uvedeného prístrešku bola zohľadnená práve tým, že sa do výšky 2,5 m plánuje tento múr zatepliť zvnútra, pričom pokiaľ ide o zateplenie zostávajúcej časti obvodového múru, je skutočne na dodávateľovi stavby, akým spôsobom uvedené zrealizuje, pričom s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. skutočne projektová dokumentácia nemusí obsahovať projekt organizácie výstavby, nakoľko sa nejedná o stavbu s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 stavebného zákona, ktoré zaťažuje povinnosťou žalobcu - umožniť vykonanie povolených stavebných prác, ako aj na ustanovenie § 135 ods. 2 stavebného zákona, ktoré zaťažuje stavebníkov, nahradiť škodu, ktorá vznikne v súvislosti s realizáciou uvedených stavebných prác. Naviac, ako správne skonštatoval

30. K námietke žalobcu požiarnej ochrany správny súd uviedol, že z riešenia protipožiarnej bezpečnosti spracovanej špecialistom požiarnej ochrany vyplývajú vyhovujúce podmienky požiarnej bezpečnosti rodinného domu s tým, že stavebník bol upozornený na to, že na výstavbu obvodových a nosných stavebných konštrukcií musí používať iba certifikované výrobky z hľadiska požiarnej odolnosti a horľavosti, pričom z hľadiska požiarnej bezpečnosti boli posúdené aj exteriérové výplne otvorov - okná, dvere. Z obsahu technickej správy síce vyplýva, že posúdenie väzby okna nad garážou absentuje, avšak zo záveru tejto správy ako celku je preukázané, že stavba rodinného domu je z pohľadu požiarnej ochrany vyhovujúca, pričom súčasťou správy je aj technický výkres, na ktorom je dané okno znázornené.

31. Na záver krajský súd konštatoval, že konajúce orgány verejnej správy sa dostatočne zaoberali aj otázkou zachovania, resp. nenarušenia pohody bývania žalobcu berúc do úvahy aj zachovanie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a záujmami žalobcu ako vlastníka susedných pozemkov, pričom správne uzavreli, že vzhľadom na konkrétne okolnosti lokality a požiadavky územného plánu predmetnou stavbou nedôjde k podstatnému zhoršeniu užívania susedného pozemku.

32. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie stavebného povolenia, konajúce orgány zistili skutkový stav dostatočne a následne svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Mal za to, že navrhovaná zmena dokončenej stavby rešpektuje záujmy žalobcu, ktoré sú oprávnené a jej realizácia zodpovedá územnému rozhodnutiu, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

33. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/102/2018-72 zo dňa 30. januára 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne zmenil rozsudok krajského súdu tak, aby by zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu. Žalobca navrhoval aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 34. V kasačnej sťažnosti uviedol, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávnemu procesnému postupu (neboli zohľadnené námietky sťažovateľa). K jednotlivým častiam rozsudku krajského súdu sa vyjadril nasledovne: 35. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu obsiahnutej v bode 76 napadnutého rozsudku sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že v §66 ods. 4 písm. f) stavebného zákona „nejde o podrobnosti týkajúce sa samotného spôsobu výkonu prác“, ale môže „ísť napr.: o stanovenie obdobia“. Organizačné podmienky, podmienky fyzickej ochrany majetku a pod. uviedol v pripomienke č. 10 k územnému rozhodnutiu a stavebný úrad ich odmietol v územnom konaní s odôvodnením, že budú uvedené v stavebnom rozhodnutí a nie z dôvodu, že nejde o podrobnosti týkajúce sa samotného spôsobu výkonu prác. 36. V bode 72 napadnutého rozsudku krajský súd uvádza dĺžku garáže, napriek tomu, že sťažovateľ uvádzal, že sa jedná o šírku garáže. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom, že pôvodná drevená kôlňa má byť „ospravedlnením“ za stavbu. Drevená kôlňa je prilepená na murovaný plot (nemá zadnú stenu) výšky 2,4 mav žiadnom prípade neovplyvňuje pozemok sťažovateľa, avšak nesmie byť dôvodom na umožnenie stavby na hranici pozemku, nakoľko ju sťažovateľ považuje za nezastavanú časť pozemku. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu, že v porovnaní s predchádzajúcim stavom nedôjde k zhoršeniu postavenia sťažovateľa, pretože nezastavaná hranica pozemku je momentálne 60% a staviteľ plánuje zabrať 100%, čo je zhoršenie o 40%, ktoré označil ako drastické. Argument vyhlásenia stiesnených podmienok sťažovateľ označil za využitie „skulinky“ v zákone, pretože zákon určite nepočítal so zneužitím ako napr. v tomto prípade, kúpou malého pozemku (staviteľom), kde na hranici pozemku si staviteľ navrhne neprimerane širokú /5,36 m/ a vysokú /3,7 m/ garáž a zastavia tak 100% južnej hranice pozemku.

IV. Právny názor kasačného súdu

44. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

50. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.

51. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona, stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,

52. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

54. Podľa § 66 ods. 3 stavebného zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

56. Podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona, na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.

58. Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona, zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie

61. Kasačný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že stavebníci W.. F.. B. W. F. W.. W. W. dňa 11. augusta 2017 predložili stavebnému úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. 5368 a 5388, katastrálne územie : B., K. U., na ktorú stavbu vydalo mesto Piešťany rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. k. 16996/ 48/2/2016-Ty zo dňa 05. decembra 2016, ktoré po odvolacom konaní (rozhodnutie žalovaného číslo OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.05.2017) nadobudlo dňa 29. mája 2017

Rodinný dom obsahuje jednu 5-izbovú bytovú jednotku. V rámci podmienok pre realizáciu stavby stavebný úrad v bode 1 určil, že stavba bude umiestnená s drobnými odchýlkami, ktoré sú zakreslené v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie, a ktoré si nevyžadovali zmenu územného rozhodnutia. V bode 14 podmienok stavebný úrad odkázal na ustanovenie § 135 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého sú stavebníci povinní dbať, aby čo najmenej rušili užívanie susedných pozemkov a stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení stavby sú povinní uviesť susedné pozemky do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkom náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Z výroku stavebného povolenia ďalej vyplýva, že stavebný úrad zamietol námietky žalobcu, pričom dôvody ich zamietnutia uviedol v odôvodnení stavebného povolenia.

64. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému konštatovaniu žalovaného o stiesnených podmienkach kasačný súd uvádza, že žalovaný prijal správny záver o stiesnených územných podmienkach vzhľadom na veľkosť predmetného ako aj susedných pozemkov.

65. Sťažovateľom namietané tvrdenie, že predložený návrh nie je zmenou dokončenej stavby ale stavbou novou kasačný súd uvádza, stavebný úrad zohľadňoval návrh projektanta, ktorý vychádzal z prestavby jestvujúcej stavby. Rozhodnutie či ponechať určitú stavebnú konštrukciu ako súčasť novej stavby je na zodpovednom projektantovi. Stavebný úrad nebol oprávnený určovať stavebníkovi alebo projektantovi stavebné postupy. Navrhovateľ doložil na stavebný úrad prepracovanú dokumentáciu, podľa ktorej by zachoval veľkú časť obvodných múrov pôvodnej stavby a z hľadiska stavebného úradu išlo o zmenu dokončenej stavby. Projekt rešpektoval pôvodný objekt kôlne, jeho výšku a typ zastrešenia pultovou strechovou. Zmenil sa len jej sklon, nakoľko bolo navrhované aj vybudovanie druhého nadzemného podlažia. Kasačný súd dopĺňa, že hrebeň pultovej strechy sa oproti jestvujúcemu stavu znížil a dosahuje 7,2 m (oproti pôvodnej 7,3 m), pričom celková výška umiestňovanej stavby nepresiahne výšku existujúcej, ktorá je 8,1 m. Nová stavba zachováva tvar a hmotu súčasnej stavby.

Preto konštatuje, že stavbou predmetnej stavby nehrozí zhoršenie užívania pozemku sťažovateľa na určený účel. 66. Kasačný súd zhodnotením čiastkových námietok sťažovateľa, vo väčšine opakujúcich sa z administratívneho konania ako aj konania pred krajským súdom, vníma ako hlavnú námietku sťažovateľa ním konštatované drastické zhoršenie stavu užívania jeho pozemku. Kasačný súd si je vedomý, že sťažovateľ môže pociťovať zmenu spôsobenú užívaním susednej stavby, ktorá zaberie celú hranicu pozemku so sťažovateľom, avšak ako už bolo konštatované v administratívnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom, v husto zastavanej zástavbe s malými pozemkami sťažovateľ nemôže očakávať, že jeho spôsob užívania pozemku bude zakonzervovaný. Na základe uvedeného preto konštatuje, že stavbou predmetnej stavby nehrozí zhoršenie užívania pozemku sťažovateľa na určený účel.

68. V predmetnej veci podal sťažovateľ návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Odhliadnuc od toho, že tento návrh vôbec neodôvodnil, je potrebné ďalej uviesť, že inštitút odkladného účinku má primárne poskytovať ochranu sťažovateľovi pred výkonom napadnutého rozhodnutia, avšak v záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania v konaní pred správnym súdom nie je možné „obrať“ o túto možnosť aj samotný správny orgán (§ 5 ods. 9 SSP).

70. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne.

72. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli viac menej totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

V. Záver

73. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 74. Najvyšší správny súd s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. 75. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 76. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. júna 2023